TlačPoštaZväčšiZmenši

91/2012 Z. z.

9.9. 2012, 19:44 |  najpravo.sk

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Úrad pre verejné obstarávanie predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona").

Zákon o verejnom obstarávaní v doterajšom znení predstavuje komplexnú zákonnú úpravu verejného obstarávania vrátane zohľadnenia nosných právnych predpisov EÚ pre oblasť verejného obstarávania. Predkladaná novela predstavuje transpozíciu právnej úpravy, ktorá je priamo determinovaná smernicou Európskeho Parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (ďalej len „smernica 2009/81/ES").

Pri transpozícii smernice 2009/81/ES sa zachováva súčasné znenie zákona s výnimkou nevyhnutných úprav vyplývajúcich z transpozície a dbá sa jednak na to, aby bola zachovaná similarita jednotlivých hmotnoprávnych a procesných inštitútov a pravidiel, ktoré sú jednotné tak pre civilné zákazky, ako aj zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti a jednak na to, aby výsledkom novelizácie zákona o verejnom obstarávaní bola dosiahnutá kompatibilita vnútroštátnej právnej úpravy s legislatívou EÚ.

Novozavedená právna úprava rešpektuje skutočnosť, že národná bezpečnosť zostáva vo výlučnej zodpovednosti každého členského štátu. Je však potrebné zohľadniť, že postupné vytváranie európskeho trhu s obrannými zariadeniami je nevyhnutné z hľadiska posilňovania európskej priemyselnej a technologickej základne obrany a z hľadiska rozvoja vojenských spôsobilostí potrebných na realizáciu európskej bezpečnostnej a obrannej politiky. Členské štáty sa zhodujú na potrebe posilňovať, rozvíjať a udržiavať európsku technologickú a priemyselnú základňu obrany, ktorá je zameraná na spôsobilosť, kvalifikovaný prístup a konkurencieschopnosť, čo smeruje ku skutočnému európskemu trhu s obrannými zariadeniami a rovnakým podmienkam na európskej aj celosvetovej úrovni. Transpozíciou právnej úpravy sa prispieva aj k rozvoju diverzifikácie európskej dodávateľskej základne v oblasti obrany, najmä presadzovaním účasti malých a stredných podnikov a netradičných dodávateľov v európskej technologickej a priemyselnej základni obrany, posilňovaním priemyselnej spolupráce a podporovaním hospodárnych a pohotových dodávateľov na nižšej úrovni.

V súvislosti s novou právnou úpravou boli predefinované výnimky z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní, ktoré predstavujú konečné penzum dovolených exempcií z postupov zadávania zákaziek. Nová právna úprava prináša dve nové legálne definície zákaziek – civilná zákazka a zákazka v oblasti obrany a bezpečnosti. Negatívne vymedzenie civilnej zákazky predstavuje hlavný rozlišovací prvok pre správne určenie typu zákazky. Zákazka v oblasti obrany a bezpečnosti sa definuje ako zákazka na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác alebo na poskytnutie služby, ktorej predmetom je dodanie vojenského vybavenia vrátane jeho častí, zložiek alebo montážnych celkov, dodanie citlivého vybavenia vrátane jeho častí, zložiek alebo montážnych celkov, uskutočnenie stavebných prác, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, ktoré priamo súvisia s dodávkou vojenského alebo citlivého vybavenia pre všetky zložky akejkoľvek fázy jeho životného cyklu, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb na osobitné vojenské účely alebo uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb, ktoré majú citlivý charakter. Široká definícia zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti teda umožňuje verejným obstarávateľom a obstarávateľom pokryť akékoľvek operačné úlohy vykonávané v rámci zverených kompetencií na úseku obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky.

V súvislosti s transpozíciou smernice 2009/81/ES sa legálne vymedzujú pojmy „životný cyklus", „výskum a vývoj", „kríza", ktoré sú charakteristické pre oblasť obrany a bezpečnosti. Ďalej sa okrem doterajších pravidiel rozlišovania zmiešaných zákaziek zavádza pravidlo pre rozlišovanie zmiešanej civilnej zákazky a zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti.

Prioritným záujmom Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti je ochrana jej bezpečnostných záujmov. Z uvedeného dôvodu sa stanovuje nová podmienka účasti, ktorá z procesu verejného obstarávania umožňuje vylúčiť záujemcu, resp. uchádzača, ktorému je zo strany verejného obstarávateľa/obstarávateľa preukázané, že nie je natoľko spoľahlivý, aby sa vylúčili riziká spojené s ochranou bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky. Na unesenie dôkazného bremena je možné aj použitie dôkazov pochádzajúcich z chránených zdrojov.

Zavádza sa oprávnenie verejného obstarávateľa a obstarávateľa v oblasti obrany a bezpečnosti určiť osobitné podmienky plnenia zmluvy, ktoré sa môžu týkať aj subdodávateľov, bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností alebo bezpečnosti dodávok.

Nosná časť novej právnej úpravy je obsiahnutá v novej piatej časti návrhu zákona. Postupy pri zadávaní zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti sú užšia súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, súťažný dialóg, rokovacie konanie bez zverejnenia. Pri zákazkách v oblasti obrany a bezpečnosti existuje reálny predpoklad vzniku alebo postupovania utajovanej skutočnosti. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ má preto právo určiť požiadavky a opatrenia na ochranu utajovaných skutočností, ktoré uchádzač alebo záujemca je povinný zabezpečiť. Predloženie dôkazu na preukázanie splnenia požiadaviek a opatrení určených na ochranu utajovaných skutočností možno požadovať v každej etape procesu verejného obstarávania. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže určiť, aby uchádzač alebo záujemca zabezpečil ochranu utajovaných skutočností aj zo strany svojho subdodávateľa. Uvedeným systémom opatrení verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže pri zadávaní zákazky vytvoriť priestor pre hospodársku súťaž medzi overenými a bezpečnostne spoľahlivými súťažiteľmi. Verejným obstarávaním sa tak aj v oblasti obrany a bezpečnosti vytvára priestor pre čestnú hospodársku súťaž s cieľom získať za vynaložené verejné prostriedky čo možno najlepšiu hodnotu, a to pri akceptácii potrebných bezpečnostných opatrení a prostriedkov.

Nenahraditeľnú úlohu v procese ochrany utajovaných skutočností má v podmienkach Slovenskej republiky Národný bezpečnostný úrad. Okrem akceptácie jeho osvedčení musí verejný obstarávateľ a obstarávateľ uznať aj oprávnenia vydávané príslušnými orgánmi iných členských štátov za podmienky, ak sú rovnocenné s požadovaným oprávnením.

Ďalším z prostriedkov ochrany bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky je inštitút „Bezpečnosti dodávok".

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže pri zadávaní zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti požiadať príslušný bezpečnostný orgán členského štátu záujemcu, aby preveril súlad priestorov a zariadení, ktoré sa majú využívať, výrobné a administratívne postupy, ktoré sa majú dodržať, metódy riadenia informácií alebo spôsobilosť zamestnancov, ktorí budú realizovať zmluvu, čím sa dotvára rámec kooperácie národných bezpečnostných autorít.

Právna úprava zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti novokoncipuje oblasť subdodávok.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1:

Výnimky z aplikácie pravidiel a postupov vo verejnom obstarávaní predstavujú objektívny dôvod uzavrieť určité a presne vymedzené zmluvy bez použitia týchto pravidiel a postupov. Je však zakázané použitie týchto výnimiek s cieľom vyhnúť sa transparentným a súťažným postupom zadávania zákazky bez objektívnych dôvodov. Dôkazné bremeno odôvodnenia použitia výnimky spočíva na verejnom obstarávateľovi a obstarávateľovi, ktorý sa ňu odvoláva. Pri aplikácii výnimky má verejný obstarávateľ a obstarávateľ možnosť využiť zverejnenie oznámenia o zámere uzavrieť zmluvu, nazývané aj dobrovoľné ex-ante oznámenie, ktorým oznamuje a odôvodňuje svoje rozhodnutie zadať zákazku bez uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, resp. oznámenia použitého ako výzva na súťaž. Ak verejný obstarávateľ a obstarávateľ uverejní ex-ante oznámenie a dodrží odkladnú lehotu na uzavretie zmluvy, takúto zmluvu nie je možné napadnúť neplatnosťou.

Výnimka z aplikácie ustanovených pravidiel a postupov sa vzťahuje na zákazky, pri ktorých plnení je nevyhnutné použiť osobitné bezpečnostné opatrenia alebo na zákazky, pri ktorých to vyžaduje ochrana základných záujmov štátu. Ide o zákazky, pri ktorých by uplatnenie ustanovených pravidiel a postupov vo verejnom obstarávaní zaväzovalo verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa poskytovať informácie, ktorých sprístupnenie sa považuje za odporujúce základným záujmom bezpečnosti Slovenskej republiky. Táto výnimka je založená na čl. 346 ods. 1 písm. a) ZFEÚ, podľa ktorého „žiadny členský štát nie je povinný poskytovať informácie, ktorých sprístupnenie odporuje podľa jeho názoru základným záujmom jeho bezpečnosti". Toto ustanovenie ZFEÚ priznáva členskému štátu právo nezverejnenia informácií, ale nezmieňuje sa o opatreniach, ktoré sa môžu vzťahovať k nezverejneniu takých informácií, na rozdiel od čl. 13 písm. a) smernice 2009/81/ES preberaný do zákona o verejnom obstarávaní [§ 1 ods. 2 písm. a)], ktorý zakladá väzbu medzi nezverejnením informácií a aplikáciou výnimky zo smernice.

Opatrenia prijaté podľa článkov ZFEÚ musia byť obmedzené len na to, čo je striktne potrebné na ochranu verejnej bezpečnosti a odchýlenie sa podľa týchto článkov je možné len vtedy, ak bezpečnosť dodávok nemôže byť dostatočne garantovaná opatreniami prijatými podľa práva EÚ a/alebo splnená konaním na úrovni EÚ; opatrenia sú prijaté so zámerom dosiahnuť ciele verejnej bezpečnosti, nie z ekonomických dôvodov; prijaté opatrenia sú objektívne schopné zabezpečiť bezpečnosť dodávok alebo aspoň vedú k objektívnemu zlepšeniu situácie v bezpečnosti dodávok; opatrenia musia byť v súlade so zásadou proporcionality, t. j. nesmie byť schopné žiadne iné menej reštriktívne opatrenie dosiahnuť cieľ bezpečnosti dodávok – týka sa to predmetu zákazky, jej hodnoty a aj trvania zmluvy, ktorá bola uzavretá mimo aplikácie pravidiel verejného obstarávania.

V preambule 27 smernice 2009/81/ES sa vysvetľuje, ktoré zákazky pokrýva táto výnimka, cit. „... sú natoľko citlivé, že napriek špecifickosti tejto smernice by nebolo vhodné ju uplatňovať. ... Rovnako ide o ďalšie obzvlášť citlivé nákupy, ktoré si vyžadujú mimoriadne vysokú mieru dôvernosti, napríklad niektoré nákupy určené na ochranu hraníc alebo boj proti terorizmu alebo organizovanému zločinu, nákupy týkajúce sa dekódovania alebo nákupy osobitne určené na utajené činnosti alebo iné rovnako citlivé činnosti, ktoré vykonávajú policajné alebo bezpečnostné zložky." Predmetná výnimka sa vzťahuje len na určité nákupy, to znamená, že nie všetky nákupy zadávané v týchto oblastiach sú automaticky pokryté touto výnimkou, ale rovnako citlivé prípady sa môžu vyskytnúť aj v iných bezpečnostných oblastiach. Túto výnimku je potrebné interpretovať striktne a dôkazné bremeno je na tom, kto sa na túto výnimku odvoláva.

Pod zákazkami, ktoré si vyžadujú také náročné opatrenia na bezpečnosť dodávok, že ani osobitné ustanovenia tejto smernice nepostačujú na ochranu základných bezpečnostných záujmov členských štátov je možné predstaviť si rozličné situácie, napríklad nakupované zariadenie/služba je strategicky tak dôležité, že akákoľvek závislosť na autorizácii iným členským štátom je považovaná za riziko základných bezpečnostných záujmov alebo častí činností týkajúce sa zákazky (údržba, servisná podpora) musia byť realizované najmä počas krízy na teritóriu nakupujúceho členského štátu a len národným dodávateľom – v tomto prípade by musel byť členský štát schopný demonštrovať, prečo by menej reštriktívnymi opatreniami nedosiahol rovnaký výsledok ako pri zadaní národnému dodávateľovi.

Spravodajské služby – ide o výnimku vzťahujúcu sa na špecifickú kategóriu zákaziek s vysokou mierou citlivosti. Podľa preambuly 27 smernice 2009/81/ES zahŕňa „...prípady obstarávaní zo strany spravodajských služieb alebo obstarávaní pre všetky druhy spravodajských činností vrátane aktivít kontrarozviedky, ako ich vymedzujú členské štáty." Výnimka je založená na predpoklade, že zákazky týkajúce sa spravodajstva sú príliš citlivé na to, aby sa zadávali transparentným a súťažným postupom. Výnimka pokrýva aj prípady, keď iný verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ zadáva zákazku spravodajským službám na špecifické tovary, stavebné práce alebo služby (napríklad ochrana vládnych IT sietí) a tiež prípady, keď spravodajské služby zadávajú zákazku na účel ich spravodajských činností. Výnimka sa vzťahuje na spravodajské aktivity, nie na spravodajské služby alebo agentúry, pretože nie všetky zákazky zadávané spravodajskými službami sú nevyhnutne také citlivé, že pravidlá a postupy vo verejnom obstarávaní sa nemôžu aplikovať. Navyše organizovanie spravodajských činností je v členských štátoch rôzne, preto výnimka pokrýva nákupy rôznych typov spravodajských činností (napr. vojenskej, bezpečnostnej, kriminálnej).

Ďalej je upravená špecifická výnimka vzťahujúca sa na zadávanie zákazky (tak civilnej zákazky, ako aj zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti), ktorej zadávanie sa riadi pravidlami stanovenými medzinárodnou organizáciou. Za medzinárodnú organizáciu sa považuje organizácia s právnou subjektivitou, ktorá je založená zmluvou medzi suverénnymi štátmi alebo medzivládnymi organizáciami a má svoje vlastné organizačné pravidlá a štruktúry. Takou organizáciou je napríklad Svetová banka, v oblasti obrany je takou organizáciou NATO. Pri tejto výnimke ide napríklad o prípad, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ dostane finančný príspevok od tejto medzinárodnej organizácie na realizáciu zákazky a predpíše mu aj pravidlá a postupy, ktoré pri zadávaní zákazky použije, čo vylučuje použitie pravidiel a postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Medzinárodné zmluvy vzťahujúce sa na rozmiestnenie vojsk – táto výnimka je v dnešnej dobe málo relevantná, pretože výnimka vzťahujúca sa na medzinárodné zmluvy uvedená v písmene t) pokrýva všetky medzinárodné zmluvy medzi členským štátom a treťou krajinou. Ide v podstate o užšiu verziu tejto výnimky a relevantná môže byť v prípade, keď medzinárodná zmluva vzťahujúca sa na rozmiestnenie vojsk je uzavretá len medzi členskými štátmi. Táto výnimka sa vzťahuje na rozmiestnenie vojsk z členského štátu v tretej krajine alebo na rozmiestnenie vojsk z tretej krajiny v členskom štáte, ale tiež na rozmiestnenie vojsk z členského štátu v inom členskom štáte. Výnimka sa vzťahuje na civilnú zákazku aj na zákazku v oblasti obrany a bezpečnosti.

Na rozdiel od výnimky pokrývajúcej umiestnenie vojsk na území EÚ i mimo neho na základe medzinárodnej zmluvy, sa výnimka uvedená v písmene e) vzťahuje na situácie, keď ozbrojené zložky alebo bezpečnostné sily sú dočasne rozmiestnené mimo územia EÚ na špecifické operácie podľa ich charakteru (civilné, vojenské alebo civilno-vojenské operácie). Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia rozmiestnení v oblasti operácie sú oprávnení neaplikovať pravidlá a postupy vo verejnom obstarávaní, ak zadávajú zákazky uchádzačom lokalizovaným v oblasti operácií za predpokladu, že si to vyžadujú operačné požiadavky. Výnimka sa teda uplatňuje len na zákazky zadávané v oblasti operácie, t. j. na zákazky zadávané rozmiestnenými posádkami verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Táto výnimka sa týka aj civilných nákupov, musia však byť rovnako ako vojenské nákupy priamo spojené s vykonávaním týchto operácií. Pod operačnými potrebami je potrebné rozumieť, že len požiadavky, ktoré vyplývajú z operácie samotnej, oprávňujú použiť danú výnimku. Môže ísť napríklad o prípad, ak by zákazka zadaná dodávateľovi z EÚ znamenala neprimerané náklady na prepravu, oneskorenie alebo by si vyžadovala dodatočné bezpečnostné opatrenia, ktoré oslabujú vojenské kapacity. V každom prípade musí to byť vykonanie operácie, ktoré si vyžaduje zadať zákazku lokálnemu uchádzačovi, čo si vyžaduje výnimku z aplikácie pravidiel a postupov vo verejnom obstarávaní. Pod oblasťou operácie podľa vyjadrenia Európskej komisie by sa mala chápať tretia krajina, v ktorej sa vykonáva vojenská alebo bezpečnostná operácia vrátane tretích krajín, ktoré sú v okolitej geografickej zóne. Zohľadňuje sa realita vykonávania takejto operácie, keď situácia môže byť natoľko zložitá, že najbližší dodávateľ, s ktorým možno uzavrieť zmluvu, je alokovaný mimo územia krajiny, v ktorej sa operácia vykonáva. Zóna dodávateľa sa tak môže rozšíriť na územie priamo susediacich krajín, musí však byť limitovaná geografickým susedstvom. Rovnako je potrebné interpretovať aj slovné spojenie „uchádzač nachádzajúci sa v oblasti operácie".

Rozhodcovské a zmierovacie služby sú poskytované zvyčajne inštitúciami alebo osobami vybratými spôsobom, na ktorý nie je možné aplikovať pravidlá zadávania zákaziek podľa tohto zákona. Preto v súlade s právom Európskej únie pre oblasť verejného obstarávania sa zákazky na rozhodcovské a zmierovacie služby ustanovujú ako výnimka z pôsobnosti zákona. Môže ísť napríklad o rozhodcu stanoveného v záväzkovom vzťahu, ktorý bude riešiť prípadné spory medzi zmluvnými partnermi pred ich prípadným riešením súdnou cestou.

Uzatváranie zmlúv v pracovnoprávnych vzťahoch, ani samotný proces, ktorý vedie k ich uzavretiu, má svoje špecifické vlastnosti a postavenie, preto sa pravidlá verejného obstarávania neaplikujú na výber zamestnancov.

Výnimka služieb výskumu a vývoja sa vzťahuje na civilné zákazky aj na zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti. Ide o zákazky na služby iné ako tie, z ktorých má prospech výhradne verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, s cieľom využiť ich pri plnení svojich vlastných úloh a ak poskytované služby sú v plnom rozsahu financované verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom. Výnimka je zameraná na zmluvy na poskytnutie služieb na spolufinancované výskumné a vývojové činnosti, kedy verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ a zmluvný partner zdieľajú náklady alebo úžitky. Táto výnimka sa nevzťahuje na služby výskumu a vývoja, ktoré verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ financuje sám a z ktorých získava všetky výhody/úžitky. Pod výhodami/úžitkami sa rozumejú napríklad intelektuálne majetkové práva, práva na použitie.

Obstarávateľ nemusí postupovať podľa ustanovení tohto zákona ani vtedy, ak zákazka nesúvisí s činnosťou, ktorú vykonáva ako vybranú činnosť; ide napríklad o činnosť v odvetví energetiky, tepelnej energetiky, v plynárenstve, činnosti v odvetví dopravy, poštových služieb, vôd.

Pravidlá a postupy vo verejnom obstarávaní sa nevzťahujú na koncesiu na stavebné práce, ako aj na koncesiu na služby, ktoré zadáva obstarávateľ na vykonávanie vybraných činností, ako napríklad v odvetví energetiky, tepelnej energetiky, v plynárenstve, činností v odvetví dopravy, poštových služieb, okrem koncesií, ktoré zadáva verejný obstarávateľ vykonávajúci niektorú z týchto činností.

Civilné zákazky, ktorých predmetom je nadobúdanie vlastníctva alebo nájom nehnuteľného majetku alebo iné práva súvisiace s nadobúdaním alebo nájmom nehnuteľností, majú špecifický charakter, pre ktoré nie je vhodné, aby sa na ich zadávanie aplikovali pravidlá a postupy podľa tohto zákona. Vo vzťahu k týmto zmluvám je však nevyhnutné, aby verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ zadával zákazky na finančné služby v súvislosti s kúpou alebo nájmom nehnuteľností podľa postupov a pravidiel ustanovených v zákone o verejnom obstarávaní. Uzatváranie lízingových zmlúv (finančný lízing) v súvislosti s nehnuteľnosťami bude preto podliehať režimu zákona vzhľadom na to, že ide o finančné služby, ktoré súvisia s kúpou alebo nájmom nehnuteľností.

Vyňaté sú určité civilné zákazky na finančné služby, ktorými sú nástroje menovej politiky, výmenné kurzy, verejný dlh, správa rezerv a iné politiky zahŕňajúce transakcie s cennými papiermi alebo inými finančnými nástrojmi, najmä transakcie verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov na získanie peňazí alebo kapitálu.

Vzhľadom na vytvorenie legislatívneho rámca pravidiel Európskej únie na liberalizáciu odvetvia telekomunikácií, ktoré majú povinnosť členské štáty prebrať do svojho právneho poriadku, s dôsledkom zavedenia efektívnej hospodárskej súťaže v tomto odvetví de facto aj de jure, sú vylúčené z pôsobnosti pravidiel verejného obstarávania civilné zákazky, ktoré majú umožniť verejnému obstarávateľovi vykonávanie určitých činností v odvetví telekomunikácií.

Zavedením efektívnej hospodárskej súťaže v odvetví telekomunikácií sú odstránené dôvody na vylúčenie zákaziek na poskytovanie hlasových, dátových a multimediálnych elektronických komunikačných služieb, preto na poskytovanie týchto telekomunikačných služieb je potrebné aplikovať pravidlá a postupy verejného obstarávania podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Zadávanie civilných zákaziek verejným obstarávateľom – vysielateľom (napr. RTVS) na určité audiovizuálne služby v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania umožňuje zohľadnenie kultúrneho alebo spoločenského významu, čo má za následok, že sa pri zadávaní zákaziek na služby pri nákupe, vývoji, produkcii alebo koprodukcii programov neuplatňujú postupy podľa tohto zákona. Výnimka sa teda vzťahuje na zmluvy na získanie, vývoj, produkciu alebo koprodukciu programového materiálu zo strany vysielateľov, ktorí sú v postavení verejného obstarávateľa podľa tohto zákona. Táto výnimka sa týka napríklad aj zákaziek na služby týkajúcich sa scenárov alebo umeleckých výkonov potrebných na výrobu programu a zákaziek týkajúcich sa vysielacích časov. Výnimku nemožno aplikovať na civilné zákazky na dodávku technického vybavenia potrebného pre produkciu, koprodukciu a vysielanie takýchto programov. Pri týchto je potrebné uplatniť postup podľa zákona o verejnom obstarávaní.

V súlade s právom Európskej únie pre oblasť verejného obstarávania sa navrhuje upraviť výnimka z aplikácie zákona pri zadávaní civilných zákaziek na poskytovanie služieb, na ktoré má subjekt, ktorý je sám verejným obstarávateľom, výlučné práva udelené na základe platných právnych predpisov, ktoré sú zlučiteľné s právom Európskej únie. Ide o také služby, ktorých poskytovatelia majú určitú exkluzivitu garantovanú štátom.

Zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti, pri ktorých zadávaní sa postupuje v súlade s medzinárodnou zmluvou uzavretou medzi členskými krajinami a tretími krajinami sú vylúčené z aplikácie pravidiel a postupov vo verejnom obstarávaní. Na rozdiel od výnimky vzťahujúcej sa na medzinárodné zmluvy v oblasti civilných zákaziek, je táto výnimka formulovaná všeobecne a nezahŕňa žiadnu reštrikciu, ktorá sa tejto zmluvy týka. Termín medzinárodná zmluva zahŕňa nielen medzinárodné zmluvy ratifikované parlamentom, ale taktiež napríklad memorandá o porozumení uzatvárané na úrovni ministerstiev. Vo všeobecnosti ide o ustanovenie vzťahujúce sa na zmluvy, dohody alebo dohovory uzatvorené na úrovni štátu alebo vlády a nepokrýva zmluvy, dohody alebo dohovory s ostatnými právnickými osobami ako napríklad súkromné spoločnosti alebo verejné spoločnosti, aj napriek tomu, že sú kontrolované štátom.

Použitie tohto ustanovenia závisí od súčasného splnenia troch podmienok

- zákazka musí byť pokrytá medzinárodnou zmluvou,

- medzinárodná zmluva musí byť uzatvorená medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a jednou alebo viacerými tretími krajinami,

- medzinárodná zmluva musí obsahovať špecifické procedurálne pravidlá, ktoré regulujú zadávanie zákazky.

Programy spolupráce v oblasti obrany a bezpečnosti – výnimka je zameraná na programy spolupráce založené na výskum a vývoj. Aplikácia pravidiel a postupov vo verejnom obstarávaní je vylúčená pri zákazkách zadávaných v rámci programu spolupráce založeného na výskum a vývoj vykonávaného aspoň dvomi členskými štátmi pri vývoji nového výrobku, napríklad nového obranného zariadenia. Rozhodujúcim kritériom pre aplikáciu výnimky je povaha programu spolupráce a jeho účel, konkrétne vývoj nového výrobku. Takže len programy spolupráce založené na výskum a vývoj môžu byť vyňaté z aplikácie pravidiel a postupov vo verejnom obstarávaní. Ako uvádza preambula 28 smernice 2009/81/ES „Tieto programy majú mimoriadny význam, pretože pomáhajú vyvíjať nové technológie a predstavujú vysoké náklady na výskum a vývoj komplexných zbrojných systémov. Niektoré z týchto programov riadia medzinárodné organizácie najmä Organizácia pre spoluprácu v oblasti vyzbrojovania (OCCAR) a NATO (prostredníctvom špecifických agentúr), alebo agentúry EÚ, napríklad Európska obranná agentúra (EDA), ktoré potom zadávajú zákazky v mene členských štátov." Výnimka sa vzťahuje na všetky zákazky zadávané verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom z členského štátu alebo v jeho mene v rámci programu spolupráce. Programy spolupráce musia byť vykonávané najmenej dvomi členskými štátmi. Participácia môže, ale nemusí byť obmedzená na členské štáty EÚ, to znamená, že program spolupráce s účasťou tretej krajiny je taktiež pokrytý touto výnimkou. Program spolupráce musí byť založený na skutočnom koncepte spolupráce, účasť na programe teda znamená viac ako len nákup zariadenia, ale zahŕňa najmä proporcionálne zdieľanie technických rizík, finančných rizík, príležitostí, účasť na riadení programu a rozhodovanie o programe. Členské štáty zapojené do programu spolupráce iba medzi členskými štátmi informujú Európsku komisiu, v čo možno najskoršom štádiu programu spolupráce, o podiele nákladov a predpokladanom podiele nákupu. Informácia nie je potrebná, ak do programu spolupráce je zapojená jedna alebo viaceré tretie krajiny. Členský štát, ktorý sa zapojí do programu spolupráce po skončení fázy výskumu a vývoja, môže profitovať z výnimky na neskoršie fázy životného cyklu výrobku za predpokladu, že sa stane plne kvalifikovaným členom programu, čo znamená formalizáciu účasti v dohode alebo v dohovore so zúčastnenými členskými štátmi, ktorý obsahuje osobitné práva a povinnosti určené pre členov programu spolupráce. V tomto prípade pristupujúci členský štát informuje Európsku komisiu o pristúpení do programu spolupráce.

Výnimka uvedená v § 1 ods. 2 písm. v) – zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti, na ktoré sa vzťahuje táto výnimka môžu mať značnú škálu. Môže ísť o prípad, že vláda jedného členského štátu sa rozhodne napríklad z operačných alebo prevádzkových dôvodov uzavrieť zmluvu s vládou druhého členského štátu, ktorá sa bude týkať tréningu pilotov leteckými silami druhého členského štátu. Táto zákazka by bola považovaná za zákazku vyňatú z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní. Čo sa týka tovarov, môže ísť napríklad o predaj prebytočného vojenského vybavenia alebo prebytočných zásob, ktoré sú dodané z existujúcich skladov.

K bodom 2 a 3:

Ide o legislatívno-technickú úpravu poznámok pod čiarou vzhľadom na novú navrhovanú úpravu výnimiek vo väzbe na prebratie smernice 2009/81/ES a výnimiek v nej ustanovených, a to vložením dvoch nových odkazov pod čiarou, vypustením dvoch pôvodných odkazov pod čiarou a nahradením citácie poznámky pod čiarou vo väzbe na Lisabonskú zmluvu.

K bodu 4:

Navrhovaným ustanovením sa vymedzuje pojem „výskum a vývoj prebratý zo smernice 2009/81/ES. Výskum a vývoj podľa definície zahŕňa základný výskum, aplikovaný výskum a experimentálny vývoj.

Základný výskum pozostáva z experimentálnej alebo teoretickej práce vykonávanej najmä s cieľom získať nové poznatky o podstatných základných javoch a o pozorovateľných skutočnostiach bez plánovaného osobitného uplatnenia alebo použitia v praxi.

Aplikovaný výskum tiež pozostáva z pôvodnej práce vykonávanej s cieľom získať nové poznatky, prednostne sa však zameriava na konkrétny praktický účel alebo cieľ.

Experimentálny vývoj pozostáva z práce založenej na existujúcich poznatkoch získaných z výskumu alebo praktických skúseností s cieľom začať výrobu nových materiálov, výrobkov alebo zariadení, vytvoriť nové procesy, systémy a funkcie alebo výrazne zlepšiť už existujúce. Experimentálny vývoj môže zahŕňať realizáciu technologických zariadení, to znamená zariadení demonštrujúcich výkon novej koncepcie alebo novej technológie v príslušnom prostredí alebo v reprezentatívnom prostredí. Na objasnenie pojmu výskum a vývoj sa v preambule 13 smernice 2009/81/ES uvádza, že výskum a vývoj nezahŕňa zhotovenie a posúdenie predvýrobných prototypov, nástrojov a priemyselného inžinierstva, priemyselný návrh alebo výrobu. Toto je dôležité najmä na obmedzenie výnimky výskumu a vývoja na aktivity, ktoré predurčujú uchádzača pre ďalšie fázy obstarávania.

Jasné ohraničenie fázy výskumu a vývoja je rozhodujúce pre zvolenie správneho postupu. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ, ktorý plánuje uzavrieť zmluvu na výskum a vývoj, má na výber medzi dvomi možnosťami

- rozhodne sa zadať zákazku, ktorá pokrýva len výskum a vývoj v zmysle definície tohto pojmu, potom môže využiť flexibilitu poskytovanú výnimkou podľa § 1 ods. 2 písm. h) a použitím rokovacieho konania bez zverejnenia podľa § 108j ods. 1 písm. f) a g). Predmet takejto zákazky nesmie prekročiť rámec definície výskumu a vývoja, t. j. nesmie prekročiť demonštrovanie nového konceptu alebo novej technológie v príslušnom alebo reprezentatívnom prostredí. Všetky zákazky na nasledujúce fázy vrátane rozvoja demonštrátora do predprodukčného prototypu a posúdenia jeho úrovne musia byť zadávané oddelene normálnymi (užšou súťažou, rokovacím konaním so zverejnením, prípadne súťažným dialógom) postupmi vo verejnom obstarávaní,

- zvolí si zákazku, ktorá kombinuje výskum a vývoj s inými predprodukčnými alebo dokonca produkčnými aktivitami. Takáto zákazka musí byť zadávaná normálnymi postupmi vo verejnom obstarávaní. Predmet takejto zákazky môže presahovať výrobu demonštrátora a zahŕňať zhotovenie a posúdenie prototypu, iných služieb/dodávok týkajúcich sa predprodukčnej fázy alebo dokonca vývoja a produkcie.

K bodom 5 a 6:

Zakazuje sa použiť výnimku z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní akýmkoľvek spôsobom za účelom vyhnúť sa použitiu pravidiel a postupov vo verejnom obstarávaní. To znamená, že žiadne pravidlá, postupy, programy, dohody, dohovory alebo zákazky ustanovené ako výnimky sa nesmú použiť na obchádzanie pravidiel a postupov vo verejnom obstarávaní. Podľa rozhodovacej praxe Súdneho dvora EÚ ustanovené výnimky z oblasti pôsobnosti pravidiel a postupov vo verejnom obstarávaní nesmú byť použité s cieľom vyhnúť sa transparentným a súťažným postupom bez objektívnych dôvodov (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v prípade C-480/06) a ustanovenia upravujúce výnimky z pravidiel obstarávania musia byť interpretované striktne pri dôkaznom bremene položenom na verejnom obstarávateľovi a obstarávateľovi (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v prípade C-337/06). Na základe uvedeného tento zákaz nahrádza výnimku týkajúcu sa nákupu vakcín zdravotnou poisťovňou vrátane vypustenia poznámky pod čiarou, ktorá nemá oporu v smerniciach EÚ pre oblasť verejného obstarávania.

K bodom 7 a 8:

V súlade s právom Európskej únie pre oblasť verejného obstarávania sa definuje zákazka na uskutočnenie stavebných prác a zákazka na poskytnutie služby s odkazom na Spoločný slovník obstarávania (CPV). Tieto definície zostávajú v zásade nezmenené, jedinou zmenou je použitie odkazu na oddiel 45 Spoločného slovníka obstarávania, ktorého kódom sú definované stavebné práce.

Návrhom zákona sa definuje aj civilná zákazka. Civilná zákazky je tá, ktorá nie je zákazkou v oblasti obrany a bezpečnosti osobitne zadefinovanou.

Pri určitých zákazkách patriacich do oblasti obrany a bezpečnosti sa uplatňujú osobitné pravidlá a postupy pri ich zadávaní. Sú to zákazky, ktoré pokrýva definícia zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti. Pri ostatných zákazkách, ktoré vo všeobecnosti možno nazvať ako zákazky obranné alebo bezpečnostné, ale nie sú pokryté navrhovanou definíciou zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti, sa postupuje ako pri zadávaní klasických zákaziek – civilných zákaziek.

Definícia zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti je založená na dvojakom ponímaní:

- v oblasti obrany je založená na čl. 346 ZFEÚ a v princípe pokrýva všetky zákazky na vojenské zariadenia, stavebné práce a služby,

- v oblasti bezpečnosti sa aplikuje pri všetkých citlivých nákupoch s bezpečnostným účelom zahŕňajúce dôverné informácie.

V tomto kontexte je dôležité uvedomiť si, že pravidlá zadávania zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti poskytujú osobitný nástroj na splnenie špecifických potrieb a požiadaviek obranného a bezpečnostného obstarávania. Aj napriek tomu však môžu existovať zákazky, ktoré potrebujú extrémne náročné požiadavky týkajúce sa bezpečnosti dodávok alebo ktoré sú natoľko dôverné a/alebo dôležité pre národnú suverenitu, že ani špecifická úprava pravidiel pre zadávanie zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti nie je postačujúca na ochranu identifikovaných základných bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky.

Pravidlá a postupy pre zadávanie zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti sa použijú pri zadávaní zákazky, ktorej predpokladaná hodnota je rovnaká alebo vyššia ako 200 000 eur, ak ide o stavebné práce a rovnaká alebo vyššia ako 40 000 eur, ak ide o tovary a služby, to znamená pri nadlimitných a podlimitných zákazkách.

Navrhovaná definícia zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti zahŕňa

- dodanie tovaru

 vojenského vybavenia vrátane akýchkoľvek jeho častí, komponentov alebo montážnych celkov,

 citlivého vybavenia vrátane jeho častí, komponentov alebo montážnych celkov,

 dodanie tovaru, ktorý priamo súvisí s vojenským vybavením alebo citlivým vybavením počas niektorých alebo všetkých fáz životného cyklu vybavenia,

- uskutočnenie stavebných prác

 na osobitné vojenské účely,

 ktoré majú citlivý charakter,

 ktoré priamo súvisia s vojenským vybavením alebo citlivým vybavením počas niektorých

alebo všetkých fáz životného cyklu stavebných prác,

- poskytnutie služieb

 na osobitné vojenské účely,

 ktoré majú citlivý charakter,

 ktoré priamo súvisia s vojenským vybavením alebo citlivým vybavením počas niektorých

alebo všetkých fáz životného cyklu služieb.

Vojenským vybavením sa rozumejú zariadenia osobitne navrhnuté alebo prispôsobené na vojenské účely a určené na použitie ako zbrane, munícia alebo vojenský materiál. Vojenským vybavením by sa mali chápať typy výrobkov, ktoré sú uvedené v zozname zbraní, munície a vojenského materiálu prijatom rozhodnutím Rady 255/58 z 15. apríla 1958. Tento zoznam však nedáva vyčerpávajúci opis týkajúci sa vojenského vybavenia, preto je potrebné ponímať ho širším spôsobom, keďže vplyvom evolučného charakteru technológií a požiadaviek došlo k rozvoju nových typov zariadení. V zozname nie sú uvedené také zariadenia, ktoré v roku 1958, teda v čase prijatia zoznamu, neexistovali. Môže ísť napríklad o zariadenie z oblasti informačných technológií, ako je napríklad špeciálny softvér alebo hardvér. Preto sa musí tento zoznam vykladať flexibilne vzhľadom na vývoj. Za predpokladu, že takéto zariadenie je špecificky navrhnuté alebo prispôsobené na vojenské účely, bude pokryté definíciou zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti.

Vojenským vybavením možno rozumieť produkty, ktoré sú spočiatku určené na civilné použitie a následne sú prispôsobené na vojenské účely, aby mohli byť použité ako zbrane, munícia alebo vojenský materiál. Príkladom môže byť „militarizovaná" helikoptéra vyvinutá pre civilný trh. Aby mohla byť považovaná za vojenské vybavenie, musela by sa od civilnej verzie odlišovať príznačnými vojenskými technickými znakmi, ako sú napríklad zbraňové systémy, letecká elektronika potrebná na vykonávanie misií, ktoré sú nepochybne vojenské, napríklad ozbrojené výzvedy, palebná podpora, vzdušný súboj.

Definícia zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti zahŕňa tovary, stavebné práce a služby priamo spojené s vojenským vybavením. V prípade tovarov ide napríklad o špeciálne nástroje a prístroje, ktoré sú potrebné na výrobu alebo údržbu takéhoto vybavenia, môže ísť o dodatočné vybavenie ako sú špeciálne odevy a helmy pre pilotov bojových lietadiel. Služby priamo spojené s vojenským vybavením môžu zahŕňať napríklad generálnu opravu, opravu alebo prehliadku bojových lietadiel, tankov, vojnových lodí. Stavebné práce priamo spojené s vojenským vybavením sa môžu týkať napríklad stavby testovacích zariadení na vojenské vybavenie. Pojem „priamo súvisia" znamená, že musí existovať priama súvislosť medzi tovarom, stavebnými prácami alebo službami a vojenským vybavením. Môže vyplývať napríklad z podmienok alebo účelu použitia. V zásade musí platiť, že tovar, stavebné práce alebo služby nemôžu byť zmysluplne použité bez vojenského vybavenia, ktorého sa týkajú.

Stavebné práce alebo služby na osobitné vojenské účely sú stavebné práce alebo služby, ktoré priamo nie sú spojené s vojenským vybavením, ale sú určené na osobitný vojenský účel. Pri službách môže ísť napríklad o dopravu vojsk, stavebné práce sa môžu týkať napríklad stavby vzletovej dráhy, stavby protináletového alebo protijadrového krytu. V zásade musí ísť o stavebné práce alebo služby na osobitné vojenské účely. Ak tento účel stavebné práce alebo služby nebudú spĺňať, je potrebné uplatniť pravidlá a postupy pre civilné zákazky. Toto posúdenie je potrebné zo strany verejného obstarávateľa a obstarávateľa vykonať pred samotným začatím postupu zadávania zákazky.

Dodanie citlivého vybavenia, uskutočnenie citlivých stavebných prác a poskytnutie citlivých služieb sú tiež predmety zákaziek, pri ktorých zadávaní sa použijú pravidlá a postupy zadávania zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti. Ide v podstate o oblasť nevojenskej bezpečnosti s podobnými črtami ako obranné obstarávanie s rovnakou citlivosťou. Môže ísť o oblasť spolupráce vojenských a nevojenských zložiek pri plnení rovnakých misií alebo v prípade, ak je účelom obstarávania ochrana bezpečnosti EÚ alebo ochrana bezpečnosti na území alebo mimo územia Slovenskej republiky pred hrozbami zo strany nevojenských aktérov, napríklad ochrana hraníc, policajné činnosti, misie krízového riadenia.

Citlivým vybavením, stavebnými prácami citlivého charakteru a službou citlivého charakteru je vybavenie, stavebná práca alebo služba na účely bezpečnosti, ktorá je spojená s utajovanou skutočnosťou, vyžaduje si utajovanú skutočnosť alebo utajovanú skutočnosť obsahuje. Citlivosť predmetu zákazky je založená na dvoch aspektoch – predmetné vybavenie, stavebná práca a služba musí mať bezpečnostný účel a musí zahŕňať, vyžadovať alebo obsahovať utajovanú skutočnosť. Požiadavka na bezpečnostný účel znamená, že predmet zákazky musí byť obstarávaný na bezpečnostné použitie, či už vojenské alebo nevojenské. Na rozdiel od definície vojenského vybavenia, sa nevyžaduje, aby citlivé vybavenie bolo špeciálne navrhnuté alebo prispôsobené na bezpečnostné účely. Odkaz na utajované skutočnosti predstavuje základ definície, to znamená, že predmet zákazky musí obsahovať aj utajovanú skutočnosť, ktorá si vyžaduje ochranu podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností.

Tovar, stavebné práce a služby, ktoré priamo súvisia s citlivým vybavením znamená, že musí existovať priama súvislosť medzi tovarom, stavebnými prácami alebo službami a citlivým vybavením. Môže vyplývať napríklad z podmienok alebo účelu použitia. Rovnako ako pri vojenskom vybavení musí platiť, že tovar, stavebné práce alebo služby nemôžu byť plnohodnotne použité bez citlivého vybavenia, ktorého sa týkajú.

Dochádza aj k legislatívno-technickej úprave poznámky pod čiarou k odkazu 7 na Spoločný slovník obstarávania a zavádza sa nový odkaz 7ab s poznámkou pod čiarou k nemu na § 2 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje definíciu utajovanej skutočnosti.

K bodu 9:

Ide o legislatívno-technickú úpravu – vypustenie legislatívnej skratky, keďže prvýkrát sa Slovník spoločného obstarávania použil už v § 3 ods. 3, v ktorom je potrebné legislatívnu skratku zaviesť.

K bodu 10:

Navrhovaným doplnením sa ustanovuje finančný limit pre zadávanie nadlimitnej zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti, ktorej predmetom je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby. Minimálna výška finančného limitu rozhodného pre aplikáciu pravidiel a postupov pre zadávanie nadlimitnej zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti pri tovaroch a službách je 400 000 eur. Finančný limit, ak ide o zadávanie nadlimitnej zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti na uskutočnenie stavebných prác je rovnaký ako pri zadávaní nadlimitnej civilnej zákazky, t. j. 5 000 000 eur.

K bodom 11 a 12:

Pravidlá a postupy pre zadávanie podlimitných zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti sa použijú pri zadávaní zákazky, ktorej predpokladaná hodnota je rovnaká alebo vyššia ako 200 000 eur a súčasne nižšia ako 5 000 000 eur, ak ide o stavebné práce a rovnaká alebo vyššia ako 40 000 eur a súčasne nižšia ako 400 000 eur, ak ide o tovary a služby.

K bodu 13:

Spresňuje sa ustanovenie týkajúce sa zákazu rozdelenia predmetu zákazky vo väzbe na stanovenie predpokladanej hodnoty zákazky a typ zákazky z hľadiska ustanovených finančných limitov. Pri stanovení predpokladanej hodnoty zákazky sa má postupovať tak, aby sa verejný obstarávateľ a obstarávateľ nevyhol použitiu pravidiel a postupov zadávania zákaziek podľa zákona o verejnom obstarávaní.

K bodu 14:

Ide o legislatívno-technickú úpravu vnútorného odkazu vzhľadom na navrhovanú novú úpravu výnimiek.

K bodu 15:

Ide o legislatívno-technickú úpravu – zavedenie legislatívnej skratky v ustanovení, v ktorom sa Úrad pre verejné obstarávanie prvýkrát použije.

K bodom 16 a 17:

Navrhovanými ustanoveniami sa dáva verejným obstarávateľom a obstarávateľom možnosť zadávať zákazky prostredníctvom centrálnej obstarávacej organizácie. Centrálna obstarávacia organizácia je potom zodpovedná za zadávanie zákaziek na dodanie tovarov, stavebných prác alebo služieb za verejných obstarávateľov a za obstarávateľov. Využívanie techník centralizovaného obstarávania, so zreteľom na veľké objemy nákupov, napomáha rozširovaniu hospodárskej súťaže a zefektívneniu verejného obstarávania.

Navrhovaným ustanovením sa definuje centrálna obstarávacia organizácia, ako verejný obstarávateľ, ktorý zabezpečuje tovary alebo služby určené pre verejných obstarávateľov alebo zadáva zákazky alebo uzaviera rámcové dohody určené pre verejných obstarávateľov; centrálnou obstarávacou organizáciou môže byť aj obstarávateľ, ktorý zabezpečuje tovary alebo služby určené pre obstarávateľov alebo zadáva zákazky alebo uzaviera rámcové dohody určené pre obstarávateľov; centrálnou obstarávateľskou organizáciou môže byť aj európsky orgán verejnej moci, ktorý podobne ako verejný obstarávateľ, prípadne obstarávateľ zabezpečuje tovary alebo služby, prípadne zadáva zákazky alebo uzaviera rámcové dohody. V zmysle čl. 1 ods. 18 smernice 2009/81/ES je možné, aby ako centrálna obstarávacia organizácia fungoval aj európsky orgán verejnej moci, ktorým môže byť v budúcnosti napríklad Európska obranná agentúra (EDA), ktorá by mohla zadávať zákazky v mene členských štátov, prípadne iný ešte neidentifikovaný orgán EÚ. Slovenská republika však nemôže určovať postupy záväzné pre takéto organizácie.

Centrálna obstarávacia organizácia, ktorou je verejný obstarávateľ, prípadne obstarávateľ pri centrálnom verejnom obstarávaní postupuje podľa tohto zákona a je zodpovedná za porušenie tohto zákona.

K bodu 18:

Presnejšie sa navrhuje upraviť definícia záujemcu. Záujemcom je fyzická osoba alebo právnická osoba alebo skupina týchto osôb oprávnená dodávať na trhu tovar, uskutočňovať stavebnú prácu alebo poskytovať službu, ktorá má záujem o účasť vo verejnom obstarávaní.

K bodu 19:

V súlade s čl. 33 ods. 1 smernice 2009/81/ES sa dopĺňa pravidlo pre určovanie lehoty na predkladanie ponúk a lehoty na predkladanie žiadostí o účasť vo väzbe na zložitosť predmetu zákazky a čas potrebný na vypracovanie ponúk. Tieto lehoty nesmú byť v žiadnom prípade kratšie ako minimálne ustanovené lehoty.

K bodu 20:

Ide o legislatívno-technickú úpravu poznámky pod čiarou k odkazu 9aa v § 20. Zákonom č. 223/2011 Z. z. bola nesprávne zavedená poznámka pod čiarou v § 26 ods. 5 s odkazom na § 2 ods. 2, 4 a 5 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 223/2011 Z. z. Navrhovaná úprava tento nedostatok odstraňuje.

K bodom 21 a 22:

Navrhované doplnenie je doplnením ustanovenia, ktorým sa sleduje zabezpečenie sledovania postupu verejného obstarávateľa a obstarávateľa aj po uzavretí zmluvy, a to vypracovanie správy z verejného obstarávania. Doplnenie sa týka zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti, ide o doplnenie údajov, ktoré má správa obsahovať, ako napríklad odôvodnenie prekročenia päťročnej lehoty pri opakujúcich sa zmluvách použitím rokovacieho konania bez zverejnenia, odôvodnenie uzavretia rámcovej dohody na dobu dlhšiu ako sedem rokov.

K bodu 23:

Ide o legislatívno-technickú úpravu – vypustenie legislatívnej skratky, keďže prvýkrát sa Úrad pre verejné obstarávanie použil už v § 9 ods. 7, v ktorom je potrebné legislatívnu skratku zaviesť.

K bodu 24:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 25:

Zmiešanými zákazkami sú zákazky, ktorých predmetom sú tovary, stavebné práce alebo služby, na ktoré platia rôzne pravidlá a postupy zadávania, pravidlá a postupy pre zadávanie civilných zákaziek, pravidlá a postupy pre zadávanie zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti a zákazky, na ktoré sa tieto pravidlá nevzťahujú, t. j. výnimky z aplikácie pravidiel a postupov vo verejnom obstarávaní. Zásady pojednávajúce o zmiešaných zákazkách rozlišujú medzi dvomi situáciami

- zákazka spája položky spadajúce pod aplikáciu pravidiel a postupov pre zadávanie civilných zákaziek a položky spadajúce pod aplikáciu pravidiel a postupov pre zadávanie zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti (môže ísť o prípad, ak sa nakupuje citlivé vybavenie aj necitlivé vybavenie v rámci jednej zákazky),

- predmetom zákazky sú položky spadajúce pod aplikáciu pravidiel a postupov pre zadávanie zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti a aj položky, ktoré predstavujú výnimku z aplikácie pravidiel a postupov vo verejnom obstarávaní.

V oboch prípadoch sa aplikuje rovnaký princíp a použije sa menej striktný režim zadávania zákazky za predpokladu, že rozhodnutie zadať jednu zákazku je odôvodnené vzhľadom na objektívne dôvody a neurobilo sa so zámerom vylúčenia zákazky spod aplikácie pravidiel a postupov vo verejnom obstarávaní. Ak sú tieto predpoklady splnené, potom sa zákazka v prvom prípade zadáva podľa pravidiel a postupov pre zadávanie zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti a zákazka v druhom prípade nespadá pod aplikáciu pravidiel a postupov vo verejnom obstarávaní. Je však potrebné zdôrazniť, že tieto pravidlá je potrebné uplatňovať striktne a verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí preukázať, že položky zmiešanej zákazky sú objektívne spojené spôsobom, ktorý vyvoláva potrebu zadať jednu zákazku jednému dodávateľovi, to znamená, že rôzne časti zákazky sú neoddeliteľne spojené a objektívne tvoria nedeliteľný celok.

K bodom 26 až 28:

Podľa čl. 39 ods. 1 písm. d) smernice 2009/81/ES sa dopĺňa ustanovenie týkajúce sa osobného postavenia o dôvody odsúdenia za trestný čin terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme v súlade s čl. 1, 3 a 4 rámcového rozhodnutia Rady č. 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu.

Spoľahlivosť dodávateľa, ktorý získa zákazku, je rozhodujúca vzhľadom na citlivosť zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti a závisí hlavne od jeho schopnosti plniť požiadavky verejného obstarávateľa a obstarávateľa na bezpečnosť a ochranu utajovaných skutočností a bezpečnosť dodávok. Ako vyplýva z preambuly 65 smernice 2009/81/ES, riziká bezpečnosti by mohli vyplývať z určitých vlastností výrobkov, ktoré záujemca dodáva alebo z akcionárskej štruktúry záujemcu, čo potvrdzuje, že spoľahlivosť záujemcov môže závisieť aj od iných faktorov, nielen od ich schopnosti zabezpečiť ochranu utajovaných skutočností.

Táto požiadavka týkajúca sa osobného postavenia poukazuje na prípady, keď verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže skúmať spoľahlivosť záujemcu, o ktorej má pochybnosti, a to aj napriek tomu, že tento záujemca má bezpečnostnú previerku od príslušného národného orgánu. V týchto prípadoch, ktoré ďaleko presahujú rámec obstarávania ako takého, môžu byť chránené zdroje údajov naozaj dôležitým, ak nie je jediným, prostriedkom na preukázanie, že riziká bezpečnosti nemožno vylúčiť.

Vylúčenie pre nespoľahlivosť musí byť založené na rizikách bezpečnosti štátu. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí byť pripravený preukázať hodnovernosť svojho rozhodnutia, ak to bude potrebné v konaní o námietkach.

Zabezpečenie bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností a bezpečnosti dodávok je dôležitým prvkom zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti a je aj súčasťou podmienok účasti týkajúcich sa osobného postavenia. Porušenie záväzkov ohľadom bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností a bezpečnosti dodávok sa považuje za závažné porušenie odborných povinností. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ vylúči z procesu verejného obstarávania toho záujemcu, ktorému na základe objektívnej a overenej informácie preukáže, že počas predchádzajúcej zákazky/zmluvy porušil povinnosti týkajúce sa bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností alebo bezpečnosti dodávok vo vzťahu k inému verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi. V záujme zabezpečenia bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností alebo bezpečnosti dodávok sa nevyžaduje konečné rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci.

Súčasne sa upravuje odkaz a poznámka pod čiarou. Ide o legislatívno-technickú úpravu. Zákonom č. 223/2011 Z. z. bol nesprávne zavedený odkaz 9aa, ktorý už bol zavedený zákonom č. 58/2011 Z. z. v § 20. Navrhovaná úprava tento nedostatok odstraňuje a nahrádza v § 26 ods. 5 odkaz 9aa odkazom 9ab.

K bodom 29 a 30:

Ide o gramatickú a legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 31:

V navrhovanom znení ustanovenia oproti súčasne platnému zneniu sa pojem právne vzťahy nahrádza pojmom právna forma s odkazom príkladmo na Obchodný zákonník a Občiansky zákonník. Právne vzťahy môžu byť ponímané ako širší pojem, čo nemusí byť v súlade s čl. 5 ods. 2 smernice 2009/81/ES. Pojem právna forma znamená nielen obchodné spoločnosti podľa Obchodného zákonníka, ale aj iné zoskupenia.

K bodu 32:

V súlade s čl. 5 ods. 1 smernice 2009/81/ES sa spresňuje ustanovenie, ktoré súvisí so zákazkou na dodanie tovaru, ktorej súčasťou je aj montáž, so zákazkou na uskutočnenie stavebných prác a so zákazkou na poskytnutie služby, kedy je možné vyžadovať uvedenie mena a priezviska zamestnanca zodpovedného za plnenie zmluvy a jeho odbornú kvalifikáciu.

K bodu 33:

Dopĺňa sa ustanovenie súvisiace s vyhodnocovaním splnenia podmienok účasti, ktoré sa viaže na zákazku v oblasti obrany a bezpečnosti. Verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi sa ukladá posúdiť splnenie podmienok účasti v súlade s podmienkami účasti, ktoré určil v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, a to z dôvodu, že pri zadávaní zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti sa nepoužíva verejná súťaž. Nevyhnutné je preto podmienky účasti stanoviť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania.

V súlade s článkom 46 ods. 5 smernice 2009/81/ES sa preberá požiadavka uznávania rovnocenných certifikátov, ktorými sa preukazuje splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní, ako je potvrdenie o zapísaní do zoznamu podnikateľov, vydaných inštitúciami zriadenými v iných členských štátoch.

K bodom 34 až 36:

Ustanovenie súvisiace s definovaním a opisom predmetu zákazky a obsahom súťažných podkladov sa dopĺňa o špecifiká spojené so zákazkou v oblasti obrany a bezpečnosti. Ide o špecifikácie a normy pre oblasť obrany, ktoré možno použiť pri opise predmetu obrannej zákazky, požiadavku verejného obstarávateľa a obstarávateľa na uvedenie nielen subdodávateľa, ale aj predmetu subdodávky. Taktiež možnosti určenia osobitných podmienok plnenia zmluvy, ktoré sa budú týkať subdodávateľov, bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností a bezpečnosti dodávok.

K bodu 37:

Príkladmo uvedené kritériá v tomto ustanovení sa dopĺňajú o ďalšie kritériá, ktoré možno použiť pri zadávaní zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti, ak sa ponuky vyhodnocujú z hľadiska ekonomicky najvýhodnejšej ponuky.

Podľa preambuly 71 smernice 2009/81/ES, ak sa ponuky vyhodnocujú na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, verejný obstarávateľ a obstarávateľ „posudzujú ponuky s cieľom určiť, ktorá z nich ponúka najlepšiu hodnotu za vynaložené peniaze. Na účely tohto posúdenia určujú ekonomické a kvalitatívne kritériá, ktoré ako celok musia umožniť stanoviť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku pre verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Určenie týchto kritérií závisí od predmetu zákazky, pretože kritériá musia umožňovať posúdenie úrovne plnenia ponúkanej každým z uchádzačov z hľadiska predmetu zákazky, ktorý je definovaný v technických špecifikáciách, a zmerať úžitok za vynaložené peniaze pre každú ponuku.". Verejný obstarávateľ a obstarávateľ teda určí kritériá na vyhodnotenie ponúk, ktoré použije na výber ekonomicky najvýhodnejšej ponuky. Kritériá na vyhodnotenie ponúk a ich relatívne váhy musia byť uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a/alebo v súťažných podkladoch, aby uchádzači, ktorí pripravujú ponuky vedeli, čo sa od nich očakáva. V tomto ohľade znie aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v prípade C-513/99. Kritériá na vyhodnotenie ponúk podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v prípade C-448/01 musia byť formulované spôsobom, aby dovoľovali všetkým dobre informovaným uchádzačom normálnej usilovnosti/pozornosti ich interpretáciu rovnakým spôsobom. Ako kritérium na vyhodnotenie ponúk možno použiť aj bezpečnosť dodávok.

Pre určenie kritérií na vyhodnotenie ponúk na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky sú dôležité obmedzenia vyplývajúce z už uvedených rozhodnutí Súdneho dvora EÚ (prípady C–513/99 a C-448/01):

- kritériá sa musia týkať predmetu zákazky. To znamená, že v prípade použitia dodávateľského reťazca (bezpečnosť dodávok) ako kritériá na vyhodnotenie ponúk, sa môžu použiť len tie jeho časti, ktoré by sa konkrétne použili na realizáciu danej zákazky a len tieto časti musí vziať verejný obstarávateľ a obstarávateľ do úvahy,

- kritériá nesmú verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi dávať neobmedzenú slobodu výberu pre zadanie zákazky. Musia byť vyjadrené ako konkrétne a zmerateľné požiadavky, ktoré dovoľujú informáciu poskytnutú uchádzačom efektívne overiť. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí preto jasne identifikovať obsah záväzkov a použiť transparentné a overiteľné parametre pre ich vyhodnotenie,

- kritériá musia byť v súlade so všetkými základnými princípmi práva EÚ, najmä s princípom nediskriminácie.

Rozhodnutie o zadaní zákazky musí byť urobené na základe objektívnych kritérií, ktoré zabezpečia súlad so zásadami transparentnosti, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania a ktoré zaručia, aby sa ponuky posudzovali transparentným a objektívnym spôsobom v podmienkach efektívnej súťaže (preambula 69 smernice 2009/81/ES).

Pri kritériách na vyhodnotenie ponúk je vhodné pripomenúť, že na základe rozhodnutí Súdneho dvora EÚ (napríklad prípady C-532/06 a C-199/07) kritériá súvisiace so spôsobilosťou uchádzača alebo záujemcu realizovať zákazku nie sú prijateľné a nemožno ich teda použiť ako kritériá na vyhodnotenie ponúk. Kritériá týkajúce sa predchádzajúcich skúseností uchádzača alebo záujemcu, jeho kapacít, technického vybavenia sa použijú vo fáze kvalifikácie, t. j. pri hodnotení splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní.

K bodu 38:

Navrhuje sa precíznejší text tohto ustanovenia, tak aby bol v súlade s čl. 34 ods. 4 smernice 2009/81/ES.

K bodom 39 a 40:

Požiadavky na bezpečnosť a ochranu utajovaných skutočností a bezpečnosť dodávok sa môžu týkať aj ponúk, a preto ich možno uviesť aj v súťažných podkladoch. Navrhuje sa doplnenie ustanovenia vzťahujúceho sa k vyhodnocovaniu ponúk a doplnenie aj vylúčenia takej ponuky, ktorá stanovené požiadavky na bezpečnosť a ochranu utajovaných skutočností a bezpečnosť dodávok nespĺňa. To znamená, ak ide o zákazku v oblasti obrany a bezpečnosti, komisia vyhodnotí ponuky aj z hľadiska požiadaviek na bezpečnosť a ochranu utajovaných skutočností a bezpečnosť dodávok a vylúči ponuky, ktoré nespĺňajú určené požiadavky.

Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vylúči uchádzača, ktorého ponuku komisia na vyhodnotenie ponúk vylúčila, má povinnosť informovať vylúčeného uchádzača o dôvodoch vylúčenia aj o lehote, v ktorej môže dotyčný uchádzač uplatniť žiadosť o nápravu, ak sa domnieva, že bol z procesu verejného obstarávania neoprávnene vylúčený. Predmetná povinnosť sa viaže aj na vylúčenie uchádzača z dôvodu nesúladu jeho ponuky s požiadavkami na bezpečnosť a ochranu utajovaných skutočností alebo požiadavkami na bezpečnosť dodávok, ktoré určil verejný obstarávateľ a obstarávateľ a týka sa zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti.

K bodu 41:

Ide o legislatívno-technickú úpravu citácie poznámky pod čiarou.

K bodu 42:

V súlade s čl. 28 ods. 1 písm. a) smernice 2009/81/ES sa dopĺňa povinnosť verejného obstarávateľa poslať na požiadanie Európskej komisie správu alebo jej časť týkajúcu sa zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti, pri ktorej sa následne použil postup rokovacieho konania bez zverejnenia, v prípade neúspešnej predchádzajúcej užšej súťaže, rokovacieho konania so zverejnením alebo súťažného dialógu z dôvodu nepredloženia žiadostí o účasť, nepredloženia ponúk alebo predloženia nevyhovujúcich ponúk.

K bodom 43 a 44:

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov vzhľadom na navrhovanú novú úpravu výnimiek.

K bodu 45:

V súlade s čl. 28 ods. 1 písm. a) smernice 2009/81/ES sa dopĺňa povinnosť obstarávateľa poslať na požiadanie Európskej komisie správu alebo jej časť týkajúcu sa zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti, pri ktorej sa následne použil postup rokovacieho konania bez zverejnenia, v prípade neúspešnej predchádzajúcej užšej súťaže, rokovacieho konania so zverejnením alebo súťažného dialógu z dôvodu nepredloženia žiadostí o účasť, nepredloženia ponúk alebo predloženia nevyhovujúcich ponúk.

K bodom 46 a 47:

Podľa článku 33 ods. 3 smernice 209/81/ES sa spresňuje znenie ustanovenia súvisiace s možnosťou skrátenia lehoty na predkladanie ponúk, ak sa zverejní predbežné oznámenie, ktorého cieľom je informovať potenciálnych záujemcov o zámere uzavrieť zmluvu na určitý predmet zákazky.

K bodu 48:

V súlade s článkom 33 ods. 5 smernice 2009/81/ES sa spresňuje znenie ustanovenia umožňujúce skrátenie lehoty na predkladanie ponúk v užšej súťaži, ak sa poskytujú elektronické súťažné podklady a všetky ďalšie doplňujúce dokumenty elektronicky, o povinnosť uviesť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania internetovú adresu, na ktorej je umožnený neobmedzený a priamy prístup elektronickými prostriedkami k týmto dokumentom.

K bodom 49 a 50:

V týchto podmienkach použitia rokovacieho konania bez zverejnenia ide o precíznejšiu a presnejšiu úpravu daných podmienok vo väzbe na ich úpravu v smernici 2009/81/ES, ktorá obsahuje rovnaké znenie týchto podmienok.

K bodu 51:

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov vzhľadom na navrhovanú novú úpravu výnimiek.

K bodom 52 a 53:

Ide o legislatívno-technické úpravy.

K bodu 54:

Ide o legislatívno-technickú úpravu citácie poznámky pod čiarou.

K bodu 55:

Ide o legislatívno-technickú úpravu vnútorných odkazov.

K bodom 56 a 57:

V týchto podmienkach použitia rokovacieho konania bez zverejnenia ide o precíznejšiu a presnejšiu úpravu daných podmienok vo väzbe na ich úpravu v smernici 2009/81/ES, ktorá obsahuje rovnaké znenie týchto podmienok.

K bodu 58:

Pravidlá a postupy pre zadávanie zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti sa použijú pri zadávaní zákazky, ktorej predpokladaná hodnota je rovnaká alebo vyššia ako 200 000 eur, ak ide o stavebné práce a rovnaká alebo vyššia ako 40 000 eur, ak ide o tovary a služby, to znamená pri zadávaní nadlimitných a podlimitných zákaziek. V ustanovení sa uvádzajú konkrétne ustanovenia, ktoré sa nepoužijú pri zadávaní zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti. Ide napríklad o ustanovenia týkajúce sa verejnej súťaže, dynamického nákupného systému, koncesií, súťaže návrhov a vzhľadom na to, že zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti svojou povahou majú charakter citlivých zákaziek, pri ktorých existuje veľké riziko zneužitia chránených informácií, navrhuje sa vylúčiť aj posielanie ustanovených častí dokumentácie úradu a ich zverejňovanie. Na účely zadávania zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti sa v súlade s čl. 1 ods. 22 smernice 2009/81/ES definuje subdodávka.

Pri zadávaní zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti je však potrebné uplatňovať základné princípy vo verejnom obstarávaní, najmä transparentnosť, rovnaké zaobchádzanie a zákaz diskriminácie. So zreteľom na tieto princípy Súdny dvor EÚ opakovane uviedol, že vo verejnom obstarávaní cieľom princípu rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi a záujemcami je, aby všetci mali rovnaké šance pri vypracovávaní svojich ponúk, a to nezávisle od svojej štátnej príslušnosti (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v prípade C-458/03). Princíp nediskriminácie nezakazuje len otvorenú diskrimináciu z hľadiska štátnej príslušnosti, sídla (usídlenia), ale aj všetky formy skrytej diskriminácie predstavujúce rozdiel v zaobchádzaní vedúci k ujme podnikov usadených v iných členských štátoch, ktoré by mohli mať o túto zmluvu záujem (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v prípadoch C-225/98, C-507/03, C-231/03).

Princíp nediskriminácie je potrebné uplatňovať aj pri určení požiadaviek na bezpečnosť dodávok, to znamená, že v rámci EÚ štátna príslušnosť uchádzača alebo záujemcu, jeho sídlo (usídlenie) samo o sebe nemôže byť považované za požiadavku na bezpečnosť dodávky. Rovnako tieto požiadavky nesmú byť formulované takým spôsobom, že ich môžu splniť len národní dodávatelia, to znamená najmä to, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie používať len samotný fakt, že dodávatelia z iných členských štátov potrebujú transferovú licenciu, ako argument na ich vylúčenie z procesu verejného obstarávania.

Požiadavky na bezpečnosť dodávok musia byť aj v súlade so zásadou proporcionality, keď zužujú prístup na trh pre dodávateľov z iných členských štátov (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v prípade C-213/07). Ak požiadavky na bezpečnosť dodávok takéto obmedzenia obsahujú, verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí vedieť preukázať, že takáto požiadavka bola primeraná na dosiahnutie cieľa, ktorou je zabezpečenie bezpečnosti dodávky a tento cieľ nie je možné dosiahnuť menej reštriktívnymi požiadavkami. Odôvodnenie musí byť založené na špecifickej povahe konkrétneho projektu. Požiadavky na bezpečnosť dodávok by mali byť popísané tak neutrálne a objektívne ako je to len možné použitím technických a funkčných termínov. Akékoľvek rozhodnutie ohľadom vylúčenia uchádzača musí byť odôvodnené na základe individuálnej situácie daného uchádzača.

Súčasne sa sleduje, aby celý proces zadávania zákazky rešpektoval základné slobody vyplývajúce zo Zmluvy o Európskej únii. Ide predovšetkým o voľný pohyb tovarov, voľný pohyb služieb, voľný pohyb kapitálu, ako teda aj princípy z nich vyplývajúce, ktorými sú nediskriminácia a rovnaké zaobchádzanie a transparentnosť.

Upravuje sa uverejňovanie jednotlivých oznámení pri zadávaní zákaziek postupom užšej súťaže, rokovacieho konania so zverejnením alebo súťažného dialógu a to osobitne pre nadlimitné zákazky a podlimitné zákazky. V prípade zadávania nadlimitných zákaziek sa oznámenia posielajú publikačnému úradu a úradu. V prípade zadávania podlimitných zákaziek sa oznámenia posielajú len úradu na uverejnenie vo vestníku.

Upravuje sa pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa povinnosť posielať oznámenia o výsledku verejného obstarávania, ako aj hraničné lehoty na odoslanie tohto oznámenia.

Tiež sa upravuje možnosť, aby sa v rámci informácií o výsledku verejného obstarávania neuverejnili informácie, ktorých uverejnenie by mohlo byť v rozpore so zákonom, s verejným záujmom, najmä s obrannými a bezpečnostnými záujmami, mohlo by poškodiť oprávnené záujmy iných osôb.

Uvádzajú sa postupy, ktoré sa použijú pri zadávaní zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti. Týmito postupmi sú užšia súťaž, rokovacie konania a súťažný dialóg, ktorý je možné použiť len v prípade, ak ide o obzvlášť zložitú zákazku a nemožno použiť užšiu súťaž alebo rokovacie konanie so zverejnením.

Pre danú citlivú povahu viacerých obranných a bezpečnostných obstarávaní je bezpečnosť informácií dôležitým znakom smernice 2009/81/ES. Tieto požiadavky sa týkajú najmä nákupov zbraní, munície a vojenského materiálu pre ozbrojené sily, ako aj s nimi priamo spojených služieb a stavebných prác, a aj niektorých zvlášť citlivých nákupov v oblasti nevojenskej bezpečnosti. Schopnosť a spoľahlivosť záujemcov a uchádzačov chrániť utajované skutočnosti sú skutočne kľúčovými pre zadávanie a realizáciu viacerých obranných a citlivých bezpečnostných zákaziek/zmlúv. Požiadavky na bezpečnosť informácií pretrvávajú počas životnosti zmluvy a prakticky budú aj testované počas realizácie zmluvy.

Otvorenie obranných a bezpečnostných trhov v EÚ je komplikované z dôvodu absencie EÚ-širokého režimu pre bezpečnosť informácií. Je na každom členskom štáte, aby určil, ktoré informácie a v akom stupni utajenia majú byť chránené, a každý členský štát poskytuje svoje vlastné bezpečnostné previerky potvrdzujúce dodávateľskú spôsobilosť chrániť utajované skutočnosti. Tieto bezpečnostné previerky nie sú automaticky uznávané inými členskými štátmi. Vo viacerých prípadoch však bilaterálne a iné náležité bezpečnostné dohody alebo dohovory obsahujú podmienky týkajúce sa vzájomného uznávania bezpečnostných previerok.

Podľa článku 1 ôsmy bod smernice 2009/81/ES „utajované skutočnosti" sú akékoľvek informácie alebo materiál bez ohľadu na formu, charakter alebo spôsob ich prenosu, ktorým bola prisúdená určitá úroveň bezpečnosti alebo úroveň ochrany a ktoré si v záujme národnej bezpečnosti a v súlade so zákonmi, predpismi alebo administratívnymi opatreniami platnými v príslušnom členskom štáte vyžadujú ochranu pred odcudzením, zničením, odstránením, odhalením, stratou alebo prístupom akejkoľvek nepovolanej osoby alebo pred akýmkoľvek iným druhom kompromitovania.

Bezpečnosť a ochrana utajovaných skutočností sa vyskytuje na viacerých miestach zákona. Ide o výnimku z aplikácie pravidiel a postupov vo verejnom obstarávaní [§ 1 ods. 2 písm. a)], podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia [§ 26 ods. 1 písm. h)] a technickej alebo odbornej spôsobilosti (§ 108f), požiadavku kvalifikačnej/výberovej a zadávacej etapy (etapa vyhodnocovania ponúk) procesu verejného obstarávania (§ 108d ods. 1), podmienky plnenia zmluvy (§ 34 ods. 17, § 108d ods. 2 až 4).

Prvý odsek navrhovaného ustanovenia týkajúceho sa bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností je súčasťou všeobecných pravidiel na uskutočnenie procesu verejného obstarávania. Verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi sa umožňuje, aby pre uchádzačov alebo záujemcov určil povinnosti zamerané na ochranu utajovaných skutočností, ktoré odovzdávajú počas výberovej/kvalifikačnej a/alebo zadávacej etapy (etapa vyhodnocovania ponúk) procesu verejného obstarávania. Taktiež môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ požadovať od uchádzačov alebo záujemcov, aby zabezpečili dodržiavanie týchto požiadaviek zo strany svojich subdodávateľov. Týmto ustanovením sa zabezpečuje bezpečnosť a ochrana utajovaných skutočností, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ odovzdáva/poskytuje všetkým uchádzačom alebo záujemcom do uzavretia zmluvy. Verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi sa umožňuje podmieniť akúkoľvek účasť v procese verejného obstarávania, najmä poskytnutie súťažných podkladov vybraným záujemcom, predzmluvnými záväzkami záujemcov/uchádzačov patrične zabezpečiť bezpečnosť a ochranu všetkých utajovaných skutočností, s ktorými budú oboznámení a/alebo poskytnúť, ak je to potrebné, špecifické bezpečnostné oprávnenie. Patričný stupeň bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností môže byť po uzavretí zmluvy zabezpečený podmienkami plnenia zmluvy (§ 34 ods. 17, § 108d ods. 2 až 4).

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže stanoviť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a v súťažných podkladoch, resp. v informatívnom dokumente osobitné podmienky plnenia zmluvy, zabezpečujúce bezpečnosť a ochranu utajovaných skutočností. Vychádzať možno z príkladmo uvedených požiadaviek a opatrení na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností (§ 108d ods. 3). Podľa preambuly 41 smernice 2009/81/ES „Podmienky plnenia zmluvy sú v súlade s touto smernicou za predpokladu, že nie sú priamo ani nepriamo diskriminačné a sú uvedené v oznámení o vyhlásení zadávacieho konania alebo v zadávacích podkladoch." Ide teda o zmluvné podmienky ukladajúce osobitné povinnosti úspešnému uchádzačovi na zabezpečenie bezpečnosti s ochrany utajovaných skutočností v súlade so zákonom č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Z hľadiska procesu verejného obstarávania je dôležité, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ informoval komplexne a načas všetkých záujemcov a uchádzačov o požiadavkách na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností a ako ich splniť, a tak poskytol zdravý základ na prípravu ponúk. Preto verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania uviesť prinajmenšom komplexný zoznam všetkých požiadaviek na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností a detailnejšie ho rozviesť v súťažných podkladoch, resp. v informatívnom dokumente – povinnosti na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností podľa zmluvy a údaje (záväzky, informácie), ktoré je potrebné predložiť v ponuke na preukázanie, že požiadavky na bezpečnosť a ochranu utajovaných skutočností sú splnené.

Záväzok uchádzača a už vybraného subdodávateľa a záväzok uchádzača získať od subjektu, ktorý sa stane subdodávateľom, záväzok dodržiavať povinnosti na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [§ 108d ods. 3 písm. a) a b)] poskytujú vhodné doplnenie k podmienke účasti (kvalifikačnému kritériu) týkajúcej sa technickej alebo odbornej spôsobilosti – dôkazu o schopnosti zabezpečiť požadovanú úroveň bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností [§ 108f ods. 1 písm. k)]. Dôkaz o schopnosti zabezpečiť požadovanú úroveň bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností umožňuje overiť na základe bezpečnostných previerok všeobecnú spôsobilosť chrániť utajované skutočnosti na požadovanej úrovni (požadovanom stupni utajenia), podmienka plnenia zmluvy umožňuje získať pevný záväzok opretý o bezpečnostnú previerku, použiť túto spôsobilosť chrániť konkrétne informácie prijaté v súvislosti so zmluvou. Takýto záväzok sa môže vyžadovať nielen od uchádzačov, ale aj od subdodávateľov. Tieto dve ustanovenia formujú koherentný (súvislý) systém, ktorý dovoľuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi zabezpečiť prvotne, že len spoľahliví záujemcovia majúci potrebné schopnosti budú vyzvaní na predloženie ponuky a druhotne, že zabezpečia adekvátnu ochranu utajovaných skutočností.

Tieto ustanovenia sú ďalším prvkom systému na ochranu utajovaných skutočností. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže požadovať, aby uchádzači predložili informácie o svojich dodávateľoch tak, aby si mohol overiť ich schopnosť chrániť utajované skutočnosti, ktoré sa im sprístupnia. V praxi táto informácia môže znamenať predloženie potvrdení od ich národných bezpečnostných autorít, že majú bezpečnostnú previerku na požadovanej bezpečnostnej úrovni. Túto informáciu si potom môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ overiť u národnej bezpečnostnej autority. Takto možno overiť spoľahlivosť nielen hlavného dodávateľa, ale aj subdodávateľov.

Požiadavky na bezpečnosť dodávok určené verejným obstarávateľom a obstarávateľom sú záväzkové požiadavky na zabezpečenie spoľahlivého a včasného dodania obranného a bezpečnostného vybavenia a služieb a rovnako aj kontinuálna dostupnosť kapacít na údržbu a opravu, na dodávku náhradných dielov a inej podpory za akýchkoľvek podmienok, zvlášť však v čase krízy.

Požiadavky týkajúce sa bezpečnosti dodávok je potrebné špecifikovať v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v súťažných podkladoch, prípadne v informatívnom dokumente. Tieto požiadavky môžu mať typicky formu podmienok pre realizáciu zmluvy (zmluvné podmienky), môžu byť použité ako výberové kritérium z hľadiska technickej alebo odbornej spôsobilosti viažuce sa na § 108f ods. 1 písm. i) alebo môžu byť použité ako kritérium na vyhodnotenie ponúk (§ 35 ods. 3).

Návrh zákona, rovnako ako smernica 2009/81/ES, uvádza oblasti, ktoré požiadavky na bezpečnosť dodávok môžu pokrývať, ale nepopisuje konkrétny obsah týchto požiadaviek. Preambula 44 smernice 2009/81/ES len uvádza „Bezpečnosť dodávky môže priniesť široké spektrum požiadaviek vrátane napríklad vnútropodnikových pravidiel vzťahu medzi dcérskou spoločnosťou a materskou spoločnosťou v oblasti práv duševného vlastníctva alebo zaistenie kapacít pre kritickú službu, údržbu a generálnu opravu na zabezpečenie podpory pre nakúpené zariadenie počas jeho životného cyklu." Toto ustanovenie poskytuje zoznam podrobností, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže zahrnúť do súťaže. Zoznam však nie je vyčerpávajúci a väčšina týchto podrobností opisuje skôr akú informáciu poskytnúť a aký záväzok požadovať než konkrétne požiadavky. Rovnako to platí aj pre technickú alebo odbornú spôsobilosť (§ 108f), ktorý popisuje skôr prostriedky, ktorými možno preukázať technickú alebo odbornú spôsobilosť, ale nie priamo výberové kritériá formulované verejným obstarávateľom a obstarávateľom. Týmto je ponechaná verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi flexibilita na definovanie požiadaviek na bezpečnosť dodávky, ktorá je potrebná na účely prispôsobenia týchto požiadaviek konkrétnemu projektu a vyrovnania sa so všetkými rizikami bezpečnosti dodávky v závislosti od individuálnej situácie každého uchádzača.

Požiadavka týkajúca sa exportu, prepravy a tranzitu tovaru by mala byť zárukou proti rizikám bezpečnosti dodávok, ktoré sú špecificky spojené s cezhraničným presunom obranného vybavenia. Tieto riziká sa týkajú najmä možných zamietnutí, zrušení alebo oneskorení relevantných exportných a transferových povolení, ale taktiež možných podmienok spojených s týmito povoleniami, ktoré by mohli mať negatívny dopad na schopnosť dodávateľa splniť požiadavky verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa týkajúce sa bezpečnosti dodávok, napríklad neskoršia schopnosť uvedenia do činnosti, udržiavania alebo modifikovania kúpeného zariadenia. Keďže sa táto požiadavka týka najmä dodávateľov z iných členských štátov, je dôležité ju uplatniť v súlade s princípom nediskriminácie. To znamená, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie požadovať, aby zariadenie, ktoré sa má dodať, nemôže byť predmetom licenčných požiadaviek, pretože takáto podmienka by viedla k všeobecnému vylúčeniu dodávateľov usídlených v iných členských štátoch. Okrem toho, v čase prípravy ponuky, povolenie na transfer zvyčajne nie je udelené. Táto situácia sa zmení pre zariadenia pokryté všeobecnou licenciou (vydaním všeobecnej licencie nebudú potrebné žiadosti na individuálne licencie pre takéto zariadenia) aplikáciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva.

Do času vydania všeobecnej licencie na určité zariadenia a pre zariadenia, ktoré všeobecná licencia nepokrýva, môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ požadovať, aby uchádzači poskytli určené prvky, aby preukázali, že budú schopní získať požadované licencie (povolenia), ak bude s nimi uzavretá zmluva na dodávku konkrétneho zariadenia. Na tento účel možno poskytnúť napríklad dokument z minulých transferov takéhoto zariadenia do ktoréhokoľvek členského štátu EÚ (pre objasnenie – za normálnych okolností príslušné národné autority neodmietajú vydanie transferovej licencie) alebo akýkoľvek dokument získaný od príslušnej národnej autority cez vysvetľujúce informácie alebo iné oficiálne kontakty. Na účely zabezpečenia, že zmluvný partner včas a správne vybaví transferovú licenciu, môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ požadovať od uchádzačov, aby poskytli dôkaz na preukázanie ich návrhov a zdrojov na získanie transferov alebo vývozných licencií.

Ustanovenie uvádzajúce možnosť požadovať údaje o akýchkoľvek obmedzeniach zahŕňa najmä tzv. „čierne skrinky" a „protitankové zariadenia", t. j. komponenty a subsystémy, ktoré sú súčasťou nakupovaného zariadenia, ale ktoré nemôžu byť sprístupnené alebo menené zákazníkom. Taktiež sa týka položiek pokrytých režimom vývoznej kontroly alebo špeciálneho monitorovania konečného použitia výrobku. Uchádzač v tomto prípade musí poskytnúť detailnú informáciu o existujúcich reštrikciách (ak nejaké sú), aby splnil takúto podmienku. Toto ustanovenie je v podstate doplnením predchádzajúceho ustanovenia, ktoré možno skombinovať. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže požadovať, aby uchádzači preukázali, že s najväčšou pravdepodobnosťou dostanú vývozné a transferové licencie, ktoré mu umožnia realizovať zmluvu, v kombinácii s požiadavkou na uvedenie obmedzení, ktoré sa týkajú konkrétneho zariadenia.

Organizácia dodávateľského reťazca zo strany uchádzača pokrýva všetky potrebné zdroje a aktivity potrebné na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb, ktoré sú predmetom zákazky. Analýza tohto reťazca musí byť založená na objektívnych úvahách orientovaných na plnenie zmluvy. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže teda vyžadovať dôkaz, že dodávateľský reťazec je stabilný a spoľahlivý. Navyše môže požadovať identifikáciu rizikových bodov (možné zlyhanie niektorého) a opatrenia prijaté na riadenie týchto rizík. Na zaručenie bezpečnostných záujmov verejného obstarávateľa a obstarávateľa môže tento požadovať napríklad, aby uchádzač využil len spoľahlivých subdodávateľov zo spojeneckých krajín, alebo aby sa vyhýbal subdodávateľom, ktorí musia konať v súlade so špecifickými režimami exportnej kontroly v tretích krajinách, takéto podmienky však musia byť vhodné a primerané.

Ďalšie ustanovenia pokrývajú riziká spojené s dodatočnými potrebami v čase krízy, ktorej pojem je na účely zákona o verejnom obstarávaní definovaný. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže od uchádzačov požadovať, aby si vytvorili a udržiavali produkčné kapacity na účely pokrytia dodatočných potrieb v prípade krízy. Väčšinu lehôt a podmienok bude zrejme možné dohodnúť až v čase vzniku krízy, pretože až vtedy bude verejný obstarávateľ a obstarávateľ presne poznať svoje potreby, a až v tejto konkrétnej situácii úspešný uchádzač bude schopný zhodnotiť konkrétne potreby verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa a vedieť sa s nimi vysporiadať. Alternatívne môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ zvážiť zabezpečenie dodatočných potrieb opciami alebo zmluvnými podmienkami.

Podporná dokumentácia je zameraná na záväzok uchádzača týkajúci sa dodatočných potrieb v čase krízy. Typicky môže byť založená na dohovoroch bezpečnosti dodávok ako sú tie, ktoré sú uzavreté členskými štátmi v rámci procesu „Listu zámeru" (Letter of Intent) alebo EDA.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže vyžadovať záväzok na realizáciu nasledujúcich služieb. V praxi sa odporúča špecifikovať takýto záväzok detailnejšími podmienkami charakteru a objemu údržby, modernizácie alebo opravy, ktorá sa má vykonať a ak je to možné aj všeobecnou dohodou o cenách.

Účelom záväzku uchádzača informovať verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa o zmenách v organizácii dodávateľského reťazca alebo vo svojej priemyselnej stratégii je uistiť sa, že nebude prekvapený podnikateľskými rozhodnutiami, ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť dodávok.

Záväzok uchádzača poskytnúť verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi všetky potrebné špecifické prostriedky v prípade straty schopnosti dodávať predmetné zariadenia sa týka rizika vyplývajúceho zo zastavenia výroby predmetného zariadenia. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže vyžadovať záväzok, ktorý by mu dovoľoval získať všetky špecifické prostriedky potrebné na výrobu zariadenia. Toto môže byť prípad, ak sa dodávateľ rozhodne vzdať špecifických činností alebo bankrot dodávateľa.

V kvalifikačnej/výberovej etape procesu verejného obstarávania verejný obstarávateľ a obstarávateľ vyhodnotí spoľahlivosť/spôsobilosť záujemcov na základe určených podmienok účasti týkajúcich sa osobného postavenia, finančného a ekonomického postavenia a technickej alebo odbornej spôsobilosti. Pri zadávaní obranných a citlivých bezpečnostných zákaziek je spoľahlivosť/spôsobilosť garantovať bezpečnosť informácií jedným z kľúčových kritérií pre kvalitatívny výber záujemcov. Kvalitatívny výber záujemcov je potrebné odlíšiť od vyhodnotenia ponúk v zadávacej etape procesu verejného obstarávania. Kvalitatívny výber záujemcov je limitovaný vhodnosťou a schopnosťou záujemcov realizovať predmet zákazky a týka sa ich postavenia, schopnosti, výkonnosti, skúsenosti a spoľahlivosti a nie výrobkov a služieb, ktoré navrhujú na realizáciu zmluvy.

V užšej súťaži, v rokovacom konaní so zverejnením a v súťažnom dialógu sa výber záujemcov koná v čase pred vyzvaním na predloženie ponuky, resp. pred výzvou na dialóg. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže obmedziť počet vhodných záujemcov, ktorých vyzve na predloženie ponuky, resp. na dialóg použitím objektívnych a nediskriminačných kritérií výberu. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže vyžadovať od záujemcov, aby splnili určitý minimálny stupeň spôsobilosti.

V navrhovanom ustanovení sa popisujú prostriedky, ktorými možno preukázať technickú alebo odbornú spôsobilosť. Tieto môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ použiť ako kritériá výberu záujemcov, a to určením minimálnej úrovne technickej alebo odbornej spôsobilosti alebo ich použitím ako základu pre zostavenie poradia vhodných záujemcov, ak sa verejný obstarávateľ a obstarávateľ rozhodne obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predloženie ponuky, resp. na účasť na dialógu. Verejným obstarávateľom a obstarávateľom určený rozsah a minimálna úroveň technickej alebo odbornej spôsobilosti musí byť primeraná predmetu zákazky a musí súvisieť s predmetom zákazky.

V ustanovení sa opisujú rozličné prostriedky, ktorými záujemcovia môžu preukázať technickú spôsobilosť. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže použiť prostriedky uvedené v tomto ustanovení ako základ pre určenie výberových kritérií. Výberové kritériá možno použiť dvomi spôsobmi, a to stanovením minimálnej úrovne spôsobilosti pre konkrétnu zákazku, ktorá musí súvisieť a byť primeraná k predmetu zákazky. Tiež ich možno použiť ako základ pre hodnotenie, v prípade obmedzenia počtu záujemcov, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky, resp. na účasť na dialógu.

Podľa preambuly 44 smernice 2009/81/ES „Bezpečnosť dodávok môže priniesť široké spektrum požiadaviek napríklad vrátane vnútropodnikových pravidiel vzťahu medzi dcérskou spoločnosťou a materskou spoločnosťou v oblasti práv duševného vlastníctva ....". To znamená napríklad, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže určiť ako výberové kritérium požiadavku, že záujemca má štandardy manažmentu intelektuálneho vlastníctva zabezpečujúce špecifický stupeň ochrany.

V navrhovanom ustanovení sa uvádza strojové, technické a materiálové vybavenie, počet zamestnancov a ich skúsenosti, dodávateľské zdroje s uvedením geografického umiestnenia, ak je mimo územia EÚ, ktoré má uchádzač alebo záujemca k dispozícii na realizáciu zmluvy, na vyrovnanie sa s prípadným zvýšením potrieb verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa v dôsledku krízy alebo na zabezpečenie údržby, modernizácie alebo úprav dodávok, ktoré sú predmetom zákazky. To znamená, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže určiť ako výberové kritérium požiadavku, aby záujemcovia detailne preukázali svoju technickú spôsobilosť realizovať zákazku. Výslovný odkaz na uvedenie geografického umiestnenia, ak sa nachádza mimo územia EÚ znamená, že umiestnenie v tretích krajinách môže byť relevantné pre zhodnotenie schopnosti uchádzača alebo záujemcu realizovať zmluvu. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže preto vylúčiť uchádzača alebo záujemcu z postupu zadávania zákazky, ak posúdi/uváži, že geografická poloha zdrojov mimo územia EÚ by mohla kompromitovať ich schopnosť vyhovieť požiadavkám verejného obstarávateľa a obstarávateľa, ktoré sa týkajú najmä bezpečnosti dodávok. Navyše, ak úspešný uchádzač je povinný zadávať subdodávky v súlade s ustanovenými pravidlami, možno z rovnakých dôvodov vylúčiť aj subdodávateľa. Avšak akékoľvek takéto rozhodnutie o vylúčení, musí vychádzať z individuálnych okolností každého konkrétneho prípadu verejného obstarávania a musí sa týkať samotného predmetu zákazky.

Kritériá bezpečnosti dodávok môžu byť relevantné vo fáze kvalitatívneho výberu. Potvrdzuje to aj preambula 67 smernice 2009/81/ES, ktorá uvádza „Vzhľadom na citlivosť sektora je rozhodujúca spoľahlivosť hospodárskych subjektov, ktoré získajú zákazku. Táto spoľahlivosť závisí hlavne od ich schopnosti splniť požiadavky verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa v oblasti bezpečnosti dodávok a bezpečnosti informácií."

Ak ide o zákazku, ktorá je spojená s utajovanou skutočnosťou, to znamená obsahuje alebo si vyžaduje utajovanú skutočnosť, verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže požadovať predloženie dôkazu o schopnosti záujemcu spracovávať, ukladať a prenášať utajované skutočnosti na požadovanom stupni utajenia. Jediným dôkazom záujemcovej schopnosti oboznamovať sa/manipulovať s utajovanými skutočnosťami na požadovanom stupni utajenia je certifikát/oprávnenie na oboznamovanie sa/manipuláciu s utajovanými skutočnosťami vydaný príslušnou autoritou podľa národných právnych predpisov. V Slovenskej republike takúto autoritu predstavuje Národný bezpečnostný úrad.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže požadovať od záujemcov napríklad vyhlásenie, že vlastnia certifikát/oprávnenie na oboznamovanie sa/manipuláciu s utajovanými skutočnosťami na požadovanej úrovni, alebo že iniciovali vykonanie bezpečnostnej previerky na požadovanej úrovni. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí potom kontaktovať príslušnú národnú autoritu, aby získal potvrdenie, že záujemca má previerku na požadovanej úrovni, alebo kde je to vhodné, požadovať, aby bezpečnostná previerka bola začatá.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ by mal uznať bezpečnostný certifikát/oprávnenie na oboznamovanie sa/manipuláciu s utajovanými skutočnosti na požadovanej úrovni vydaný príslušnou národnou autoritou členského štátu ako rovnocenný s bezpečnostným certifikátom/oprávnením vydaným podľa slovenských právnych predpisov v prípadoch, ak Slovenská republika má uzavretú bilaterálnu bezpečnostnú dohodu alebo dohovor týkajúcu sa ekvivalentnosti bezpečnostných klasifikácií a bezpečnostných požiadaviek s členským štátom, v ktorom sa záujemca nachádza. Avšak aj v prípade existencie bezpečnostnej dohody alebo dohovoru, spôsobilosť záujemcu z iného členského štátu možno overiť. Takéto overovanie môže byť vykonané len príslušnou národnou autoritou členského štátu, v ktorom sa záujemca nachádza, prostredníctvom Národného bezpečnostného úradu.

S cieľom zlepšiť prístup na trh pre „nováčikov/začiatočníkov" a rozšíriť dodávateľskú základňu v oblasti obrany a bezpečnosti o neetablovaných „hráčov", môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ, ak je to možné, umožniť vykonanie bezpečnostnej previerky aj pre týchto záujemcov a poskytnúť im dostatočný čas na získanie bezpečnostnej previerky.

Podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia, finančného a ekonomického postavenia, ako aj technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti a doklady na ich preukázanie uvedie verejný obstarávateľ a obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Podmienky účasti, ktoré stanoví verejný obstarávateľ a obstarávateľ, musia byť primerané k predmetu zákazky a musia súvisieť s predmetom zákazky. Taktiež je možné vyžadovať od uchádzačov alebo záujemcov minimálnu úroveň v prípade podmienok účasti týkajúcich sa finančného a ekonomického postavenia, technickej alebo odbornej spôsobilosti.

V oznámení o vyhlásení verejného obstarávania sa uvedú aj kritériá na vyhodnotenie ponúk. V oznámení možno požadovať, aby uchádzač alebo záujemca preukázal, že v krajine svojho sídla je oprávnený poskytovať službu vyhradenú pre príslušnú profesiu alebo je členom príslušnej organizácie.

Upravuje sa možnosť uzatvárania rámcovej dohody. Na uzavretie rámcovej dohody je možné použiť užšiu súťaž, rokovacie konanie so zverejnením a súťažný dialóg. Ustanovenie ďalej upravuje časové obmedzenie trvania rámcovej dohody, ktorú možno uzavrieť najviac na sedem rokov. Existujú však určité výnimky, keď je možné uzavrieť rámcovú dohodu aj na dlhšie obdobie. Ide o prípady odôvodnené predpokladanou životnosťou dodávaného tovaru, inštalácií, systémov alebo technickými problémami, ktoré by zmena dodávateľa spôsobila.

Upravuje sa možnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa obmedziť počet záujemcov, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky alebo účasti na dialógu v užšej súťaži, rokovacom konaní so zverejnením a pri súťažnom dialógu, a to najmenej na troch. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže pozastaviť postup zadávania zákazky a opätovne poslať na uverejnenie oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, ak sa domnieva, že počet vybratých záujemcov nie je dostačujúci na umožnenie hospodárskej súťaže. Opätovné oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania má len aktualizované lehoty na predloženie žiadostí o účasť, ako aj aktuálny dátum odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.

Navrhované ustanovenie viažuce sa na použitie rokovacieho konania bez zverejnenia obsahuje vyčerpávajúci zoznam prípadov oprávňujúcich verejného obstarávateľa a obstarávateľa použiť tento postup. Na rozdiel od rokovacieho konania so zverejnením, ktoré je pre oblasť zadávania zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti jedným zo súťažných postupov vo verejnom obstarávaní (pri zadávaní obranných a bezpečnostných zákaziek sa nevyžaduje pre použitie rokovacieho konania so zverejnením splnenie žiadnej podmienky), rokovacie konanie bez zverejnenia je výnimočný postup, ktorý možno použiť len na určité špecifické prípady a okolnosti, ak by použitie rokovacieho konania so zverejnením nebolo možné alebo by bolo úplne nevhodné.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ rokuje s jedným alebo viacerými vybratými záujemcami o podmienkach zmluvy pri dodržaní základných princípov verejného obstarávania najmä princípov rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie a transparentnosti. Oznámenie o výsledku verejného obstarávania je verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinný zverejniť v závislosti od typu zákazky v európskom vestníku a/alebo vo vestníku.

V taxatívnom výpočte podmienok použitia rokovacieho konania bez zverejnenia sa na oblasť výskumu a vývoja vzťahujú dve podmienky, pri ktorých splnení je verejný obstarávateľ a obstarávateľ oprávnený použiť rokovacie konanie bez zverejnenia. Ide o výskumné a vývojové služby okrem tých služieb výskumu a vývoja, ktoré pokrýva výnimka z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní uvedená v § 1 ods. 2 písm. h). Táto podmienka pre použitie rokovacieho konania bez zverejnenia sa teda vzťahuje na služby výskumu a vývoja, ktoré sú plne financované verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom a ak výhody/úžitky (napríklad intelektuálne majetkové práva, práva na použitie) vznikajú výhradne verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi.

V druhom prípade ide o zákazku na dodanie tovaru, ak predmetom zákazky sú výrobky vyrobené výlučne na výskumné a vývojové účely s výnimkou výroby vo veľkom na dosiahnutie obchodnej životaschopnosti alebo na získanie náhrady nákladov vynaložených na výskum a vývoj. Pod výrobkami vyrobenými výlučne na výskumné a vývojové účely sa rozumejú nielen výrobky, ktoré sú „šité na mieru", ale aj výrobky vyplývajúce z týchto výskumných a vývojových aktivít.

Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, ktorý uzavrel zmluvu na vývoj, ktorá je pokrytá výnimkou z pravidiel a postupov vo verejnom obstarávaní podľa § 1 ods. 2 písm. h) alebo spĺňa podmienku na použitie rokovacieho konania bez zverejnenia podľa § 108j ods. 1 písm. f) alebo g) a má v zámere zadať nasledujúce zákazky na predvýrobnú fázu alebo zadať zákazky na tovary na výrobnú fázu, musí použiť súťažné postupy vo verejnom obstarávaní (užšiu súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, prípadne súťažný dialóg).

V obrannom a bezpečnostnom sektore zavádza smernica 2009/81/ES aj nové pravidlá pre zadávanie subdodávok uplatňované úspešným uchádzačom. Úspešný uchádzač môže zadať subdodávku priamo ním zvolenému/navrhnutému subdodávateľovi alebo subdodávateľom v prípade, ak ho verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nezaviaže aplikáciou pravidiel pre zadávanie subdodávok pri určenej subdodávke alebo subdodávkach, alebo ak predpokladaná hodnota subdodávky je nižšia ako 400 000 eur (tovary a služby), resp. 5 000 000 eur (stavebné práce).

Pravidlá pre zadávanie subdodávok sú postavené na princípe nediskriminácie. To znamená,

- ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ požaduje, aby úspešný uchádzač zadal tretej osobe určitý minimálny podiel z celkovej hodnoty zákazky, potom daná subdodávka alebo subdodávky musia byť zadávané podľa pravidiel pre zadávanie subdodávok. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie od úspešného uchádzača požadovať, aby zadal subdodávku špecifickým subdodávateľom alebo subdodávateľom špecifickej štátnej príslušnosti,

- ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ požaduje, aby úspešný uchádzač zadal špecifickú subdodávku prostredníctvom súťaže, táto súťaž sa musí realizovať na širokej európskej úrovni, transparentným a spravodlivým spôsobom,

- ani v prípade ďalších subdodávok nemožno od úspešného uchádza požadovať, aby diskriminoval potenciálnych subdodávateľov na základe štátnej príslušnosti.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže zaviazať úspešného uchádzača, aby zadal tretej osobe určitý minimálny podiel z celkovej hodnoty zákazky a/alebo môže zasahovať do spôsobu výberu subdodávateľa úspešným uchádzačom. Pravidlá pre zadávanie subdodávok sa vzťahujú na subdodávky zadávané tretím osobám, pričom za tretie osoby sa nepovažujú skupiny osôb, ktoré sa vytvorili na účely získania zákazky a prepojené podniky. To znamená, že zmluvy uzavreté medzi osobami tvoriacimi skupinu nie sú predmetom požiadaviek na subdodávky, najmä možnej povinnosti zadávať subdodávky súťažným postupom.

Pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa sa upravujú tri možné spôsoby zadávania subdodávok

- prvou je, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ ponechá na úspešnom uchádzačovi, aby určil, aký podiel z celkovej hodnoty zákazky, ktorú časť/časti zákazky a komu zadá subdodávky. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ by v podstate akceptoval návrh uchádzača týkajúci sa subdodávok s možnosťou overenia kritérií, ktoré úspešný uchádzač použil pri výbere subdodávateľa,

- druhou možnosťou je, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ ponechá na úspešnom uchádzačovi, aby určil aký podiel z celkovej hodnoty zákazky a ktorú časť/časti zákazky zadá ako subdodávky. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ však rozhodne, ktoré subdodávky sa musia zadávať súťažným postupom. V oznámení o vyhlásení verejného obstarávania uvedie túto možnosť. Uchádzači vo svojich ponukách najskôr navrhnú svoje zámery týkajúce sa subdodávok (koľko, ktorú časť/časti a navrhovaných subdodávateľov). Verejný obstarávateľ a obstarávateľ potom uchádzačom povie, ktorá časť/časti musia byť zadávané súťažným postupom. Úspešného uchádzača zaviaže zadať predmetné subdodávky súťažným postupom,

- treťou možnosťou je, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ stanoví minimálny percentuálny podiel, ktorý má byť zadávaný súťažným postupom a navyše môže požadovať od úspešného uchádzača, aby pri zadávaní určených subdodávok nad rámec minimálneho podielu použil súťažný postup. V tomto prípade by verejný obstarávateľ a obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania špecifikoval minimálny percentuálny podiel z hlavnej zákazky, ktorý chce, aby bol subdodávaný a od uchádzačov by vyžadoval, aby vo svojich ponukách uviedli, ktoré časti ich ponuky majú v zámere zadať subdodávateľovi, aby splnili požiadavku minimálneho percentuálneho podielu a ktoré časti ich ponuky nad rámec požadovaného percentuálneho podielu majú v zámere zadať subdodávateľovi. Na základe predloženej ponuky by potom verejný obstarávateľ a obstarávateľ požadoval, aby sa niektoré alebo všetky navrhované subdodávky presahujúce požadovaný percentuálny podiel zadávali súťažným postupom. Rozhodnutie, ktorú časť alebo časti zákazky chce subkontrahovať, zostáva na uchádzačovi, musí však dodržať verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom určený minimálny percentuálny podiel. V každom prípade všetky zákazky určené verejným obstarávateľom a obstarávateľom musia byť zadávané súťažným postupom.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný určiť svoje požiadavky týkajúce sa zadávania subdodávok v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a vzťahuje sa to na každú z troch poskytnutých možností a vo všetkých prípadoch, kde sa použije súťažný postup, to znamená nevyhnutnosť uverejnenia oznámenia o subdodávke úspešným uchádzačom (v prípade, ak je splnená niektorá podmienka pre použitie rokovacieho konania bez zverejnenia, oznámenie o subdodávke nie je povinné).

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ najmä v prípade druhej a tretej možnosti určenia požiadaviek na subdodávky by mal v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania uviesť čo najviac informácií o požiadavkách a kritériách, ktoré má v zámere použiť pri zadávaní subdodávok podľa súťažného postupu. Napríklad informáciu, že má v zámere, aby bol súťažný postup použitý na všetky navrhované subdodávky alebo na určité časti zákazky (napr. na špecifické subsystémy), ak uchádzač navrhne subdodávky na tieto časti.

Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ bude aplikovať tretiu možnosť na subdodávky musí v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania uviesť minimálny percentuálny podiel z celkovej hodnoty zákazky, ktorý požaduje zadávať súťažným postupom.

V každom prípade by mal verejný obstarávateľ a obstarávateľ uviesť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania požiadavky, dokumenty, informácie a kritériá týkajúce sa postavenia, odbornosti a spôsobilosti subdodávateľov, čo môže viesť k zamietnutiu potenciálnych subdodávateľov zo strany verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Zamietnutie subdodávateľa môže byť založené len na kritériách, ktoré boli použité verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom na výber záujemcov (uchádzačov) pri zadávaní hlavnej zákazky.

Ak úspešným uchádzačom bude subjekt v postavení verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, tento musí pri zadávaní subdodávky postupovať podľa § 108a a nasl., to znamená, že pri zadávaní subdodávky uplatní postup a pravidlá ako pri zadávaní zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti. Iný úspešný uchádzač uplatní pravidlá na zadávanie subdodávok podľa § 108m, a to v prípadoch, ak predpokladaná hodnota subdodávky je vyššia ako 400 000 eur (tovary a služby), resp. 5 000 000 eur (stavebné práce), alebo ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ zaviazal úspešného uchádzača aplikáciou týchto pravidiel. Pre úspešného uchádzača, ktorý nie je verejným obstarávateľom ani obstarávateľom, nie je ustanovená povinnosť aplikovať ustanovené formálne postupy ako má uplatňovať verejný obstarávateľ a obstarávateľ pri zadávaní zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti. Základnými pravidlami, ktoré musí úspešný uchádzač, ktorý nie je verejným obstarávateľom ani obstarávateľom, aplikovať pri zadávaní subdodávky, je uplatňovanie princípov, t. j. musí konať transparentne a zaobchádzať so všetkými potenciálnymi subdodávateľmi rovnakým a nediskriminačným spôsobom.

Úspešný uchádzač, ktorý nie je verejným obstarávateľom ani obstarávateľom, má povinnosť uverejniť oznámenie o subdodávke s relevantnými informáciami o konkrétnej subdodávke, ktoré posiela elektronicky určeným postupom a formátmi na uverejnenie publikačnému úradu a úradu. Ak je splnená niektorá z podmienok pre použitie rokovacieho konania bez zverejnenia, tento úspešný uchádzač nie je povinný uverejniť oznámenie o subdodávke. Okrem základným princípov – transparentnosť, nediskriminácia a rovnaké zaobchádzanie – úspešný uchádzač, ktorý nie je verejným obstarávateľom ani obstarávateľom, aplikuje pri kvalitatívnom výbere subdodávateľov aj kritériá výberu, ktoré môžu byť určené verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom alebo určené úspešným uchádzačom. Tieto kritériá výberu musia byť objektívne, nediskriminačné, primerané predmetu subdodávky a zhodné s kritériami výberu použitými verejným obstarávateľ a obstarávateľom pri zadávaní hlavnej zákazky. Po uskutočnení výberu subdodávateľa/subdodávateľov úspešným uchádzačom, verejný obstarávateľ a obstarávateľ overí vhodnosť subdodávateľa, ktoré môže byť založené len na kritériách výberu záujemcov alebo uchádzačov použitých pri zadávaní hlavnej zákazky. Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ zamietne navrhovaných subdodávateľov, písomne oznámi toto svoje rozhodnutie čo najskôr úspešnému uchádzačovi spolu s odôvodnením, prečo sa domnieva, že subdodávateľ nespĺňa výberové kritériá. Pri zadávaní subdodávok nie je možné uplatniť revízne postupy.

K bodom 59 a 60:

V súlade s článkom 46 ods. 8 smernice 209/81/ES sa úradu ukladá povinnosť oznamovať Európskej komisii a členským štátom adresu, na ktorej možno požiadať o zápis do zoznamu podnikateľov. Zároveň sa dopĺňa aj obsah štatistickej správy, ktorú úrad každoročne predkladá Európskej komisii o požadované údaje týkajúce sa zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti podľa článku 66 smernice 2009/81/ES. Štatistický výkaz zostavuje úrad na základe informácií získaných od verejných obstarávateľov a obstarávateľov prostredníctvom oznámení používaných vo verejnom obstarávaní a ďalších informácií, ktoré môže úrad od týchto subjektov vyžadovať.

K bodu 61:

Ide o legislatívno-technickú úpravu citácie poznámky pod čiarou.

K bodu 62:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 63 až 66:

Hlava IV smernice 2009/81/ES upravuje pravidlá uplatňované pri preskúmavaniach, upravuje teda systém opravných prostriedkov uplatniteľný pri zadávaní zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti, ktorý je v podstate rovnaký ako systém preskúmavania pre zákazky pokryté smernicami Európskeho parlamentu a Rady 2004/17 /ES a 2004/18/ES upravený v smerniciach Rady 89/665/EHS a 92/13/EHS zmenených a doplnených smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES, a ktoré boli prebraté do zákona o verejnom obstarávaní v časti „Revízne postupy". Preto je potrebné do ustanovení týkajúcich sa revíznych postupov vykonať úpravy, aby sa poskytla možnosť napadnúť postup verejného obstarávateľa a obstarávateľa aj pri zadávaní zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti.

Tieto úpravy sa týkajú možnosti uplatnenia žiadosti o nápravu v § 136, a to vložením vnútorných odkazov na chýbajúce relevantné ustanovenia viažuce sa na zákazku v oblasti obrany a bezpečnosti. Inštitút žiadosti o nápravu ako osobitná forma „zmierovacieho konania" medzi uchádzačom alebo záujemcom a verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, pričom možnosť vykonania nápravy je na samotnom verejnom obstarávateľovi alebo obstarávateľovi aj v prípade zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti zostáva zachovaná.

K bodom 67 a 68:

Legislatívno-technickými úpravami sa zosúlaďuje terminológia a odkaz vrátane poznámky pod čiarou k odkazu.

K bodom 69 až 71:

Rovnako pri žiadosti o nápravu aj v konaní o námietkach je potrebné vykonať úpravy vložením vnútorných odkazov na chýbajúce relevantné ustanovenia viažuce sa na zákazku v oblasti obrany a bezpečnosti.

Konflikt s bezpečnosťou a ochranou utajovaných skutočností existuje aj v prípade výkonu dohľadu nad verejným obstarávaní, a teda aj pri uplatnení námietok. Podľa zásad uplatnenia revíznych postupov v konaní o námietkach musia byť rozhodnutia verejného obstarávateľa a obstarávateľa preskúmané efektívne. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí byť preto pripravený uviesť dôvody vylúčenia v konaní o námietkach aj v prípade, ak o dôvodoch vylúčenia neinformoval uchádzača alebo záujemcu z dôvodu ohrozenia bezpečnostných alebo obranných záujmov.

Konanie o námietkach pri zákazkách v oblasti obrany a bezpečnosti musí byť zosúladené so špecifickou potrebou bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností. Úrad ako orgán zodpovedný za konanie o námietkach musí zaručiť primeranú úroveň ochrany utajovaných skutočností alebo iných dôverných informácií obsiahnutých v dokumentácii z verejného obstarávania. V súlade s obrannými alebo bezpečnostnými záujmami je úrad povinný aj postupovať v konaní o námietkach. To znamená, že konania o námietkach môžu viesť a preskúmavať postup verejného obstarávateľa a obstarávateľa len osoby, ktoré sú oprávnené na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, ak dokumentácia obsahuje utajované skutočnosti.

K bodom 72 a 73:

Ide o legislatívno-technické úpravy.

K bodu 74:

Navrhovaným doplnením sa rozširujú povinné náležitosti protokolu z výkonu kontroly postupu zadávania zákaziek.

K bodom 75 a 76:

Inštitút návrhu oprávnenej osoby na určenie neplatnosti zmluvy možno uplatniť aj pri zákazkách v oblasti obrany a bezpečnosti. V súvislosti so zákazkou v oblasti obrany a bezpečnosti by príslušný súd mal disponovať možnosťou ponechať zmluvu v platnosti, aj keď sa uzavrela v rozpore s ustanovenými pravidlami a postupmi, ak zistí, že výnimočné okolnosti konkrétneho prípadu si vyžadujú, aby sa rešpektovali niektoré prvoradé dôvody súvisiace s verejným záujmom, ktoré by mali byť spojené najmä so všeobecným záujmom obrany a bezpečnosti. K tejto situácii môže dôjsť napríklad vtedy, keď by neefektívnosť zákazky vážne ohrozila nielen plnenie konkrétneho projektu, ktorý je cieľom zákazky, ale aj samotnú existenciu širšieho programu obrany alebo bezpečnosti, ktorého súčasťou je projekt.

K bodom 77 a 78:

Dopĺňajú sa správne delikty súvisiace so zákazkou v oblasti obrany a bezpečnosti.

K bodu 79:

Ide o legislatívno-technickú úpravu citácie poznámky pod čiarou.

K bodu 80:

Navrhované prechodné ustanovenia riešia postupy zadávania zákaziek, ktorých oznámenia alebo výzvy boli odoslané na uverejnenie do nadobudnutia účinnosti navrhovaného zákona, prípad použitia rokovacieho konania bez zverejnenia, ktoré musí byť preukázateľne začaté do nadobudnutia účinnosti navrhovaného zákona a postup v konaniach úradu.

K bodom 81 až 84:

Ide o zosúladenie finančných limitov uvedených v zákone č. 25/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov s nariadením Komisie (EÚ) č. 1251/2011 z 30. novembra 2011, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES, 2004/18/ES a 2009/81/ES, pokiaľ ide o uplatňovanie prahových hodnôt v oblasti postupov zadávania zákaziek.

K bodu 85:

Príloha č. 2a k zákonu obsahuje prioritné služby pre oblasť obrany a bezpečnosti podľa prílohy I smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES.

K bodu 86:

Príloha č. 3a k zákonu obsahuje neprioritné služby pre oblasť obrany a bezpečnosti podľa prílohy II smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES.

K bodu 87:

V súlade so smernicami EÚ upravujúcimi oblasť verejného obstarávania sa v prílohe č. 5 definujú technické požiadavky na stavebné práce, tovary a služby. Zároveň sa definujú ďalšie pojmy ako napr. norma, európska norma, slovenská technická norma a v súlade s prílohou III smernice 2009/81/ES sa dopĺňa definícia normy pre oblasť obrany a bezpečnosti.

K bodu 88:

V prílohe č. 7 sa dopĺňa smernica Európska parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES v platnom znení, ktorá sa návrhom zákona preberá do národnej legislatívy.

K Čl. II

Účinnosť sa navrhuje 1. marca 2012 z dôvodu oneskorenej transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES.

Bratislava, 1. februára 2012

Iveta Radičová, v. r.

predsedníčka vlády

Slovenskej republiky

Marek Vladár, v. r.

podpredseda

Úradu pre verejné obstarávanie 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 707
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn
Našli ste chybu

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

CSP: Zabezpečovacie opatrenie a princíp kontradiktórnosti a rovnosti strán sporu

Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania ...

Príbuzenský stav sudcu a diskvalifikácia z pozície zákonného sudcu

Otázku príbuzenského vzťahu je potrebné vnímať v objektívnom a subjektívnom zmysle. Pokiaľ by išlo o súrodenecký alebo rodičovský ...

Trovy konania – dôkazné bremeno

Každý jednotlivý úkon právnej služby musí byť pri rozhodovaní o sume priznanej náhrady posudzovaný samostatne so zreteľom na to, či išlo ...

Predpoklady pre vyhovenie návrhu na odklad vykonateľnosti (§ 444 CSP)

Odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia má mimoriadny charakter, pretože dovolací súd odložením vykonateľnosti pred rozhodnutím o ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttps://ws.skp.sk/pvia/poistovatel.xhtml?lang=sk

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Zistenie platnosti technickej a emisnej kontroly podľa evid. čísla vozidlahttps://www.stkonline.sk/overenie-stk

Overenie termínu platnosti technickej a emisnej kontroly zdarma

Konkurzy a reštrukturalizáciehttps://ru.justice.sk/ru-verejnost-web/pages/searchKonanie.xhtml?query=

Zoznam konkurzov a reštrukturalizácií

Katastrálna mapahttps://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&z=8&c=19.530000,48.800000#

Zistenie vlastníka nehnuteľnosti klikom na mape.

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Kollár v súvislosti so zadržaním D. Kováčika: NAKA má rozviazané rukyhttps://www.teraz.sk/slovensko/nrsr-naka-ma-rozviazane-ruky-tvrdi/502196-clanok.html

Národná kriminálna agentúra (NAKA) má rozviazané ruky, keď niekto páchal trestnú činnosť, ...

UK nesúhlasí s oklieštením akademických práv a slobôdhttps://www.teraz.sk/slovensko/uk-nesuhlasi-s-okliestenim-akademick/502044-clanok.html

Akademický senát Univerzity Komenského a vedenie UK vyzývajú kompetentné orgány na zásadnú ...

Ministerku Kolíkovú nepotešilo zadržanie Kováčika, prehlbuje to nedôveru v prokuratúruhttps://www.webnoviny.sk/ministerku-kolikovu-nepotesilo-zadrzanie-kovacika-prehlbuje-to-nedoveru-v-prokuraturu/

Informácia o zadržaní špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika ministerku spravodlivosti ...

VIDEO: NAKA zadržala špeciálneho prokurátora Dušana Kováčikahttps://www.teraz.sk/slovensko/naka-mala-zadrzat-specialneho-prokur/502030-clanok.html

Národná kriminálna agentúra (NAKA) mala zadržať špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.

Kandidátmi na členov disciplinárnych senátov sú Hasíková a Slamka, schválil ich parlamenthttps://www.webnoviny.sk/kandidatmi-na-clenov-disciplinarnych-senatov-su-hasikova-a-slamka-schvalil-ich-parlament/

Oboch kandidátov dnes schválil parlament.

Šéfa slovenské prokuratury zadržela policie. Údajně pomáhal zločineckému ganguhttps://www.denik.cz/ze_sveta/slovensko-prokuratura-policie-20201022.html

Slovenská policie zadržela a následně obvinila šéfa speciální prokuratury Dušana Kováčika ...

Nové časopisy

Justičná revue 8-9/2020

Justičná revue 8-9/2020

Časopis pre právnu prax, ktorý vydáva Ministerstvo spravodlivosti SR

Bulletin slovenskej advokácie 9/2020

Bulletin slovenskej advokácie 9/2020

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2020

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2020

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

Súkromné právo 4/2020

Súkromné právo 4/2020

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2020

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2020

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Zo súdnej praxe 4/2020

Zo súdnej praxe 4/2020

Vždy aktuálne informácie z jurisdikcie vrcholových súdov SR.

PoUtStŠtPiSoNe
: