TlačPoštaZväčšiZmenši

204/2011 Z. z.

7.8. 2011, 22:19 |  Edmund Horváth

Dôvodová správa + Spoločná správa výborov + Rozhodnutie prezidenta o vrátení zákona

Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení vyjadrila, že uznáva a oceňuje význam a príspevok kultúry národnostných menšín tradične obývajúcich územie Slovenska k jeho kultúrnemu bohatstvu, duchovným hodnotám a kultúrnej rozmanitosti. Vlastný jazyk je základným znakom identity každej národnostnej menšiny a prvotným prostriedkom kultúrneho života jej príslušníkov. Preto je ochrana jazykov národnostných menšín nevyhnutná pre zachovanie kultúr národnostných menšín. Aktívne vystupovanie štátu pri ochrane jazykov národnostných menšín je dôležité nielen z hľadiska ochrany kultúr národnostných menšín a etnických skupín, ale aj z hľadiska ochrany života, zdravia, bezpečnosti a majetku príslušníkov národnostných menšín. Táto ochrana sa musí vzťahovať na viaceré oblasti spoločenského života, na úradný styk, kultúru a ďalšie vybrané oblasti.

Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala naplniť princíp efektívnej rovnosti všetkých občanov SR aj novelizáciou zákona o používaní jazykov národnostných menšín, zákona o geodézii a kartografii a zákona o označovaní obcí a ďalších súvisiacich právnych predpisov. Vláda Slovenskej republiky podľa programového vyhlásenia dokončí implementáciu Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov (ďalej len „charta") v SR, kde sa zameria na riešenie problémov obsiahnutých v hodnotiacich správach.

Ústava Slovenskej republiky v čl. 6 ods. 1 ustanovuje, že na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk. Čl. 6 ods. 2 hovorí, že „používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon." Práva národnostných menšín a etnických skupín sú zakotvené v čl. 33 a 34. Podľa čl. 34 ods. 1 „občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Podrobnosti ustanoví zákon." Čl. 34 ods. 2 písm. b) ustanovuje, že občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanoveným zákonom zakotvuje právo používať svoj jazyk v úradnom styku.

Slovenská republika schválila a ratifikovala v oblasti ochrany práv národnostných menšín Rámcový dohovor na ochranu menšín a chartu. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín bol za Slovenskú republiku podpísaný 1. februára 1995. Národná rada Slovenskej republiky s dohovorom vyslovila súhlas svojím uznesením č. 128 z 21. júna 1995 a prezident Slovenskej republiky ho ratifikoval 14. júla 1995. Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín bolo zverejnené v Zbierke zákonov pod č. 160/1998 Zb. Dohovor nadobudol na základe článku 28 ods. 1 platnosť 1. februára 1998. charta bola v mene Slovenskej republiky podpísaná v Štrasburgu 20. februára 2001. Národná rada Slovenskej republiky vyslovila uznesením č. 1497 z 19. júna 2001 súhlas s chartou. Prezident Slovenskej republiky ju ratifikoval 20. 7. 2001 a nadobudla pre Slovenskú republiku platnosť 1. 1. 2002. Charta bola uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 588/2001 Z. z.

Slovenská republika prijala v roku 2009 novelu zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnom jazyku"), ktorá vo viacerých oblastiach sprísnila úpravu používania štátneho jazyka Slovenskej republiky, o. i. zaviedla pokuty za porušenie zákona. Tým sa zákon o štátnom jazyku a zákon o používaní jazykov národnostných menšín dostali do takého nesúladu, ktorý predstavoval znevýhodnenie príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín.

Novelou zákona o používaní jazykov národnostných menšín reaguje Slovenská republika na odporúčania medzinárodných organizácií, najmä Výboru ministrov Rady Európy, Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (ďalej len „Benátska komisia") ako aj Vysokého komisára pre otázky národnostných menšín Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (ďalej len „vysoký komisár"). Medzinárodné organizácie pri monitorovaní implementácie medzinárodných dohovorov Slovenskou republikou v oblasti ochrany práv národnostných menšín upozorňovali na viaceré nedostatky v právnom poriadku Slovenskej republiky. Posudok vysokého komisára z 22.07.2009 o zákone o štátnom jazyku a posudok Benátskej komisie z 15.10.2010 o zákone o štátnom jazyku poukázali na nesúlad medzi úpravou používania štátneho jazyka a jazykov národnostných menšín. Vysoký komisár a Benátska komisia vyzývali slovenské orgány na zosúladenie úprav ako aj zosúladenia úprav používania štátneho jazyka s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

Účelom predkladaného návrhu je zosúladenie úprav používania štátneho jazyka a používania jazykov národnostných menšín na území Slovenskej republiky ako aj pokračovanie v implementácii medzinárodných dohovorov v oblasti ochrany práv národnostných menšín a etnických skupín.

Predkladaný návrh zákona bude mať negatívny aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nakoľko pri rozširovaní dvojjazyčnosti vznikajú náklady aj na strane štátu, ale návrh počíta aj so sankčným mechanizmom, príjmy z ktorého budú príjmami štátneho rozpočtu. Predkladaný návrh bude mať pozitívny vplyv na sociálne prostredie a na podnikateľské prostredie a nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

Predložený návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Dôvodová správa

Osobitná časť

K čl. I bodu 1

Podľa čl. 34 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Podrobnosti ustanoví zákon." Čl. 34 ods. 2 ustanovuje, že občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanoveným zákonom zakotvuje právo používať svoj jazyk v úradnom styku. Novelou sa vytvárajú podmienky na používanie jazyka najmä v úradnom styku, ale aj na rozširovanie a prijímanie informácií v jazykoch národnostných menšín.

V poznámke pod čiarou sa aktualizuje a dopĺňa výpočet hlavných predpisov v oblasti ochrany práv národnostných menšín.

K čl. I bodu 2

Definícia pojmu „jazyk národnostnej menšiny" vychádza z Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov (ďalej len „charta"). Ochrana menšinových jazykov sa má sústreďovať na jazyky autochtónnych národnostných menšín, pričom za jazyk menšiny sa nepovažujú dialekty alebo nespisovné podoby uvedených jazykov.

Výpočet jazykov menšín je totožný s výpočtom vo vyhlásení, ktoré Slovenská republika urobila pri uložení ratifikačnej listiny k charte a je plne v súlade s týmto medzinárodným dokumentom.

K čl. I bodu 3

Vkladá sa nadpis za účelom prehľadnosti textu.

Vymedzí sa územie, na ktorom sa môže používať jazyk národnostnej menšiny v úradnom styku. Zníženie hranice pre používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku z doterajších 20 % na 15 % zohľadňuje odporúčania Výboru ministrov Rady Európy, podľa ktorých má Slovenská republika zvážiť prehodnotenie pravidiel určovania územnej pôsobnosti zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Pôvodná úprava z roku 1999 nemohla zohľadniť požiadavky charty, ktorá v Slovenskej republike nadobudla platnosť v roku 2002. Novela reflektuje úpravu charty, s ktorou nie sú zlučiteľné striktné územné výhrady v používaní jazykov národnostných menšín. Zmena je výhodná najmä pre tie národnostné menšiny, ktoré majú menej výrazné zastúpenie na území Slovenskej republiky. Na to, aby obyvatelia obce mohli používať jazyk menšiny v úradnom styku, stačí, ak obyvatelia Slovenskej republiky, ktorí sa hlásia k národnostnej menšine, tvoria podľa posledného sčítania obyvateľstva v obci najmenej 15 % obyvateľstva. Príslušné kritériá sa budú vzťahovať aj na mestské časti Bratislavy a Košíc. Tým sa ochrana jazykových práv rozšíri na ďalšie národnostné menšiny (českú a chorvátsku) v súlade s odporúčaním Výboru ministrov Rady Európy. Potreba takejto zmeny vyplýva aj z požiadaviek príslušníkov národnostných menšín adresovaných vládnym orgánom a medzinárodným organizáciám za posledných desať rokov (viď implementačné správy k charte).

Za obec sa považuje obec, mestská časť Bratislavy a mestská časť Košíc.

Zoznam obcí, v ktorých sa môže používať jazyk národnostnej menšiny má byť súčasťou nariadenia vlády Slovenskej republiky spolu so zoznamom označení obcí v jazykoch národnostných menšín.

Rozširuje sa právo používať jazyk národnostnej menšiny v úradnom styku. Občan Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine má právo podávať podania v jazyku národnostnej menšiny, má právo používať jazyk národnostnej menšiny v ústnej komunikácii, má právo predkladať ústne alebo písomné podania, vrátane predkladania písomných listín a dôkazov v jazyku národnostnej menšiny. Orgán verejnej správy je povinný odpovedať okrem štátneho jazyka aj v jazyku národnostnej menšiny na ústne alebo písomné žiadosti v jazyku národnostnej menšiny. Orgán verejnej správy informuje občana o možnostiach používania jazyka národnostnej menšiny najmä prostredníctvom úradnej tabule.

Upraví sa postup pri vydávaní rozhodnutí aj v jazyku národnostnej menšiny. Príslušné orgány sú povinné vydať rozhodnutie aj v jazyku národnostnej menšiny, ak o to požiada účastník konania, alebo ak podanie, ktorým bolo konanie začaté, bolo napísané v súlade s § 2 ods. 3 v jazyku menšiny.

Ustanovenie § 2 ods. 4 sa vzťahuje na akékoľvek konania pred orgánmi verejnej správy v obci podľa § 2 ods. 1.

Rozširuje sa možnosť vydávania verejných listín okrem znení v štátnom jazyku aj v jazykoch národnostných menšín. Takáto možnosť sa vzťahuje na niektoré úradné výpisy z matriky podľa § 3 ods. 2 zákona č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov, a to na rodný list, sobášny list a úmrtný list. V prípade rozporu je rozhodujúce znenie v štátnom jazyku. Ustanovenie má byť lex specialis vo vzťahu k zákonu o štátnom jazyku.

Orgány verejnej správy sú povinné poskytovať občanom úradné formuláre vydané v štátnom jazyku a na požiadanie aj v jazyku menšiny. Úradné formuláre, ktoré sú aj v jazyku menšiny, sú dvojjazyčné.

Ustanovenie odseku 8 odstraňuje územné obmedzenie používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku v súlade s chartou. Ustanovenie vychádza zo Zásad vlády Slovenskej republiky k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (schválené uznesením vlády Slovenskej republiky zo 16. decembra 2009 č. 933/2009) ako aj z posudku Benátskej komisie o zákone o štátnom jazyku z 15.10.2010.

Odstraňuje sa nesúlad medzi zákonom o štátnom jazyku a zákonom o používaní jazykov národnostných menšín v prípade českého jazyka. Českému jazyku zabezpečuje zákon o štátnom jazyku privilegované postavenie z dôvodu vzájomnej zrozumiteľnosti českého a slovenského jazyka. Ustanovenie reaguje na túto skutočnosť.

K čl. I bodu 4

Rozširuje sa možnosť rokovania v jazyku národnostnej menšiny na orgány verejnej správy za podmienky, že každá osoba, ktorá sa na rokovaní oprávnene zúčastňuje, musí s používaním jazyka národnostnej menšiny súhlasiť. Zákon o používaní jazykov národnostných menšín je lex specialis voči zákonu o štátnom jazyku.

K čl. I bodu 5

Pod ostatnými účastníkmi rokovania sa rozumejú osoby, ktoré sa zúčastňujú rokovania z úradnej povinnosti, najmä starosta obce alebo primátor mesta a hlavný kontrolór obce.

K čl. I bodu 6

Zavádza sa fakultatívna dvojjazyčnosť v celej úradnej agende. Pod úradnou agendou sa rozumejú najmä zápisnice, uznesenia, štatistiky, evidencie, bilancie, úradné záznamy, informácie určené pre verejnosť. Matrika sa vedie vždy výlučne v štátnom jazyku. O uplatnení dvojjazyčnosti rozhoduje príslušný orgán. V zabezpečovaní dvojjazyčných formulárov vykonáva koordinačnú činnosť podpredseda vlády ako to ustanovuje nový § 7a ods. 1 zákona. Ustanovenie má byť lex specialis vo vzťahu k zákonu o štátnom jazyku.

K čl. I bodu 7

Vkladá sa nadpis za účelom prehľadnosti textu.

V obci podľa § 2 ods. 1 sa popri názve obce vždy uvádza aj označenie obce v jazyku menšiny. Táto povinnosť sa vzťahuje na orgány verejnej správy, ktoré majú sídlo v obci podľa § 2 ods. 1. Ustanovenie obsahuje taxatívny výpočet oblastí, kde sa označenie obce alebo časti obce musí uvádzať. Ustanovenie je v súlade s čl. 11 ods. 3 Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín, podľa ktorého „v oblastiach tradične obývaných významným počtom osôb patriacich k národnostným menšinám strany v rámci svojho právneho poriadku, a kde je to vhodné aj v rámci dohôd s inými štátmi a s prihliadnutím na svoje osobitné podmienky, sa budú snažiť uvádzať tradičné miestne názvy, názvy ulíc a ďalšie miestopisné údaje určené pre verejnosť aj v jazyku menšiny, ak je o takéto označenia dostatočný záujem."

Ustanovenie § 4 ods. 2 bolo prevzaté zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín a čiastočne preformulované.

Zavádza sa možnosť uvádzať označenie obce v jazyku národnostnej menšiny na železničných staniciach, autobusových staniciach, letiskách a prístavoch na území obcí podľa § 2 ods. 1.

Umožňuje sa používať označenia geografických objektov v jazykoch menšín v uvedených oblastiach verejného styku ako aj v oblasti úradného styku v súlade s Rámcovým dohovorom na ochranu národnostných menšín.

Formulácia ustanovenia vychádza z ust. § 13 ods. 2 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 245/2008 Z. z., ktorý hovorí: „V súlade s právom detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám na vzdelanie v ich materinskom jazyku ustanoveným v § 12 ods. 3 sa v učebniciach, ako aj v učebných textoch a pracovných zošitoch vydávaných v jazyku národnostnej menšiny uvádzajú geografické názvy nasledovným spôsobom: a) geografické názvy, ktoré sú vžité a zaužívané v jazyku národnostnej menšiny, sa uvádzajú dvojjazyčne, a to najprv v jazyku príslušnej národnostnej menšiny a následne v zátvorke alebo za lomkou v štátnom jazyku, a to spôsobom, ktorý bol používaný v učebniciach schválených v rokoch 2002 až 2006."

Ustanovenie je v súlade s Rámcovým dohovorom na ochrane národnostných menšín, ktorý v čl. 11 ods. 3 hovorí: „V oblastiach tradične obývaných významným počtom osôb patriacich k národnostným menšinám strany v rámci svojho právneho poriadku, a kde je to vhodné aj v rámci dohôd s inými štátmi a s prihliadnutím na svoje osobitné podmienky, sa budú snažiť uvádzať tradičné miestne názvy, názvy ulíc a ďalšie miestopisné údaje určené pre verejnosť aj v jazyku menšiny, ak je o takéto označenia dostatočný záujem."

Ustanovuje sa možnosť uvádzať všetky nápisy a oznamy určené na informovanie verejnosti na území obcí podľa § 2 ods. 1 umiestnené na verejne prístupných miestach alebo na miestach viditeľných z verejne prístupného miesta aj v jazyku menšiny. Za miesta prístupné pre verejnosť sa považujú verejné priestranstvá a vnútorné priestranstvá budov s možnosťou voľného vstupu pre neobmedzený okruh osôb. Ustanovenie je v súlade so zákonom o štátnom jazyku.

Možnosť uvádzať nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach je v súlade so zákonom o štátnom jazyku.

Všeobecne záväzné nariadenia obce môžu byť vydávané v rámci jej pôsobnosti popri znení v štátnom jazyku aj v jazyku menšiny. V takomto prípade je rozhodujúce znenie v štátnom jazyku.

K čl. I bodu 8

Ustanovenia § 4a boli prevzaté zo zákona o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín a čiastočne preformulované. Ustanovuje sa kvórum, a to nadpolovičná väčšina obyvateľov obce oprávnených voliť podľa osobitného predpisu. Na prijatie rozhodnutia stačí súhlas nadpolovičnej väčšiny účastníkov hlasovania.

K čl. I bodu 9

Zmena reaguje na rozšírenie pôsobnosti zákona o používaní jazykov národnostných menšín.

K čl. I bodu 10

Obsolentné odkazy sa nahrádzajú aktuálnymi.

K čl. I bodu 11

Ustanovenie vychádza z charty. Slovenská republika pristúpila k čl. 13 ods. 2 písm. c) charty, ktorý hovorí: „Vo vzťahu k ekonomickým a sociálnym aktivitám sa zmluvné strany zaväzujú, ak sú verejné orgány na to kompletné, na územiach, kde sa používajú regionálne alebo menšinové jazyky, a ak je to možné, zabezpečiť, aby zariadenia sociálnej starostlivosti, ako nemocnice, domovy dôchodcov a útulky, poskytovali možnosť prijatia a opatrovania vo vlastnom jazyku tým osobám, ktoré používajú regionálny alebo menšinový jazyk, ak tie potrebujú opateru zo zdravotných dôvodov, z dôvodu vysokého veku alebo z iných dôvodov." Ustanovenie navrhuje teritoriálne obmedzenie tohto práva na obce podľa § 2 ods. 1. Personál zdravotníckych zariadení alebo zariadení sociálnych služieb nemusí ovládať jazyk menšiny v súlade s § 8 ods. 4 zákona o štátnom jazyku.

K čl. I bodu 12

Zavádza sa fakultatívne zverejňovanie oznamov určených na informovanie verejnosti prostredníctvom miestneho rozhlasu alebo prostredníctvom iných technických zariadení v obciach podľa § 2 ods. Hlásenie miestneho rozhlasu sa uskutoční podľa zákona o štátnom jazyku najprv v štátnom jazyku. Zákon o štátnom jazyku nevylučuje inojazyčné hlásenie.

Ustanovuje sa povinnosť v súlade so zmenou zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

Deklaruje sa právo vydávať príležitostné tlačoviny určené pre verejnosť na kultúrne účely, katalógy galérií, múzeí, knižníc, programy kín, divadiel, koncertov a ostatných kultúrnych podujatí na území obcí podľa § 2 ods. 1 v jazyku národnostnej menšiny.

K čl. I bodu 13

Ustanovenie vychádza z čl. 34 ods. 1 ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej občania tvoriaci v Slovenskej republiky národnostné menšiny alebo etnické skupiny, sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. § 5 ods. 1 zákona o štátnom jazyku umožňuje vysielanie televíznej programovej služby alebo rozhlasovej programovej služby v jazyku národnostnej menšiny. § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovuje, že medzi hlavné činnosti Rozhlasu a televízie Slovenska patrí aj vysielanie obsahovo a regionálne vyvážených programov v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky v časovom rozsahu zodpovedajúcom národnostnému a etnickému zloženiu obyvateľstva Slovenskej republiky; na zabezpečenie výroby a vysielania programov pre národnostné menšiny a etnické skupiny zriaďuje Rozhlas a televízia Slovenska samostatné organizačné zložky. K podpore a uľahčeniu pravidelného vysielania rozhlasových programov a televíznych programov v jazyku menšiny sa Slovenská republika zaviazala pri ratifikácii charty.

Uvádzajú sa najdôležitejšie predpisy upravujúce používanie jazyka národnostnej menšiny v televíznom vysielaní a rozhlasovom vysielaní.

K čl. I bodu 14

Legislatívno-technická úprava.

K čl. I bodu 15

Upresňuje sa rámec používania jazykov národnostných menšín v tom, že orgány verejnej správy za podmienok upravených týmto zákonom povinne používajú jazyk národnostnej menšiny. Právu občana musí zodpovedať povinnosť na strane štátu. Povinnosť používať jazyk národnostnej menšiny však neznamená, že všetci zamestnanci príslušných orgánov verejnej správy by boli povinní ovládať jazyk národnostnej menšiny.

K č. I bodu 16

Legislatívno-technická úprava.

K čl. I bodu 17

Vymedzí sa demonštratívny výpočet spôsobov zabezpečenia práva používania jazyka menšiny (prostredníctvom zamestnancov ovládajúcich jazyk menšiny, poskytnutím dvojjazyčných úradných formulárov a tlačív a využitím tlmočníckych a prekladateľských služieb).

K čl. I bodu 18

Rozširuje sa možnosť používania jazykov národnostných menšín na používanie v služobnom styku v obecnej polícii v obciach podľa § 2 ods. 1. Takáto možnosť je v súlade so zákonom o štátnom jazyku na základe jeho novelizácie v roku 2011. Príslušníci obecnej polície môžu používať jazyk národnostnej menšiny len v prípade, že s tým všetci prítomní súhlasia.

Zakotvuje sa možnosť príslušníkom ozbrojených síl Slovenskej republiky, ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a obecnej polície, na základe ktorej v prípade, ak títo príslušníci ovládajú jazyk menšiny, môžu ho používať v obci podľa § 2 ods. 1 v komunikácii s príslušníkmi národnostnej menšiny. Ustanovenie zohľadňuje odporúčania Vysokého komisára OBSE pre otázky národnostných menšín z roku 2006 o práci polície v multietnických spoločnostiach ako aj reálne podmienky na územiach obývaných menšinami.

K čl. I bodu 19

K § 7a ods. 1: Podpredseda vlády bude vykonávať koordinačnú a usmerňujúcu činnosť v oblasti dvojjazyčnosti. Dbá o to, aby sa dvojjazyčné úradné formuláre, tlačivá a iné vzory dokumentov dostali k orgánom verejnej správy v obciach podľa § 2 ods. 1. Riadi spoluprácu s vedeckými ustanovizňami, ktoré vykonávajú činnosť na úseku výskumu jazykov menšín.

K § 7a ods. 2: Zavádza sa povinnosť podpredsedu vlády vyhotovovať správu o stave používania jazykov národnostných menšín. Správa o stave používania jazykov národnostných menšín má zmapovať stav aplikácie tohto zákona.

K § 7a ods. 3: Zakotvujú sa práva podpredsedu vlády pri vyhotovovaní správy podľa ods. 1.

K § 7a ods. 4: Ustanovenie určí termín predloženia prvej správy podľa ods. 1.

K § 7b ods. 1: Zavádzajú sa správne delikty na úseku podpory používania jazykov menšín. Správneho deliktu sa podľa tohto ustanovenia môže dopustiť orgán štátnej správy, orgán územnej samosprávy a územnou samosprávou zriadená právnická osoba.

K § 7b ods. 2: Správneho deliktu sa podľa tohto odseku môže dopustiť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ.

K § 7b ods. 3: Upraví sa príslušnosť na prejednanie správnych deliktov na úseku podpory používania jazykov menšín. Príslušným orgánom na prejednanie správnych deliktov podľa odsekov 1 až 3 je Úrad vlády Slovenskej republiky (ďalej len „úrad"). V zmysle zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „kompetenčný zákon") však túto pôsobnosť vykonáva podpredseda vlády, ktorý je zodpovedný za ochranu práv národnostných menšín, prostredníctvom odborných útvarov úradu.

K § 7b ods. 4: Upraví sa spôsob ukladania sankcií na úseku podpory používania jazykov menšín. Úrad pri zistení porušenia zákona najprv písomne vyzve príslušný orgán alebo osobu a určí lehotu, v ktorej sa majú nedostatky napraviť. Ak k náprave nedôjde, úrad môže uložiť pokutu vo výške od 50 eur do 2500 eur.

K § 7b ods. 5: Vymedzia sa kritériá rozhodovania o pokute.

K § 7b ods. 6: Výnos pokút zo sankcií uložených podľa tohto zákona je vždy príjmom štátneho rozpočtu.

K § 7c ods. 1: Označenie orgánu verejnej správy sa neuvádza v jazyku menšiny, ak sa toto označenie zhoduje s označením v štátnom jazyku.

K § 7c ods. 2: Na dopravných značkách na začiatku obce a na konci obce sa neuvádza označenie obce v jazyku menšiny, ak sa toto označenie zhoduje s označením v štátnom jazyku.

K 7d ods. 1: V prípade povinnosti vydávať rozhodnutie popri znení v štátnom jazyku aj v jazyku menšiny; vydávať rodný list, sobášny list a úmrtný list popri znení v štátnom jazyku aj v jazyku národnostnej menšiny; uvádzať označenie orgánu verejnej správy na budovách; poskytovať úradné formuláre popri znení v štátnom jazyku aj v jazyku menšiny; uvádzať popri názve obce aj označenie obce v jazyku menšiny sa ustanoví prechodné obdobie na nápravu nesúladu so zákonom do 31.12.2012.

K čl. I bodu 20

Nadobudnutím účinnosti novely sa zrušuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín.

K článku II

Dopĺňa sa nové základné pravidlo správneho konania v súvislosti s realizáciou práva občanov patriacich k národnostným menšinám používať jazyk národnostných menšín. Doterajšia právna úprava správneho konania na túto skutočnosť nereagovala. Z dôvodu, že ide o realizáciu základného práva občanov Slovenskej republiky, vyplývajúceho z Ústavy Slovenskej republiky a záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, mala by byť takáto zásada obsiahnutá priamo v právnej úprave správneho konania.

Obdobná zásada je aj súčasťou Občianskeho súdneho poriadku (§ 18).

K článku III

Zavádza sa nová povinnosť obce, ktorá spĺňa podmienky podľa zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov, zasielať oznámenia o čase a postupe konania volieb do orgánov samosprávy obcí aj v jazyku národnostnej menšiny. Uvedenou zmenou sa realizuje právo občanov Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám na používanie jazyka národnostných menšín v úradnom styku.

K článku IV bod 1

Dopĺňa sa nové ustanovenie, ktoré reaguje na ustanovenia návrhu zákona, podľa ktorého sa na dopravných značkách, budovách a dokumentoch v obci, ktorá spĺňa podmienky podľa zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov, uvádza označenie obce aj v jazyku národnostnej menšiny. Zmena zákona sa navrhuje aj z dôvodu, aby bol výkon samosprávy a z neho vyplývajúce práva a povinnosti upravené v rámci všeobecného právneho predpisu, ktorým je práve zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Takáto zmena prispeje k prehľadnosti právnej úpravy a efektívnejšiemu výkonu samosprávy.

Znenie poznámky pod čiarou sa nahrádza v súvislosti so zrušovacím ustanovením návrhu zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín a túto oblasť úpravy preberá zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín.

K článku V

Zavádza sa nová povinnosť obce, ktorá spĺňa podmienky podľa zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov, zasielať oznámenia o čase a postupe konania referenda aj v jazyku národnostnej menšiny. Uvedenou zmenou sa realizuje právo občanov Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám na používanie jazyka národnostných menšín v úradnom styku.

K článku VI

Ustanovenie zavádza v súlade s úpravou Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín pre občanov Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám možnosť upraviť si svoje priezvisko v súlade s pravopisom jazyka národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, rovnako ako je tomu pri zmene mena. Jazyky národnostných menšín určuje zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov.

K článku VII

Ustanovenie reaguje na zmenu zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov a ustanovuje možnosť používať označenia geografických objektov, ktoré sú vžité a zaužívané v jazyku národnostných menšín v úradnom styku a v niektorých oblastiach verejného styku, popri slovenskom jazyku aj v jazyku národnostnej menšiny.

K čl. VIII všeobecne

Vzhľadom na zmenu zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov a ustanovenie § 1 ods. 4 zákona o štátnom jazyku, podľa ktorého ak zákon o štátnom jazyku neustanovuje inak, na používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín sa vzťahujú osobitné predpisy, je potrebné vykonať úpravy zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky a uviesť ich tak do súladu s navrhovanými zmenami v používaní jazykov národnostných menšín.

K článku VIII bodu 1 až 4

Za účelom realizácie práva občanov Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám a v súlade s ústavnou úpravou ich práva prijímať informácie v materinskom jazyku a úpravou charty sa občanom Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám umožňuje za podmienok ustanovených osobitnými predpismi v širšom rozsahu využívať jazyk národnostnej menšiny v úradnom styku, v niektorých oblastiach verejného styku a tiež prijímať informácie v jazyku národnostnej menšiny.

K článku VIII bod 5

Za účelom realizácie práv občanov Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám a v súlade s ústavnou úpravou a úpravou charty sa vypúšťa povinnosť vysielať inojazyčné televízne relácie, ktoré sú priamo určené občanom Slovenskej republiky patriacim k národnostnej menšine s titulkami v štátnom jazyku alebo s ich bezprostredne nasledujúcim vysielaním v štátnom jazyku.

K článku IX

Zavádza sa nová povinnosť obce, ktorá spĺňa podmienky podľa zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov, zasielať oznámenia o čase a postupe konania voľby prezidenta Slovenskej republiky a ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky aj v jazyku národnostnej menšiny. Uvedenou zmenou sa realizuje právo občanov Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám na používanie jazyka národnostných menšín v úradnom styku.

K článku X bod 1

Ustanovenie presnejšie definuje aký rozsah informácií je obec vymedzená zákonom č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov povinná zverejňovať. Vzhľadom na skutočnosť, že na obce sa vzťahuje zákonná výnimka podľa odseku 1 a obec napriek udelenej výnimke zverejňuje informácie spôsobom umožňujúcim hromadný prístup, zavádza sa povinnosť zverejniť tieto informácie pomocou telekomunikačného zariadenia, najmä prostredníctvom siete internetu, aj v jazyku národnostných menšín. Navrhované ustanovenie reaguje na pokrok v informatizácii obcí a právo občanov Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám, prijímať zverejnené informácie aj v jazyku národnostných menšín.

