TlačPoštaZväčšiZmenši

353/2014 Z. z.

8.2. 2015, 19:00 |  najpravo.sk

DÔVODOVÁ SPRÁVA + Spoločná správa výborov NR SR k novele Občianskeho súdneho poriadku č. 353/2014 Z. z.

 

A.           Všeobecná časť

 

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony predkladá vláda Slovenskej republiky najmä na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 546 z 18. septembra 2013, ktorým bola ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky uložená povinnosť predložiť na rokovanie vlády návrh legislatívnych opatrení potrebných na zabezpečenie vykonávania Protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Protokol“).

Protokol bol podpísaný Slovenskou republikou dňa 2. októbra 2013. Podľa Čl. 8 ods. 1 Protokolu platnosť nadobudne v prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí doby troch mesiacov odo dňa, ku ktorému 10 zmluvných strán vyjadrí svoj súhlas byť viazaných Protokolom (t.j. Protokol ratifikuje). K 27. augustu 2014 bol Protokol podpísaný 14 zmluvnými stranami Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ratifikovaný nebol k tomuto dátumu žiadnou zmluvnou stranou, čiže Protokol k tomuto dátumu zatiaľ nie je platný. Vzhľadom k uvedenému sa navrhuje dlhšia legisvakancia vo vzťahu k zákonným úpravám vyvolaných Protokolom.

Protokolom dochádza k rozšíreniu právomocí Európskeho súdu pre ľudské práva vydávať poradné stanoviská.  Nová právomoc má umožniť objasniť jednotlivé ustanovenia Dohovoru a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a zároveň posilniť súčinnosť medzi Európskym súdom pre ľudské práva a štátnymi orgánmi.

Návrh zákona zavádza povinnosť pre súd vyhotoviť popri zápisnici z pojednávania aj zvukový záznam pojednávania.

Návrh zákona súčasne reaguje na požiadavky aplikačnej praxe, najmä:

-              otázku, či a za akých podmienok môže do občianskeho súdneho konania ako vedľajší účastník vstúpiť právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,

-              či a v akých prípadoch, resp. medziach je vedľajší účastník oprávnený podať opravný prostriedok,

-              prípustnosť dovolania v tzv. exekučných veciach,

-              možnosť skrátenia odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu formou odkazu na skoršie rozhodnutie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

 

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani sociálne vplyvy a vplyv na životné prostredie.

 

B. Osobitná časť

 

Čl. I

 

K bodu 1 a 2

Zavádza sa povinnosť pre súd vyhotoviť popri zápisnici z pojednávania aj zvukový záznam pojednávania. Zvukový záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý sa po skončení pojednávania pripojí k súdnemu spisu. Zvukový záznam bude tvoriť súčasť súdneho spisu. Účastníci konania a ich zástupcovia budú mať v zmysle § 44 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku možnosť požiadať súd o vyhotovenie zvukového záznamu (kópiu) za úhradu vecných nákladov.

 

K bodu 3

Návrh v tomto bode dopĺňa doterajšie ustanovenie § 93 Občianskeho súdneho poriadku a odstraňuje interpretačné problémy praxe súdov v otázke, či a za akých podmienok môže do občianskeho súdneho konania ako vedľajší účastník vstúpiť právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Návrh vychádza zo záveru judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že ani takýto vedľajší účastník nemôže vstúpiť do konania proti vôli toho, popri kom chce v konaní vystupovať, resp. že ani účasť takéhoto vedľajšieho účastníka nesmie byť navrhovateľovi alebo odporcovi nanútená, ak si ju sám neželá (viď R 62/2014).

Súdny dvor Európskej únie v rozsudku z 27. februára 2014 sp. zn. C 470/12 dospel k názoru, že vnútroštátna úprava neumožňujúca niektorej z takýchto právnických osôb vstup do konania, nie je v rozpore s právom Európskej únie. V bodoch 45. a 46 uvedeného rozsudku Súdny dvor konštatoval nasledovné: „Ani smernica 93/13, ani po nej nasledujúce smernice, ktoré dopĺňajú právnu úpravu ochrany spotrebiteľov, neobsahujú ustanovenia o úlohe, ktorá môže alebo musí byť priznaná združeniam na ochranu spotrebiteľov v rámci individuálnych sporov týkajúcich sa spotrebiteľa. Smernica 93/13 teda neupravuje otázku, či také združenia majú mať právo stať sa vedľajšími účastníkmi konania na podporu spotrebiteľov v rámci takých individuálnych sporov. Z toho vyplýva, že v prípade neexistencie právnej úpravy Únie, pokiaľ ide o možnosť združení na ochranu spotrebiteľov stať sa vedľajšími účastníkmi konania v individuálnych sporoch týkajúcich sa spotrebiteľov, vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu prináleží, aby na základe zásady procesnej autonómie také pravidlá zaviedol...“. V bodoch 53. až 56. sa (medziiným) konštatuje, že odmietnutie pripustiť vedľajšie  účastníctvo v konaní týkajúcom sa spotrebiteľa neovplyvňuje právo uvedeného združenia na účinný prostriedok nápravy na obranu práv, ktoré sú mu priznané ako združeniu tohto typu, spočívajúcich najmä v jeho práve na kolektívnu žalobu, ktoré má podľa článku 7 ods. 2 smernice 93/13.

Navyše treba dodať, že podľa predmetnej vnútroštátnej právnej úpravy môže združenie priamo zastupovať spotrebiteľa vo všetkých konaniach na základe plnomocenstva udeleného spotrebiteľom.

 

 

K bodu 4

Predkladaný návrh rieši v praxi súdov spornú otázku, či a v akých prípadoch, resp. medziach je vedľajší účastník oprávnený podať opravný prostriedok (odpor, odvolanie alebo dovolanie) vtedy, keď samotný účastník konania túto možnosť nevyužil.

Návrh vychádza z postavenia účastníka ako osoby, o právach a povinnostiach ktorej v občianskom súdnom konaní bezprostredne ide, a doterajšiu úpravu tohto jeho postavenia spresňuje tým, že ak nejde o prípad uvedený v § 201 druhá veta (z právneho predpisu vyplýva určitý vzťah vyrovnania medzi účastníkom a vedľajším účastníkom) vedľajší účastník (tretia osoba)

-              nemôže podať odpor proti platobnému rozkazu a

-              odvolanie a dovolanie môže podať len ak s tým súhlasil ten účastník, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje.

Aj v tomto smere návrh zohľadňuje závery, ku ktorým dospela judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď napríklad uznesenia tohto súdu z 28. októbra 2013 sp. zn. 1 Cdo 210/2012, 21. októbra 2013 sp. zn. 7 Cdo 135/2013, 30. októbra 2013 sp. zn. 6 Cdo 357/2012, 28. januára 2014 sp. zn. 4 Cdo 209/2013 a z 9. júna 2014 sp. zn. 3 Cdo 314/2013).

Odlíšenie medzi odporom a odvolaním je odôvodnené najmä tým, že odpor je špecifický opravný prostriedok uplatnený v rámci tzv. skráteného konania, ktoré nadobudne atribúty sporového konania práve včasným podaním odporu zo strany žalovaného (ex lege dochádza k zrušeniu platobného rozkazu). Až po takomto procesnom úkone (podaní odporu zo strany účastníka) môže byť naplnený zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva, t.j. pomáhať v konaní účastníkovi, na strane ktorého vystupuje.

K bodu 5

Navrhuje sa doplniť prerušenie konania v prípade, ak Najvyšší súd Slovenskej republiky požiada Európsky súd pre ľudské práva o vydanie poradného stanoviska v zmysle Protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V prípade návrhu účastníka konania na podanie žiadosti o vydanie poradného stanoviska ide o právomoc, nie povinnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obrátiť sa so žiadosťou na Európsky súd pre ľudské práva.

Za istých okolností však môže mať pred obrátením sa na Európsky súd pre ľudské práva prednosť obrátenie sa na Súdny dvor EÚ s návrhom na začatie prejudiciálneho konania. V tejto súvislosti možno poukázať na to, že Súdny dvor EÚ sa vo svojej judikatúre (rozsudok v spojených veciach C-188/10 a C-189/10 Melki a Abdeli z 22. júna 2010) už zaoberal otázkou, či vnútroštátna právna úprava ustanovujúca prednosť vnútroštátneho incidenčného konania kontroly ústavnosti pred prejudiciálnym konaním je v súlade s právom EÚ. Súdny dvor pritom s odkazom na predchádzajúcu judikatúru zdôraznil, že „prioritná povaha incidenčného konania kontroly ústavnosti vnútroštátneho zákona, ktorého obsah sa obmedzuje na vykonanie kogentných ustanovení smernice Únie, nemôže zasahovať do právomoci rozhodnúť o neplatnosti aktu Únie, a najmä smernice, ktorú má len Súdny dvor, keďže cieľom tejto právomoci je zaručiť právnu istotu zabezpečením jednotného uplatňovania práva Únie“.  Doplnil, že „[v] rozsahu, v akom prioritná povaha incidenčného konania kontroly ústavnosti bude viesť k zrušeniu vnútroštátneho zákona, ktorý sa obmedzuje na vykonanie kogentných ustanovení smernice Únie, z dôvodu rozporu tohto zákona s vnútroštátnou ústavou, by totiž mohol byť Súdny dvor v praxi zbavený možnosti vykonať na žiadosť súdov dotknutého členského štátu rozhodujúcich vo veci samej preskúmanie platnosti uvedenej smernice z hľadiska rovnakých dôvodov súvisiacich s požiadavkami primárneho práva, a najmä práv priznaných Listinou základných práv Európskej únie, ktorej článok 6 ZFEÚ dáva rovnakú právnu silu, aká je priznaná Zmluvám.“ Z toho vyplýva, že „[p]redtým, než môže byť z hľadiska rovnakých dôvodov, ktoré vedú k spochybneniu platnosti tejto smernice, vykonaná incidenčná kontrola ústavnosti zákona, ktorého obsah sa obmedzuje na výkon kogentných ustanovení smernice Únie, sú vnútroštátne súdy, ktorých rozhodnutie nemožno napadnúť opravnými prostriedkami podľa vnútroštátneho práva, v zásade povinné položiť Súdnemu dvoru otázku na základe článku 267 tretieho odseku ZFEÚ týkajúcu sa platnosti tejto smernice a potom vyvodiť dôsledky, ktoré vyplývajú z rozsudku vydaného Súdnym dvorom v konaní o prejudiciálnej otázke, ak sa súd, ktorý dal podnet na začatie incidenčnej kontroly ústavnosti, už sám neobrátil na Súdny dvor s touto otázkou na základe druhého odseku uvedeného článku. Ak totiž ide o vnútroštátny transpozičný zákon s takým obsahom, má otázka, či je smernica platná, s ohľadom na povinnosť vykonať túto smernicu predbežnú povahu.“ Za istých okolností je tak potrebné uprednostniť kontrolu vykonávanú Súdnym dvorom EÚ vo vzťahu k smernici pred vnútroštátnou kontrolou ústavnosti, čo majú zohľadniť aj vnútroštátne súdy Slovenskej republiky vrátane Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Rovnaké úvahy sú relevantné aj z hľadiska vzťahu medzi prejudiciálnym konaním na Súdnom dvore EÚ na jednej strane a konaním o poradnom stanovisku na Európskom súde pre ľudské práva a naň nadväzujúcou prípadnou kontrolou ústavnosti v Slovenskej republike na strane druhej.

K bodu 6

Poradné stanoviská sú v zmysle Protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nezáväzné. Protokol č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nestanovuje lehotu v ktorej Európsky súd pre ľudské práva vydá poradné stanovisko, preto je potrebné, ak sú pre to závažné dôvody, ponechať možnosť pokračovania v konaní aj v prípade, ak poradné stanovisko nebude vydané. Závažným dôvodom v tomto smere môže byť napríklad dĺžka súdneho konania.

 

K bodu 7 a 8

V súvislosti s migráciou ústredného portálu verejnej správy predkladateľ vykonáva legislatívno-technickú úpravu s cieľom zabezpečiť, aby sa návrhy, podnety a tiež námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu do obchodného registra mohli podávať tak cez ústredný portál verejnej správy v starej konfigurácii ako cez špecializovaný portál v zmysle zákona o e-Governmente, ako aj prostredníctvom nového portálu verejnej správy.

 

K bodu 9

Návrh reaguje na nárast agendy Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tzv. exekučných veciach v poslednom období. Ide pri tom o veci, v ktorých už všeobecný súd nerieši spornú otázku práv a povinností účastníkov konania, tieto práva a povinnosti nekonštituuje ani nedeklaruje. Na rozdiel od tzv. základného konania tu ide o veci, v ktorých dochádza (už len) k nútenému vykonaniu (exekúcii) v zmysle núteného splnenia povinnosti, ktorá bola už skôr uložená exekučným titulom (spravidla rozhodnutím súdu), ktorý už nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Exekučnou činnosťou sa napĺňa právna ochrana právoplatným rozhodnutím potvrdeného subjektívneho práva, ktorého podstatou je prinútiť toho, kto toto právo porušil, správať sa určitým spôsobom. Z povahy týchto vecí vyplýva, že sa nimi len finalizuje (završuje) základný cieľ občianskeho súdneho konania. Úspešnosť dovolateľov v exekučných veciach pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky je súčasne veľmi nízka, dovolania sú v nich podávané napriek procesnej neprípustnosti a spravidla sú i tak dovolacím súdom odmietnuté.

Navrhuje sa preto, aby z tzv. dôvodov zmätočnosti (§ 237) nebolo dovolanie prípustné v exekučných veciach. Je potrebné zdôrazniť, že prípustnosť dovolania podľa § 239 Občianskeho súdneho poriadku ostáva zachovaná (najmä zmeňujúce uznesenie a potvrdzujúce uznesenie, ak súd vysloví prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu).

Uvedená konštrukcia prípustnosti dovolania v exekučnom konaní má za cieľ, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednával veci, ktoré principiálne patria do pôsobnosti najvyššieho súdneho orgánu všeobecnej sústavy súdov Slovenskej republiky.

Obdobná úprava existuje aj v iných oblastiach. Napríklad dovolanie nie je prípustné proti uzneseniu vydanému v konaní podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 10

Navrhovaná zmena vychádza zo zámeru uvedeného v bode 9 a súčasne reaguje na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z  12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1 – 32).

 

K bodu 11

V záujme zefektívnenia dovolacieho konania sa do § 239 Občianskeho súdneho poriadku zaraďujú ďalšie uznesenia, proti ktorým nebude dovolanie prípustné. Ide o uznesenia, ktoré vzhľadom na ich povahu a význam nemajú byť predmetom dovolacieho prieskumu pred najvyšším súdnym orgánom sústavy všeobecných súdov Slovenskej republiky.

 

K bodu 12

Už existujúce ustanovenie § 238 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku vylučuje prípustnosť dovolania a teda aj dovolací prieskum vo veciach, v ktorých bol napadnutý právoplatný rozsudok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Tú istú zásadu zavádza návrh novely aj v prípade rozhodnutia súdu vo forme uznesenia.

K bodu 13

Návrh sleduje zefektívnenie rozhodovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v dovolacom konaní. Vychádza z poznatkov jeho rozhodovacej praxe, predovšetkým z toho, že niektorí dovolatelia – v počte neraz prevyšujúcom stovky vecí – podávajú dovolania v skutkovo a právne takmer identických právnych veciach, v ktorých volia tú istú argumentáciu a domáhajú sa toho istého. V rozhodnutí dovolacieho súdu ide potom už len o neustále a obšírne opakovanie tých istých skutkových a právnych záverov, ktoré už boli takémuto dovolateľovi skôr vysvetlené.

Návrh preto predpokladá, že v takýchto prípadoch bude môcť dovolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na svoje skoršie rozhodnutia a, ak sa v celom rozsahu stotožní s odôvodnením týchto skorších rozhodnutí, skonštatovať to a ďalšie dôvody už neuvádzať.

Návrh v tomto smere zavádza do dovolacieho konania postup, ktorý je už v súčasnosti obdobne upravený v ustanovení § 250ja ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku.

 

Čl. II

 

K bodu 1

Zavádza sa povinnosť pre súd vyhotoviť z hlavného pojednávania, verejného zasadnutia a neverejného zasadnutia aj zvukový záznam pojednávania. Zvukový záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý sa po skončení pojednávania pripojí k súdnemu spisu. Zvukový záznam bude tvoriť súčasť spisu.

 

K bodom 2 až 3

Navrhuje sa doplniť prerušenie trestného stíhania v prípade, ak predseda senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky požiada Európsky súd pre ľudské práva o vydanie poradného stanoviska podľa Protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

 

 

Čl. III

 

Vzhľadom k tomu, že úprava súvisiaca s Protokolom č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. I je vymedzená pre konkrétny subjekt (Najvyšší súd Slovenskej republiky), na zavedenie obdobného mechanizmu pre Ústavný súd Slovenskej republiky sa navrhuje špecifická úprava v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. O povinnosti uprednostniť kontrolu vykonávanú Súdnym dvorom EÚ platí primerane odôvodnenie k čl. I bod 5.

Na rozdiel od mechanizmu prerušenia konania v prípade Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, navrhuje sa, aby Ústavný súd Slovenskej republiky mohol pokračovať v konaní v prípade, ak poradné stanovisko nebude vydané aj bez požiadavky preukazovania závažných dôvodov.

 

Čl. IV

 

 

Účinnosť zákona sa navrhuje k 1. januáru 2015, zmeny v súvislosti s Protokolom č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ku dňu nadobudnutia platnosti Protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V zmysle Čl. 8 ods. 1 Protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd platnosť nadobudne v prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí doby troch mesiacov odo dňa, ku ktorému 10 zmluvných strán vyjadrí svoj súhlas byť viazaných Protokolom (t.j. Protokol ratifikuje).

 

 

S p o l o č n á    s p r á v a

 

výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1186) v druhom čítaní

 

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1186) podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o  rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

 

I.

 

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1378 z 21. októbra 2014 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1186)  na  prerokovanie týmto výborom:

 

Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.

 

Určila zároveň Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.

II.

 

                Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky).

 

III.

 

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1186)  prerokovali výbory a odporúčali ho schváliť:

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 521 z 18. novembra 2014 a č. 521a z  25. novembra 2014 a

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 146 z 20. novembra 2014.

 

 

 

 

IV.

 

 

 

                Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v III. bode tejto spoločnej správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

 

1.            V názve zákona sa za slová „a ktorým sa“ dopĺňajú slová „menia a“.

 

Legislatívno-technická pripomienka. 

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

2.            V čl. I bode 3 sa slová „súčasťou podnetu“ nahrádzajú slovami „súčasťou oznámenia o vstupe“ a slová „podnet neprihliada“ sa nahrádzajú slovami „oznámenie o vstupe neprihliada“.

Navrhuje sa terminologické spresnenie pravidiel o vstupe vedľajších účastníkov do konania z vlastného podnetu. V literatúre ani v súdnej praxi sa na označenie procesného úkonu, ktorým vedľajší účastník prejavuje svoju vôľu vstúpiť do občianskeho súdneho konania, nepoužíva pojem „podnet“, preto je vhodnejšie použiť slovné spojenie „oznámenie o vstupe“.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

3.            V čl.  I bod 4 znie:

 

 „4. § 93 sa dopĺňa odsekmi 5 a 6, ktoré znejú:

„(5) Vedľajší účastník môže podať odpor proti platobnému rozkazu, len ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom.

 

(6) Vedľajší účastník môže podať odvolanie alebo dovolanie, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. V ostatných prípadoch môže vedľajší účastník podať odvolanie alebo dovolanie len so súhlasom účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní.“.“.

 

Navrhuje sa upresniť právnu úpravu vo vzťahu k  pripusteniu možnosti podania dovolania vedľajším účastníkom v prípade ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

4.            V čl. I sa za bod 12 vkladajú nové body 13 a 14, ktoré znejú:

 

 „13. V § 241 ods. 2 písm. a) sa slová „§ 237“ nahrádzajú slovami „§ 237 ods. 1“.

                   14. V § 242 ods. 1 sa slová „§ 237“ nahrádzajú slovami „§ 237 ods. 1“.“.

 

Ostatné body sa primerane prečíslujú.

 

Ide  o   legislatívno-technickú  pripomienku,  ktorou  sa upresňuje vnútorný odkaz vzhľadom na doplnenie § 237 o odsek 2 (čl. I bod 9).

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

5.            V čl. II bod 2 znie:

 

„2. § 318 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

„(3) Predseda senátu najvyššieho súdu preruší trestné stíhanie, ak požiada Európsky súd pre ľudské práva o vydanie poradného stanoviska k zásadným otázkam týkajúcim sa výkladu alebo uplatňovania práv a slobôd uvedených v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ak je trestné stíhanie prerušené podľa predchádzajúcej vety, môže predseda senátu najvyššieho súdu v trestnom stíhaní pokračovať, aj vtedy, ak Európsky súd pre ľudské práva poradné stanovisko nevydal a sú pre pokračovanie v trestnom stíhaní závažné dôvody.“.“

 

Protokolom č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa zavádza možnosť požiadať Európsky súd pre ľudské práva o vydanie poradného stanoviska, pričom táto právomoc má patriť najvyšším súdom a tribunálom Vysokých zmluvných strán. Najvyšší súd Slovenskej republiky môže v trestnom konaní rozhodovať ako odvolací súd (§ 315 Trestného poriadku) a ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku), kedy bude predseda senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky oprávnený požiadať Európsky súd pre ľudské práva o vydanie poradného stanoviska. V tomto smere sa navrhuje spresniť právna úprava doplnením ustanovenia o prerušení trestného stíhania v odvolacom konaní a doplnením ustanovenia o prerušení dovolacieho konania.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

6.            V čl. II bod 3 znie:

 

„3. § 379 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

„(3) Predseda senátu dovolacieho súdu preruší dovolacie konanie, ak požiada Európsky súd pre ľudské práva o vydanie poradného stanoviska k zásadným otázkam týkajúcim sa výkladu alebo uplatňovania práv a slobôd uvedených v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ak je dovolacie konanie prerušené podľa predchádzajúcej vety, môže predseda senátu dovolacieho súdu v dovolacom konaní pokračovať, aj vtedy, ak Európsky súd pre ľudské práva poradné stanovisko nevydal a sú pre pokračovanie v dovolacom konaní závažné dôvody.“.“

 

Protokolom č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa zavádza možnosť požiadať Európsky súd pre ľudské práva o vydanie poradného stanoviska, pričom táto právomoc má patriť najvyšším súdom a tribunálom Vysokých zmluvných strán. Najvyšší súd Slovenskej republiky môže v trestnom konaní rozhodovať ako odvolací súd (§ 315 Trestného poriadku) a ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku), kedy bude predseda senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky oprávnený požiadať Európsky súd pre ľudské práva o vydanie poradného stanoviska. V tomto smere sa navrhuje spresniť právna úprava doplnením ustanovenia o prerušení trestného stíhania v odvolacom konaní a doplnením ustanovenia o prerušení dovolacieho konania.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

7.            Doterajšie znenie čl. III sa označuje ako bod 1 a dopĺňa sa bodmi 2 a 3, ktoré znejú:

 

„2. § 51 znie:

                                                                                              „§ 51

 

                (1) Účastníci konania sú sťažovateľ a orgán verejnej moci, proti ktorému sťažnosť smeruje.

 

                (2) Ak Ústavný súd na predbežnom prerokovaní prijme sťažnosť na ďalšie konanie (§ 25 ods. 3) a povaha veci to vyžaduje, vhodným spôsobom upovedomí o podanej sťažnosti fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá je alebo bola účastníkom konania pred orgánom verejnej moci, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie, prijaté opatrenie alebo vykonaný iný zásah, ktorým malo dôjsť k porušeniu základných práv a slobôd sťažovateľa. Osoba upovedomená podľa predchádzajúcej vety má právo vyjadriť sa k sťažnosti v lehote určenej Ústavným súdom.“.

 

3. Štvrtá časť znie:

„ŠTVRTÁ ČASŤ

PRESKÚMANIE ROZHODNUTIA ÚSTAVNÉHO SÚDU

 

Obnova konania pred Ústavným súdom

§ 75

 

(1) Právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu možno za podmienok ustanovených týmto zákonom napadnúť návrhom na obnovu konania pred Ústavným súdom, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná (ďalej len „orgán medzinárodnej organizácie“), vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred Ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie Ústavného súdu. Ustanovenie § 24 písm. c) sa v tomto prípade nepoužije.

 

(2) Návrh na obnovu konania pred Ústavným súdom podľa čl. 133 Ústavy musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 20 ods. 1 a 2 obsahovať

a)            označenie rozhodnutia Ústavného súdu, proti ktorému smeruje,

b)           označenie rozhodnutia orgánu medzinárodnej organizácie, o ktoré sa opiera.

 

(3) Návrh na obnovu konania pred Ústavným súdom je oprávnený podať ten, kto bol vo veci uvedenej v odseku 1 účastníkom konania pred Ústavným súdom, a v koho prospech orgán medzinárodnej organizácie rozhodol.

 

(4) Účastníkmi konania o návrhu na obnovu konania sú tiež účastníci konania pred Ústavným súdom, ktorého obnova je navrhovaná, ktorí nie sú navrhovateľmi; tí, ktorí boli v tomto konaní vedľajšími účastníkmi, sú nimi aj v konaní o návrhu na obnovu konania.

 

(5) Návrh na obnovu konania pred Ústavným súdom možno podať do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa rozhodnutie orgánu medzinárodnej organizácie stalo konečným, alebo od toho času, keď návrh na obnovu konania pred Ústavným súdom mohol byť uplatnený.

 

§  75a

 

(1) O návrhu na obnovu konania, ktorý smeruje proti rozhodnutiu pléna Ústavného súdu, rozhoduje plénum Ústavného súdu.

 

(2) O návrhu na obnovu konania, ktorý smeruje proti rozhodnutiu senátu Ústavného súdu, rozhoduje iný senát Ústavného súdu.

 

 

 

 

§ 75b

 

(1) Ak Ústavný súd zistí, že z rozhodnutia orgánu medzinárodnej organizácie nevyplýva povinnosť opätovného preskúmania napadnutého rozhodnutia Ústavného súdu, návrh na obnovu konania ako zjavne neopodstatnený uznesením odmietne.

 

(2) Ak Ústavný súd zistí, že z rozhodnutia orgánu medzinárodnej organizácie vyplýva povinnosť opätovného preskúmania napadnutého rozhodnutia Ústavného súdu, svojím nálezom obnovu konania povolí a napadnuté rozhodnutie Ústavného súdu zruší. Ústavný súd môže zrušiť aj ďalšie rozhodnutia Ústavného súdu vydané v pôvodnom konaní, ak to vyplýva z právneho názoru vysloveného v rozhodnutí orgánu medzinárodnej organizácie a je to potrebné na dosiahnutie účelu obnovy konania. 

 

(3) Ak na základe návrhu na obnovu konania Ústavný súd obnovu konania povolí, znovu prerokuje pôvodný návrh na začatie konania podľa príslušných ustanovení tohto zákona, pričom vychádza z právneho názoru vysloveného v rozhodnutí orgánu medzinárodnej organizácie.“.“.

 

Body 2. a 3. nadobúdajú účinnosť 1. januára 2015, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.

 

Odôvodnenie k bodu 2: Dňa 13. októbra 2014 nadobudol právoplatnosť rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Lópéz Guió proti Slovenskej republike, v ktorom Európsky súd pre ľudské práva vyslovil porušenie Čl. 8 Dohovoru o  ochrane ľudských práv a základných slobôd. V rozsudku Európsky súd pre ľudské práva vyjadril, že neexistuje úradný postup, prostredníctvom ktorého by sa tretia strana (účastník pôvodného konania) mohla dozvedieť o konaní na Ústavnom súde, ktoré sa jej bezprostredne týka. Upovedomenie o podanej ústavnej sťažnosti bude zahŕňať zaslanie sťažnosti s určením lehoty na vyjadrenie sa k nej. Z dôvodu rôznorodosti konaní aj v rámci iných vydaných aktov sa ustanovuje flexibilné pravidlo oboznámenia, ktoré bude zahŕňať všetky relevantné spôsoby oboznamovania ekvivalentné režimu doručovania.

 

Odôvodnenie k bodu 3: Novelou Ústavy Slovenskej republiky, ktorá bola vykonaná ústavným zákonom č. 161/2014 Z. z. s účinnosťou od 1. septembra 2014, sa vytvoril v článku 133 ústavný rámec na podanie mimoriadneho opravného prostriedku na Ústavný súd Slovenskej republiky vo vymedzených prípadoch. Konkrétne, v zmysle dikcie článku 133 v prípadoch, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred Ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie Ústavného súdu. V zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov však dosiaľ nebola dopracovaná procesná úprava, ktorá by reagovala na túto ústavnú zmenu. V nadväznosti na tieto skutočnosti, sa navrhuje reagovať na článok 133 základného zákona štátu doplnením zákonnej úpravy potrebného procesného režimu (resp. podmienok) na podanie mimoriadneho opravného prostriedku – obnovy konania v  § 75 a nasl. zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti navrhovaná úprava upravuje nevyhnutné procesné otázky, ako napríklad  ustanovenie subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania v § 75 ods. 5 a podobne.

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

8.            V čl. IV sa za slovo „okrem“ vkladajú slová „čl. I prvého a druhého bodu a čl. II prvého bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. marca 2015 a“.

 

Za účelom technickej realizácie a potrebnej organizačnej prípravy súvisiacej s povinnosťou vyhotovovať zvukový záznam z pojednávania, hlavného pojednávania, verejného zasadnutia a neverejného zasadnutia sa vytvára dostatočná legisvakancia posunutím účinnosti príslušných bodov (čl. I 1. a 2. bod, čl. II 1. bod)  v pôvodne predloženom znení návrhu zákona.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

                Gestorský výbor odporúča hlasovať o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch (body 1 až 8) spoločne, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

 

 

 

V.

 

 

                Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1186)  odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

 

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony v druhom čítaní (tlač 1186a)  bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 535 z 25. novembra 2014.

 

Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločnú spravodajkyňu Annu Vittekovú, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

 

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 758
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

Našli ste chybu

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Nezhody pri hospodárení so spoločnou vecou, petit žaloby podielového spoluvlastníka (§ 139 ods. 2 OZ)

Žalobou podielového spoluvlastníka podanou podľa druhej vety ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno nahrádzať prejav vôle ...

Nebezpečné prenasledovanie, k znaku dlhodobosti (§ 360a TZ)

Zákonný znak „iného dlhodobo prenasleduje“ u prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 354 ods. 1 Trestného zákonníka (v SR § 360a ...

CSP: K aplikácii § 257 Civilného sporového poriadku

Aplikácia § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené ...

Neoprávnený odber plynu; premlčanie

Osoba, která po smrti původního odběratele odebírá v jeho bytě plyn navzdory tomu, že nemá uzavřenou smlouvu o odběru, je přinejmenším ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Vyhľadanie nehnuteľností konkrétnej osobyhttps://www.katasterportal.sk/kapor/vyhladavanieVlastnikFormInit.do

Vyhľadanie nehnuteľností osoby podľa priezviska a mena osoby.

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Fico: Je šanca na to, aby boli zvolení zvyšní kandidáti na sudcov ÚShttp://www.teraz.sk/slovensko/fico-je-sanca-na-to-aby-boli-zvoleni/419633-clanok.html

Na zvolenie potrebného počtu kandidátov vyzval snemovňu aj predseda ÚS Ivan Fiačan.

Plénum bude voliť kandidátov na ústavných sudcov v streduhttp://www.teraz.sk/slovensko/plenum-bude-volit-kandidatov-na-usta/419498-clanok.html

Poslanci budú kandidátov vyberať zo 16 uchádzačov. Pôjde už o piatu voľbu.

Je dôležité, aby sa na prokuratúre zaviedli systémové zmeny, tvrdí Remišováhttps://spravy.pravda.sk/domace/clanok/526336-je-dolezite-aby-sa-na-prokurature-zaviedli-systemove-zmeny-tvrdi-remisova/

V prokuratúre je potrebné nastaviť nové a transparentné pravidlá.

Vek odchodu do penzie? Roky udáva tabuľkahttps://spravy.pravda.sk/domace/clanok/526309-vek-odchodu-do-penzie-roky-udava-tabulka/

Pevne stanovené roky namiesto automatického výpočtu.

Prezidentka podpísala novelu, ktorá zbavuje sudcov v politike talárahttp://www.teraz.sk/slovensko/prezidentka-podpisala-zakon-ktory-r/419468-clanok.html

Podľa novely má sudca kandidujúci v parlamentných voľbách či eurovoľbách prísť o funkciu ...

Novelu školského zákona o definovaní národnostnej školy neschválilihttp://www.teraz.sk/slovensko/novelu-skolskeho-zakona-o-definovani/419407-clanok.html

Poslanci poukazovali na to, že zákon zatiaľ neobsahuje komplexnú úpravu podmienok výchovy a ...

Nové časopisy

Verejné obstarávanie – právo a prax 4/2019

Verejné obstarávanie – právo a prax 4/2019

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

DE IURE 1-2/2019

DE IURE 1-2/2019

DE IURE je časopis Najvyššieho súdu, ktorý vychádza štvrťročne v online verzii a pravidelne ...

Bulletin slovenskej advokácie 9/2019

Bulletin slovenskej advokácie 9/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2019

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Justičná revue 6-7/2019

Justičná revue 6-7/2019

Časopis pre právnu prax.

Verejné obstarávanie – právo a prax 3/2019

Verejné obstarávanie – právo a prax 3/2019

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

PoUtStŠtPiSoNe
: