Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Zámerom návrhu zákona je vytvoriť legislatívne podmienky pre realizáciu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti Trvalo udržateľný hospodársky rozvoj - Boj proti daňovým podvodom, so zameraním na legislatívnu podporu daňovoprávnej, obchodnoprávnej a trestnoprávnej politiky štátu s cieľom účinne reagovať na významné a opakujúce sa porušovania vymedzených spoločenských vzťahov v oblasti daňovej.
Zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty je prijať legislatívne opatrenia, ktoré efektívne potlačia možnosti podvodných aktivít a zabránia ich ďalšiemu rozširovaniu a ktoré súčasne nebudú predstavovať administratívne prekážky rozvoja podnikateľských aktivít legálne podnikajúcich subjektov. Opatrenia majú
- efektívnym spôsobom eliminovať nelegálne aktivity podnikateľských subjektov, platiteľov dane, ktoré majú negatívne účinky na zdravú hospodársku súťaž a znižujú kvalitu podnikateľského prostredia,
- znemožniť zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty,
- zlepšiť legislatívne nástroje s cieľom odradiť subjekty páchajúce podvody v oblasti dane z pridanej hodnoty od takýchto aktivít,
- pozitívne ovplyvniť výber a príjmy štátneho rozpočtu z dane z pridanej hodnoty,
- v konečnom dôsledku prispieť k zlepšeniu podnikateľského prostredia pre legálne podnikajúce subjekty.
Návrh novely Obchodného zákonníka obsahuje nasledovné zmeny:
- vylúčenie možnosti založenia spoločnosti s ručením obmedzeným osobou, ktorá má daňový nedoplatok,
- povinnosť doložiť súhlas správcu dane na zápis zmeny v osobe spoločníka do obchodného registra v prípade prevodu väčšinového obchodného podielu.
Návrh novely Trestného zákona v oblasti trestných činov daňových predstavuje nasledujúce nástroje trestnoprávnej ochrany:
- obligatórne ukladanie trestu zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby pri trestných činoch daňových, ak protiprávnym konaním došlo k naplneniu znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu,
- zavedenie nových špecifických skutkových podstát trestných činov „daňového podvodu" a „marenia výkonu správy daní",
- úprava podmienok zániku trestnosti u vymedzených trestných činov daňových (účinná ľútosť) vzťahujúca sa výlučne na ich spáchanie v základnej skutkovej podstate.
Zároveň sa návrhom novely zákona o DPH preberá do zákona o dani z pridanej hodnoty čl. 4 smernice Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb, a smernica Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie. Členské štáty Európskej únie vrátane Slovenskej republiky sú povinné prijať s účinnosťou od 1. januára 2013 vo svojich národných právnych predpisoch upravujúcich uplatňovanie dane z pridanej hodnoty fakturačné pravidlá obsiahnuté v smernici 2010/45/EÚ. Zámerom týchto pravidiel je
- zmeniť a doplniť náležitosti faktúr s cieľom umožniť lepšiu kontrolu daní,
- zaviesť jednotnejšie zaobchádzanie s cezhraničnými a vnútroštátnymi transakciami,
- stanoviť harmonizovanú lehotu na vyhotovenie faktúr pri cezhraničných transakciách,
- prispieť k rozšíreniu elektronickej fakturácie.
Keďže používanie elektronickej fakturácie môže pomôcť podnikom znížiť náklady a dosiahnuť väčšiu konkurencieschopnosť, je potrebné prehodnotiť súčasné požiadavky na elektronickú fakturáciu a odstrániť existujúce zaťaženie a prekážky, ktoré bránia využívaniu elektronickej fakturácie. Nové fakturačné pravidlá majú zabezpečiť zásadu rovnakého zaobchádzania s papierovými a elektronickými faktúrami. Táto zásada sa má uplatňovať v prípade právomocí správcov dane pri daňovej kontrole a rovnako v prípade práv a povinností podnikov, a to bez ohľadu na to, či sa zdaniteľná osoba rozhodne vyhotoviť papierovú alebo elektronickú faktúru.
Súčasne sa návrhom novely zákona o DPH z dôvodu konsolidácie verejných financií odkladá účinnosť opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľom dane z 1. januára 2013 na 1. január 2014.
Návrh novely zákona o DPH obsahuje zásadné legislatívne opatrenia týkajúce sa eliminácie daňových podvodov a únikov na dani z pridanej hodnoty. V roku 2009 zverejnila Európska komisia informáciu o výške odhadovanej daňovej straty z príjmov na dani z pridanej hodnoty v roku 2006 v podmienkach Slovenskej republiky vo výške 1,3 mld. eur. V marci 2012 zverejnil Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií SR „Odhad straty príjmov z DPH v roku 2010" na úrovni 2,3 mld. eur, čo predstavuje 3,5 % HDP.
Doterajšie skúsenosti ukazujú, že prijatie opatrení v boji proti podvodom je nevyhnutným krokom, a to aj vzhľadom na to, že daňové podvody a úniky sa presúvajú a koncentrujú do členských štátov, v ktorých nie sú prijaté dostatočné opatrenia na elimináciu podvodných praktík a schém. Úspešnosť navrhovaných opatrení je podmienená schopnosťou finančnej správy správne implementovať zámery jednotlivých legislatívnych opatrení a cielene ich využívať voči daňovým subjektom, ktorých zámerom je zneužívať systém dane z pridanej hodnoty a získať neoprávnene finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu.
Návrh novely zákona o DPH obsahuje zásadné legislatívne opatrenia v týchto kľúčových oblastiach:
- sprísnenie podmienok pre registráciu za platiteľa dane pre rizikové subjekty, ktoré v súčasnosti alebo v minulosti vlastnili alebo riadili spoločnosti, ktoré majú alebo mali nedoplatky na dani z pridanej hodnoty voči daňovému úradu, a rozšírenie právomoci daňového úradu zrušiť registráciu za platiteľa dane v odôvodnených prípadoch s cieľom vylúčiť z registra platiteľov dane a zo systému dane z pridanej hodnoty osoby, ktoré sú rizikové a zneužívajú systém na neoprávnené čerpanie nadmerných odpočtov,
- v rámci možností daných smernicou 2006/112/ES rozšírenie prenosu povinnosti platiť daň na príjemcu plnenia ako inštitútu garantujúceho elimináciu daňových únikov, a to najmä pri nútenom predaji nehnuteľností (exekučné konanie a konkurzné konanie) a pri predaji tovaru v rámci výkonu záložného práva a výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, kedy najčastejšie dochádza k nevymožiteľnosti dane na výstupe na strane predávajúceho, pričom kupujúci uplatňuje svoje legitímne právo na odpočítanie vstupnej dane,
- úprava inštitútu ručenia za zaplatenie dane na výstupe s cieľom eliminovať zdaniteľné obchody, ktorých jediným cieľom je zneužitie práva a dosiahnutie vyplatenia neoprávneného nadmerného odpočtu, pričom častokrát ide o obchodovanie so službami, pri ktorých sa skutočnosť, či ide o fiktívny obchod s cieľom získať daňovú výhodu zneužitím práva, ťažko zisťuje.
V žiadnom prípade cieľom zavedenia takých inštitútov v zákone o dani z pridanej hodnoty, ako je zábezpeka na daň a ručenie za daň, nie je, aby tieto opatrenia negatívne ovplyvnili legálne podnikajúce subjekty.
Ďalej návrh novely zákona o DPH obsahuje tieto významné opatrenia:
- zavedenie povinnosti viesť a doručovať (elektronicky) daňovému úradu evidenciu o nákupe ojazdených motorových vozidiel z iných členských štátov EÚ, a to z dôvodu, že pri následnom predaji týchto vozidiel v tuzemsku dochádza k daňovým podvodom a únikom zámerným uplatnením nesprávneho daňového režimu, resp. predaju mimo rámca dane z pridanej hodnoty,
- zníženie limitu, do ktorého sa doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou pri platbe v hotovosti považuje za plnohodnotnú faktúru na účely uplatnenia odpočítania dane, a tým zníženie rizika zneužívania týchto dokladov na neoprávnené uplatnenie odpočítania dane a zníženie základu dane z príjmov.
Súčasná situácia v oblasti dane z pridanej hodnoty vyžaduje mimoriadne vážny prístup k boju proti daňovým podvodom na dani z pridanej hodnoty s cieľom ochrániť finančné záujmy Slovenskej republiky. Navrhované opatrenia vychádzajú aj zo stratégie Európskej komisie na zefektívnenie boja proti daňovým podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v Európskej únii.
Opatrenia navrhnuté v novele zákona o dani z pridanej hodnoty je potrebné prijať ako celok, pretože len vzájomnou kombináciou viacerých vhodne zvolených opatrení na elimináciu podvodných konaní v konkrétnych dodávateľských reťazcoch je možné dosiahnuť cieľ sledovaný novelou zákona o dani z pridanej hodnoty, a to potlačiť podvodné aktivity a zabrániť ich ďalšiemu rozširovaniu.
Novela zákona o DPH predpokladá zavedenie opatrení na zamedzenie podvodných aktivít na DPH s účinnosťou od 1. októbra 2012. Vo všeobecnosti je možné zvýšením miery efektivity výberu DPH na priemernú úroveň EÚ zvýšiť výnos tejto dane približne o 1,6 % HDP, čo je 1,1 mld. eur. Presný finančný vplyv opatrení v jednotlivých rokoch však nie je možné v súčasnom období exaktne kvantifikovať, pretože ich pozitívny vplyv na štátny rozpočet v plnej miere závisí od prístupu a schopnosti daňovej správy využívať tieto opatrenia.
Súčasne sa návrhom novely zákona o DPH z dôvodu konsolidácie verejných financií odkladá účinnosť opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľom dane z 1. januára 2013 na 1. január 2014. Zavedenie možnosti samozdanenia DPH pri dovoze tovaru s účinnosťou od 1. januára 2014 nebude mať vplyv na výnos DPH v metodike ESA95. Vplyv na výnos DPH na hotovostnej báze závisí od počtu subjektov, ktoré splnia podmienky pre samozdanenie. Vplyv v prípade samozdanenia všetkými podnikmi je odhadovaný pre rok 2014 vo výške mínus 721 809 tis. eur, pre rok 2015 vo výške mínus 101 053 tis. eur. a pre rok 2016 vo výške mínus 115 201 tis. eur. Reálne však možno očakávať, že cca 2/3 dovozu tovaru bude predstavovať mechanizmus samozdanenia (zväčša veľké podniky s najväčšími dovozmi). Vplyv v tomto prípade je odhadovaný pre rok 2014 vo výške mínus 481 205 tis. eur, pre rok 2015 vo výške mínus 67 369 tis. eur. a pre rok 2016 vo výške mínus 76 800 tis. eur.
Na druhej strane, hotovostný výpadok príjmov bude mať vplyv na výšku maastrichtského dlhu a úrokové náklady v ESA95. Úroveň dlhu sa zvýši o 0,6 % HDP v roku 2014 a o 0,7 % HDP od roku 2015. Úrokové náklady sa zvýšia v roku 2013 o 5,1 mil. eur (0,01 % HDP) a v roku 2014 o 20,9 mil. eur (0,02 % HDP).
Odklad účinnosti opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov bude predstavovať v roku 2013 rozdiel (vplyv na cash) oproti Východiskám 2013 - 2015 vo výške 331 421 tis. eur.
Legislatívna zmena súvisiaca so zmenami spôsobu fakturácie (transpozícia smernice Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie) nebude mať priamy finančný vplyv na saldo verejnej správy.
Dopady návrhu novely zákona o DPH na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatizáciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.
Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodným zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K článku I
K bodu 1 (K § 4 ods. 5)
Navrhuje sa spresnenie registrácie na DPH v nadväznosti na právnu úpravu registrácie podľa Daňového poriadku účinného od 1.1.2012 (zákon č. 563/2009 Z. z.) a v nadväznosti na novodoplnené ustanovenie § 4c, v zmysle ktorého bude možné zamietnuť dobrovoľnú registráciu pre DPH podľa § 4 ods. 4, ak žiadateľ nezloží zábezpeku na DPH.
K bodu 2 (K § 4 ods. 6)
Zákonom sa rozširuje okruh prípadov, kedy sa zdaniteľná osoba stáva zo zákona platiteľom dane. Navrhuje sa, aby postavenie platiteľa dane zo zákona mala aj zdaniteľná osoba, ktorá predá stavbu alebo jej časť (byt/y a nebytový/é priestor/y) príp. ak prijme platbu predtým ako stavbu alebo jej časť dodala. Zdaniteľná osoba sa platiteľom dane nestáva v prípade, ak pôjde o príležitostný predaj stavby alebo jej časti a v prípade, ak pôjde o predaj stavby alebo jej časti, ktoré sú oslobodené od dane z dôvodu, že uplynulo 5 rokov od kolaudácie predávanej stavby alebo jej časti.
K bodu 3 (K § 4c)
Na základe článku 273 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa navrhuje, aby správca dane žiadateľom o registráciu na DPH uvedeným v odseku 1 písm. a) až d) uložil povinnosť zložiť zábezpeku na DPH.
Povinnosť zložiť zábezpeku formou peňažných prostriedkov na účet správcu dane alebo bankovou zárukou sa vzťahuje na osoby, ktoré požiadajú o tzv. „dobrovoľnú registráciu na DPH" podľa § 4 ods. 4 zákona a taktiež sa vzťahuje na fyzické a právnické osoby, ktoré sú povinné požiadať o registráciu podľa § 4 ods. 1 až 3 zákona z dôvodu dosiahnutia obratu, ak sú splnené predpoklady na zloženie finančnej zábezpeky. Ide o prípady, ak žiadateľ – fyzická osoba alebo konateľ alebo spoločník žiadateľa (právnická osoba) participuje alebo participoval v minulosti ako konateľ alebo spoločník v spoločnostiach, ktoré mali alebo majú v čase registrácie daňové nedoplatky na DPH alebo im bola zrušená registrácia z dôvodov uvedených v doplnenom § 81 ods. 4 písm. b) bod 2.
Zloženie zábezpeky sa bude vyžadovať aj v prípadoch, ak sa žiadateľ len pripravuje na vykonávanie činnosti. O dobrovoľnú registráciu žiadajú zväčša podnikatelia, ktorí sa len pripravujú na uskutočňovanie dodávok tovarov alebo služieb, z ktorých budú dosahovať príjmy. Keďže v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ v prípade C - 268/83 (Rompelman) sa má za zdaniteľnú osobu vykonávajúcu ekonomickú činnosť považovať aj osoba, ktorá deklaruje svoj zámer uskutočňovať zdaniteľné obchody kúpou majetku alebo služieb určených na podnikanie, nie je možné zamietnuť registráciu na DPH osobe, ktorá ku dňu podania žiadosti o registráciu na DPH zatiaľ neuskutočnila žiadne zdaniteľné obchody. Podľa cit. rozsudku má však daňová správa právo vyžadovať, aby deklarovaný zámer bol potvrdený objektívnymi prvkami nasvedčujúcimi plánovanému vykonávaniu činností. Navrhované ustanovenie má za cieľ zabezpečiť zabráneniu prípadnému zneužitie dobrovoľnej registrácie.
Daňový úrad by mal zábezpeku na daň určiť v takej výške, ktorá bude zodpovedať potenciálnej miere zneužitia systému DPH. Daňová správa v spolupráci s ministerstvom financií vypracuje podrobné kritériá, na základe ktorých bude správca dane určovať výšku zábezpeky na daň.
Navrhuje sa dolná hranica zábezpeky na 1 000 eur a horná hranica zábezpeky na 500 000 eur. Hornú hranicu zábezpeky využije správca dane vtedy, keď bude mať odôvodnené obavy, že registrácia na DPH bude zneužitá na získanie neoprávnenej výhody napr. v podobe neoprávneného čerpania nadmerných odpočtov. Pôjde najmä o prípady, keď žiadateľ participoval alebo participuje na nedoplatkoch na DPH približne vo výške hornej hranice, t. j. ak dlžná suma na DPH je alebo bola 500 000 eur a viac. Naopak zábezpeku vo výške dolnej hranice určí správca dane vtedy, ak napr. pôjde o novozaložený subjekt, ktorý nemá resp. nemal nedoplatky na DPH a nie sú žiadne pochybnosti o tom, že v budúcnosti bude vykonávať zdaniteľnú činnosť.
Nezloženie zábezpeky je dôvodom na zamietnutie žiadosti o registráciu na DPH v prípade tzv. dobrovoľnej registrácie. V prípade povinnej registrácie správca dane zaregistruje žiadateľa a ak nezloží zábezpeku na DPH, bude túto čiastku vymáhať, pričom sa na vymáhanie použije rovnaký postup ako na vymáhanie daňového nedoplatku.
Zároveň sa ustanovuje použitie zábezpeky a vrátenie zábezpeky. Správca dane v prípade, ak zábezpeku nepoužije na daňové nedoplatky registrovanej osoby, musí túto zábezpeku vrátiť do 30 dní od uplynutia 12 mesiacov od zloženia zábezpeky.
K bodu 4 (K § 5 ods. 1 písm. a)
Ustanovenie sa dopĺňa nadväzne na § 55a ods. 2 písm. c) a § 56 ods. 2 písm. c) zákona (vrátenie dane zahraničným osobám). Ide o spresnenie ustanovenia.
K bodom 5 a 9 (K § 7 ods. 4 a k § 11 ods. 5)
Z článku 4 Vykonávacieho Nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a ktoré nadobudlo účinnosť 1.7.2011, vyplýva, že zdaniteľná osoba (nadobúdateľ tovaru z iného členského štátu) má právo na zachovanie limitu pre oslobodenie od dane nadobudnutia tovaru aj v prípade, ak je registrovaná na účely dodania alebo prijatia služby do/z iného členského štátu podľa § 7a zákona.
Navrhovanou zmenou v § 11 ods. 5 zákona sa odstraňuje rozpor s predmetným nariadením. Ak zdaniteľná osoba registrovaná pre DPH podľa § 7a nepresiahne limit 13 941,45 eur (hodnota tovaru nadobudnutého z iného členského štátu ), nie je nadobudnutie tovaru povinná zdaniť slovenskou daňou z pridanej hodnoty.
V nadväznosti na úpravu v § 11 ods. 5 sa § 7 dopĺňa v tom zmysle, že ak má zdaniteľná osoba pridelené identifikačné číslo pre DPH podľa § 7a, žiadosť o registráciu pre daň podľa § 7 zákona z dôvodu dosiahnutia výšky hodnoty nadobudnutého tovaru z iného členského štátu 13 941,45 eur už nepodáva. Zdaniteľná osoba nemôže mať dve alebo viac registrácii pre DPH v Slovenskej republike.
K bodu 6 (K § 8 ods. 4 písm. d)
Ustanovenie sa zosúlaďuje s čl. 17 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.
K bodu 7 (K § 8 ods. 4 písm. f)
V súlade so smernicou Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie (ďalej len „smernica 2010/45/EÚ), sa navrhuje spresniť, že premiestnenie tovaru za účelom ocenenia, rovnako ako spracovanie a ďalšie transakcie v tomto ustanovení uvedené, sa nepovažuje za dodanie tovaru do iného členského štátu. S tým súvisí aj povinnosť viesť záznamy podľa § 70 ods. 2 písm. b) zákona.
K bodu 8 (K § 9 ods. 2)
Ustanovenie sa upresňuje nadväzne na § 54a zákona.
K bodu 10 (K § 11 ods. 13)
Ustanovenie sa spresňuje v nadväznosti na článok 215 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.
K bodu 11 (K § 16 ods. 2)
Od 1. januára 2010 na základe čl. 2 smernice Rady 2008/8/ES nastali zmeny určenia miesta poskytovania služieb. Keďže tieto zmeny by mohli mať značný dosah na rozpočet členských štátov, pri niektorých službách sa zmeny miesta dodania mali vykonať postupne. Jednou z takýchto služieb je nájom dopravného prostriedku. S účinnosťou od 1. januára 2010 sa zaviedlo osobitné pravidlo týkajúce sa určenia miesta dodania služby pri krátkodobom nájme dopravného prostriedku. Toto osobitné pravidlo sa uplatňuje v prípade, ak je služba poskytnutá zdaniteľnej aj nezdaniteľnej osobe.
Zmena týkajúca sa určenia miesta dodania pri poskytnutí nájmu dopravného prostriedku nastane od 1. januára 2013 a vyplýva z čl. 4 smernice Rady 2008/8/ES. Táto zmena sa týka „dlhodobého nájmu" dopravného prostriedku (t. j. iného ako krátkodobého), ktorý sa poskytuje nezdaniteľnej osobe. Miestom dodania služby, spočívajúcej v poskytnutí dlhodobého nájmu dopravných prostriedkov nezdaniteľnej osobe, bude od 1. januára 2013 miesto, kde má táto osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. Výnimkou z tohto osobitného pravidla je dlhodobý nájom výletnej lode nezdaniteľnej osobe, pri ktorom miestom dodania služby je miesto, kde sa dá výletná loď fyzicky k dispozícii zákazníkovi za podmienky, že v tomto mieste má poskytovateľ svoje sídlo alebo prevádzkareň.
Ak v mieste, kde sa dá výletná loď fyzicky k dispozícii zákazníkovi, nemá poskytovateľ svoje sídlo alebo prevádzkareň, platí, že miestom dodania takejto služby, je miesto, kde má nezdaniteľná osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.
K bodu 12 (K § 19 ods. 8 písm. c)
Ide o transpozíciu čl. 1 bod 2 smernice 2010/45/EÚ. Na základe tohto článku smernice sa do § 19 ods. 8 zákona zavádza písmeno c), teda pravidlo týkajúce sa vzniku daňovej povinnosti (deň dodania) pri cezhraničných dodaniach tovaru do iného členského štátu, ktoré prebiehajú nepretržite počas obdobia dlhšieho ako jeden kalendárny mesiac (t. j. opakovane). V takýchto prípadoch je deň dodania posledný deň každého kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru neskončí.
K bodu 13 (K § 20 ods. 3)
Ustanovenie sa spresňuje.
K bodom 14 a 16 (K § 43 ods. 5 a 8)
Z kontrolnej činnosti daňových úradov vyplynulo, že najväčšie podvody v oblasti cezhraničných dodávok tovaru sa vyskytujú v prípadoch, ak prepravu tovaru zabezpečuje sám dodávateľ alebo odberateľ tovaru. Je preto nevyhnutné, aby bola zavedená povinnosť potvrdzovania prijatia tovaru odberateľom. Potvrdenie o prijatí tovaru s povinnými náležitosťami, ako sú napríklad identifikácia odberateľa, množstvo tovaru, dátum a miesto prevzatia tovaru v inom členskom štáte, dátum a miesto ukončenia prepravy a identifikácia vodiča a použitého dopravného prostriedku, bude predstavovať povinný dôkazný prostriedok na uznanie oslobodenia od dane.
K bodu 15 (K § 43 ods. 6 písm. c)
Zrovnoprávňuje sa prístup k osobám, ktoré ako pracovníci medzinárodných organizácií a zároveň občania Slovenskej republiky s trvalým pobytom v Slovenskej republike, nemajú nárok na oslobodenie od dane, rovnako ako pracovníci diplomatických misií a konzulárnych úradov podľa § 43 ods. 6 písm. a) zákona.
K bodu 17 (K §48b)
Colný režim 42 využívajú podnikatelia na získanie oslobodenia od dane pri dovoze tovaru z tretích štátov (§ 48 ods. 3 zákona) vtedy, keď po dovoze tovaru nasleduje dodanie tovaru do iného členského štátu oslobodené od dane a daň sa odvádza v inom členskom štáte ako je štát dovozu tovaru (t. j. v členskom štáte určenia). Bez vhodných kontrolných mechanizmov vzniká riziko, že tovar ostane v členskom štáte dovozu tovaru bez odvedenia dane alebo bude spotrebovaný v členskom štáte určenia bez priznania a zaplatenia dane v tomto štáte. V záujme eliminácie rizika nezdanenia tovaru v členskom štáte dovozu tovaru a nezdanenia tovaru v členskom štáte určenia tovaru sa navrhuje zabezpečenie dane pri dovoze tovaru z tretích štátov, kedy miesto dovozu tovaru je v Slovenskej republike. Z hľadiska záujmov štátu dovozu tovaru je potrebné mať istotu, že tovar bol fyzicky prepravený mimo územia členského štátu dovozu tovaru, preto sa ako dôkaz na uvoľnenie zabezpečenia dane požaduje preukázanie prevzatia tovaru príjemcom tovaru v inom členskom štáte, v ktorom sa skončila preprava tovaru.
K bodu 18 (K § 49 ods. 9)
Zahraničná osoba registrovaná za platiteľa dane podľa § 5 zákona, ktorá v tuzemsku dodáva len tovary alebo služby, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň príjemca plnenia podľa § 69 zákona, to znamená, že príjemca plnenia je povinný vykonať tzv. samozdanenie plnenia, neuplatňuje vstupnú daň formou odpočítania dane podľa § 49 zákona prostredníctvom daňového priznania a má právo na podanie žiadosti o vrátenie dane v zmysle § 55a a nasl. zákona.
K bodom 19 a 47 (K § 54a ods. 3 a k prílohe 1)
V texte znenia § 54a ods. 3 zákona sa vypúšťa postup pri výpočte upravovanej dane v nadväznosti na zmenu rozsahu použitia nehnuteľnosti na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie. Súčasne sa navrhuje spresniť znenie prílohy č. 1 k zákonu, aby sa pri zmene účelu použitia nehnuteľnosti postupovalo podľa vzorca uvedeného v tejto prílohe.
K bodom 20 a 38 (K § 55 ods. 4 a § 78 ods. 9)
S účinnosťou od 1. apríla 2009 sa novelou č. 83/2009 Z. z. upravila tzv. spätná registrácia zdaniteľných osôb. Zákonom sa uložili povinnosti a priznali práva zdaniteľným osobám, ktoré nesplnili povinnosť podať žiadosť o registráciu pre DPH alebo podali žiadosť o registráciu pre DPH oneskorene.
Povinnosti a práva zdaniteľnej osoby sa uplatňujú spätne za obdobie, ktoré bolo zákonom vymedzené v § 55 ods. 3. Vzhľadom na to, že pre zahraničnú osobu platia iné pravidlá týkajúce sa registrácie za platiteľa DPH (povinnosť registrácie sa neviaže na obrat ako u tuzemskej zdaniteľnej osoby) ako pre tuzemské zdaniteľné osoby, bolo potrebné vo vzťahu k zahraničným osobám ustanoviť obdobie, za ktoré je zahraničná osoba povinná spätne odviesť DPH príp. má spätne právo na odpočet DPH (pokiaľ nemá uplatňovať právo na vrátenie dane podľa § 55a zákona) tak, že toto obdobie sa začína už dňom, kedy zahraničná osoba uskutočnila prvý zdaniteľný obchod v tuzemsku, z ktorého by jej vznikla povinnosť platiť DPH, keby bola mala postavenie platiteľa dane.
K bodu 21 (K § 67 ods. 5 písm. a)
Ide o spresnenie textu.
K bodom 22 a 23 (K § 69 ods. 12 až 15)
Na základe článku 199 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa navrhujú doplniť do zákona (odsek 12) ďalšie prípady uskutočneného zdaniteľného plnenia, pri ktorom sa povinnosť platiť DPH prenáša z dodávateľa na príjemcu plnenia (tzv. tuzemské samozdanenie), ktorý má postavenie platiteľa dane. Ide o doplnenie predaja nehnuteľnosti, pri predaji ktorej sa dodávateľ rozhodne uplatniť zdanenie v zmysle § 38 ods. 1 zákona, a ďalej ide o predaj nehnuteľnosti v rámci exekučného konania, konkurzného konania a daňového exekučného konania.
Okrem uvedených prípadov sa prenos povinnosti platiť DPH na kupujúceho navrhuje aj na prípady výkonu záložného práva a zabezpečovacieho prevodu práva, ak zabezpečovací prevod práva spočíva v prevode vlastníckeho práva.
Pokiaľ sa predá (speňaží) hnuteľná alebo nehnuteľná vec v rámci výkonu záložného práva a zabezpečovacieho prevodu práva, vzniká povinnosť platiť DPH osobe, ktorá nadobudla právo disponovať s tovarom ako vlastník. V prípade speňaženia prevodu vlastníckeho práva k veci v rámci výkonu zabezpečovacieho prevodu práva sa povinnosť platiť DPH prenáša na veriteľa (príjemcu), ak má postavenie platiteľa DPH, ktorého pohľadávka bola zabezpečená, a taktiež na platiteľa dane, ktorý nadobudol právo disponovať s tovarom ako vlastník pri speňažení predmetu zabezpečenia (predaj na dražbe alebo iným spôsobom).
Prenos povinnosti platiť DPH sa vzťahuje len na prípady, ak právo disponovať s tovarom ako vlastník získa osoba, ktorá má postavenie platiteľa DPH.
V odseku 14 sa navrhuje precizovanie podmienok uplatnenia inštitútu ručenia za daň (zavedenom od 1.5.2004 na základe článku 21 ods. 3 šiestej smernice, v súčasnosti čl. 205 smernice 2006/112/ES), keďže tento inštitút predstavuje jedno z najúčinnejších opatrení boja proti podvodom v členských štátoch EÚ (napr. Veľká Británia, Portugalsko, Česká republika, Belgicko, Dánsko). Ručenie možno uplatniť, ak dôjde ku kumulatívnemu splneniu podmienok, jednak u dodávateľa (daň z faktúry neodvedie) a jednak u odberateľa (cena zjavne odchylná od normálnej trhovej ceny, pokračovanie uskutočňovania transakcií s dodávateľom aj po predchádzajúcom varovaní správcom dane, personálne prepojenie dodávateľa s odberateľom). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že seriózni platitelia dane by mali byť obozretní pri výbere svojich obchodných partnerov a náležite zvážiť objektívne okolnosti transakcie, s cieľom vyhnúť sa uplatneniu ručenia za daň.
Ak daňový úrad zistí, že u platiteľa dane nastali dôvody na zrušenie registrácie podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu zákona (platiteľ dane opakovane nepodáva daňové priznanie, opakovane neplatí vlastnú daňovú povinnosť alebo opakovane nie je zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania a ani na adrese prevádzkarne), upozorní platiteľov dane, s ktorými tento platiteľ dane uskutočňuje zdaniteľné obchody, na túto skutočnosť zaslaním písomného oznámenia. Ide o legislatívne opatrenie, ktoré má pomôcť v boji proti podvodom.
K bodom 24 až 27 (K § 69a ods. 4 až 6 a 8)
Zmena ustanovení má za cieľ sprísnením pravidiel znížiť podvody pri dovoze tovaru, ktorý je následne dodaný do iného členského štátu EÚ s oslobodením od dane, v prípadoch, ak si daňový zástupca neplní svoje povinnosti, nepodáva daňové priznania, súhrnné výkazy alebo v nich uvádza nepravdivé a zavádzajúce informácie, neplní ďalšie administratívne povinnosti, disponuje falošnými písomnými plnomocenstvami, nekomunikuje so správcom dane (nekontaktná spoločnosť). Ustanovuje sa napr., na základe akých zistených skutočností, odníme správca dane daňovému zástupcovi osvedčenie o pridelení osobitného identifikačného čísla pre DPH.
K bodu 28 (K § 69b)
Na novelizovaný § 69 ods. 14 zákona nadväzuje § 69b, ktorý obsahuje postup správcu dane pri uplatnení inštitútu ručenia za daň. Správca dane môže vyzvať ručiteľa uhradiť nezaplatenú daň napr. po podaní daňového priznania, počas výkonu daňovej kontroly, a pod. Keďže účelom inštitútu ručenia za daň je snaha predísť mimoriadnej ujme pre štátny rozpočet, odvolanie možno podať len v 8 dňovej lehote, ktorá nemá odkladný účinok.
Pokiaľ nastane prípad, že ručiteľovi vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, správca dane rozhodne o jeho použití na úhradu nezaplatenej dane.
K bodu 29 (K § 70 ods. 2)
Na základe čl. 243 smernice 2010/45/EÚ sa spresňuje vedenie záznamov.
K bodom 30 a 31 (K § 70 ods. 6 až 8 a § 70 ods. 9)
Ustanovuje sa povinnosť viesť a doručiť záznamy o každom ojazdenom motorovom vozidle kúpenom v inom členskom štáte EÚ (ktoré bolo vedené v evidencii vozidiel v inom členskom štáte) od zdaniteľnej osoby identifikovanej pre DPH v inom členskom štáte. Táto povinnosť sa dotkne nielen platiteľov dane, ktorí prevádzkujú autobazár, ale aj všetkých platiteľov dane, ktorí príležitostne kúpia ojazdené motorové vozidlo v inom členskom štáte od zdaniteľnej osoby identifikovanej pre DPH s cieľom jeho ďalšieho predaja.
Do evidencie sa zahrnú údaje o motorovom vozidle, ktoré je novým dopravným prostriedkom v zmysle § 11 ods. 12 písm. a) zákona, ako aj o motorovom vozidle, ktoré nie je novým dopravným prostriedkom v zmysle cit. ustanovenia.
K bodu 32 (K § 71 až 76)
Slovenská republika najneskôr do 31. decembra 2012 je povinná prevziať do zákona o DPH ustanovenia smernice 2010/45/EÚ. Vzhľadom na to, že viaceré ustanovenia zo zákona platného v súčasnosti, súvisiace s fakturáciou, je potrebné na základe smernice meniť alebo doplniť, navrhuje sa v záujme lepšej prehľadnosti nové znenie dotknutých ustanovení.
(K § 71)
V § 71 sú transponované čl. 217, 218, 219, 232 a 233 smernice 2010/45/EÚ. Cieľom týchto ustanovení bolo dosiahnutie rovnakého zaobchádzania medzi elektronickými a papierovými faktúrami.
Popri všeobecnej definícii faktúry v odseku 1 písm. a) je osobitne definovaná elektronická faktúra v písm. b), ktorej vydanie, na rozdiel od papierovej faktúry, podlieha súhlasu zo strany príjemcu. Súhlas príjemcu sa vyžaduje z dôvodu odlišných technológií používaných dodávateľom a príjemcom pre zasielanie a prijatie faktúry, ale aj z dôvodu zabezpečenia vierohodnosti pôvodu a neporušenosti obsahu faktúry. Samostatne je elektronická faktúra definovaná aj kvôli osobitným podmienkam, vzťahujúcim sa na jej uchovávanie (§ 76 ods. 5).
Vierohodnosť pôvodu faktúry podľa odseku 1 písm. c) znamená, že faktúra bola vydaná dodávateľom alebo inou osobou v jeho mene, pričom povinnosť zabezpečiť vierohodnosť pôvodu má nielen dodávateľ, ale aj príjemca tovaru alebo služby. Ak dodávateľ vydáva faktúru, zabezpečenie vierohodnosti pôvodu preukazuje napr. záznamom faktúry v účtovnej evidencii. Ak faktúru namiesto neho vydáva odberateľ, dodávateľ preukazuje zabezpečenie vierohodnosti pôvodu aj inými podpornými dokumentmi, napr. zmluvou o vyhotovovaní faktúr.
Neporušenosť obsahu podľa odseku 1 písm. d) znamená, že obsah faktúry nebol zmenený, pričom zmena elektrického formátu pri konvertovaní elektronickej faktúry, napríklad pre potreby jej uchovávania, sa za zásah do obsahu faktúry nepovažuje. Aj neporušenosť obsahu musia zabezpečiť obaja, dodávateľ aj príjemca faktúry, buď každý samostatne, alebo spoločne, napr. s použitím technológií ako je EDI.
Podľa odseku 3 kedykoľvek, od vydania faktúry až do konca lehoty na uchovávanie faktúr, musia zdaniteľné osoby vedieť preukázať zabezpečenie vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry.
Faktúry musia byť ľudsky čitateľné, elektronické faktúry v podobe štruktúrovaných správ, ako napríklad XML, sa považujú za ľudsky čitateľné až po ich konverzii do formátu, ktorý vie človek prečítať.
Zdaniteľné osoby si môžu zvoliť ľubovoľný spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry, pričom proces pre papierové aj elektronické faktúry podľa odseku 3 písm. a) a technológie pre elektronické faktúry, uvedené v písm. b) a c), sú uvedené len ako príklady, ktoré by nemali zdaniteľné osoby odradiť od výberu iných procesov a technológií, pokiaľ splnia stanovené podmienky.
Kontrolné mechanizmy podnikových procesov podľa odseku 3 písm. a) predstavujú proces vytvorený, riadený a aktualizovaný zodpovednými osobami, na základe ktorého zdaniteľná osoba poskytuje spoľahlivú záruku o zabezpečení vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry. Mali by byť primerané k veľkosti, aktivitám a typu spoločnosti a zohľadniť počet a hodnotu uskutočnených transakcií. Príkladom uskutočňovania kontrolných mechanizmov podnikových procesov, ktoré zabezpečia vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry, je napr. párovanie podporných dokumentov s faktúrou, pričom je z nich zrejmé, že údaje uvedené na faktúre sú rovnaké ako na podporných dokumentoch prináležiacich k dodávke tovaru alebo služby. U dodávateľa by faktúra mala byť pripojená napr. k objednávke, k potvrdeniu o vydaní tovaru, jeho preprave a k príjmu platby, u príjemcu by mala byť spojená s potvrdením o schválení objednávky, s dodacím listom, potvrdením o úhrade platby, príjme tovaru na sklad.
(K § 72)
V § 72 sú transponované čl. 219a, 220, 221, 224 a 225 smernice 2010/45/EÚ.
V odseku 1 sa vymenúvajú prípady, v ktorých je platiteľ dane povinný vyhotoviť faktúru podľa slovenského zákona o DPH (transpozícia čl. 219a smernice 2010/45/EÚ).
Podľa odseku 2 povinnosť vyhotoviť faktúru podľa slovenského zákona o DPH má aj zdaniteľná osoba, ktorá nemá postavenie platiteľa dane, ak dodá službu pre zákazníka - zdaniteľnú osobu a miesto dodania služby je v inom členskom štáte alebo treťom štáte podľa § 15 ods. 1.
Odsek 3 ustanovuje povinnosť vyhotoviť faktúru každej osobe bez ohľadu na to, či je alebo nie je platiteľom dane, ak dodá nový dopravný prostriedok (§ 11 ods. 12 zákona) do iného členského štátu.
Ustanovenia odsekov 4 až 6 nie sú novými ustanoveniami v porovnaní s platným znením zákona. Odsek 4 určuje podmienky, za akých môže namiesto dodávateľa tovaru alebo služby vyhotoviť faktúru odberateľ alebo tretia osoba.
Podľa odseku 6 sa faktúra na účely DPH nemusí vyhotoviť v prípade plnení, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42. Pokiaľ však ide o dodanie služby, pri ktorej je miesto dodania v inom členskom štáte a oslobodenie od dane príp. zdanenie sa posudzuje podľa právneho predpisu členského štátu, kde je usadený zákazník, musí platiteľ dane, resp. zdaniteľná osoba, vyhotoviť faktúru vždy, čo vyplýva zo znenia odseku 1 písm. b). Ak napríklad platiteľ dane poskytne finančnú službu zákazníkovi usadenému v inom členskom štáte, je platiteľ dane povinný vyhotoviť faktúru, bez ohľadu na to, či v tuzemsku alebo v členskom štáte usadenia zákazníka je služba oslobodená od dane alebo zdaňovaná.
(K § 73)
Oproti súčasnosti sa úprava vyhotovovania faktúr pri dodaní tovaru a služieb v tuzemsku nemení. Zjednocuje sa však lehota na vyhotovenie faktúr v súvislosti s cezhraničnými dodávkami tovarov alebo služieb (čl. 222 smernice Rady 2010/45/EÚ). Cieľom tejto úpravy je, aby lehota na vyhotovovanie faktúr bola vo všetkých členských štátoch rovnaká a následné evidovanie transakcií v daňovom priznaní (súhrnom výkaze) a platenie dane bude pre dodávateľa aj odberateľa jednotné.
(K § 74)
Obsah faktúry podľa navrhovaného ustanovenia sa, na rozdiel od súčasnej právnej úpravy, použije na dodania tovarov alebo služieb s miestom dodania v tuzemsku a aj na dodanie tovaru alebo služby s miestom dodania v inom členskom štáte alebo v treťom štáte, ak dodávateľovi tovaru alebo služby vzniká povinnosť vyhotoviť faktúru na základe § 72 (výnimkou je prípad podľa odseku 2 – transpozícia čl. 226a smernice 2010/45/EÚ). V podstate sa obsah oproti súčasne platnému zákonu nemení. Pokiaľ ide o slovné vyjadrenie informácií – odsek 1 písm. j) až n), je potrebné namiesto odkazov na konkrétne paragrafy zákona alebo články smernice o DPH, uvádzať slovné opisy.
Ostáva naďalej zachované právo vyhotovovania tzv. zjednodušených faktúr. Navyše sa toto právo vyhotovenia zjednodušenej faktúry rozširuje aj na tie prípady, ak cena dodaného tovaru alebo služby vrátane dane nie je viac ako 100 eur, pričom doklad môže a nemusí byť vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou.
Pokiaľ ide o zjednodušené doklady vyhotovené elektronickou registračnou pokladnicou, tieto budú na účely DPH uznané ako faktúry len v prípade, ak ich vyhotoví daňový subjekt, ktorý je povinný evidovať tržby podľa zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice v znení neskorších predpisov.
Vzhľadom na to, že v praxi sa tieto doklady z ERP zneužívajú tak, že kúpa tovarov sa realizuje inou osobou ako platiteľom dane za účelom svojej osobnej spotreby a táto osoba ďalej tieto doklady odovzdá alebo dokonca predá platiteľovi dane, ktorý si z takéhoto dokladu uplatní odpočítanie dane, navrhuje sa v záujme zabránenia takýchto zneužívaní dokladov pri uplatnení odpočtu dane, akceptovať doklad z ERP ako náhradu za riadnu faktúru len ak celková cena tovaru alebo služby vrátane DPH je najviac 1 600 eur pri platbe platobnými kartami, prípadne inými platobnými prostriedkami, a v prípade platby v hotovosti do pokladne najviac 200 eur. Táto zmena je nevyhnutná aj z dôvodu, že zahraničné osoby z iného členského štátu alebo z tretieho štátu používajú práve tieto doklady z ERP vo veľkej miere pri uplatnení refundácie dane.
Zmenou možno očakávať aj pozitívny dopad na výnos dane z príjmov.
Zjednodušené faktúry nemusia obsahovať všetky náležitosti podľa odseku 1. Zároveň sa zakazuje vyhotoviť zjednodušené faktúry v prípade, ak ide o dodanie tovaru alebo služby s miestom dodania v inom členskom štáte, o zásielkový predaj tovaru a o dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 zákona. Úprava zjednodušených faktúr vychádza z čl. 220a, 226b, 238 ods.3 smernice 2010/45/EÚ.
Ak je vydaných viac faktúr, ktoré sú poslané alebo sprístupnené elektronicky v jednom súbore, spoločné údaje pre tieto faktúry sa uvádzajú len raz (čl. 236 smernice 2010/45/EÚ).
(K § 75)
Právna úprava týkajúca sa vyhotovenia súhrnnej faktúry v porovnaní so súčasným právnym stavom je rovnaká. Ak platiteľ dane, príp. zdaniteľná osoba, ktorá nemá postavenie platiteľa dane, v priebehu kalendárneho mesiaca uskutoční viac dodaní tovarov alebo služieb alebo prijme viac platieb vopred, môže vyhotoviť jednu súhrnnú faktúru (článok 223 smernice 2010/45/EÚ).
Platitelia dane, ktorí dodávajú teplo, elektrinu, vodu, plyn, nemusia vyhotovovať faktúry mesačne, ak majú uzatvorenú dohodu o platbách za podmienky, že táto dohoda pokrýva obdobie najviac 12 kalendárnych mesiacov. Takáto možnosť sa použije, len ak ide o dodanie uvedených tovarov s miestom dodania v tuzemsku a príjemca je osobou, ktorá je usadená v tuzemsku. Dohoda o platbách však musí obsahovať náležitosti faktúry podľa § 74 ods. 1 (čl. 223 smernice 2010/45/EÚ).
(K § 76)
Väčšina ustanovení ohľadne uchovávania faktúr, v porovnaní so súčasným právnym stavom, zostala nezmenená.
V odseku 5 dáva zákon právo daňovému úradu, aby v prípade kontroly vyžadoval od zdaniteľnej osoby prístup k faktúram uchovávaným elektronicky, aby ich mohol sťahovať a používať.
K bodom 33 a 34 (K § 77 ods. 1 až 3)
Navrhuje sa, aby všeobecným zdaňovacím obdobím bol kalendárny mesiac.
Štvrťročné zdaňovacie obdobie si môže zvoliť platiteľ dane, ktorý spĺňa podmienky uvedené v odseku 2. Noví platitelia dane musia mať najmenej 12 kalendárnych mesiacov nasledujúcich po registrácii mesačné zdaňovacie obdobie z dôvodu, aby správca dane mal čo najskôr a čo najviac informácií o plnení povinností zo strany nového platiteľa dane a rovnako zo strany správcu dane musí byť v období prvých 12 mesiacov po registrácii venovaná platiteľovi dane zvýšená pozornosť.
Platitelia dane, ktorí sú registrovaní dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, sa môžu rozhodnúť pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, ak spĺňajú podmienku, ktorou je neprekročenie obratu 100 tis. eur za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. V prípade, že platiteľ dane v prebiehajúcom kalendárnom štvrťroku prekročí obrat 100 tis. eur, od nasledujúceho mesiaca musí uplatňovať mesačné zdaňovacie obdobie.
K bodom 35 až 38 (K § 78 ods. 1, 2, 4, 7 a 9)
Spresnenie ustanovenia odsekov 1 a 2 bolo vyvolané najmä zavedením ručenia za DPH z konkrétneho zdaniteľného obchodu (§ 69b). Zároveň sa takto spresnené ustanovenie týkajúce sa vyjadrenia splatnosti dane z každého zdaniteľného obchodu a výslednej sumy platenej do štátneho rozpočtu SR uvedenej v daňovom priznaní zosúlaďuje s článkom 206 a 250 smernice o DPH. Podľa navrhovaného znenia je daň z každého zdaniteľného obchodu splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia. Výsledok daňového priznania, ktorým je vlastná daňová povinnosť, tak znamená len platobnú povinnosť platiteľa dane za zdaňovacie obdobie, ktorá sa vypočíta tak, že od splatnej dane platiteľ dane odpočíta daň z prijatých tovarov a služieb. V súvislosti s úpravou odseku 1 sa precizuje aj znenie odseku 7.
K bodu 39 (K § 80 ods. 6)
Vzhľadom na problémy vykazovania údajov týkajúcich sa dodania služieb v súhrnnom výkaze v prípade, ak odberateľ v členskom štáte usadenia nemá identifikačné číslo pre DPH, ale preukáže dodávateľovi, že oň požiadal (táto možnosť uznania postavenia odberateľa ako zdaniteľnej osoby vyplýva z Vykonávacieho Nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011), sa navrhuje, aby údaje o poskytnutej službe uvádzal dodávateľ služby v súhrnnom výkaze za obdobie, v ktorom bolo identifikačné číslo pre DPH príjemcovi služby pridelené.
K bodom 40 až 43 (K § 81 ods. 2, 4 a 5)
Zmeny a doplnenia v tomto paragrafe vedú k spresneniu situácií, v ktorých daňový úrad môže zrušiť registráciu platiteľa dane. Ustanovuje sa povinnosť pre právnické osoby, ktoré majú zaniknúť bez likvidácie, aby túto skutočnosť oznámili správcovi dane ešte pred svojim zánikom. Správca dane nevydá v týchto prípadoch o zrušení registrácie rozhodnutie, ale právnická osoba prestane byť platiteľom dane zo zákona.
V ostatných prípadoch správca dane vydá rozhodnutie o zrušení registrácie, a to v prípade, ak zrušuje registráciu na základe žiadosti registrovanej osoby pre DPH, ako aj v prípade, ak zrušuje registráciu pre DPH z úradnej moci.
Zároveň sa v § 81 zákona uvádzajú dôvody pre zrušenie registrácie pre DPH z úradnej moci, a to ak platiteľ dane opakovane v kalendárnom roku nepodá daňové priznanie, nezaplatí vlastnú daňovú povinnosť alebo nie je zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania a ani na adrese prevádzkarne. Na to, aby situácia bola kvalifikovaná ako opakovaná, postačuje, ak platiteľ dane už dvakrát nepodá daňové priznanie. Skutočnosť, že subjekt opakovane nepodá daňové priznanie alebo opakovane nezaplatí vlastnú daňovú povinnosť, nemusí byť vždy dôvodom na zrušenie registrácie. Zrušenie registrácie podľa bodu 2 pripadá do úvahy najmä, ak tento subjekt nie je zastihnuteľný alebo jeho obrat z podnikania nedosahuje zákonom stanovený obrat (§ 4 zákona). V záujme toho, aby toto ustanovenie nebolo zo strany daňových úradov uplatňované mechanicky, vypracuje Finančné riaditeľstvo SR podrobnú metodiku na uplatňovanie cit. ustanovenia.
K bodu 44 (K § 83 ods. 2 druhá veta)
Ustanovenie sa upravuje v nadväznosti na zmenu ustanovení o fakturácii a zároveň sa vecne mení v tom, že osoba pokračujúca v živnosti po úmrtí platiteľa dane musí na všetkých faktúrach, vrátane zjednodušených faktúr, uvádzať svoje meno, priezvisko a miesto podnikania.
K bodu 45 (§ 85ka)
V nadväznosti na zmenu v ustanovení o použití štvrťročného zdaňovacieho obdobia, sa prechodným ustanovením umožňuje platiteľom dane, ktorí majú štvrťročné obdobie ku dňu nadobudnutia účinnosti tejto novely, aby pokračovali v takto určenom zdaňovacom období, avšak len dovtedy, pokiaľ prestanú plniť podmienky ustanovené v novonavrhovanom ustanovení § 77 ods. 2 zákona. Ak presiahnu obrat podľa § 77 ods. 2, musia po skončení kalendárneho štvrťroka podávať daňové priznanie a platiť DPH za každý kalendárny mesiac.
K bodu 46 (K § 85l)
Ide o úpravu prechodného ustanovenia v súvislosti s posunom zavedenia samozdanenia pri dovoze tovaru z tretích štátov.
K bodu 48 (K prílohe č. 6)
Ide o doplnenie transpozičnej prílohy zákona.
K bodu 49 (K prílohe č. 7)
Nariadením Komisie (EÚ) č. 1006/2011 (Spoločný colný sadzobník) nastala od 1. januára 2012 zmena v zatrieďovaní tovaru patriaceho do konca roku 2011 do položky 4818 40 - Hygienické vložky a tampóny, detské plienky a podobné hygienické výrobky, pri ktorých sa uplatňuje znížená sadzba dane, ak sú na použitie pri inkontinencii. Od 1. januára 2012 tento tovar patrí do položky 9619 00 – Hygienické vložky a tampóny, detské plienky a prebaly pre deti, a podobné výrobky, z akéhokoľvek materiálu. Z uvedeného dôvodu sa mení príloha č. 7 tak, aby bola v súlade so Spoločným colným sadzobníkom. Kontinuita zdaňovania predmetných tovarov zníženou sadzbou bola v roku 2012 zabezpečená Metodickým usmernením MF SR č. MF/7791/2012-73, ktoré bolo zverejnené vo Finančnom spravodajcovi.
K článku II
K bodu 1
Predmetné ustanovenie vylučuje z možnosti založenia spoločnosti s ručením obmedzeným tie fyzické osoby a právnické osoby, ktorým ako daňovým subjektom podľa osobitného predpisu vznikla daňová povinnosť a tieto si ju nesplnili riadne a včas.
K bodom 2, 3 a 4
Predmetné ustanovenia upravujú podmienku poskytnutia predchádzajúceho súhlasu správcu dane (daňového úradu a colného úradu) v prípade prevodu väčšinového obchodného podielu a rozdelenia väčšinového obchodného podielu. Súhlas bude nevyhnutné doložiť k návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov v obchodnom registra tak pre osobu (prevádzajúceho) spoločníka, ako aj nadobúdateľa väčšinového obchodného podielu. Podrobnosti o vydaní súhlasu upravuje osobitný novelizačný článok k zákonu č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z."). Správca dane nevydá súhlas v prípade, ak má spoločník alebo nadobúdateľ nedoplatok v úhrne za všetky dane vyšší ako 170 eur. V prípade tých spoločníkov alebo nadobúdateľov, ktorý nie sú daňovým subjektom podľa zákona č. 563/2009 Z. z. (uvedené platí rovnako aj pre zahraničného osoby), pri týchto doloží spoločnosť návrh na zápis zmeny povinne zapisovaných údajov do obchodného registra písomným vyhlásením príslušného spoločníka alebo nadobúdateľa o tom, že nemá povinnosť podľa § 115 ods. 5 alebo § 117 ods. 4 Obchodného zákonníka.
Súhlas správcu dane sa bude vyžadovať len vo vzťahu k prevodom, rozdeleniam väčšinového obchodného podielu. V tejto súvislosti návrh zavádza zákonnú definíciu väčšinového obchodného podielu pre potreby ustanovení § 115 a § 117.
Na prevod alebo rozdelenie obchodného podielu, ktorý nespĺňa definičné znaky väčšinového obchodného podielu, sa nevyžaduje pripojenie súhlasu správcu dane, no bude sa vyžadovať pripojenie písomného vyhlásenia o tom, že osoba nemá povinnosť podľa § 115 alebo § 117 Obchodného zákonníka. Pre uvedené vyhlásenie nebude nepredpísaný osobitný formulár, tzn. že spoločník alebo nadobúdateľ bude mať z hľadiska formulácie jeho obsahu voľnosť (rovnako ako tomu je v prípade vyhlásenia zakladateľa, že nie je jediným spoločníkom vo viac ako dvoch spoločnostiach s ručením obmedzeným, ak spoločnosť založila jediná fyzická osoba podľa § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 25/2004 Z. z.).
Výnimky z novodefinovaného všeobecného pravidla predstavujú situácie, kedy k prevodu alebo rozdeleniu podielu dôjde v rámci procesu zrušenia spoločnosti bez likvidácie (zlúčenie splynutie, rozdelenie, rozdelenie zlúčením), situácie nadobudnutia vlastného obchodného podielu, ako aj situácie, kedy je spoločníkom alebo nadobúdateľom obchodného podielu zahraničná osoba.
V závere sa predmetným novelizačným bodom kogentne upravujú účinky prevodu väčšinového obchodného podielu. Tieto nastávajú až zápisom zmeny v osobe spoločníka v obchodnom registri.
Vyššie uvedené zmeny vyvolali negatívne praktické skúsenosti finančných a daňových orgánov získané v rámci výkonu daňového dohľadu a kontroly spočívajúce v takom konaní spoločností s ručení obmedzeným, ktoré výrazným spôsobom sťažuje priebeh a ukončenie daňovej kontroly.
K bodu 5
Navrhované prechodné ustanovenia predpokladajú dokončenie prebiehajúcich registračných konaní podľa doterajších predpisov.
K článku III
K bodu 1
Ustanovenie § 58 ods. 2 je potrebné aktualizovať v nadväznosti na zmenu systematiky § 276 až 278 a zavedenie nového trestného činu daňového podvodu (§ 277a). Súčasne sa zohľadňuje fakt, že podmienkou obligatórneho uloženia trestu prepadnutia majetku je nadobudnutie majetku trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti aspoň v značnom rozsahu.
K bodu 2
Navrhuje sa obligatórne ukladanie trestu zákazu činnosti pri spáchaní určených trestných činov daňových. V tomto prípade sa zavádza analogická právna úprava ako v prípade ukladania tohto trestu, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku. Povinné uloženie tohto trestu sa bude vzťahovať na kvalifikované skutkové podstaty daňových trestných činov.
K bodu 3
Upravuje sa podmienka zániku trestnosti u určených trestných činov daňových (účinná ľútosť) vzťahujúca sa výlučne na základné skutkové podstaty.
K bodu 4
V § 277 dochádza k vypusteniu konania založenom na neoprávnenom uplatnení nároku na vrátanie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane. Systematicky sa táto úprava presúva do nového ustanovenia – § 277a Daňový podvod.
K bodu 5
S ohľadom na požiadavky aplikačnej praxe sa zavádza nová skutková podstata trestného činu „daňového podvodu". Ide o úpravu vyňatú z pôvodného znenia § 277, ktorej systematické a obsahové zaradenie do § 277 je možné s ohľadom na doterajšiu prax hodnotiť ako nevhodné. Z hľadiska konštrukcie skutkovej podstaty je táto upravená analogicky ako ostatné trestné činy daňové, a to jak z hľadiska kvalifikačných momentov, tak aj z hľadiska trestných sadzieb.
K bodu 6
Pri výkone správy daní je správca dane stále častejšie vystavovaný pokusom zo strany daňových subjektov vyhýbať sa plneniu svojich daňových povinností. Akonáhle nadobudne daňový subjekt podozrenie, že správca dane dospel k zisteniam, ktoré by mohli mať za následok dorubenie dane, prípadne neuznanie uplatneného nároku na nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty, daňový subjekt so správcom dane prestáva komunikovať, prestane predkladať doklady potrebné pre správne určenie dane, prestane si plniť svoje zákonom ustanovené povinnosti a zároveň prestane preberať všetky od správcu dane mu adresované poštové zásielky. Na účely vytvorenia prísnejších sankčných mechanizmov pre prípadné porušovanie povinností daňových subjektov v rámci správy daní sa navrhuje zaviesť nová skutková podstata trestného činu marenia výkonu správy daní. Táto skutková podstata je koncipovaná na báze postihovania opakovaného protiprávneho konania spočívajúceho v porušovaní noriem daňového práva už normami trestného práva, t.j. recidíva daňového subjektu bude postihovaná normami trestného práva.
K článku IV
Nadväzne na novelu Obchodného zákonníka sa novelizuje daňový poriadok.
K článku V
Návrhom zákona sa z dôvodu konsolidácie verejných financií odkladá účinnosť opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľom dane z 1. januára 2013 na 1. január 2014.
K článku VI
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. októbra 2012 okrem ustanovení novely zákona o DPH, ktoré transponujú smernice EÚ s účinnosťou od 1. januára 2013. Novelizované ustanovenie § 85l (prechodné ustanovenie k samozdaneniu dovozu) nadobúda účinnosť 1. januára 2014.
Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 31. mája 2012.
Robert Fico v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Peter Kažimír v. r.
podpredseda vlády a minister financií
Slovenskej republiky