K článku X bod 2

Obec vymedzená zákonom č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov je povinná zverejňovať ustanovené informácie aj v jazyku národnostných menšín. Zavádza sa nová povinnosť takejto obce aj pri sprístupňovaní informácií na žiadosť oprávnených subjektov. Z dôvodu, že požadované informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu, vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, alebo elektronickou poštou, ustanovuje sa, že informácie v jazyku národnostnej menšiny sa sprístupnia vo všetkých prípadoch, v ktorých je takéto sprístupnenie realizovateľné.

K článku XI

Zavádza sa nová povinnosť obce, ktorá spĺňa podmienky podľa zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov, zasielať oznámenia o čase a postupe konania volieb do orgánov samosprávnych krajov aj v jazyku národnostnej menšiny. Uvedenou zmenou sa realizuje právo občanov Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám na používanie jazyka národnostných menšín v úradnom styku.

K článku XII

Zavádza sa nová povinnosť obce, ktorá spĺňa podmienky podľa zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov, zasielať oznámenia o čase a postupe konania volieb do Európskeho parlamentu aj v jazyku národnostnej menšiny. Uvedenou zmenou sa realizuje právo občanov Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám na používanie jazyka národnostných menšín v úradnom styku.

K článku XIII

Zavádza sa nová povinnosť obce, ktorá spĺňa podmienky podľa zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov, zasielať oznámenia o čase a postupe konania volieb do Národnej rady Slovenskej republiky aj v jazyku národnostnej menšiny. Uvedenou zmenou sa realizuje právo občanov Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám na používanie jazyka národnostných menšín v úradnom styku.

K článku XIV

Za účelom realizácie práva občanov Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám a v súlade s ústavnou úpravou, úpravou charty a v nadväznosti na zmenu a doplnenie zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky, zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska sa popri slovenskom jazyku ustanovuje za jazyk vysielania aj jazyk národnostnej menšiny určenej zákonom č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov.

K čl. XV

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. júla 2011.

V Bratislave, 2. marca 2011

Iveta R a d i č o v á, v. r.

predsedníčka vlády

Slovenskej republiky

Rudolf C h m e l, v. r.

podpredseda vlády Slovenskej republiky

pre ľudské práva a národnostné menšiny

284a

Spoločná správa

výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 284) v druhom čítaní

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 284) (ďalej len „gestorský výbor") podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „rokovací poriadok") spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

I.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 5. apríla 2011 č. 400 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 284) na prerokovanie týmto výborom:

Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj,

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci,

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo,

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.

Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

II.

Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Július Stanko, ktorý nie je členom výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, doručil gestorskému výboru podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku pozmeňujúci návrh k čl. I bodu 3, 11 a 19 návrhu zákona. Tento návrh si nikto z členov gestorského výboru neosvojil a preto sa o ňom nehlasovalo.

III.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 284) odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť bez pripomienok

- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením z 10. mája č. 52 a

- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením z 12. mája 2011 č. 57.

Predmetný vládny návrh zákona odporúčal schváliť s pripomienkami

- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva národnostné menšiny uznesením z 5. mája 2011 č. 48.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá k návrhu neprijali uznesenie, nakoľko návrh uznesenia predložený spravodajcom nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov výboru podľa § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku.

IV.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III. tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

1. K čl. I bod 3.

V § 2 ods. 1 sa za slová „k národnostnej menšine" vkladajú slová „s trvalým pobytom v danej obci".

Návrh reaguje na zmenu metodiky pri sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011. Pri tomto sčítaní obyvateľov, domov a bytov sa prvýkrát vytvára dvojitá databáza, s údajmi o obyvateľoch obcí s trvalým pobytom a o obyvateľoch obcí s obvyklým bydliskom. Návrh sleduje zabezpečenie právnej istoty pri skúmaní národnostného podielu v obciach na účely tohto zákona v súlade s doterajšou praxou.

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

Gestorský výbor odporúča schváliť.

2. K čl. I bod 11.

V § 5 ods. 3 prvej vete sa slovo „zariadenie" nahrádza slovom „zariadení".

Ide o gramatickú a legislatívno-technickú úpravu.

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

Gestorský výbor odporúča schváliť.

3. K čl. I bod 18.

V § 7 ods. 3 sa za slová „s tým prítomní" vkladajú slová „príslušníci obecnej polície".

Návrh sleduje spresnenie formulácie ustanovenia. Toto ustanovenie je v súlade s poslednou novelou zákona o štátnom jazyku, pri ktorej sa vypustila povinnosť komunikovať v služobnom styku v obecnej polície výlučne v štátnom jazyku. V tomto ustanovení ide o používanie jazyka v služobnom styku, teda o vnútornú služobnú komunikáciu výlučne medzi príslušníkmi obecnej polície. Iné osoby ako príslušníci obecnej polície nemajú právo zasahovať do vnútornej komunikácie príslušníkov obecnej polície, pričom formulácia „prítomní" je z právneho hľadiska ťažko interpretovateľná, vágna a môže spôsobovať ťažkosti v aplikácii, napríklad pri určovaní okruhu prítomných na verejnom priestranstve. Podľa legislatívnych pravidiel tvorby zákonov zákon musí byť zrozumiteľný. Od služobného styku treba odlišovať úradný styk, pri ktorom ide o komunikáciu príslušníkov obecnej polície s občanmi. Podmienky tejto komunikácie upravuje § 7 ods. 4.

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

Gestorský výbor odporúča schváliť.

4. K čl. I bod 19.

V § 7b ods. 1 písm. c) sa vypúšťajú slová „alebo v texte rozhodnutí, vydaných pri výkone verejnej správy v jazyku menšiny vo svojej pôsobnosti".

Orgány verejnej správy sú podľa § 2 ods. 6 povinné uvádzať svoje označenie aj v jazyku menšiny na budovách, kde sídlia, ale takáto povinnosť sa nevzťahuje na texty rozhodnutí, vydaných pri výkone verejnej správy v jazyku menšiny vo svojej pôsobnosti. Keďže zákon takúto povinnosť neustanovuje, opomenutie takéhoto konania nemôže byť sankcionované.

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

Gestorský výbor odporúča schváliť.

5. K čl. I bod 19.

V § 7b ods. 1 písm. f) sa za slová „§ 4 ods. 6" vkladajú slová „prvej vety".

V § 4 ods. 6 prvá veta ustanovuje povinnosť uvádzať dôležité informácie - najmä výstražné, upozorňujúce a zdravotnícke - na miestach prístupných pre verejnosť okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny. Druhá veta ustanovuje možnosť uvádzať všetky nápisy a oznamy určené na informovanie verejnosti najmä v predajniach, na športoviskách, v reštauračných zariadeniach, na uliciach, pri cestách a nad nimi, na letiskách, autobusových staniciach a železničných staniciach aj v jazyku menšiny. Sankcia sa môže vzťahovať len na vetu, ktorá ustanovuje povinnosť.

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

Gestorský výbor odporúča schváliť.

6. K čl. I bod 19.

V § 7b ods. 4 sa nad slová „správnom konaní" umiestni odkaz „9" a na konci 19. bodu sa slová „Poznámka pod čiarou k odkazu 8 znie:" nahrádzajú slovami „Poznámky pod čiarou k odkazom 8 a 9 znejú:" a za poznámku 8 sa vkladajú slová „9) Zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov.".

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

Gestorský výbor odporúča schváliť.

7. K čl. I bod 19.

V § 7d sa vypúšťa označenie odseku 1.

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

Gestorský výbor odporúča schváliť.

8. K čl. IV bod 1.

Bod 1 znie:

„Poznámka pod čiarou k odkazu 1c znie:

„1c) Zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov."."

Navrhované doplnenie zákona o obecnom zriadení novým § 1c nie je potrebné, pretože navrhovaný nový paragraf je obsahovo totožný s druhou vetou v § 1a ods. 1, t. j., že označovanie obce v inom jazyku upravuje osobitný zákon. V súčasnosti je týmto zákonom zákon č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín. Predkladaný návrh zákona v čl. I v § 8a citovaný zákon zrušuje a v 7. bode v novom znení § 4 upravuje označenie obce v jazyku menšiny. Z uvedeného dôvodu stačí úprava poznámky pod čiarou.

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

Gestorský výbor odporúča schváliť.

9. K čl. IV bod 2.

Za bod 2 sa vkladá bod 3, ktorý znie:

„3. V § 11a ods. 5 sa za slovo „a)" vkladá čiarka a slová „a b)" sa nahrádzajú slovami „b) a d)"."

V 2. bode sa navrhuje doplnenie § 11a ods. 1 písmenom d), na základe ktorého obecné zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum, ak ide o zmenu označenia obce. Doplnenie v zákone o obecnom zriadení nadväzuje na čl. I 8. bod – § 4a, na základe ktorého obec môže formou hlasovania svojich obyvateľov rozhodnúť o zmene označenia obce v jazyku menšiny uvedenej v nariadení vlády Slovenskej republiky. Na miestne referendum o zmene označenia obce sa má vzťahovať § 11a o obecnom zriadení. Zákon o obecnom zriadení treba upraviť tak, aby ustanovenia § 11a ods. 5 až 9 upravujúce postup pri konaní miestneho referenda sa vzťahovali aj na nový spôsob referenda zavádzaný predkladaným návrhom zákona.

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

Gestorský výbor odporúča schváliť.

10. K čl. V

V čl. V sa odkaz k poznámke pod čiarou „9a" nahrádza odkazom k poznámke pod čiarou „8a".

Zmena číslovania odkazu sa navrhuje v súlade s bodom 34 prílohy č. 2 legislatívnych pravidiel.

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

Gestorský výbor odporúča schváliť.

11. K čl. VI

Za článok VI sa vkladá nový článok VII, ktorý znie:

„Čl. VII

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 198/2002 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 36/2005 Z. z., zákona č. 14/2006 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

§ 19 sa dopĺňa odsekmi 10 a 11, ktoré znejú:

„(10) Ak ide o zomretú osobu, ktorej meno je zapísané v matrike v inom ako slovenskom jazyku a neskorší úradný výpis z matriky jej bol vyhotovený s menom v slovenskom ekvivalente, matričný úrad vyhotoví úradný výpis z matriky v pôvodnom znení, ak o to písomne požiada člen rodiny, ktorým je manžel alebo deti zomretej osoby, a ak ich niet, rodičia zomretej osoby.

(11) Matričný úrad vyhotoví úradný výpis z matriky s menom v pôvodnom znení aj v prípade, ak osoba, ktorej sa zápis týka, alebo člen jej rodiny preukáže, že k zápisu mena v slovenskom ekvivalente došlo až dodatočne, bez súhlasu osoby, ktorej sa zápis týka."."

Doterajšie články VII až XV sa označujú ako články VIII až XVI.

Uvedená zmena má za cieľ doplniť chýbajúcu legislatívnu úpravu v zákone č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov, podľa ktorého v prípade, ak osoba, ktorej meno je zapísané v matrike v inom ako slovenskom jazyku a neskorší výpis z matriky jej bol vyhotovený s menom v slovenskom ekvivalente, môže táto osoba požiadať o výpis z matriky s menom v pôvodnom znení, pričom takúto žiadosť môže podať iba žijúca osoba. V praxi tak dochádza ku kurióznej situácii, keď je po celý život osoby zapísané jej meno a priezvisko v matrike v jej materinskom jazyku, pričom táto osoba po celý svoj život nevznesie námietku, resp. neprejaví vôľu zmeniť takúto podobu svojho mena, a následne po smrti tejto osoby je na žiadosť jej blízkych osôb vydávaný úmrtný list s jej menom v štátnom jazyku (teda v podobe, v akej ho osoba za svojho života nikdy nepoužila). Uvedené je v zrejmom rozpore s účelom a princípmi zákona č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov. Navrhovaná zmena je v súlade s príslušnými ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, podľa ktorého po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti (najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, mena a prejavov osobnej povahy) manželovi a deťom, a ak ich niet, jej rodičom.

Navrhovanou zmenou sa umožňuje osobám, ktorých sa zápis v matrike týka, resp. členom ich rodiny zjednať nápravu v prípade, ak došlo k zmene mena pôvodne zapísaného v materinskom jazyku na jeho slovenský ekvivalent iba na základe rozhodnutia matričného úradu a bez súhlasu tejto osoby. Takýto úradný výpis sa následne vyhotovuje pre všetky subjekty uvedené v § 18.

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

Gestorský výbor odporúča schváliť.

12. K čl. VIII bod 1.

V čl. VIII 1. bode [§ 3 ods. 2 písm. a)] sa nad slovo „predpis" umiestňuje odkaz „5b)".

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

Gestorský výbor odporúča schváliť.

13. K čl. VIII bod 3.

V čl. VIII 3. bode sa na konci pripája táto veta:

„Poznámka pod čiarou k odkazu 7c znie:

„7c) Zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov"."

V zákone o štátnom jazyku sa v poznámke pod čiarou k odkazu 7c uvádza zákon č. 191/1994 Z. z., ktorý sa navrhuje predkladaným zákonom zrušiť. Funkciu zákona č. 191/1994 Z. z. preberie zákon č. 184/1999 Z. z.

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

Gestorský výbor odporúča schváliť.

14. K čl. IX

V čl. IX 2. bode sa vypúšťajú slová „Poznámka pod čiarou k odkazu 8a znie:

„8a) Zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov.".".

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny

Gestorský výbor odporúča schváliť.

Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch 1 až 14 spoločne s odporúčaním schváliť.

V.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona

odporúča Národnej rade Slovenskej republiky

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

s c h v á l i ť

v znení schválených pozmeňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 284a) v druhom čítaní bola schválená uznesením zo 16. mája 2011 č. 56.

Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu Ondreja Dostála, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky predniesol spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a predložil návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

.

Bratislava 16. mája 2011

Anna Belousovová v. r.

predsedníčka Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny

Rozhodnutie prezidenta o vrátení zákona – kliknite SEM 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 716
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn
Našli ste chybu

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Doručovanie žaloby podľa zákona o e-Governmente, rozsudok pre zmeškanie

Pokiaľ okresný súd podľa § 105 ods. 1 CSP doručoval písomnosti do elektronickej schránky žalovaného podľa osobitného predpisu, t. j. ...

Rozhodovanie o trovách znaleckého dokazovania

Skutočnosť, že nebol zložený preddavok na trovy znaleckého dokazovania, automaticky neznamená, že trovy znaleckého dokazovania znáša ...

Definícia trov konania, účelnosť úkonov právnej služby

Podľa novej právnej úpravy (§ 251 CSP) sa za trovy konania považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t. j. v období od začatia ...

Doručenie podania súdu prostredníctvom portálu eŽaloby

Pokiaľ Civilný sporový poriadok pripúšťa možnosť podať odvolanie elektronickými prostriedkami (§ 125 ods. 1 CSP), teda do elektronickej ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Vyhľadanie nehnuteľností konkrétnej osobyhttps://www.katasterportal.sk/kapor/vyhladavanieVlastnikFormInit.do

Vyhľadanie nehnuteľností osoby podľa priezviska a mena osoby.

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Sudkyňa M. Repáková oznámila prezidentke SR, že sa vzdá funkciehttps://www.teraz.sk/slovensko/sudkyna-m-repakova-oznamila-prezide/429983-clanok.html

Funkcia jej zanikne uplynutím novembra 2019.

Sudcovia dotknutí Threemou by sa podľa ministra Gála mali radšej stiahnuťhttps://www.webnoviny.sk/sudcovia-dotknuti-threemou-by-sa-podla-ministra-gala-mali-radsej-stiahnut/

Sudcovia dotknutí kauzou komunikácie s Marianom K. by sa radšej mali stiahnuť, aj keď sa cítia ...

Pomluva? Stíhat za ni lze jen v případě zásahů do cti, rozhodl UShttps://www.denik.cz/z_domova/ustavni-soud-vyhovel-zene-ktera-byla-obvinena-za-pomluvu-a-krive-svedectvi-20191114.html

Jako trestný čin pomluvy lze stíhat jen případy nejzávažnějších zásahů do osobnostních ...

M. Mišík sa vzdal členstva v Súdnej radehttps://www.teraz.sk/slovensko/m-misik-sa-vzdal-clenstva-v-sudnej/429858-clanok.html

Doplnil, že z jeho strany došlo k pochybeniu počas jeho aktivity v Súdnej rade.

Ústavný súd odmietol návrh NS vo veci inšpekcie ministerstva vnútrahttps://www.teraz.sk/slovensko/ustavny-sud-odmietol-navrh-ns-vo-vec/429867-clanok.html

NS napadol ustanovenia zákona o PZ s tým, že sú podľa neho v rozpore s Ústavou SR, Dohovorom o ...

E. Pfundtner: Snažíme sa riešiť situáciu na Okresnom súde Bratislava Ihttps://www.teraz.sk/slovensko/epfundtner-ms-sa-snazi-riesit-situ/429828-clanok.html

Štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti zdôraznila, že na súdoch sú vytvorené voľné ...

Nové časopisy

Bulletin slovenskej advokácie 10/2019

Bulletin slovenskej advokácie 10/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2019

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2019

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

Justičná revue 8-9/2019

Justičná revue 8-9/2019

Časopis pre právnu prax.

Súkromné právo 4/2019

Súkromné právo 4/2019

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

Právny obzor 5/2019

Právny obzor 5/2019

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

Bulletin Najvyššieho súdu SR 1/2019

Bulletin Najvyššieho súdu SR 1/2019

Odborný recenzovaný právnický časopis, ktorý prináša aktuálne novinky z oblasti práva ...

PoUtStŠtPiSoNe
: