TlačPoštaZväčšiZmenši

483/2001 Z. z.

10.9. 2013, 16:23 |  najpravo.sk

Dôvodová správa k zákonu č. 483/2001 Z. z. (k pôvodnému schválenému zákonu - text nezohľadňuje novely!)

Všeobecná časť

Nový zákon o bankách sa pripravil na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2000.

Hlavnými dôvodmi na prípravu nového zákona o bankách je splnenie požiadaviek OECD na činnosť bánk, zosúladenie zákona o bankách s právom Európskych spoločenstiev a tiež zvýšenie rozsahu zapracovania Bazilejských princípov na výkon bankového dohľadu.

V navrhovanom zákone sa pojmovo zosúlaďujú bankové činnosti s bankovými činnosťami upravenými v Smernici Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/12 o zakladaní a podnikaní úverových inštitúcií (ďalej len "banková smernica").

V zákone o bankách sa navrhuje upraviť výkon bankového dohľadu ako na individuálnom základe, tak aj na konsolidovanom základe. Jednoznačne sa upravujú vzťahy medzi týmito dohľadmi tak, že bankový dohľad na konsolidovanom základe nenahrádza dohľad nad jednotlivými osobami zahrnutými do konsolidovaného celku a nenahrádza sa ním výkon bankového dohľadu na individuálnom základe nad bankami, ani dozor nad inými finančnými inštitúciami a poisťovňami. Návrh zákona jednoznačne umožňuje výmenu informácií medzi orgánmi bankového dohľadu a orgánmi dozoru nad finančnými inštitúciami a poisťovňami.

V časti povoľovania činnosti bánk sa novým spôsobom priamo v zákone upravujú podmienky, ktoré budú musieť banky a pobočky zahraničných bánk splniť na to, aby im bolo udelené bankové povolenie. Ide najmä o preukázanie priehľadného a nezávadného pôvodu základného imania a ďalších finančných zdrojov, ich dostatočnosť a vyhovujúca skladba. Na udelenie bankového povolenia bude tiež požadovaná spôsobilosť a vhodnosť osôb, ktoré budú hlavnými akcionármi a tiež odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb, ktoré budú navrhované za členov štatutárneho orgánu a dozornej rady banky. Všetky podmienky nevyhnutné na vydanie bankového povolenia bude musieť banka alebo pobočka zahraničnej banky plniť počas celej svojej existencie.

Priamo v zákone sa tiež navrhuje upraviť minimálnu výšku základného imania. Doteraz bola určovaná opatrením Národnej banky Slovenska.

Novou významnou časťou zákona o bankách majú byť ustanovenia upravujúce práva a povinnosti Slovenskej republiky pri prijímaní zahraničných bánk so sídlom na území členského štátu Európskych spoločenstiev, ktoré budú mať záujem vykonávať bankové činnosti na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojich pobočiek alebo priamo. Súčasťou riešenia týchto vzťahov je aj úprava podnikania slovenských bánk v týchto členských štátoch. Právna úprava má za cieľ odstrániť bariéry slobodného poskytovania bankových služieb bankami a zahraničnými bankami v rámci Európskych spoločenstiev. Tieto ustanovenia však nadobudnú účinnosť až dňom pristúpenia Slovenskej republiky do Európskych spoločenstiev.

V návrhu nového zákona o bankách sa tiež sprísňujú požiadavky na vnútornú organizáciu bánk tak, aby sa zabezpečila funkčnosť bankových činností. Kladie sa dôraz na jednoznačné rozdelenie právomocí a zodpovednosti v systéme riadenia bánk priamo v stanovách a tiež na jednoznačnú úpravu spolupráce medzi štatutárnym orgánom, dozornou radou a vedúcimi zamestnancami banky.

V návrhu sa jednoznačne upravujú povinnosti členov štatutárnych orgánov bánk a spôsob vyvodenia ich zodpovednosti za nedodržanie týchto povinností.

V návrhu zákona sa zosúlaďujú tiež požiadavky na podnikanie bánk s požiadavkami upravenými v bankovej smernici napríklad v časti možnosti získavania majetkového podielu na nebankovej právnickej osobe. Novým spôsobom sú upravené ustanovenia upravujúce primeranosť vlastných zdrojov, úverovú angažovanosť a likviditu bánk tak, že viaceré limity doteraz upravované v opatreniach Národnej banky Slovenska sú uvedené priamo v zákone.

V rámci opatrení na nápravu sa navrhuje zvýšiť pokutu do 20 000 000 Sk. Navrhuje sa tiež, aby Národná banka Slovenska mohla uložiť pokutu členovi štatutárneho orgánu, dozornej rady alebo vedúcemu zamestnancovi za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a tiež za porušenie povinností uložených rozhodnutím Národnej banky Slovenska až do 1 000 000 Sk.

V návrhu zákona sa tiež jednoznačne upravujú dôvody, kedy Národná banka Slovenska bude mať povinnosť zaviesť nútenú správu nad bankou (napríklad ak primeranosť vlastných zdrojov klesne pod 4 %) a kedy bude môcť zvážiť jej zavedenie.

Podobne sa navrhuje riešiť v zákone aj odobratie bankového povolenia. To znamená, že zákon ustanoví, kedy Národná banka Slovenska bude povinná odobrať bankové povolenie (napríklad ak vlastné zdroje banky klesnú pod úroveň základného imania alebo ak primeranosť vlastných zdrojov banky klesne pod 2 %) a kedy bude mať možnosť odobrať bankové povolenie.

Významnou časťou nového zákona o bankách je časť upravujúca bankový dohľad na konsolidovanom základe. V rámci tohto dohľadu ide o sledovanie a reguláciu rizík konsolidovaných celkov, ktorých súčasťou je banka, za účelom obmedzenia rizík, ktorým je banka vystavená z dôvodu jej účasti v konsolidovanom celku. V rámci dohľadu na konsolidovanom základe bude môcť Národná banka Slovenska uložiť nebankovému subjektu v rámci konsolidovaného celku iba pokutu za neumožnenie vykonať kontrolu na mieste alebo za neposkytnutie požadovaných informácií. Za významné nedostatky pri vykonávaní obchodov v rámci konsolidovaného celku, ktoré by poškodzovali záujmy vkladateľov banky, bude však Národná banka Slovenska postihovať banku, ktorá je súčasťou tohto konsolidovaného celku.

V rámci hypotekárnych obchodov sa legislatívne doriešili niektoré otázky, ktoré spôsobovali výkladové problémy. Návrhom novely zákona o cenných papieroch sa majú zrušiť aj vklady vo forme cenných papierov na doručiteľa. Tento bankový produkt sa ruší na základe požiadaviek OECD.

Navrhovaný zákon o bankách je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, nebude mať dopad na štátny rozpočet a tiež nebude mať vplyv na zamestnanosť a na tvorbu nových pracovných miest. Z toho dôvodu nie je potrebné jeho prerokovanie v Rade hospodárskej a sociálnej dohody.

Doložka zlučiteľnosti

k návrhu zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskeho spoločenstva

1. Navrhovateľ zákona

Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska

2. Názov návrhu zákona

zákon o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. V práve Európskej únie je problematika návrhu zákona upravená

- v zmluve o Európskej únii - čl. 2

v zmluve o založení Európskych spoločenstiev - čl. 3 ods. 1 písm. h), čl. 4 ods. 1, čl. 14 ods. 2, čl. 43, čl. 44 ods. 1 písm. f), čl. 48, čl. 50, čl. 51 ods. 2, čl. 56 až 60

- v smernici Európskeho parlamentu a Rady z 20. marca 2000 č. 2000/12/ES o zakladaní a podnikaní úverových inštitúcií (OJ L 126 z 26. 5. 2000)

- v smernici Európskeho parlamentu a Rady z 18. septembra 2000 č. 2000/18/ES doplňujúcej smernicu č. 2000/12 o zakladaní a podnikaní úverových inštitúcií (OJ L 275 z 27. 10. 2000)

- v smernici Európskeho parlamentu a Rady z 18. septembra 2000 č. 2000/46/ES o zakladaní, podnikaní a o kontrole podnikania inštitúcií zaoberajúcich sa elektronickými peniazmi (OJ L 275 z 27. 10. 2000)

- v smernici Rady č. 93/6 o kapitálovej primeranosti investičných firiem a úverových inštitúcií (zmenená smernicou Rady Č. 98/31/ES) (OJ L 141 z 11. 6. 1993).

4. Návrh zákona svojou problematikou

a) patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva výslovne uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení (oblasť bankovníctva),

b) patrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskeho spoločenstva (Biela kniha) v sekcii 13 - finančné služby.

5. Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika návrhu

Zmluva o Európskej únii v článku 2 upravuje ciele, ktoré si kladie únia. Jedným zo základných cieľov únie je podpora hospodárskeho a sociálneho pokroku a vysokej úrovne zamestnanosti, dosiahnutie vyrovnaného a trvalo udržateľného rozvoja predovšetkým utvorením priestoru bez vnútorných hraníc posilnením hospodárskej a sociálnej súdržnosti uskutočnením hospodárskej a menovej únie a napokon zavedením jednotnej meny v súlade š ustanoveniami zmluvy o Európskej únii.

Zmluva o založení Európskych spoločenstiev stanovuje ciele spoločenstva, medzi ktoré zahŕňa aj vytvorenie vnútorného trhu medzi členskými štátmi, ktorý je charakterizovaný ako priestor bez vnútorných hraníc so zaručeným slobodným pohybom tovaru, osôb, služieb a kapitálu. Okrem toho upravuje zákaz obmedzovania slobody podnikania príslušníkov jedného členského štátu na území iného členského štátu. Tento zákaz sa vzťahuje aj na obmedzenia týkajúce sa zakladania obchodných zastúpení, pobočiek a dcérskych spoločnosti príslušníkmi jedného členského štátu na území iného členského štátu.

Sloboda podnikania zahŕňa aj možnosť zriadiť si a vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, založiť a viesť podniky, najmä spoločnosti alebo firmy, a to za rovnakých podmienok, aké zákon ukladá vlastných štátnym príslušníkom v štáte, kde sa podnikanie uskutočňuje.

Zmluva stanovuje aj zásadu rovnakého zaobchádzania a zákaz diskriminácie ako aj liberalizáciu bankových služieb spojených so slobodným pohybom kapitálu, ktorá sa uskutoční v súlade s liberalizáciou pohybu kapitálu.

Podľa zmluvy o založení Európskych spoločenstiev sú zakázané všetky obmedzenia pohybu kapitálu, obmedzenia platieb medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a tretími krajinami. Rada je oprávnená prijať potrebné opatrenia o poskytovaní finančných služieb.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 20. marca 2000 č. 2000/12/ES o zakladaní a podnikaní úverových inštitúcií v úvodných ustanoveniach upravuje základné pojmy (napríklad úverová inštitúcia, povolenie, finančná inštitúcia, kontrola, kvalifikačný podiel, materský podnik, dcérsky podnik, angažovanosť, skupina prepojených subjektov, úzke väzby) a rozsah platnosti smernice. Ďalej upravuje požiadavky na zakladanie a podnikanie úverových inštitúcií v členských štátoch Európskych spoločenstiev, vrátane povoľovacieho postupu (konania), udelenia alebo zamietnutia povolenia, potrebnej výšky počiatočného kapitálu, organizačnej štruktúry názvu a podobne. Osobitne rieši potrebu konzultácií s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov a oznamovaciu povinnosť voči Európskej komisii. Smernica obsahuje osobitné ustanovenia o práve na zakladanie a práve na poskytovanie služieb úverovými a finančnými inštitúciami. Ustanovenia v hlave V obsahujú zásady a technické nástroje obozretného dohľadu. Jednoznačne zakotvuje rozdelenie kompetencií medzi orgány dohľadu domáceho a hostiteľského štátu, ich spoluprácu, výmenu informácií a profesionálne tajomstvo. V rámci technických nástrojov obozretného dohľadu upravuje pojem a obsah vlastných zdrojov, vrátane vlastných zdrojov na konsolidovanej báze, ukazovateľa platobnej schopnosti, rizikové váhy, vysokej (veľkej) angažovanosti, jej nahlasovania a limity. Ustanovuje i kvalifikačné podiely v úverovej inštitúcii a kvalifikačné podiely mimo finančného sektoru. Zakotvuje dohľad na konsolidovanom základe, orgány príslušné na jeho výkon, formu a rozsah konsolidácie.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 18. septembra 2000 č. 2000/28/ES doplňujúca smernicu č. 2000/12/ES o zakladaní a podnikaní úverových inštitúcií rozširuje pojem úverovej inštitúcie a za úverovú inštitúciu považuje aj tzv. inštitúciu elektronických peňazí v zmysle smernice č. 2000/46/ES. Smernica nadobudla účinnosť dňom uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev 27. 10. 2000. Členské štáty Európskych spoločenstiev majú túto smernicu implementovať do dvoch rokov od nadobudnutia jej účinnosti a zároveň majú Európsku komisiu informovať o spôsobe jej zapracovania do právneho poriadku členského štátu.

Smernica Rady č. 93/6 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (zmenená smernicou Rady č. 98/31/ES) upravuje metodiku prepočtu kapitálovej primeranosti úverových inštitúcií a investičných spoločností so sídlom v členských štátoch Európskych spoločenstiev s cieľom vytvoriť medzinárodne konzistentnú metodiku sledovania rizikovosti podnikania jednotlivých subjektov na finančných trhoch. Smernica obsahuje požiadavku na krytie otvorených pozícií v trhových rizikách kapitálom finančnej inštitúcie, čiže zahrnutie týchto pozícií do požiadavky na jej kapitálovú primeranosť. Smernica ustanovuje osobitný spôsob ohodnocovania jednotlivých rizík. Za účelom zabezpečenia "zdravia" týchto subjektov smernica

ustanovuje kapitálové požiadavky na krytie troch hlavných trhových rizík, ktorým sú subjekty vystavené (pozičné riziko, devízové riziko, neuskutočnené a neuskutočniteľné transakcie).

6. Vyjadrenie stupňa kompatibility s právnymi normami Európskej únie

Návrh zákona je kompatibilný s právnymi normami Európskeho spoločenstva/EÚ s tým, že časť problematiky upravovanej právnymi normami Európskeho spoločenstva/EÚ pre bankovníctvo upravujú opatrenia Národnej banky Slovenska vydávané na základe splnomocňovacích ustanovení a časť ustanovení, ktoré upravujú poskytovanie bankových služieb na základe jednej bankovej licencie nadobudnú účinnosť až dňom platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám.

Návrh nie je kompatibilný so smernicou č. 2000/28/ES, ktorá dopĺňa smernicu č. 2000/12/ES a so smernicou č. 2000/46/ES o zakladaní, podnikaní a o kontrole podnikania inštitúcií zaoberajúcich sa elektronickými peniazmi, ktoré nadobudli účinnosť 27. októbra 2000. Ich zapracovanie si vyžiada hlbšie vecné posúdenie problematiky, ktorú upravuje ako aj posúdenie možností a dôsledkov jej implementácie do právneho poriadku Slovenskej republiky. Úplná kompatibilita s týmito smernicami sa dosiahne najneskôr do pristúpenia Slovenskej republiky do Európskych spoločenstiev.

Návrh zákona je kompatibilný so smernicou č. 93/6/ES v znení smernice č. 98/31/ES v časti, ktorú upravuje s tým, že vzhľadom na mieru zapracovania smernice v zákone a v podzákonnej norme sa jej úplná kompatibilita dosiahne až vydaním opatrenia Národnej banky Slovenska o kapitálovej primeranosti (resp. o primeranosti vlastných zdrojov).

K jednotlivým ustanoveniam K § 1

V tomto ustanovení sa upravuje účel zákona o bankách. Zákon o bankách upravuje vzťahy súvisiace so vznikom, podnikaním a zánikom bánk, ktoré majú sídlo na území Slovenskej republiky a vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojich pobočiek. Ak niektoré vzťahy tento zákon neupravuje osobitným spôsobom, tak sa na pôsobenie bánk a pobočiek zahraničných bánk vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka. Cieľom takejto osobitnej regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a niektorých iných subjektov je bezpečné fungovanie bankového systému.

Inými subjektami, ktoré sú tiež určitým spôsobom regulované a kontrolované podľa tohto zákona sú napríklad subjekty, ktoré používajú vo svojom názve v rozpore s § 4 slovo "banka" alebo "sporiteľňa", subjekty, ktoré prijímajú vklady a poskytujú úvery alebo vykonávajú platobný styk bez bankového povolenia, prípadne iné finančné inštitúcie v rámci svojho pôsobenia v konsolidovanom celku.

K § 2

V § 2 ods. 1 sa jednoznačne upravuje, že banky môžu byť založené iba ako akciové spoločnosti alebo štátne peňažné ústavy, pričom sa výslovne zakazuje ich iná právna formy. Základnými bankovými činnosťami, ktorých výkon súčasne môžu vykonávať iba banky alebo subjekty, ktorým to výslovne povolí osobitný zákon sú prijímanie vkladov a poskytovanie úverov. Na výkon týchto činností musia mať banky bankové povolenie. Takéto prísne vymedzenie súbehu prijímania vkladov a poskytovania úverov iba pre subjekty osobitne povoľované, regulované a kontrolované je dôležité z toho dôvodu, že tieto subjekty pracujú v prevažnej miere s finančnými prostriedkami vkladateľov, ktorých záujmy sú týmto zákonom chránené.

Pod vkladom sa rozumejú zverené peňažné prostriedky, ktoré predstavujú záväzok voči vkladateľovi na ich výplatu, a to buď hneď na požiadanie alebo v súlade s podmienkami dohodnutými pri vkladovom vzťahu. Do tejto všeobecnej definície vkladu možno okrem vkladných knižiek zahrnúť napríklad aj vkladové certifikáty a vkladové listy

Úver je tiež chápaný v najširšom význame, tzn. ako dočasne poskytnuté peňažné prostriedky bez ohľadu na formu (druh) obchodu. Súčasťou takejto definície úveru sú aj špeciálne úverové formy ako factoring a forfaiting. Tieto pojmy sú všeobecne používané v oblasti finančníctva, pričom ich obsah sa sústavne rozvíja vzhľadom na dynamický celosvetový rast obchodov s cennými papiermi. Vzhľadom na tento rozvoj nie je vhodné uvedené pojmy definovať priamo v zákone.

V súčasnosti sa factoring vo finančnej oblasti využíva ako úverová pohľadávka (spláca priamy dlžník z pohľadávky banke, ak táto je faktor), pričom jedna strana (faktor kupujúci) kupuje zvyčajne krátkodobú (nezabezpečenú) pohľadávku inej strany (komitent predávajúci) na diskontnom princípe a s podmienkou, že splatnosť kupovanej pohľadávky ešte nenastala.

Forfaiting sa využíva ako úverová pohľadávka (spláca priamy dlžník z pohľadávky banke, ak táto je forfaitér), kde forfaitér (kupujúci) kupuje na diskontnom princípe zabezpečenú strednodobú a dlhodobú pohľadávku komitenta, ktorá je splatná až v budúcnosti. Predmetom forfaitingu sú veľmi často aj cenné papiere a v takom prípade musí byť kupované aktívum zúčtované podľa platných princípov účtovania.

V § 2 ods. 2 sú uvedené ďalšie bankové činnosti, ktoré môže banka okrem prijímania vkladov a poskytovania úverov vykonávať, ak ich má osobitne uvedené v bankovom povolení. Zoznam uvedených bankových činností je zosúladený s požiadavkami Európskych spoločenstiev na výkon bankových činností pre úverové inštitúcie.

Pri investovaní do cenných papierov na vlastný účet ide o kúpu cenných papierov na účet banky, to znamená, že ide o kúpu do investičného, alebo strategického portfólia cenných papierov banky, pričom takéto nadobudnutie cenných papierov musí byť na dlhšiu dobu ako jeden rok. V prípade nákupu dlhopisov pre tento druh bankovej činnosti je potrebné okrem tejto podmienky splniť aj podmienku, že banka tieto dlhopisy bude mať vo svojom portfóliu až do konca lehoty splatnosti od ich nadobudnutia.

Pri finančnom sprostredkovaní nový zákon o bankách zväčšil doterajší rozsah tejto činnosti tak, že ju už neobmedzuje iba na oblasť bankovníctva a poisťovníctva v súvislosti s bankovou činnosťou alebo so stavebným sporením. Pod finančným sprostredkovaním zákon rozumie akékoľvek sprostredkovanie bankových služieb alebo iných finančných služieb, vrátane poistenia alebo sprostredkovania operácií spojených s finančnými aktívami, a to na základe zmluvy o sprostredkovaní.

Obchodovanie na vlastný účet alebo na účet klienta zákon člení na obchodovanie s finančnými nástrojmi peňažného trhu, obchodovanie s finančnými nástrojmi kapitálového trhu a obchodovanie s mincami z drahých kovov. Obchodovanie s finančnými nástrojmi peňažného trhu vytvára priestor na termínové obchody do jedného roka ako medzi bankami tak aj medzi bankami a Národnou bankou Slovenska. Predmetom obchodov medzi bankami sú medzibankové depozitá, krátkodobé cenné papiere (napr. štátne pokladničné poukážky, pokladničné poukážky Národnej banky Slovenska, zmenky, depozitné certifikáty a pod. ) a verejne obchodovateľné dlhodobé cenné papiere (napr. štátne dlhopisy, zmenky, akcie a pod. ) Predmetom obchodov medzi bankami a Národnou bankou Slovenska sú medzibankové depozitá, štátne cenné papiere a pokladničné poukážky Národnej banky Slovenska. Medzibankové depozitá sú chápané aj ako vklady, aj ako úvery podľa toho, či banka predáva nadbytočné peňažné prostriedky inej banke, alebo či kupuje peňažné prostriedky, ktoré jej chýbajú, od inej banky.

Obchodovanie s finančnými nástrojmi kapitálového trhu vytvára zase priestor na všetky druhy obchodov s dlhodobými cennými papiermi a ich výnosmi, tzn. vrátane príslušných derivátových obchodov. Obchodnými partnermi nie sú len banky alebo Národná banka Slovenska. Podmienkou je preto verejná obchodovateľnosť cenných papierov. Táto je v prípade dlhodobých cenných papierov žiadaná predovšetkým v súvislosti so sledovaním rizík banky. Verejná obchodovateľnosť zaručuje napríklad transparentnosť ceny kupovaného a predávaného aktíva, zaručuje predikciu ceny na princípe oznamovanej referenčnej ceny trhu, čím sa vytvára základ na dôsledné vedenie obchodných kníh bánk a na spomenuté denné sledovanie rizík (straty, ziskov) z obchodov banky na finančných trhoch. Súčasťou takéhoto sledovania rizika banky sú aj riziká úverové a riziko likvidity, ktoré majú tiež vyššiu transparentnosť v prípade verejne obchodovateľných cenných papierov.

V súvislosti s aktívami kupovanými a predávanými na peňažnom trhu je transparentnosť ceny daná referenčnou cenou BRIBOR.

Finančnými nástrojmi sa rozumejú tak finančné nástroje v domácej mene, ako aj v cudzích menách.

Doteraz platný zákon o bankách a aj nový zákon o bankách umožňuje bankám a pobočkám zahraničných bánk vykonávanie poradenskej činnosti v oblasti podnikania. Uvedená činnosť je v súlade s bankovou smernicou. Pôjde o poradenstvo v tej oblasti podnikania, v ktorej banky pôsobia alebo z ktorej majú dostatok informácií a skúseností. Ako príklady možno uviesť napr. poradenstvo oblasti finančnej stratégie spoločnosti (emisia dlhopisov, úverovanie, lízing, financovanie podnikového zámeru). Ďalej ide napríklad o poradenstvo súvisiace so založením, zlúčením alebo splynutím spoločnosti ako aj riadenia finančných tokov spoločnosti.

V § 2 ods. 3 sa v záujme transparentnosti vlastníckych vzťahov v banke jednoznačne ustanovuje, že banka založená ako akciová spoločnosť môže vydať akcie iba ako zaknihované cenné papiere na meno.

V § 2 ods. 4 sa upravuje vzťah bankového povolenia na vykonávanie niektorých bankových činností a povoľovanie týchto činností podľa osobitných predpisov. Podľa tohto ustanovenia možno bankové povolenie vydať až po nadobudnutí právoplatnosti povolenia podľa osobitných predpisov. Ide napríklad o povolenie pre obchodníka s cennými papiermi podľa zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov alebo o povolenie na emisiu dlhopisov podľa zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.

Ustanovenie § 2 ods. 5 upravuje možnosť pre zahraničné banky vykonávať bankové činnosti podľa odsekov 1 a 2 prostredníctvom svojich pobočiek na základe bankového povolenia udeleného podľa § 8 tohto zákona.

Vzhľadom na to, že v činnosti bánk sa môžu vyskytnúť aj také aktivity, ktoré nie sú bankovou činnosťou, ale pritom sú nevyhnutné pre činnosť banky, prípadne s ňou veľmi úzko súvisia, v § 2 ods. 7 sa umožňuje bankám a pobočkám zahraničných bánk vykonávať tieto aktivity. Ako príklad možno uviesť vlastné rekreačné zariadenie banky, ktoré v čase nevyužívania pre potreby banky by mohlo byť prenajaté bankou iným osobám alebo vlastná kotolňa banky, ktorá svojou kapacitou presahuje potreby banky a mohli by sa ňou vykurovať aj okolité objekty. Na takéto činnosti však budú banky alebo pobočky zahraničných bánk potrebovať súhlas Národnej banky Slovenska.

V § 2 ods. 8 sa ukladá bankám a pobočkám zahraničných bánk plniť aj úlohy uložené Národnou bankou Slovenska podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov v oblasti menovej politiky a platobného styku. Vzhľadom na to, že tieto úlohy má Národná banka Slovenska právo ukladať v rámci používania menových nástrojov na zabezpečenie menovej stability vylučuje sa zákonom možnosť podať proti uloženiu týchto úloh opravný prostriedok.

V § 2 ods. 9 sa upravuje vzťah zákona o bankách k Obchodnému zákonníku tak, že podľa ustanovení Obchodného zákonníka sa postupuje vtedy, ak zákon o bankách predmetný problém neupravuje.

V § 2 ods. 10 sa upravuje, že platobný styk a zúčtovanie v Slovenskej republike vykonávajú banky a pobočky zahraničných bánk medzi sebou výhradne prostredníctvom Bankového a zúčtovacieho centra a. s. zriadeného na základe § 2 vyhlášky Národnej banky Slovenska č. 275/1994 Z. z. o zásadách platobného styku medzi bankami.

K § 3

§ 3 ustanovuje v odseku 1, že prijímanie peňažných vkladov je bankovou činnosťou, ktorú v záujme ochrany vkladateľov môžu (okrem zákonom povolených výnimiek) vykonávať iba banky a pobočky zahraničných bánk, lebo tie podliehajú bankovému dohľadu Národnej banky Slovenska a sú povinné dodržiavať dôsledne pravidlá obozretného podnikania. Nebankové subjekty (právnické osoby aj fyzické osoby) môžu prijímať peňažné vklady len vtedy, ak im to výslovne umožňuje osobitný zákon (predovšetkým Obchodný zákonník). K tomu treba poznamenať, že pojem "vklady" pozná tak Občiansky zákonník, ako aj Obchodný zákonník, ale používajú ich v podstatne rozdielnych významoch. Občiansky zákonník (§ 778 a nasl. ) upravuje prijímanie vkladov, ktoré je bankovou činnosťou, pričom s týmito vkladmi je v zásade spojené právo vkladateľa na úroky (§ 779). Obchodný zákonník upravuje vklady spoločníkov do ich obchodných spoločností, vklady členov družstiev, ako aj prijímanie vkladov podnikateľmi od ich tichých spoločníkov, pričom nejde o bankovú činnosť a s týmito vkladmi je v zásade spojené právo na podiel na výsledku hospodárenia z podnikania (podiel na zisku, prípadne aj podiel na likvidačnom zostatku alebo vyrovnací podiel a iné právo na úroky).

Zákon tiež ustanovuje, že bez bankového povolenia nikto nesmie z prijatých vkladov poskytovať úroky alebo iné odplaty, ktoré sú nákladom podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov. Tým sa má zabrániť sľubovaniu nereálne vysokých pevných úrokov, ktorých pravidelné poskytovanie a ich zahrnutie do nákladov nie je jednoznačne účtovne preukázateľné. V § 3 ods. 2 ďalej zákon ustanovuje, že bez bankového povolenia nikto nesmie prijímať vklady na základe verejnej výzvy a z takto získaných finančných prostriedkov súčasne poskytovať úvery.

Podobne je vylúčené aj vykonávanie platobného styku a zúčtovania pre iného a vydávanie bankových platobných kariet bez bankového povolenia. Platobný styk môže byť však vykonávaný inou osobou než sú banky a pobočky zahraničných bánk, ak to ustanoví osobitný zákon ako je napríklad poštový zákon.

K § 4

V § 4 je upravená ochrana názvov "banka" a "sporiteľňa". Toto ustanovenie však nemožno chápať ako úpravu sporiteľne ako nového typu bankového subjektu. Sporiteľňa je tiež bankou podľa § 2 ods. 1.

K § 5

V § 5 sú upravené v záujme jednoznačného výkladu pojmy, ktorých používanie sa zavádza v prvej časti tohto zákona.

K § 6

V § 6 predloženého návrhu sa upravuje, že dohľad nad bankami, a to ako na individuálnom, tak aj na konsolidovanom základe vykonáva Národná banka Slovenska, pričom tieto dohľady nie sú totožné a jeden nenahrádza druhý. Dohľad na konsolidovanom základe tiež nenahrádza dozor nad inými finančnými inštitúciami a poisťovňami vykonávaný príslušnými orgánmi, ak tieto finančné inštitúcie sú súčasťou konsolidovaného celku. To znamená, že dozor napríklad nad správcovskými spoločnosťami, prípadne poisťovňami z hľadiska ich fungovania bude aj naďalej vykonávať Úrad pre finančný trh. Bankový dohľad Národnej banky Slovenska bude mať v ich prípade iba kompetenciu v rámci dohľadu na konsolidovanom základe kontrolovať správnosť poskytnutých údajov potrebných na vykonanie bankového dohľadu na konsolidovanom základe. Ak však činnosť týchto inštitúcií ohrozí banku, bude Národná banka Slovenska oprávnená takejto banke, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku, prípadne ho kontroluje, uložiť sankciu smerujúcu k tomu, aby zabezpečila nápravu v činnosti príslušného subjektu alebo prestala s ním obchodovať. Zákon tiež jednoznačne upravuje, že problémy medzi bankami alebo pobočkami zahraničných bánk a ich klientami nepodliehajú bankovému dohľadu. Takéto spory majú byť riešené súdmi alebo inými príslušnými subjektami napríklad rozhodcovskými súdmi. Môže ísť napríklad o spory súvisiace s nedodržaním bankového tajomstva alebo chybné prevedenie finančných prostriedkov v rozpore s platobným príkazom klienta.

Bankovému dohľadu podlieha aj činnosť iných osôb súvisiaca s činnosťou bánk alebo riadením bánk alebo pobočiek zahraničných bánk. Týmito osobami sú napríklad osoby používajúce názov banka alebo pobočka zahraničnej banky, pričom nemajú bankové povolenie, ďalej osoby, ktoré získali podiel na banke bez predchádzajúceho súhlasu, prípadne členovia štatutárneho orgánu banky a dozornej rady banky.

V tomto ustanovení sa tiež upravuje spôsob výkonu dohľadu nad pobočkami zahraničných bánk, a to tak, že orgán bankového dohľadu iného štátu vykonáva dohľad len na základe dohody uzatvorenej medzi Národnou bankou Slovenska a orgánom bankového dohľadu iného štátu. Tiež Národná banka Slovenska môže vykonávať dohľad na území iného štátu len, ak to pripúšťajú právne predpisy tohto štátu alebo medzinárodné dohody.

V odsekoch 10 a 11 je upravená možnosť spolupráce Národnej banky Slovenska s inými orgánmi dozoru nad finančnými inštitúciami v Slovenskej republike a podobnými orgánmi dohľadu a dozoru v zahraničí a možnosť výmeny informácií získaných pri výkone bankového dohľadu alebo dozoru. Zákon pritom zabezpečuje ochranu týchto informácií tak, že sa môžu použiť len na účely plnenia úloh pri výkone bankového dohľadu alebo dozoru. Tieto orgány si budú môcť poskytnúť navzájom tieto informácie len so súhlasom Národnej banky Slovenska.

K § 7

V § 7 sú ustanovené základné pravidlá a podmienky udeľovania bankového povolenia. Žiadosť sa predkladá Národnej banke Slovenska, ktorá o jeho udelení rozhoduje. Na rozdiel od predchádzajúceho zákona sú v novom zákone o bankách jednoznačne ustanovené podmienky, ktoré musí subjekt žiadajúci o udelenie bankového povolenia splniť. Priamo v zákone je uvedená požiadavka minimálnej výšky peňažného vkladu do základného imania, a to pre všeobecnú banku 500 000 000 Sk a pre hypotekárnu banku 1 000 000 000 Sk. Ďalšie podmienky, ktoré musí žiadajúci subjekt splniť sú zamerané na priehľadnosť a nezávadnosť finančných prostriedkov, spôsobilosť a vhodnosť budúcich akcionárov banky, odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb navrhovaných za členov štatutárneho orgánu, dozornej rady a za vedúcich zamestnancov. Vedúcimi zamestnancami sa rozumejú tí vedúci zamestnanci, ktorí sú v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu. Žiadajúci subjekt tiež musí splniť viaceré podmienky, ktoré súvisia s ekonomickými vzťahmi budúcej banky a s požiadavkami na bezpečné a obozretné podnikanie v oblasti bankovníctva.

V § 7 ods. 2 sú upravené podmienky, ktorými musí už povolená banka preukázať svoju pripravenosť na vykonávanie bankových činností, a to v lehote určenej v bankovom povolení. Ak banka v tejto lehote nepreukáže splatenie základného imania v plnej výške a technickú a organizačnú pripravenosť na výkon bankových činností, funkčný riadiaci a kontrolný systém banky vrátane systému riadenia rizík Národná banka Slovenska bude povinná odobrať jej bankové povolenie. Dôležitou podmienkou, ktorú musí banka preukázať pred začatím svojej činnosti, je aj platná zmluva s členmi štatutárneho orgánu podľa § 27 ods. 8. V tejto zmluve musí byť jasné stanovenie povinností člena štatutárneho orgánu a tiež jasné ustanovenie zodpovednosti člena štatutárneho orgánu za prípadné vzniknuté škody.

Okrem iných skutočností bude musieť žiadateľ preukázať spôsobilosť a vhodnosť osôb, ktoré budú akcionármi banky s kvalifikovanou účasťou. Táto požiadavka vyplýva z toho, že bankový dohľad je povinný hodnotiť vlastnícku štruktúru banky. Pri hodnotení spôsobilosti prípadného akcionára s kvalifikovanou účasťou sa bude overovať, či napríklad akcionár je spôsobilý právne vykonávať akcionárske práva a povinnosti alebo či má finančnú spôsobilosť. Pri hodnotení vhodnosti prípadného akcionára sa bude požadovať hodnoverné preukázanie prehľadného a dôveryhodného pôvodu peňažného vkladu do základného imania a bude sa tiež posudzovať ich spoľahlivosť vo vzťahu k požiadavkám na bezpečné fungovanie banky a bankového sektora. Uvedené skutočnosti sa overujú za účelom, aby bankové povolenie nebolo vydané akcionárom, ktorých pozadie je nejasné alebo nevhodné (napríklad osoby z tzv. off-shore centier alebo osoby prepojené na tieto centrá, subjekty vykonávajúce bankové činnosti v rozpore so zákonom o bankách, napríklad prijímajúce finančné zdroje bez bankového povolenia) alebo osobám, ktorých hlavný predmet podnikania nie je zárukou, aby mohli zabezpečiť bezpečné vykonávanie bankových činností a neohrozili stabilitu bankového sektora. Napríklad ak tieto osoby nemajú dobrú podnikateľskú povesť, nie sú občiansky bezúhonné (v prípade fyzickej osoby) alebo nevedia preukázať transparentnosť svojich finančných alebo majetkových vzťahov k iným subjektom pôsobiacim na finančnom trhu. Pri uvedenom hodnotení sa prihliada aj k celkovej štruktúre akcionárov a k zámerom akcionára pri pôsobení v banke. Nie každý spôsobilý akcionár je vhodným akcionárom napríklad vzhľadom na štruktúru akcionárov.

Podmienky uvedené v § 7 ods. 2 a 4, na základe ktorých bolo banke udelené bankové povolenie, bude banka povinná dodržiavať počas celej svojej existencie, až pokiaľ jej bankové povolenie nezanikne alebo pokiaľ jej nebude bankové povolenie odobraté.

Definujú sa tiež na účely zákona pojmy odborná spôsobilosť, dôveryhodnosť a v slovenskom právnom poriadku nedefinovaná finančná inštitúcia a tiež pojmy dcérska spoločnosť, materská spoločnosť a kontrola. Pri odbornej spôsobilosti sa upresňujú požiadavky na odbornú spôsobilosť všetkých najdôležitejších kategórií osôb, ktoré budú riadiť a kontrolovať výkon bankových činností a obozretné podnikanie banky. Rovnaký význam sa kladie na dôveryhodnosť týchto osôb, ktorá je predpokladom odborného výkonu jednotlivých funkcií ale aj plnenia etických kritérií ako súčasti dobrého mena banky a pobočky zahraničnej banky.

V rámci definície odbornej spôsobilosti sa vyžaduje, resp. umožňuje aj prax alebo riadiace skúsenosti v inej finančnej oblasti než je bankovníctvo. Pod praxou v inej finančnej oblasti sa rozumie prax v oblasti kolektívneho investovania, prípadne v inej finančnej inštitúcii podľa § 6 ods. 12 zákona a tiež prax v oblasti poisťovníctva alebo v útvaroch orgánov štátnej správy, ktoré riadia a usmerňujú uvedené finančné oblasti.

V prípade určovania dôveryhodnosti osoby na funkciu člena štatutárneho orgánu, vedúceho pobočky zahraničnej banky, člena dozornej rady, vedúceho zamestnanca, vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu dáva Národná banka Slovenska možnosť uznať za dôveryhodnú aj takú osobu, ktorá by inak bola označená za nedôveryhodnú, a to vtedy, ak

táto osoba z hľadiska času pôsobenia v príslušnej funkcii nemohla ovplyvniť činnosť banky alebo pobočky zahraničnej banky a z toho vyplývajúce dôsledky. Napríklad ak bol niekto vymenovaný za člena štatutárneho orgánu banky dva mesiace pred zavedením nútenej správy nad bankou je predpoklad, že nenesie zodpovednosť za zavedenie nútenej správy.

Pri definícii pojmu "kontrola", ktorý je dôležitý pri hodnotení banky z hľadiska obozretného podnikania sa vychádzalo z definície bankovej smernice. Zákon určuje výšku podielu na majetku, ktorý zakladá možnosť kontroly a tiež ďalšie skutočnosti, ktoré umožňujú kontrolovať príslušnú právnickú osobu. Pri možnosti vykonávať rozhodujúci vplyv iným spôsobom podľa § 7 ods. 19 písm. d) prichádza do úvahy napríklad účasť na podnikaní formou tichého spoločenstva.

K § 8

V § 8 sú podobne ako pre banky v § 7 upravené základné pravidlá a podmienky udeľovania bankového povolenia pre zahraničnú banku, ktorá chce na území Slovenskej republiky vykonávať bankové činnosti prostredníctvom pobočky. Pri ustanovení týchto podmienok sa prihliadalo na to, že pobočka je organizačná zložka zahraničnej banky, ktorá má záujem podnikať na území Slovenskej republiky. Z toho dôvodu § 8 ods. 8 požaduje pri vydaní bankového povolenia osobitne pre pobočky zahraničných bánk aj vyjadrenie orgánu bankového dohľadu štátu, v ktorom má sídlo zahraničná banka, ktorá chce zriadiť pobočku zahraničnej banky. K žiadosti o bankové povolenie musí táto zahraničná banka tiež priložiť písomný prísľub tohto orgánu bankového dohľadu o tom, že bude Národnú banku Slovenska informovať o všetkých zmenách v činnosti zahraničnej banky, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na schopnosť zahraničnej banky a jej pobočky plniť si svoje záväzky.

V § 8 ods. 11 sa upravuje, že Národná banka Slovenska nemôže zamietnuť žiadosť zahraničnej banky na zriadenie pobočky v Slovenskej republike iba z toho dôvodu, že zahraničná banka nie je zriadená ako akciová spoločnosť, ale má inú právnu formu, ktorá je povolená v domovskom štáte.

K § 9

§ 9 obsahuje ustanovenia o povoľovaní bankových činností, ktoré sa týkajú aj bánk aj pobočiek zahraničných bánk.

Ustanovenie § 9 ods. 1 určuje, že bankové povolenie sa vydáva na neurčitý čas, nie je prevoditeľné na inú osobu a tiež, že toto bankové povolenie neprechádza na inú osobu. Týmto ustanovením sa jednoznačne určuje, že bankové povolenie je individuálne určené a nie je v žiadnom prípade prevoditeľné na iného.

V § 9 ods. 3 sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska môže v bankovom povolení obmedziť výkon niektorých bankových činností uvedených v § 2 ods. 1 a 2. To znamená, že ho nebude môcť vykonávať v plnom rozsahu. Napríklad banka bude mať bankové povolenie na prijímanie vkladov, nebude ich však môcť prijímať v cudzej mene.

Toto ustanovenie tiež upravuje, že pôvodné bankové povolenie možno rozšíriť o ďalšie činnosti uvedené v § 2 ods. 1 a 2. Musí to však byť urobené opäť formou rozhodnutia Národnej banky Slovenska tak, ako pri pôvodnom bankovom povolení.

V § 9 ods. 4 sa upravuje povinnosť pre banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk informovať Národnú banku Slovenska o pripravovaných zmenách stanov pred ich uskutočnením. Na zmenu sídla banky a na zmenu vedúcich predstaviteľov banky sa však vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska.

K § 10

Toto ustanovenie rieši vzťah konania o žiadosti o udelenie bankového povolenia a platnej medzinárodnej zmluvy tak, že bankové povolenie nemôže byť udelené, pokiaľ by takéto udelenie bolo v rozpore s príslušnou medzinárodnou zmluvou.

K § 11

Návrh v § 11 rieši otázky vykonávania bankových činností zahraničnými bankami členských štátov Európskych spoločenstiev na území Slovenskej republiky bez bankového povolenia vydaného Národnou bankou Slovenska (princíp jednej licencie) v rozsahu danom prílohou č. 1 k bankovej smernici. Ide v podstate o minimálny rozsah bankových činností, ktoré musí Národná banka Slovenska uznať ako dovolené na základe licencie príslušného členského štátu, v ktorom má zahraničná banka sídlo (domáci štát). Sú to v podstate činnosti, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k bankovej smernici. V zákone o bankách sú tieto činnosti uvedené v § 2 ods. 1 a 2, s výnimkou bankových činností uvedených v § 2 ods. 2 písm. n) a o). Odsek 2 umožňuje zahraničnej banke priamo bez zriadenia organizačnej zložky poskytovať bankové služby napríklad prostredníctvom internetu.

Princíp jednej licencie sa navrhuje uplatniť aj na finančné inštitúcie definované v odseku 3 a za splnenia všetkých podmienok taxatívne uvedených v tomto odseku, čím sa naplní ďalšia požiadavka bankovej smernice. Zároveň bude na tieto finančné inštitúcie primerane platiť režim ako pre pobočky zahraničných bánk.

K § 12

V § 12 sa upravuje postup bankového dohľadu Národnej banky Slovenska v súvislosti so začatím poskytovania bankových služieb zahraničnými bankami na území Slovenskej republiky.

K § 13

Ustanovenie § 13 obsahuje úpravu otázok týkajúcich sa možnosti pôsobenia banky, ktorá má bankové povolenie podľa navrhovaného zákona, v členskom štáte Európskych spoločenstiev. Odsek 1 upravuje obsah údajov, ktoré banka oznamuje Národnej banke Slovenska, ak chce zriadiť pobočku na území členského štátu Európskych spoločenstiev. Podľa odseku 2 Národná banka Slovenska posúdi organizačnú štruktúru a finančnú situáciu banky vo vzťahu k povoleným bankovým činnostiam pred zriadením pobočky v členskom štáte Európskych spoločenstiev. Ak Národná banka Slovenska nemá pochybnosti o vhodnosti zriadenia pobočky v krajine Európskeho spoločenstva, oznámi údaje uvedené v odseku 1 orgánu bankového dohľadu členského štátu, v ktorom chce banka pôsobiť (orgán dohľadu hostiteľského štátu).

Na druhej strane, ak má Národná banka Slovenska pochybnosti o skúmaných skutočnostiach, resp. o pomeroch a stave banky postupuje podľa odseku 3.

V odseku 5 je upravená obdobná situácia ako v § 11 ods. 2, pričom sa v ňom umožňuje priame poskytovanie služieb našou bankou v členskom štáte Európskych spoločenstiev bez založenia organizačnej jednotky.

K § 14

Návrh rieši výkon bankového dohľadu nad pobočkou banky založenej podľa tohto zákona v súlade s citovanou smernicou. Upravuje, ktorý orgán bankového dohľadu (orgán bankového dohľadu hostiteľského štátu alebo Národná banka Slovenska) a v akom rozsahu vykonáva bankový dohľad nad pobočkou banky. V tejto súvislosti treba uviesť, že ak pobočka našej banky porušuje právne predpisy členského štátu, na území ktorého vykonáva bankové činnosti, môže podľa bankovej smernice orgán bankového dohľadu príslušného členského štátu postupovať voči pobočke našej banky rovnako je upravené v § 17. Týmto zákonom nemožno upravovať postup zahraničných subjektov. Na druhej strane treba upraviť povinnosť pobočiek našich bánk strpieť, prípadne uskutočňovať opatrenia prijaté orgánom bankového dohľadu príslušného členského štátu na zamedzenie protiprávneho stavu.

K § 15

Napriek tomu, že orgán bankového dohľadu príslušného členského štátu (hostiteľského štátu) nevykonáva dohľad v takom rozsahu ako orgán, ktorý banku povolil (teda Národná banka Slovenska), má právo pri výkone bankového dohľadu požadovať rovnaké informácie ako od zahraničných bánk, so sídlom na jeho území.

K § 16 a l7

V týchto ustanoveniach návrh rieši opačnú situáciu ako v § 14. Vymedzuje sa v nich, ktorý orgán a v akom rozsahu vykonáva bankový dohľad nad pobočkou zahraničnej banky (orgán bankového dohľadu domáceho štátu a Národná banka Slovenska). I keď Národná banka Slovenska nevykonáva úplný bankový dohľad nad pobočkou zahraničnej banky členského štátu Európskeho spoločenstva, ktorá podlieha bankovému dohľadu štátu, v ktorom má sídlo (domáci štát), dáva ustanovenie § 17 Národnej banke Slovenska oprávnenie možnosť určitým spôsobom postupovať a robiť opatrenia voči pobočke zahraničnej banky, ak pri výkone svojich činností na území Slovenskej republiky porušuje právne predpisy Slovenskej republiky. Tieto opatrenia sú odstupňované v závislosti od závažnosti porušenia. Ustanovenie priamo a konkrétne nerieši jednotlivé druhy opatrení. Možno vyvodzovať, že ide len o opatrenia na nápravu, ktoré Národná banka Slovenska uplatňuje pri výkone bankového dohľadu nad bankami, ktoré povolila.

K § 18

Národná banka Slovenska je oprávnená požadovať na štatistické účely a na účely výkonu dohľadu informácie od pobočiek zahraničných bánk členských štátov Európskeho spoločenstva, prípadne od zahraničnej banky, ak vykonáva bankové činnosti bez založenia pobočky.

K § 19

V odseku 1 sa upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska neodkladne informovať orgán bankového dohľadu príslušného členského štátu, v ktorom banka vykonáva bankové činnosti o odobratí bankového povolenia banke so sídlom na území Slovenskej republiky. Táto informačná povinnosť má za cieľ umožniť, aby tento orgán bankového dohľadu prijal potrebné opatrenia na ukončenie činnosti pobočky banky na svojom území v záujme ochrany záujmov vkladateľov.

Zároveň sa v odseku 2 upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska vo vzťahu k Európskej komisii informovať ju o odmietnutí postúpenia informácie o založení pobočky.

Odseky 3, 4 a 5 upravujú ďalšie informačné povinnosti vo vzťahu k Európskej komisii, ktoré sa dotýkajú povoľovacej činnosti pre pobočky so sídlom mimo územia členského štátu Európskeho spoločenstva, ďalej prípadov kedy sa banka stala dcérskou spoločnosťou ako i povinnosť informovať o všetkých ťažkostiach pri zakladaní banky v krajinách mimo Európskeho spoločenstva. Tieto informácie majú predovšetkým slúžiť na to,

aby Európska komisia mohla rokovať s tretími krajinami s cieľom dosiahnuť efektívny prístup bánk z členských štátov Európskeho spoločenstva na trhy tretích krajín porovnateľný s efektívnym prístupom poskytovaným zo strany Európskeho spoločenstva tretím krajinám.

K § 20

V § 20 je upravená, a tým garantovaná sloboda využívať reklamu na propagáciu poskytovania bankových služieb v Slovenskej republike. Recipročne je v bankovej smernici zakotvená povinnosť príslušných členských štátov umožniť slovenským bankám využívanie reklamy na ich území. Táto povinnosť sa však nemôže upraviť v návrhu tohto zákona, keďže náš právny poriadok nemôže ukladať povinnosti zahraničným subjektom.

K § 21

Toto ustanovenie upravuje podmienky, za ktorých môže banka so sídlom na území Slovenskej republiky zriadiť zastúpenie v zahraničí. Pod zastúpením sa rozumie iba organizačná zložka banky, ktorá nevykonáva bankové činnosti, ale iba propaguje činnosť banky v zahraničí.

K § 22

§ 22 upravuje podmienky pôsobenia zastúpení zahraničných bánk na území Slovenskej republiky. Tieto tiež nemôžu podnikať v oblasti bankovníctva a majú iba propagačnú úlohu.

K § 23

Vzhľadom na osobitný charakter banky (napríklad nakladá najmä s cudzími peniazmi) zákon o bankách v časti označenej ako organizácia banky osobitne vyjadruje požiadavky na jej organizáciu, ktoré sú odlišné od iných podnikateľských subjektov podliehajúcich Obchodnému zákonníku. V organizačnej štruktúre banky sa premietajú jednotlivé požiadavky na zdravé a bezpečné fungovanie banky. Ide napríklad o rozdelenie právomocí v rámci banky, oddelenie výkonu jednotlivých činností v banke, požiadavky na výkon vnútornej kontroly v banke, na riadenie rizík, na informačný systém, na boj proti praniu špinavých peňazí. Do zákona sa premieta princíp tzv. corporate governance, ktorého úplné uplatnenie vyžaduje zmeny aj v iných predpisoch, najmä v Obchodnom zákonníku (napríklad posilnenie vplyvu a postavenia najmä drobných akcionárov v akciovej spoločnosti a ochranu ich práv). Tieto organizačné požiadavky smerujú nielen voči banke samotnej, ale aj voči jej rozhodujúcim riadiacim zložkám ako sú dozorná rada a predstavenstvo. Tým sa prenáša zodpovednosť na konkrétne fyzické osoby, ktoré sú rozhodujúcim faktorom úspešnosti banky.

Systém vnútornej kontroly banky je v navrhovanom zákone o bankách členený na útvar vnútornej kontroly a útvar vnútorného auditu. Pre potreby zákona o bankách predmet činnosti útvaru vnútornej kontroly treba chápať ako priamu kontrolu vnútrobankových predpisov príslušnej obchodnej banky a predmet činnosti útvaru vnútorného auditu ako audit (overenie) kvality celkovej systému riadenia príslušnej banky na základe stanov, zákona o bankách a iných všeobecne platných predpisov. Celkový systém riadenia banky vyjadruje napríklad spôsob ako sú riadené aktíva a pasíva banky (riziká a rentabilita), spôsob riadenia prevádzkových nákladov banky (rozpočet banky s nákladmi a výnosmi podľa bankových činností alebo osobitných bankových priestorov, riadenie pobočkovej siete) a pod.

Stanovy banky okrem náležitostí uvedených v Obchodom zákonníku musia obsahovať aj iné požiadavky, ktoré sú špeciálne v prípade bánk. Tieto smerujú najmä na zabezpečenie funkčnosti bankových činností a na zabezpečenie zdravia a bezpečnosti výkonu bankových činností. V záujme efektívneho sledovania zmien stanov, v ktorých sa odrážajú rozhodujúce organizačné zmeny banky, sú banky povinné posielať kópie stanov a ich zmien Národnej banke Slovenska.

Obchod banky je definovaný na základe ustanovení obchodného zákonníka o záväzkových vzťahoch, ktoré môžu vzniknúť, meniť sa, alebo môžu byť zrušené medzi bankou a klientom na základe zmluvy o úvere, o úschove, o bežnom účte, o vklade. Obsah týchto zmlúv je možné upraviť na všetky bankové obchody, ktoré sú vykonávané v súlade s činnosťami banky uvedenými v § 2 tohto návrhu zákona.

Riziká sú definované ako základné skupiny rizík, ktorých vnútorná štruktúra vyjadruje všetky ďalšie druhy rizík finančného systému každej ekonomiky.

Finančné inštitúcie riešia množstvo problémov, z ktorých najvážnejšie sú priamo spojené s nedôslednými úverovými praktikami, nedostatočným riadením rizika úverového portfólia alebo nedostatočnej pozornosti k zmenám ekonomických podmienok, ktoré priamo ovplyvňujú úverovú spoľahlivosť bankových klientov.

Úverové riziko znamená potenciálnu stratu banky, ktorá vyplýva zo straty schopnosti dlžníka alebo protistrany banky splniť si svoje záväzky v dohodnutých objemoch a čase. Cieľom riadenia úverového rizika je maximalizovať pravdepodobnosť návratnosti pohľadávok pri dodržiavaní úverovej angažovanosti v akceptovateľnom rozsahu parametrov. Je nevyhnutné, aby banky riadili úverové riziko v rámci celého portfólia, ako aj riziko individuálnych transakcií. Banky musia zároveň brať do úvahy vzájomné vzťahy medzi úverovým rizikom a ostatnými rizikami. Efektívne riadenie úverového rizika je kľúčovým prvkom komplexného riadenia rizík banky a podstatou dlhodobej úspešnosti každej banky.

Pre väčšinu bánk sú úvery najväčším a najčastejším zdrojom úverového rizika. Ďalšie zdroje úverového rizika existujú vo všetkých činnostiach bánk, ktoré sú zahrnuté v bankových a obchodných knihách, ako aj v bilancii a podsúvahe. Banky sú vystavované rastúcemu úverovému riziku vyplývajúcemu z rôznych finančných nástrojov iných ako sú úvery, napr. akceptácie, medzibankové transakcie, operácie s cudzou menou, futures, swapy, dlhopisy, opcie, ako aj zo záväzkov a garancií alebo zúčtovania týchto transakcií.

Likviditu možno chápať ako schopnosť financovať nárast aktív s cieľom dodržiavať povinnosti, ktoré vyplývajú voči dlžníkom.

Riziko likvidity banky sa nachádza na strane zdrojov, ako aj na strane aktív banky. Riziko likvidity na strane zdrojov vyplývajú z možných požiadaviek veriteľov na okamžitý výber finančnej hotovosti. Tieto požiadavky môže banka splniť požičaním si ďalších zdrojov alebo predajom časti aktív. Najviac likvidné aktíva sú peniaze, pričom však snaha bánk je minimalizovať ich objem z dôvodu, že neprinášajú úrokový výnos. Z týchto dôvodov banka umiestňuje zdroje do aktív s rôznou dobou splatnosti, pričom riziko z týchto aktív spočíva vo vysokých nákladoch, resp. stratách, ktoré banky môžu pri ich rýchlom odpredaji utrpieť. Druhým zdrojom rizika likvidity sú aktíva banky, ktoré je priamo spojené s úverovým rizikom. Prioritou riadenia likvidity je zabezpečovať štruktúru (objem, kvalitu a doby splatnosti) aktív a pasív, ktorá minimalizuje riziká vyplývajúce z neschopnosti splniť si splatné záväzky a povinnosti.

Preto riadenie likvidity patrí medzi najdôležitejšie oblasti riadenia banky. Zdravé riadenie likvidity môže redukovať pravdepodobnosť vzniku vážnych problémov. Význam likvidity presahuje rozmer jednej banky, pretože deficit likvidity jednej inštitúcie môže mať dopad na celý systém.

Trhové riziko znamená, najmä možnosť straty, resp. neistoty dosiahnuť očakávané výnosy, ktoré vyplývajú zo zmeny trhových podmienok, ako sú napr. zmeny úrokových sadzieb, kurzových pohybov, zmien cien aktív umiestnených na akciových a komoditných trhoch, volatilita trhu a likvidita trhu.

K § 24

Zákon o bankách upravuje zodpovednosť za úspešnosť banky na členov štatutárneho orgánu banky a v prípade pobočiek zahraničných bánk na ich vedúcich. Toto ustanovenie široko definuje pojem bezpečnosti a zdravia banky s cieľom vytvorenia dostatočného priestoru pre možnosť výkladu tohto pojmu najmä v záujme dosiahnutia cieľov, ktoré bankový dohľad má, t. j. zabezpečenie stability celého bankového systému a ochrany drobných veriteľov banky. Taktiež v odseku 5 je jednoznačne uvedené kto (napríklad členovia štatutárneho orgánu), ako (v súlade s právnym poriadkom) a s akým cieľom (dosiahnutie úspešnosti banky na trhu) má vykonávať práva a povinnosti riadiacich a kontrolných orgánov.

K § 25

Toto ustanovenie vytvára právne bariéry pre zabránenie vzniku interpersonálneho prepojenia medzi bankou a inými najmä podnikateľskými subjektmi a tým vytvoreniu predpokladov pre poskytovanie zvýhodnených bankových činností (napríklad úverov, vkladov). Ďalej sa upravuje zákaz neoprávneného využívania informácií niektorými osobami (napríklad člen štatutárneho orgánu), ktoré získali pri výkone svojej činnosti, v neprospech banky alebo klientov banky. Ide o reguláciu tzv. insiderov, ktorí majú prístup k veľmi citlivým informáciám. Taktiež upravuje postavenie vedúceho vnútornej kontroly, jeho práva a povinnosti ako aj predpoklady na výkon takejto funkcie. Ustanovenie § 25 obsahuje aj nové definície pojmov finančná inštitúcia a podnik pomocných bankových služieb, ktoré sa upravujú najmä pre potreby výkonu konsolidovaného bankového dohľadu.

K § 26

V tomto ustanovení sa upravuje, že požiadavky na podnikanie bánk upravené v § 23 až 25 sa primerane vzťahujú aj na pobočky zahraničných bánk.

K § 27

Základný princíp, vyjadrený vo všetkých paragrafoch šiestej časti návrhu je, že zdravé podnikanie obchodnej banky musí rešpektovať rovnováhu vo vzťahu medzi akceptovateľným rizikom a žiadúcou mierou ziskovosti (rentability) všetkých bankových obchodov. Harmonizovanie tohto vzťahu medzi prijatým rizikom banky a jej výnosmi pri vykonávaní povolených bankových činností zakladá podmienku absolútnej transparentnosti. Transparentnosť a presnosť vykonávaných bankových činností sú prioritné princípy procesu regulácie bankového podnikania v obchodných bankách, ktorý je metodicky usmerňovaný a monitorovaný Národnou bankou Slovenska, prostredníctvom bankového dohľadu. Preto sú princípy transparentnosti a presnosti súčasťou jednotlivých ustanovení celej časti upravujúcej požiadavky na podnikanie bánk. Rovnakou súčasťou je tiež prístup k obsahu jednotlivých ustanovení, ktorý rešpektuje skutočnosť, že banku z pohľadu potenciálnych rizík je potrebné monitorovať a hodnotiť na konsolidovanom základe.

Znenie § 27 definuje všeobecne, prostredníctvom najdôležitejších oblastí základnú povinnosť obchodných bánk podnikať na zmluvnom základe, s minimálnym rizikom, maximálne možným ziskom rešpektujúc korektnosť vzťahu medzi klientom banky, akcionárom banky a manažmentom a jednotlivými pracovníkmi banky. Súčasťou je definovanie vybraných pojmov tak, aby ich obsah bol zhodný s domácou ako aj medzinárodnou odbornou bankovou praxou a praxou na finančných trhoch. V tomto paragrafe ide hlavne o pojmy, nakladanie s vkladom a vynaloženie odbornej starostlivosti.

Pojem vynaloženie odbornej starostlivosti definuje základné rámce tak, aby podnikanie bánk prebiehalo na základe obchodných zámerov, finančných analýz s následným posúdením výhodnosti a rizikovosti všetkých bankových obchodov a ich dopadu na bilančné pozície a rentabilitu banky. Vynaloženie odbornej starostlivosti musí banka vedieť zdokumentovať v ktoromkoľvek čase.

Obsahom tohto ustanovenia je tiež povinnosť banky znášať náklady na opravu chybných transakcií, ktoré banka vykonala v platobnom a zúčtovacom styku pri chybne vykonanom príkaze klienta.

Ďalej súčasťou tohto paragrafu je aj vyjadrenie zodpovednosti členov štatutárneho orgánu banky a vedúceho pobočky banky za skutočnú škodu spôsobenú pri výkone jeho funkcie, ak poruší povinnosti vyplývajúce zo zákonov, iných všeobecne záväzných právnych predpisov, stanov banky a iných vnútorných aktov riadenia. Zákon tiež upravuje povinnosť pre banky neuzatvárať s týmito osobami zmluvy podľa Zákonníka práce, ale také zmluvy, ktoré umožnia uplatňovať voči nim zodpovednosť za skutočnú škodu.

K § 28

Obsahom tohto ustanovenia sú dôležité východiská na predchádzajúci súhlas bankového dohľadu Národnej banky Slovenska, ktorý je potrebný na

a) nadobudnutie alebo prekročenie podielu na základnom imaní banky alebo na hlasovacích právach banky, pričom začiatočná úroveň štruktúry sledovaných podielov je navrhovaná už od 5 %, čím je sledovaný akýkoľvek výraznejší vplyv akcionárov na obchodné podnikanie banky,

b) zlúčenie, splynutie, rozdelenie banky, zlúčenie inej právnickej osoby s bankou vrátane zníženia základného imania, ak nie je spôsobené stratou, ale prijatou obchodnou politikou; ide tu o zabezpečenie transparentnosti vo vlastníckych vzťahoch banky ako aj o vplyv bankového dohľadu na takú stavbu obchodnej stratégie banky, ktorá by zodpovedala podmienkam o obozretnom podnikaní a bola v súlade s podmienkami, za ktorých bolo banke udelené bankové povolenie,

c) zrušenie banky z iných dôvodov ako z dôvodu zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia,

d) predaj banky alebo jej časti opäť z rovnakých dôvodov ako je už uvedené, vrátane korektného sledovania záujmov klientov danej banky,

e) to, aby sa banka stala dcérskou spoločnosťou iného materského podniku. Definované sú zároveň osoby, ktoré žiadosť na takýto súhlas predkladajú Národnej banke Slovenska. Obsah žiadosti je predmetom opatrenia Národnej banky Slovenska zverejneného v zbierke zákonov.

Každý predchádzajúci súhlas bude mať platnosť jedného roka v záujme vytvorenia dostatočného časového priestoru pre žiadateľov i schvaľovateľov.

Obsahom ustanovenia tohto paragrafu v odseku 9 je oznamovacia povinnosť príslušnej osoby voči Národnej banke Slovenska ak jej podiel na základnom imaní banky alebo na hlasovacích právach klesne pod 5 %, 10 % atď.

Podľa štandardného postupu v návrhu zákona aj toto ustanovenie definuje vybrané pojmy (odseky 12 až 14), ktorými objasňuje konanie v zhode, ovládajúcu osobu a ovládanú osobu.

K § 29

Znenie jednotlivých odsekov tohto ustanovenia definuje podmienky investovania banky do právnických osôb, ktoré nie sú bankou podľa zákona o bankách, ani finančnou inštitúciou alebo podnikom pomocných bankových služieb. Ide o investovanie s následnou držbou akcií v banke, to znamená investovanie na vlastný účet banky a do vlastného portfólia banky. Nejde o investovanie do akcií s ich následným obchodovaním na sekundárnom trhu s cennými papiermi, ktoré môžu byť v obchodnom portfóliu banky držané najdlhšie do jedného roka odo dňa ich kúpy.

Najdôležitejšie sú nasledovné investičné podmienky týkajúce sa podielov monitorovaných na individuálnom i konsolidovanom základe

1. banka nemôže mať kontrolu nad právnickou osobou, ktorá nie je bankou, finančnou inštitúciou alebo podnikom pomocných bankových služieb,

2. banka môže investovať maximálne 15 % vlastných zdrojov do jednej právnickej osoby,

3. banka môže investovať maximálne 60 % vlastných zdrojov banky za súhrn jej investícií

4. banka môže prekročiť maximum súhrnného investovania vo výške 60 % len v takom prípade ak v priebehu troch mesiacov primerane zvýši svoje vlastné zdroje a opäť sa dostane na stanovenú úroveň maximálneho možného investovania.

5. banka nemôže byť spoločníkom osôb, za záväzky ktorých by ako spoločník ničila celým svojim majetkom.

K § 30

Znenie tohto ustanovenia vytvára základ pre povinnosť bánk riadiť a dodržiavať primeranosť vlastných zdrojov. Ide o jednu z najvýznamnejších povinností v rámci obozretného podnikania banky. Princípom je, že dodržať primeranosť vlastných zdrojov na úrovni minimálne 8 % musia banky aj na konsolidovanom základe.

Ďalej je definovaný obsah základného pojmu primeranosť vlastných zdrojov. Taktiež je pre Národnú banku Slovenska ustanovená povinnosť, aby opatrením centrálnej banky uverejneným v zbierke zákonov ustanovila ako banky určia primeranosť vlastných zdrojov, rizikovo vážené aktíva, ako vypočítajú primeranosť vlastných zdrojov, ako často sú povinné ju monitorovať a nahlásiť centrálnej banke, a ako majú postupovať v prípade, že povinnosť nedodržujú a podobne.

K § 31

Znenie vytvára všeobecný rámec podmienok, ktoré sú dôležité na regulovanie majetkovej angažovanosti banky voči jednému klientovi alebo voči skupine klientov, tzn. hospodársky spojeným osobám. Ide o definovanie východísk ako sa môže banka na konsolidovanom základe angažovať aktívami (súvahovými i podsúvahovými) voči svojim klientom.

Východiskové podmienky predmetného sústreďovania majetku bánk, ktoré stanovuje tento paragraf a ktoré budú tvoriť základ opatrenia sú nasledovné:

1. majetková angažovanosť voči jednému klientovi alebo skupine klientov (ako je horeuvedené) nesmie prekročiť 25 % vlastných zdrojov banky,

2. majetková angažovanosť voči materskej alebo dcérskej spoločnosti alebo skupine hospodársky spojených osôb, ktorej členom je aj banka, nesmie prekročiť 20 % vlastných zdrojov banky,

3. súčet všetkých individuálnych "veľkých majetkových angažovaností" rovných alebo presahujúcich 10 % vlastných zdrojov banky (celková majetková angažovanosť banky) nesmie presiahnuť 800 % vlastných zdrojov banky (čiže 8-násobok vlastných zdrojov banky).

Navrhované podmienky sú na rovnakej úrovni ako podmienky pre obchodné banky v medzinárodnom priereze.

V súlade s východiskami, ktoré stanovuje na majetkovú angažovanosť banky tento paragraf, je povinnosťou Národnej banky Slovenska vypracovať opatrenie na majetkovú angažovanosť bánk, ktorým bude podrobne určený postup bánk pri výpočte, monitoringu a hláseniach.

Znenie ďalej definuje obsah pojmov, ktorými sú majetková angažovanosť, veľká majetková angažovanosť, skupina hospodársky spojených osôb.

Zákon upravuje tiež zodpovednosť banky kontrolujúcej konsolidovaný celok za dodržiavanie obmedzení majetkovej angažovanosti celým konsolidovaným celkom.

K § 32

Ustanovenia tohto paragrafu určujú len základné zásady, ktoré sú obchodné banky povinné zabezpečiť na vytvorenie dostatočnej likvidity a na minimalizovanie rizika likvidity. Pretože likvidita banky a s ňou súvisiace riziko je kľúčovým problémom obozretnosti podnikania bánk, súbor kritérií (ukazovateľov), ktoré môžu byť indikátormi skutočného a žiadúceho vývoja likvidity je doteraz predmetom monitoringu a skvalitňovania nielen v domácich podmienkach bankového dohľadu, obchodných bánk ale aj v širšom medzinárodnom kontexte.

V tejto súvislosti, ako aj z dôvodu, vytvoriť čo najobjektívnejší súbor kritérií (ukazovateľov), ustanovenie tohto paragrafu určuje bankám všeobecnú povinnosť zabezpečiť nepretržitú likviditu a trvale udržiavať platobnú schopnosť. To znamená, že povinnosťou bánk bude udržiavať také úrovne vybraných ukazovateľov likvidity, ktoré následne a podrobne ustanoví Národná banka Slovenska v opatrení o likvidite, ako aj pri rozhodovaní Národnej banky Slovenska o tvorbe povinných minimálnych rezerv podľa § 20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska.

Tak ako aj v predchádzajúcich ustanoveniach týkajúcich sa požiadaviek na bankové podnikanie, aj v tomto paragrafe sú definované vybrané pojmy za upravovanú oblasť. Ide o pojmy likvidita a platobná schopnosť bánk. Definovaním pojmu likvidita je vyjadrená skutočnosť, že banka má rýchlolikvidné aktíva, ktorými je schopná udržať žiadanú likviditu, tzn. banka je schopná okamžite predať rýchlolikvidné aktíva a zabezpečiť okamžitú platobnú schopnosť za klientov banky ako aj za banku. V ustanovení je použitý pojem zemepisné oblasti, a to z dôvodu, že skupiny pohľadávok môžu vykazovať (niesť) rovnorodé riziko aj z určitej zemepisnej oblasti vzťahujúcej sa na dlžníkov týchto pohľadávok, pričom takouto zemepisnou oblasťou môže byť nielen štát, ale aj časť štátu alebo skupina štátov.

K § 33

V ustanoveniach tohto paragrafu je vytvorený priestor na určenie podmienok (obmedzení), ktoré je potrebné aby banka dodržiavala na vytvorenie bezpečných devízových pozícií.

Ide o bezpečné devízové pozície za

a) jednotlivé cudzie meny,

b) cudzie meny celkom alebo

c) otvorené pozície k vlastným zdrojom.

Podrobnosti tohto prístupu k bezpečným devízovým pozíciám ustanoví Národná banka Slovenska konkrétnym opatrením a zverejní ho v zbierke zákonov.

Aj požiadavky na rozsah akceptovateľných otvorených devízových pozícií rovnako ako požiadavky na úroveň ukazovateľov likvidity banky potrebujú postupný vývoj tzn. operatívnu schopnosť zmeny, a to podľa stupňa skvalitňovania sa domáceho bankového sektoru a domácich finančných trhov v cudzích menách. Preto nie sú v návrhu zákona navrhnuté priame číselné vyjadrenia požiadaviek a tieto budú predmetom horeuvedeného opatrenia Národnej banky Slovenska.

K § 34

Predmetom tohto paragrafu je zreteľne určiť bankám povinnosť oddeľovať investičné bankovníctvo (osobitné príkazy na investovanie do dlhopisov, akcií, iných verejne obchodovateľných cenných papierov, cenných papierov emitovaných bankami, na investovanie - obchodovanie na komoditných alebo opčných burzách, na emitovanie cenných papierov za klientov, na portfólio management za klientov banky a podobne) od úverových bankových obchodov a zamedziť tak využívanie klientských informácií získaných v základných bankových obchodoch (úvery, záruky, vklady a podobne) v oblasti investovania na účet banky alebo na účet klientov banky. Tento prístup sa samozrejme netýka tých informácií, ktoré sú o klientoch banky verejne prístupné.

Oddelenie investičného bankovníctva od úverových bankových obchodov sa musí v banke uskutočniť jednak prostredníctvom organizačnej štruktúry (samostatné útvary), ale aj v rámci vnútorného systému riadenia banky. Taktiež operatívna evidencia banky musí byť transparentná a musí osobitne sledovať jednak obchody investičného bankovníctva a úverové bankové obchody, ale tiež osobitne obchody investičného bankovníctva na účet klientov banky a osobitne obchody na vlastný účet banky.

V tomto kontexte sú definované aj zodpovedajúce pojmy ako úverové obchody a investičné obchody.

K § 35

Ustanovenia tohto paragrafu určujú podmienky, ktoré musia banky dodržiavať pri vykonávaní bankových obchodov s osobami, ktoré majú osobitný vzťah k banke. Cieľom je zreteľne vylúčiť vykonávanie takých obchodov, ktoré by banka z hľadiska rizika a rentability s ktorýmkoľvek iným klientom nevykonala. Ďalej, aby úvery, záruky a podobné bankové obchody s horeuvedenými osobami vykonala banka len ak daný obchod schváli jednomyseľne štatutárny orgán banky s vylúčením osoby, ktorej by sa takýto vzťah týkal. Taktiež musí banka zmluvne zabezpečiť obchod sankciou neplatnosti ak dôjde k následnému zisteniu porušenia podmienok určených v tomto paragrafe.

Ďalej je premietnutá požiadavka na vedenie vhodnej evidencie o osobách s osobitným vzťahom k banke a to hlavne o bankových obchodoch s nimi, taktiež oznamovacia povinnosť osôb voči banke s ktorou majú osobitný vzťah a oznamovacia povinnosť bánk voči Národnej banke Slovenska ak táto o informácie písomne požiada. Obsah oznamovania Národnej banke Slovenska bude ustanovený opatrením uverejneným v zbierke zákonov. Taktiež je v ods. 4 a 5 definovaný obsah pojmu osoba s osobitným vzťahom k banke a k pobočke zahraničnej banky.

K § 36

Znenie tohto paragrafu upravuje veľkosť úverových aktív banky voči zamestnancom a osobám s osobitným vzťahom k banke, ako aj výšku možného nezabezpečenia takýchto obchodov.

V prípade, ak sú úverové obchody uzatvorené za zvýhodnených podmienok napríklad so zamestnancom banky, alebo s členom štatutárneho orgánu banky, členom dozornej rady banky alebo s osobami im blízkymi a tiež s členmi Bankovej rady Národnej banky Slovenska a pod., ich celková súhrnná suma nemôže prekročiť 5 % základného imania banky.

Každý individuálny úverový obchod nezabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti môže byť uzatvorený vo výške dvojročného hrubého príjmu príslušnej osoby, tzn. za predchádzajúcich 24 mesiacov. Je predpoklad, že potenciálne riziko z takto nezabezpečeného obchodu by mala banka počas aktuálnych dvoch rokov vyriešiť.

Ustanovenie v odseku 2 tohto paragrafu vylučuje poskytnutie úveru na kúpu akcií banky, akcií jej akcionárov, akcií emitovaných osobami, ktoré sú kontrolované hlavnými akcionármi banky, alebo sú pod kontrolou banky. Každá zmluva o takomto obchode by bola podľa tohto zákona neplatná.

K § 37

Pretože pružnosť klientov bánk v pochopení jednotlivých obchodných podmienok bankových produktov a služieb je rozdielna a korektnosť obchodných bánk voči klientom je základ na vybudovanie dôvery a zodpovednosti medzi bankou a jej klientom, ustanovenia tohto paragrafu určujú bankám povinnosť viditeľne, zreteľne, vecne, aktuálne a hlavne prostredníctvom praktických príkladov informovať klientov. Príkladmi sú chápané modelové situácie s fiktívnym klientom za obchody (predovšetkým vkladové a úverové), ktoré banka môže vykonávať podľa bankového povolenia.

Osobitne je kladený dôraz na vkladové obchody (cena, označenie vkladu na meno a podobne) vrátane podmienok poistenia vkladu. Ďalej je určená povinnosť zverejnenia výročnej správy banky na konsolidovanom základe a v takej forme, aby boli transparentné hlavne tie úrovne podnikateľskej činnosti banky, ktoré vyjadrujú ňou akceptované vlastné úverové riziko (zadĺženosť banky) a úroveň jej rentability.

Pre pobočku zahraničnej banky je táto povinnosť zverejniť informácie a ich odlišnosť oproti pravidlám v materskej krajine určená na vykonanie v slovenskom jazyku.

K § 38

Zložitosť procesu úverovania a poskytovania záruk bankami vyžaduje ich maximálnu obozretnosť a vecnú, korektnú spoluprácu. Navyše je evidentná aj skutočnosť, že jedna právnická alebo fyzická osoba, ktorá nie je bankou môže byť v rovnakom čase klientom viacerých bánk. Preto zákon určuje povinnosť pre banky a pobočky zahraničných bánk odovzdávať Národnej banke Slovenska dostatočné informácie na vedenie registra úverov a záruk s jeho následným využívaním všetkými obchodnými bankami aktívnymi na domácom bankovom trhu. Tým sa dáva možnosť bankám nevykonávať obchody s nedôveryhodnými klientami. Bankové tajomstvo, tzn. ustanovenia v § 91 nebudú týmto narušené.

Podrobnosti o vedení a používaní registra a rozsah a spôsob oznamovaných údajov z tohto registra ustanoví Národná banka Slovenska v opatrení, ktoré zverejní v zbierke zákonov.

K § 39

Banky a pobočky sú povinné zabezpečovať a viesť účtovnú evidenciu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu - zákona o účtovníctve. Špecifické postavenie bánk v ekonomike krajiny a s cieľom sledovania finančných rizík, v súlade s požiadavkami bankovej smernice si vyžaduje, aby banky a pobočky účtovali v zmysle Smernice Rady č. 86/635/ES z 8. decembra 1986 o výročnej účtovnej závierke a o konsolidovanej účtovnej závierke bánk a iných úverových inštitúcií (smernica č. 83/349 ES vychádzajúca z článku 44 (2) g zmluvy o konsolidovaných účtovných výkazov).

Okrem vedenia bežného účtovníctva však banky a pobočky zahraničných bánk budú musieť viesť podrobnejšiu obchodnú dokumentáciu, z ktorej jednoznačne budú môcť byť sledované riziká pri vykonávaní bankových obchodov.

V záujme spresnenia finančného výkazníctva bánk sa zavádza povinnosť bankám a pobočkám zahraničných bánk zaúčtovať vykonané operácie do účtovných kníh v tom dni keď

sa tento účtovný prípad uskutočnil. V záujme zavedenia sledovania trhových rizík sa navrhuje zaviesť povinnosť pre banky viesť oddelene účtovníctvo pre činnosti vykonávané v mene klienta (obchodná kniha) na úrovni analytickej evidencie. Zároveň v záujme zreálnenia finančnej situácie sú banky a pobočky povinné prepočítavať majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene na slovenskú menu kurzom určeným Národnou bankou Slovenska platným k tomuto dňu.

K § 40

Nové ustanovenia § 40 vymedzujú povinnosti bánk vo vzťahu k Národnej banke Slovenska v súvislosti s odsúhlasovaním audítorov a výkonom auditu v bankách a pobočkách zahraničných bánk. Spresňujú a vymedzujú sa termíny predkladania návrhov na odsúhlasenie audítorov a audítorských správ. V súlade s bankovou smernicou sa zavádza povinnosť pre audítorov informovať orgán bankového dohľadu o skutočnostiach, ktoré zistia pri výkone svojej činnosti v banke a ktoré by mohli narušiť fungovanie banky. Jednou zo skutočností, o ktorých bude mať povinnosť audítor informovať Národnú banku Slovenska je to, že banka je v predĺžení. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. 5. 1995 sp. zn. 2 Obo 161/95 dlžník je v predĺžení, ak má menej majetku, vrátane pohľadávok, ako dlhov (záväzkov).

K § 41

Upravuje zverejňovanie údajov z účtovnej závierky, ktorá je overená audítorom. Súčasne upravuje termín predkladania výročnej správy bánk a povinnosť bánk predložiť Národnej banke Slovenska správu o výsledkoch vnútornej kontroly a prijatých opatreniach.

K § 42

Upravuje povinnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk uschovávať kópie alebo údaje o preukázaní totožnosti klienta a doklady o uskutočnených obchodoch, v súvislosti s ochranou pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. Banky a pobočky sú povinné tieto doklady archivovať najmenej 10 rokov od ukončenia obchodu.

Ustanovenie ďalej upravuje povinnosti bankám a pobočkám zahraničných bánk vypracovávať a predkladať Národnej banke Slovenska výkazy, hlásenia a iné správy, ktorých obsah, formu, členenie, termíny a spôsob predkladania ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným uverejnením v zbierke zákonov, ako aj konsolidovanú účtovnú závierku a údaje z účtovnej evidencie a štatistickej evidencie vo forme výkazov, hlásení alebo prehľadov.

K § 43

Ustanovenie § 43 upravuje vzťah tejto časti zákona k zákonu č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a to tak, že banky a pobočky zahraničných bánk budú povinné, okrem dokumentácie podľa tejto časti zákona, viesť aj naďalej účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve.

K § 44

S rozvojom finančných systémov sa mení systém regulácie a dohľadu tak, aby sa prispôsobil zmenám a predvídal ich. Preto v štátoch Európskeho spoločenstva, ako aj v tranzitívnych hospodárstvach na ceste k členstvu v Európskej únii, možno pozorovať viaceré kroky orgánov dohľadu smerujúce k takému systému dohľadu, ktorý by bol čo najviac pružný, proaktívny a komplexný. Dohľad na konsolidovanom základe je zväčša len jedným prvkom v tejto širšej škále opatrení. Na skutočný detailný model "dohľadu na konsolidovanom základe" môžu mať však vplyv ďalšie opatrenia, ktoré sú v procese vývoja. Ide najmä o komplexnú úpravu štátneho dozoru nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom čo sú ďalšie oblasti, kde je potrebné legislatívne doriešiť dozor na konsolidovanom základe. Až na základe takýchto úprav bude možné povedať, že problém konsolidovaného dohľadu je zapracovaný do právneho poriadku Slovenskej republiky komplexne. To znamená, že bankový dohľad nad bankami (aj konsolidovaný) musí byť navzájom prepojený a zosúladený so štátnym dozorom nad poisťovníctvom a nad kapitálovým trhom (aj konsolidovaným).

V súvislosti s implementáciou európskych smerníc sa zavádza tiež úprava spočívajúca v dohľade konsolidovaných celkov, ktoré prekračujú hranice Slovenska, podoprenej bilaterálnymi dohodami.

Implementácia dohľadu na konsolidovanom základe predstavuje súčasť širšieho programu zmien dohľadu, ktoré sami osebe ovplyvnia koncepciu nielen dohľadu na konsolidovanom základe.

V § 44 sa definuje, čo sa rozumie bankovým dohľadom na konsolidovanom základe, t. j. sledovanie a regulácia rizík konsolidovaných celkov a subkonsolidovaných celkov (ďalej len "konsolidovaný celok"), ktorých súčasťou je banka, za účelom obmedzenia rizík, ktorým je banka vystavená z dôvodu jej účasti v konsolidovanom celku, ako aj čo sa rozumie konsolidovaným celkom (skupina najmenej dvoch osôb, v ktorej jedna osoba kontroluje ostatné osoby).

K § 45

V § 45 sa upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska viesť zoznam finančných inštitúcií, ktoré kontrolujú konsolidované celky, nad ktorými vykonáva dohľad na konsolidovanom základe Národná banka Slovenska. Do zoznamu teda nebudú zahrnuté finančné inštitúcie, nad ktorými vykonáva dozor Úrad pre finančný trh. Uvedený zoznam bude Národná banka Slovenska zasielať Úradu pre finančný trh, príslušným orgánom bankového dohľadu a dozoru nad finančnými inštitúciami a poisťovňami členských štátov Európskej únie a Európskych komisií.

K § 46

Ustanovenie § 46 zohľadňuje požiadavky bankovej smernice pre finančné inštitúcie, upraviť možnosť ustanovených dôvodov na zahrnutie alebo vyňatie osôb do a z konsolidového celku.

K § 47

V ustanoveniach tohto paragrafu sú vymedzené povinnosti osoby, ktorá kontroluje konsolidovaný celok. Ide najmä o dodržiavanie pravidiel obozretného podnikania a oznamovania Národnej banke Slovenska priamo alebo prostredníctvom kontrolujúcej osoby všetky informácie, ktoré sú potrebné na vykonávanie dohľadu na konsolidovanom základe.

K § 48

Ustanovuje povinnosť osobám, ktoré sú zahrnuté do konsolidovaných celkov, vytvoriť kontrolné mechanizmy, ktoré zabezpečujú správnosť poskytovaných informácií na účely bankového dohľadu na konsolidovanom základe.

Splnomocňuje Národnú banku Slovenska priamo alebo sprostredkovane vykonávať kontrolu na mieste v osobách zahrnutých do konsolidovaného celku na účely výkonu bankového dohľadu na konsolidovanom základe.

Určuje povinnosti kontrolujúcej banky zabezpečiť vykonanie auditu v osobách zahrnutých do konsolidovaného celku na náklady kontrolujúcej banky alebo osôb zahrnutých do konsolidovaného celku na účely výkonu bankového dohľadu na konsolidovanom základe. Audítorom sa zároveň ukladá povinnosť (novela zákona o audítoroch) poskytnúť informácie Národnej banke Slovenska a audítormi podriadených osôb pri výkone auditu.

K § 49

Splnomocňuje Národnú banku Slovenska dohodnúť podmienky bankového dohľadu na konsolidovanom základe s príslušným orgánom dohľadu, pokiaľ je banka súčasťou konsolidovaného celku, v ktorej vykonáva kontrolu kontrolujúca banka, finančná inštitúcia alebo iná spoločnosť, ktorá má sídlo v zahraničí.

K § 50

Bankový dohľad Národnej banky Slovenska musí mať pre účely splnenia svojho poslania k dispozícii dostatok nástrojov na vykonanie nápravných krokov v prípade, že banka alebo pobočka zahraničnej banky neplní najmä niektoré z opatrení obozretného podnikania, porušuje všeobecne záväzné právne predpisy alebo ohrozuje veriteľov banky a celý bankový systém. Ide najmä o zabránenie vzniku tzv. systémovej chyby, či takému šíreniu "nákazy", ktorá by zasiahla celý bankový systém. V prípadoch zistenia drobných nedostatkov musí mať Národná banka Slovenska k dispozícií neformálne, administratívne neupravené kroky ako je výzva banky na prijatie opatrení na nápravu, ktoré z hľadiska praxe možno považovať za najefektívnejšie opatrenie, ktoré vykonajú príslušné orgány banky. Takýto postup je právne a aj vecne najjednoduchší, najrýchlejší a najefektívnejší. V prípade, že sa preukáže, že banka nie je životaschopná, t. j. nemá vnútorné ani vonkajšie "sily", t. j. najmä finančné zdroje na ozdravenie, je potrebné, aby bankový dohľad "asistoval" pri riešení danej situácie napríklad formou zlúčenia, či splynutia so zdravou bankou alebo ak ani takáto šanca neexistuje tak je potrebné pristúpiť k likvidácii banky. V takom prípade by mal bankový dohľad "pomáhať" pri likvidácii banky. Ale len s cieľom chrániť celý bankový systém.

V § 50 sa novým spôsobom upravujú právne predpoklady pre uloženie opatrení, ktoré sú jednoznačnejšie, pričom sa opiera najmä o porušovanie všeobecne záväzných právnych predpisov. V záujme posilnenia bankového dohľadu sa umožňuje ukladať peňažné pokuty aj fyzickým osobám, ktoré rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú chod banky. Pritom sa zavádzajú také ustanovenia, ktoré priamo ukladajú bankovému dohľadu urobiť opatrenia na nápravu. Taktiež sa ponecháva možnosť ukladať pokutu aj fyzickým osobám a právnickým osobám - nebankám, ktoré porušujú zákon o bankách.

K § 51

Splnomocňuje Národnú banku Slovenska v určitých prípadoch uložiť osobe, ktorá je zahrnutá do konsolidovaného celku nápravné opatrenia. V prípade nebankového subjektu môže Národná banka Slovenska uložiť iba pokutu do výšky 20 000 000 Sk, a to iba za poskytnutie nesprávnych údajov zo svojej činnosti, ktoré majú slúžiť na vykonanie bankového dohľadu na konsolidovanom základe. Iné problémy v rámci konsolidovaného celku môže Národná banka Slovenska riešiť iba prostredníctvom banky kontrolujúcej tento konsolidovaný celok.

K § 52

Toto ustanovenie upravuje právo Národnej banky Slovenska pozastaviť výkon práva zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení banky a právo požiadať o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia banky. Toto opatrenie je osobitným opatrením vo vzťahu k ustanoveniu § 28 zákona o bankách. V záujme uplatnenia tohto práva uvedené ustanovenie upravuje postup (najmä povinnosti) banky pred valným zhromaždením. Za podmienok uvedených v ustanovení odseku 9 sa môže Národná banka Slovenska obrátiť na súd s návrhmi na vyhlásenie rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné. Pôjde najmä o prípady, ak bol porušený zákon o bankách.

K § 53

Nútená správa je mimoriadnym a dočasným režimom činnosti banky, ktorý Národná banka Slovenska zavedie najmä v prípadoch, ak v dôsledku vážnych hospodárskych nedostatkov v banke dôjde k ohrozeniu vkladov jej klientov. Kvôli účinnosti výkonu tohto mimoriadneho režimu bolo potrebné upraviť viaceré okolnosti špecificky, resp. odlišne nielen od všeobecnej právnej úpravy (uvedenej najmä v Obchodnom zákonníku), ale aj od úpravy v zákone o bankách. Národná banka Slovenska môže zaviesť nútenú správu len nad bankou, nie v pobočke zahraničnej banky, keďže pri tejto organizačnej zložke zahraničného subjektu je predpoklad, že odstránenie nedostatkov v jeho hospodárení zabezpečí samotná zahraničná banka.

Jednotlivé súčasti (atribúty) účelu nútenej správy uvedené v odseku 1 písmenách a) až f) je potrebné chápať vo vzájomnej súvislosti, pričom v závislosti od celkovej situácie v banke ale aj od vývoja po zavedení nútenej správy budú výsledným riešením postupy, ktoré sú uvedené v písmenách e) alebo f). Národná banka Slovenska bude povinná zaviesť nútenú správu v prípadoch ak primeranosť vlastných zdrojov banky alebo kumulatívna strata banky klesnú pod určenú hranicu. Národná banka Slovenska však bude môcť zaviesť nútenú správu v banke aj v iných prípadoch, čo však tiež bude závisieť od vyhodnotenia situácie v konkrétnej banke na základe konkrétnych údajov.

Ustanovenie odseku 5 má zabezpečiť, aby účinky zavedenia nútenej správy nastali okamžite, od čoho do značnej miery závisí úspešnosť prvých opatrení, ktoré musí správca banky nevyhnutne prijať ihneď po zavedení nútenej správy, a to najmä vo vzťahu k členom orgánov banky, jej jednotlivým organizačným útvarom ako aj vedúcim zamestnancom.

Zavedenie nútenej správy nad bankou je potrebné vhodným spôsobom zverejniť nielen v záujme informovanosti klientov a akcionárov banky ale i ostatnej verejnosti.

K § 54

Doterajšie skúsenosti z výkonu nútenej správy v bankách vyžadujú nielen podrobnejšiu úpravu podmienok vymenovania správcu banky, jeho postavenia, povinností a oprávnení, ale aj ďalších osôb, ktorých úlohou je pomôcť úspešne vykonávať nútenú správu. Ide predovšetkým o zástupcov správcu, ktorí môžu byť až traja a môžu byť vymenovaní do funkcie súčasne so správcom, alebo aj neskôr a podľa potreby aj na určitú dobu. Správca je povinný riadiť banku a jej zamestnancov počas nútenej správy a je zodpovedný za výkon nútenej správy.

Hlavnou úlohou zástupcov správcu bude riadenie a sledovanie konkrétnej oblasti činnosti banky alebo špecifických úloh, ktoré je potrebné zabezpečovať v tejto činnosti, počas výkonu nútenej správy. V prípade potreby (zrejme najmä v čase neprítomnosti správcu) môže správca jedného zo zástupcov splnomocniť vykonávaním úkonov v jeho mene.

V záujme riešenia konkrétnych a naliehavých odborných problémov správca môže pribrať odborných poradcov.

K § 55

V tomto ustanovení je upravené pozastavenie výkonu činnosti existujúcich, riadne vytvorených orgánov banky (okrem valného zhromaždenia akcionárov banky, ktorého funkcie sú však do značnej miery obmedzené), ako aj prechod pôsobnosti štatutárneho orgánu banky a dozornej rady banky na správcu.

Ustanovenie upravuje základné oprávnenia správcu pri výkone nútenej správy. Súčasne určuje správcovi povinnosť vypracovať projekt ozdravenia alebo iný návrh na konečné riešenie situácie v banke ako predpoklad pre ďalšie určenie a riadenie vývoja nútenej správy až do jej ukončenia niektorým zo zákonných dôvodov.

Ustanovenie podrobnejšie upravuje aj niektoré základné oprávnenia správcu vo vzťahu k valnému zhromaždeniu akcionárov, ku vkladom klientov ako aj oprávnenie správcu banky podať návrh na konkurz alebo na vyrovnanie.

K § 56

Cieľom ustanovenia je zdôrazniť zodpovednosť správcu banky, zástupcov správcu a pribraných odborných poradcov za výkon ich funkcií povinnosťou starostlivého výkonu zverených funkcií. V záujme nestrannosti výkonu týchto funkcií sa uvedeným osobám súčasne ukladá povinnosť mlčanlivosti a zákaz zneužívania získaných informácií vo svoj prospech a v prospech tretích osôb.

K § 57

V nadväznosti na to, že správcovi a zástupcom správcu vznikne vymenovaním do ich funkcií pracovný pomer k banke, nad ktorou bola zavedená nútená správa, je potrebné podrobnejšie upraviť aj zmluvný základ vzťahu správcu a jeho zástupcov k Národnej banke Slovenska, ako predpoklad sledovania i ovplyvňovania vývoja nútenej správy Národnou bankou Slovenska. Tento účel majú splniť zmluva o výkone činnosti správcu a zmluva o výkone činnosti zástupcu správcu, ktoré okrem podrobnejšej úpravy práv a povinností určia aj zodpovednosť týchto osôb za škodu pre prípad jej vzniku v súvislosti s výkonom ich funkcií počas nútenej správy.

K § 58

Ustanovenie zaväzuje určené osoby, pôsobiace v čase zavedenia nútenej správy nad bankou, k súčinnosti pri výkone nútenej správy. Vzhľadom na to, že ide o osoby, ktoré majú pravdepodobne najlepšie informácie o situácii v banke, je potrebné, aby správca banky mohol využiť ich poznatky, prípadne aj skúsenosti s cieľom splnenia účelu nútenej správy. Správca banky má však vytvorený aj právny priestor na to, aby mohol posúdiť mieru zavinenia niektorých z uvedených osôb, zodpovedných za vznik problémov, ktoré doviedli banku k nútenej správe, ktorých účasť na výkone nútenej správy alebo ďalšie zotrvanie v banke sú nežiaduce a aby mohol voči nim prijať opatrenia v súlade so všeobecne záväznými predpismi. Cieľom ustanovenia o zákaze vyplatenia odstupného a odmien v súvislosti s ukončením pôsobenia takýchto osôb v banke je znemožniť, aby v situácii, keď banka je vo vážnych hospodárskych problémoch, mali prospech osoby, ktoré sú priamo zodpovedné za nepriaznivú hospodársku situáciu banky.

K § 59

Zákaz postúpenia pohľadávky veriteľa banky inej osobe a započítanie vzájomných pohľadávok medzi bankou a inou osobou v období pol roka od zavedenia nútenej správy, ktorý je upravený na rozdiel od všeobecnej úpravy započítania pohľadávok, zamedzí nielen uspokojovaniu takých pohľadávok z vkladov, ktoré nie sú chránené osobitným zákonom, ale aj znižovaniu aktív, resp. majetku banky práve v čase, keď sa rozhoduje nielen o ďalšom vývoji nútenej správy ale zrejme aj o ďalšej existencii banky a s tým súvisiacich otázkach uspokojovania nárokov klientov a veriteľov banky.

Uvedené ustanovenie ako aj oprávnenie správcu banky odporovať určité právne úkony sledujú nielen záujem ochrany banky nad ktorou bola zavedená nútená správa ale aj samotných jej klientov, resp. ostatných veriteľov.

K § 60

Ustanovenie upravuje podrobnosti týkajúce sa zápisu a výmazu nútenej správy, správcu banky a zástupcov správcu v obchodnom registri.

K § 61

Tak ako v doterajšej úprave bude môcť Národná banka Slovenska dočasne poskytnúť banke v nútenej správe prostriedky na odstránenie nedostatku likvidity tejto banky. Ustanovenie odseku 2 upravuje povinnosť uspokojiť takúto pohľadávku pred všetkými ostatnými pohľadávkami iných subjektov.

K § 62

Ustanovenie upravuje skutočnosti, ktorých naplnením dôjde ku skončeniu nútenej správy ako aj povinnosť Národnej banky Slovenska oznámiť skončenie nútenej správy spôsobom akým bolo oznámené jej zavedenie.

§ 62 obsahuje tiež ustanovenie, podľa ktorého sa ukladá banke nad ktorou bola zavedená nútená správa povinnosť zvolať mimoriadne valné zhromaždenie najneskôr do 30 dní od skončenia nútenej správy. Ukladá sa jej tiež povinnosť do programu tohto mimoriadneho valného zhromaždenia zahrnúť odvolanie doterajších členov štatutárneho orgánu a dozornej rady a voľbu nových členov týchto orgánov tak, aby títo noví členovia štatutárneho orgánu a dozornej rady spĺňa požiadavku dôveryhodnosti podľa § 7 ods. 5

K § 63

V záujme zabezpečenia urobenia nevyhnutných krokov na riešenie vzniknutej situácie v banke sa Národnej banke Slovenska ukladá povinnosť odobrať bankové povolenie v určených prípadoch ako je napríklad pokles primeranosti vlastných zdrojov pod určenú úroveň (pod 2 %) a podobne. Ďalej toto ustanovenie dáva Národnej banke Slovenska možnosť (na základe jej uváženia) odobrať bankové povolenie v určených prípadoch, napríklad za predpokladu splnenia podmienok určených v predvetí, ak súčasne banka nie je schopná po dobu 30 dní plniť svoje splatné záväzky.

K § 64

Na rozdiel od predchádzajúcich ustanovení toto ustanovenie obsahuje skutočnosti, na základe ktorých zo zákona dochádza k zániku bankového povolenia. Pritom sa v niektorých prípadoch v záujme objektívneho zistenia takejto skutočnosti ukladá banke a pobočke zahraničnej banky informovať Národnú banku Slovenska o jej vzniku.

K § 65

Citované ustanovenie upravuje postup po odobratí bankového povolenia alebo po oznámení jej zániku ako je napríklad zrušenie výkonu platobného styku a zúčtovania. Banka po doručení rozhodnutia o odobratí bankového povolenia a od zániku bankového povolenia nesmie robiť nové aktívne obchody, všetky úkony musia smerovať k jej zániku. Napriek tomu, že takýto subjekt v záujme doriešenia svojich bankových obchodov koná ako banka alebo pobočka zahraničnej banky, nevzťahujú sa na tento subjekt všetky povinnosti ako pre riadnu banku napríklad nepredkladá hlásenia obozretného podnikania. Ďalej je v ňom upravená požiadavka uverejnenia rozhodnutia o odobratí bankového povolenia v Obchodnom vestníku, zápisu rozhodnutia o odobratí bankového povolenia do obchodného registra, ako aj povinnosť Národnej banky Slovenska podať návrh na zrušenie a likvidáciu banky a na vymenovanie likvidátora. V záujme rýchlosti konania sa v uvedených prípadoch nepoužijú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.

K § 66

Vzhľadom na charakter činnosti bánk (najmä osobitosť a zložitosť činnosti banky a z toho vyplývajúci komplex vzťahov a problémov) zákon osobitne upravuje niektoré postupy pri likvidácii banky. Napríklad určuje, že návrh na menovanie a odvolanie likvidátora môže podať iba Národná banka Slovenska, ustanovuje povinnosť súdu rozhodnúť o návrhu Národnej banky Slovenska do siedmich dní od podania návrhu, určuje kto môže byť likvidátorom, upravuje ochranu bankového tajomstva pri likvidácii banky a tiež informačnú povinnosť voči Národnej banke Slovenska. Týmto postupom sa sleduje najmä bezpečné likvidovanie banky, ktoré nesmie ohroziť bankový systém ako celok.

K § 67

Ustanovenie § 67 obsahuje definíciu hypotekárneho obchodu ako jednej z činností, ktoré môžu banky vykonávať podľa § 2 ods. 2 zákona o bankách.

Pod hypotekárnym obchodom sa rozumie poskytovanie hypotekárnych obchodov a s tým spojené vydávanie hypotekárnych záložných listov a tiež poskytovanie komunálnych úverov a s tým spojené vydávanie komunálnych obligácií bankou.

Do hypotekárnych obchodov sa zahŕňa aj poskytovanie komunálnych úverov, ktoré sú viazané na komunálne obligácie vydané bankou. Ide o komunálne obligácie vydávané bankou podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, ktorá z výťažku ich predaja poskytne úver obci žiadajúcej o ich vydanie, pričom táto obec za emisiu komunálnych obligácií ručí svojím nehnuteľným majetkom.

Znenie § 67 umožňuje vykonať hypotekárne obchody bankám so sídlom na území Slovenskej republiky, pričom nie je potrebná ich špecializácia len na hypotekárne obchody, ale môže ich vykonávať každá banka, ktorá túto činnosť má uvedenú v bankovom povolení.

Hypotekárne obchody sa môžu realizovať v slovenských korunách aj v cudzej mene, nakoľko podľa platného zákona o dlhopisoch sa tieto môžu vydávať aj v zahraničnej mene, čo je významné z hľadiska vstupu zahraničných investorov na slovenský kapitálový trh.

Nákupcami hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácii by teda mohli byť aj zahraniční investori, čo si ale vyžaduje možnosť poskytovať hypotekárne či komunálne úvery i v zahraničnej mene.

V zákone sa jednoznačne ustanovuje, že v prípade, ak sa banka rozhodne vykonávať hypotekárne obchody v cudzej mene, bude sama niesť kurzové riziko a je povinná prijať vhodné opatrenia na jeho predchádzanie, napríklad uzavretím hedgingovej zmluvy a pod.

K § 68

Podľa § 68 je hypotekárnym úverom úver s lehotou splatnosti najmenej 4 roky a najviac 30 rokov zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, ktorý môže banka poskytnúť tak právnickým osobám, ako aj fyzickým osobám na nadobudnutie tuzemských nehnuteľností alebo jej časti, výstavbu a zmenu dokončených stavieb, údržbu tuzemských nehnuteľností a na splatenie poskytnutého úveru použitého na investovanie do tuzemskej nehnuteľnosti, ktorý nie je hypotekárnym úverom (refinancovanie predtým poskytnutého úveru na stavebný účel), pričom tento úver má byť financovaný najmä prostredníctvom vydávania a predaja hypotekárnych záložných listov.

Hypotekárny úver môže byť zabezpečený aj záložným právom k tuzemskej rozostavanej nehnuteľnosti, a to buď rodinného domu, bytového domu alebo bytu v bytovom dome, ktoré aj v stave rozostavanosti je možné zapísať do katastra nehnuteľnosti.

Pod pojem nadobudnutie tuzemských nehnuteľností nespadá len kúpa nehnuteľnosti, ale napríklad aj vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo dedičské vyrovnanie.

Aj z definície hypotekárneho úveru vyplýva, že hypotekárne obchody tvoria v rámci činnosti banky uzavretý kruh a musia obsahovať tri základné prvky - hypotekárny úver, záložné právo k tuzemskej nehnuteľnosti a emisiu hypotekárnych záložných listov.

Čo sa týka lehoty splatnosti hypotekárneho úveru zákon stanovuje najnižšiu hranicu štyri roky a najvyššiu hranicu 30 rokov.

Podľa § 68 hypotekárny úver musí byť zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti a tiež môže byť poskytnutý iba na účely zaobstarania si, prípadne vylepšenia tuzemskej nehnuteľnosti. Zásadná požiadavka viazania hypotekárnych obchodov na tuzemské nehnuteľnosti vychádza aj z nedoriešenia právnych pomerov pri vykonávaní hypotekárnych obchodov cez hranice štátov, najmä pri uplatňovaní pohľadávok z hypotekárnych úverov zabezpečených záložným právom k nehnuteľnostiam v zahraničí. Práve na tom doteraz stroskotáva aj prijatie smernice Európskeho spoločenstva o vykonávaní hypotekárnych obchodov.

K § 69

Ustanovenie § 69 definuje pojem komunálneho úveru podobne ako je definovaný hypotekárny úver iba s tým rozdielom, že poskytnutie komunálneho úveru na nadobudnutie tuzemských nehnuteľností alebo jej časti, výstavbu a zmenu dokončených stavieb, údržbu tuzemských nehnuteľností a ďalších stavieb sa viaže aj na podmienku, že tieto nehnuteľnosti majú slúžiť na verejnoprospešný účel.

Slovným spojením "ďalšie stavby" sa umožní financovať prostredníctvom hypotekárneho úveru aj stavby, ktoré z právneho hľadiska nie sú nehnuteľnosťami, avšak tvoria neoddeliteľnú súčasť nehnuteľností určených na bývanie. Jedná sa napr. o elektrickú prípojku, plynovú prípojku, kanalizačnú prípojku a pod. ( inžinierske siete ).

K § 70

§ 70 ustanovuje spôsob, akým môžu hypotekárne banky nakladať s dočasne voľnými peňažnými prostriedkami, ak ich nepoužijú na ďalšie poskytnutie hypotekárnych úverov. Zákon presne ustanovuje, že tieto prostriedky môžu iba uložiť v banke so sídlom v Slovenskej republike alebo v pobočke zahraničnej banky pôsobiacej na území Slovenskej republiky, prípadne nakúpiť za ne hypotekárne záložné listy vydané inou hypotekárnou bankou, komunálne obligácie vydané inou hypotekárnou bankou, pokladničné poukážky Národnej banky Slovenska, štátne dlhopisy a štátne pokladničné poukážky.

Pri hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligáciách musí ísť o hypotekárne záložné listy a komunálne obligácie vydané inou bankou a nie bankou, ktorá chce použiť dočasne volné peňažné prostriedky na ich nákup.

V súvislosti s použitím dočasne voľných peňažných prostriedkov je však potrebné upozorniť, že v súlade so zákonom č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov takto možno použiť iba peňažné prostriedky vo výške 10 % z celkovej menovitej hodnoty vydaných hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií.

K § 71

§ 71 ustanovuje, že vydávanie a náležitosti hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií sa riadia zákonom č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.

Z ustanovení zákona o dlhopisoch vyplýva, že hypotekárny záložný list je verejne obchodovateľný dlhopis, ktorého menovitá hodnota vrátane výnosov z neho je riadne krytá pohľadávkami banky z hypotekárnych úverov zabezpečených záložným právom k nehnuteľnostiam alebo je náhradne krytá. Pod riadnym krytím hypotekárnych záložných listov sa rozumie krytie záložnými právami k nehnuteľnostiam. Náhradným krytím je krytie vydaných hypotekárnych záložných listov majetkovými hodnotami patriacimi hypotekárnej banke, a to vo forme vkladov v Národnej banke Slovenska, pokladničných poukážok Národnej banky Slovenska, vkladov v bankách so sídlom v Slovenskej republike a v pobočkách zahraničných bánk umiestnených v Slovenskej republike, vo forme hotovosti, štátnych dlhopisov, štátnych pokladničných poukážok, hypotekárnych záložných listov vydaných inou bankou a komunálnych obligácií vydaných inou bankou. Zákon však ustanovuje, že náhradné krytie vydaných hypotekárnych záložných listov môže byť len do výšky 10 % z celkovej menovitej hodnoty vydaných hypotekárnych záložných listov.

Zákon tiež umožňuje, aby Národná banka Slovenska mohla v bankovom povolení pre banku, ktorá chce vykonávať hypotekárne obchody, ustanoviť na dobu najviac dvoch rokov osobitné podmienky na financovanie hypotekárnych a komunálnych obchodov. Ide najmä o možnosť pre začínajúcu hypotekárnu banku použiť na financovanie hypotekárnych a komunálnych úverov iné zdroje, než finančné prostriedky z emisie hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií.

K § 72

Podľa § 72 hypotekárne záložné listy a komunálne obligácie, ktoré sú v obehu môžu byť kryté pohľadávkou banky len z hypotekárnych úverov, ktorá nepresahuje 70 % z hodnoty založenej nehnuteľnosti. To znamená, že hypotekárna banka môže poskytnúť úver iba do výšky 70 % založenej nehnuteľnosti. Nad tento rámec možno poskytovať hypotekárne a komunálne úvery len za podmienok, že celková hodnota pohľadávok, ktoré presahujú tento rámec, nepresiahne 10 % celkovej čiastky poskytnutých hypotekárnych úverov a komunálnych úverov.

Zákon tiež ustanovuje, že všetky majetkové hodnoty, ktoré slúžia na krytie emisie hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií nesmie hypotekárna banka znovu založiť.

K § 73

V § 73 zákon ustanovuje, že hodnotu (cenu) nehnuteľnosti si určuje hypotekárna banka sama na základe celkového posúdenia nehnuteľnosti pri zohľadnení trvalých vlastností nehnuteľnosti a výnosu, ktorý môže pri riadnom hospodárení dlhodobo poskytovať jej vlastníkovi.

V prípade, že nehnuteľnosť je zaťažená záložným právom v prospech stavebnej sporiteľne alebo Štátneho fondu rozvoja bývania, prípadne podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov hypotekárna banka zníži hodnotu tejto nehnuteľnosti o výšku pohľadávky, na založenie ktorej slúži toto záložné právo.

Ustanovenie, že hypotekárna banka je viazaná len vlastným ohodnotením nehnuteľnosti však neznamená, že tak musí urobiť len vlastnými zamestnancami. Banka môže dať nehnuteľnosť ohodnotiť na základe zmluvy aj iným znalcom v oblasti oceňovania nehnuteľností. Pritom však banka nie je povinná osvojiť si ohodnotenie týchto znalcov a ak to považuje za vhodné, respektíve potrebné, môže si dať vypracovať ďalšie ohodnotenie.

K § 74

Podľa § 74 záložné právo na zabezpečenie pohľadávok hypotekárnej banky z hypotekárnych úverov a komunálnych úverov vzniká až jeho vkladom do katastra nehnuteľností, a to na základe návrhu hypotekárnej banky a vlastníka nehnuteľnosti. Postavenie záložného veriteľa dáva zákon hypotekárne banke.

Hypotekárna banka nemôže podľa § 74 ods. 2 poskytnúť hypotekárny úver vtedy, ak na nehnuteľnosti, ktoré má mať založená, viazne obmedzenie prevodu nehnuteľnosti alebo záložné právo v prospech tretej osoby s výnimkou záložného práva vzniknutého zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (§ 15 ods. 1) pre spoločenstvo vlastníkov bytov a záložného práva zriadeného v prospech stavebnej sporiteľnej alebo Štátneho fondu rozvoja bývania. Toto obmedzenie však neplatí vtedy, ak takéto záložné právo alebo obmedzenie prevodu nehnuteľnosti zanikne na základe poskytnutého hypotekárneho alebo komunálneho úveru (§ 74 ods. 3) teda, ak poskytnutým hypotekárnym úverom sa splatí dlh, kvôli ktorému viazne na nehnuteľnosti záložné právo.

Zákon tiež ustanovuje, že záložné právo k nehnuteľnosti zaniká splatením hypotekárneho úveru s príslušenstvom. Hypotekárna banka oznámi zánik záložného práva k nehnuteľnosti orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľnosti.

K § 75

§ 75 ustanovuje, že každá hypotekárna banka je povinná vydať všeobecné podmienky na poskytovanie hypotekárnych a komunálnych úverov. Zákon presne určuje náležitosti všeobecných podmienok poskytovania hypotekárnych a komunálnych úverov tak, aby klienti hypotekárnej banky boli jednoznačne informovaní o podmienkach, za akých im banka poskytne hypotekárny alebo komunálny úver.

V záujme klientov hypotekárnej banky zákon tiež ustanovuje, že banka si nesmie, a to zo žiadnych dôvodov z jej strany, vynucovať predčasné splácanie pohľadávok z hypotekárnych a komunálnych úverov, teda ani pri jej zrušení.

K § 76

Hypotekárne banky podľa § 76 majú povinnosť viesť register hypoték, ktorý obsahuje úplný zoznam a rozsah poskytnutých hypotekárnych a komunálnych úverov, zoznam a rozsah záložných práv k nehnuteľnostiam, ktoré slúžia na riadne krytie hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií a tiež zoznam iných hodnôt slúžiacich na ich náhradné krytie. Register hypoték, ako aj doklady, na základe ktorých sa v ňom vykonali zápisy musia hypotekárne banky uschovávať oddelene od dokladov potvrdzujúcich iné než hypotekárne aktivity a sú tiež povinné zabezpečiť ich pred zneužitím, zničením, poškodením alebo stratou.

Podrobnejšie náležitosti a spôsob vedenia registra hypoték budú upravené vyhláškou, ktorú vydá spoločne Národná banka Slovenska a Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

K § 77

Hypotekárne obchody banky musia vytvárať uzavretý kruh oddelený od ostatnej činnosti banky. Preto § 77 ustanovuje, že aj analytická evidencia o hypotekárnych obchodoch v systéme účtovníctva sa musí viesť v hypotekárnej banke oddelene.

K § 78

§ 78 ustanovuje, že pre každú hypotekárnu banku osobitne musí byť vymenovaný hypotekárny správca a jeho zástupca, ktorý má zastupovať správcu počas jeho neprítomnosti v plnom rozsahu práv, povinností a zodpovednosti hypotekárneho správcu.

Hypotekárneho správcu a jeho zástupcu bude vymenúvať a odvolávať Národná banka Slovenska, pričom v záujme hypotekárnej banky je Národnej banke Slovenska uložená povinnosť vopred prerokovať vymenovanie hypotekárneho správcu a jeho zástupcu s hypotekárnou bankou.

Zákon tiež jednoznačne ustanovuje, že hypotekárnym správcom a jeho zástupcom môže byť len fyzická osoba, ktorá je na to odborne spôsobilá a je tiež bezúhonná. Bezúhonnosť sa spravidla preukazuje výpisom z registra trestov alebo iným obdobným dokladom. Pre odbornú spôsobilosť sa vyžaduje ukončené ekonomické alebo právnické vysokoškolské vzdelanie a päťročná ekonomická alebo právnická prax.

K § 79

§ 79 ustanovuje, že hypotekárny správca vykonáva svoju činnosť samostatne, nezávisle a nestranne, pričom je viazaný iba všeobecne záväznými právnymi predpismi. O rozporoch medzi hypotekárnym správcom a hypotekárnou bankou rozhoduje Národná banka Slovenska alebo Úrad pre finančný trh.

Deklarovanie nezávislosti a nestrannosti hypotekárneho správcu a jeho zástupcu je nevyhnutné v záujme objektívneho vykonávanie jeho činnosti, bez možnosti jeho ovplyvňovania najmä zo strany hypotekárnej banky.

K § 80

§ 80 konkretizuje ustanovenie § 79 o tom, že hypotekárny správca a jeho zástupca sú pri výkone svojej činnosti viazaní všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vzhľadom na to, že hypotekárny správca vykonáva jednak dozor nad vydávaním hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií a jednak kontroluje poskytovanie hypotekárnych a komunálnych úverov, je viazaný hlavne zákonom č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov a týmto zákonom o bankách.

Jedným z hlavných úkonov hypotekárneho správcu a jeho zástupcu je vyhotovenie písomného osvedčenia pre každú emisiu hypotekárnych záložných listov alebo komunálnych obligácií, čím potvrdzuje, že ich vydanie je riadne kryté záložnými právami k nehnuteľnostiam, prípadne náhradným krytím inými majetkovými hodnotami.

K § 81

Podľa § 81 je hypotekárnym správca povinný hneď informovať Národnú banku Slovenska a Úrad pre finančný trh ako orgán štátneho dozoru nad kapitálovým trhom o prípadných zistených nedostatkoch v rámci vykonávania hypotekárnych obchodov bankou. Na poskytnutie týchto informácií sa na neho nevzťahuje povinnosť mlčanlivosti podľa § 94 zákona o bankách.

Odmenu hypotekárneho správcu a jeho zástupcu má podľa zákona hradiť hypotekárna banka, pre ktorú sú vymenovaní, pričom jej výšku určuje Národná banka Slovenska po dohode s hypotekárnou bankou.

I keď hypotekárny správca pri výkone svojej činnosti koná vo vlastnom mene, všetky úkony robí na účet hypotekárnej banky. Dôvodom je to, že dozor hypotekárneho správcu nad hypotekárnymi obchodmi je jednoznačne v záujme a na prospech hypotekárnej banky a jej klientov.

K § 82

Vzhľadom na to, že hypotekárny správca vykonáva v hypotekárnej banke dozor nad vydávaním hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií z hľadiska ich náležitostí a krytia podľa zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov a tiež kontroluje poskytovanie hypotekárnych a komunálnych úverov v súlade so zákonom o bankách, kontrola jeho činnosti je rozdelená. Podlieha jednak bankovému dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska jednak dozoru vykonávanému Úradom pre finančný trh (zriadený zákonom č. 329/2000 Z. z. ) podľa zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov a zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.

Hypotekárnemu správcovi alebo jeho zástupcovi môže Národná banka Slovenska pri výkone bankového dohľadu uložiť pokutu až do výšky 100 000 Sk.

Podobne aj Úrad pre finančný trh môže podľa § 22 ods. 3 zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov pri výkone svojho dozoru uložiť hypotekárnemu správcovi alebo jeho zástupcovi pokutu až do výšky 1 000 000 Sk.

K § 83

Ustanovenie § 83 obsahuje splnomocnenie pre Národnú banku Slovenska a Ministerstvo financií Slovenskej republiky na vydanie vyhlášky, ktorou sa určia podrobnosti o postavení a činnosti hypotekárneho správcu a jeho zástupcu.

K § 84

Ide o základné ustanovenie o poskytovaní štátneho príspevku občanom na úhradu časti úroku (bonifikácia úrokov) plateného z poskytnutého hypotekárneho úveru na účely bývania podľa § 68 písm. a) až c), čím sa štát priamo zúčastňuje na riešení bytovej otázky.

Štátny príspevok môže byť poskytnutý len fyzickej osobe a len na úroky z hypotekárneho úveru poskytnutého na účely bývania. To znamená, že štátny príspevok sa poskytne na nadobudnutie jednej nehnuteľnosti určenej na bývanie alebo jej časti, výstavbu nehnuteľnosti, prístavbu, prestavbu, nadstavbu, výstavbu, zmenu nebytového priestoru na byt a údržbu tuzemských nehnuteľností. Z ustanovenia teda vyplýva, že štátny príspevok sa neprizná podnikateľovi a ani fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorý nežiada o hypotekárny úver na riešenie vlastnej bytovej situácie.

Výška štátneho príspevku má percentuálnu formu, čo nadväzuje na úrokovú sadzbu. Percentuálna úroková sadzby určená v zmluve o poskytnutí hypotekárneho úveru sa zníži o percento schválené v zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Z uvedeného vyplýva, že percento štátneho príspevku, ktorým sa fyzickej osobe zníži platený úrok z bankou poskytnutého hypotekárneho úveru môže byť každý rok iné, čo závisí od vývoja štátneho rozpočtu a vývoja úrokových sadzieb na trhu.

V zásade však platí, že to percento štátneho príspevku, ktoré stanovuje zákon o štátnom rozpočte v príslušnom roku bude platiť pri zmluvách uzatvorených v tomto roku po celú dobu, pokiaľ sa hypotekárny úver nesplatí, najdlhšie po dobu 30 rokov. Lehota splatnosti však musí byť v zmluve vopred určená. Napríklad, ak občan uzatvorí v roku 2000 zmluvu o hypotekárnom úvere s lehotou splatnosti desať rokov s úrokovou sadzbou 14 % a v zákone o štátnom rozpočte sa určí percento štátneho príspevku vo výške 6 %, občan bude platiť po celých desať rokov úrok 8 % za predpokladu, že o štátny príspevok občan požiadal a hypotekárna banka nezmení úrokovú sadzbu 14 % v rámci pohyblivej úrokovej sadzby.

Na účely výpočtu štátneho príspevku pre hypotekárny úver poskytnutý v cudzej mene sa výška hypotekárneho úveru prepočíta kurzom vyhláseným Národnou bankou Slovenska.

Výška hypotekárneho úveru, na úrok ktorého možno poskytnúť štátny príspevok, je limitovaná sumou 2 500 000 Sk na jednu nehnuteľnosť určenú na bývanie, a to aj v prípade manželov alebo nadobúdania takejto nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva. Ak vezmeme do úvahy § 72 ods. 1, že hypotekárny úver môže dosiahnuť len 70 % hodnoty založenej nehnuteľnosti, v prípade budúcej nehnuteľnosti, ak táto bude založená v prospech záložného veriteľa (banky) na krytie pohľadávky z hypotekárneho úveru môže byť rozpočtovaná hodnota takejto nehnuteľnosti vo výške cca 3 500 000 Sk. Jednoznačne sa tiež ustanovuje, že manželia môžu získať iba jedenkrát štátny príspevok najviac z úveru 2 500 000 Sk na jednu nehnuteľnosť určenú na bývanie. To znamená, že nemôže získať takýto štátny príspevok každý z nich osobitne na tú istú bytovú jednotku. Podobné pravidlo sa ustanovuje aj pri nadobúdaní nehnuteľnosti do spoluvlastníctva. Príspevok môže dostať iba jeden spoluvlastník na tú istú nehnuteľnosť určenú na bývanie.

Hypotekárny úver, ku ktorému sa poskytuje štátny príspevok, sa musí splácať v pravidelných mesačných splátkach, nakoľko pri odkladoch splátok istiny dochádza k zvýšenému zaťaženiu štátneho rozpočtu, čomu sa chce takýmto spôsobom zamedziť. V prípade, že je hypotekárny úver splácaný iným spôsobom, suma prostriedkov, poskytnutých ako štátny príspevok k tomuto úveru nesmie prekročiť sumu, ktorá by bola poskytnutá ako štátny príspevok na takýto hypotekárny úver v prípade pravidelného mesačného anuitného splácania.

K § 85

Nárok na štátny príspevok si uplatňuje občan na základe žiadosti v tej banke, s ktorou uzatvoril zmluvu o hypotekárnom úvere. Platí, že štátny príspevok možno uplatniť iba na jednu zmluvu. Ak by teda občan uzatvoril v jednom roku viac zmlúv o hypotekárnom úvere, nárok na štátny príspevok bude mať len na jednu zmluvu, ktorú si sám určí. Možnosť priznať štátny príspevok na viac zmlúv jednému občanovi prichádza síce do úvahy hlavne vtedy, ak sú zmluvy uzatvorené každá v inej banke. Zabrániť takýmto pokusom bude hlavnou úlohou centrálnej evidencie zmlúv.

Zánik nároku na štátny príspevok je možné v dvoch prípadoch. Nárok zanikne, ak nebude dodržaný účel, na ktorý bol úver poskytnutý. Nárok na štátny príspevok zanikne aj počas lehoty, po ktorú je poberateľ hypotekárneho úveru insolventný alebo sa oneskoruje so splácaním istiny, úrokov, prípadne iných súvisiacich poplatkov viac ako 180 dní v zmysle opatrenia Národnej banky Slovenska o pravidlách hodnotenia pohľadávok a podsúvahových záväzkov bánk podľa rizík v nich obsiahnutých a pre tvorbu zdrojov na krytie týchto rizík. Ak pominú dôvody na strane fyzickej osoby týkajúcej sa insolventnosti alebo oneskoreného platenia, štátny príspevok bude opäť priznaný.

K § 86

V tomto ustanovení je uvedený postup uplatnenia štátneho príspevku bankou voči štátnemu rozpočtu, a to lehota na predkladanie požiadavky, lehota na poukázanie peňažných prostriedkov na osobitný účet, lehota na čerpanie prostriedkov a lehota na ročné zúčtovanie. Za včasné uplatňovanie nároku na štátny príspevok, jeho správne vyčíslenie a vrátenie peňažných prostriedkov v prípade neoprávneného poskytnutia štátneho príspevku zodpovedá banka, u ktorej si občan štátny príspevok uplatnil.

K § 87

Nezastupiteľnú úlohu v celom procese uplatňovania, poskytovania a čerpania štátneho príspevku bude prináležať štátnemu dozoru, ktorého výkonom je zákonom poverené Ministerstvo financií Slovenskej republika. Za tým účelom sa hypotekárnym bankám stanovila povinnosť mesačne poskytovať ministerstvu informáciu o novouzatvorených zmluvách. Údaje, ktoré informácia musí obsahovať sa budú predkladať ministerstvu elektronickou formou spracované v súbore, ktorý zabezpečí porovnávanie aktualizovaných údajov s existujúcou databázou tak, aby nedošlo k neoprávnenému čerpaniu štátneho príspevku.

Ustanovenie súčasne zaväzuje mlčanlivosťou všetky osoby, ktoré budú prichádzať do styku s informáciami o hypotekárnych obchodoch.

K § 88

Ustanovenie § 3 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov stanovuje, že právne vzťahy k bytom a nebytovým priestorom v domoch sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov, ktoré sa týkajú nehnuteľností, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného vyplýva, že byt a nebytový priestor ako reálna časť bytového domu sú samostatným predmetom vlastníckeho práva sú samostatnou vecou v právnom zmysle, a preto sa považujú za samostatné nehnuteľné veci a z toho dôvodu sú vhodnými predmetmi záložného práva.

K § 89

V zmysle tohto ustanovenia sú banky povinné požadovať preukázanie totožnosti klienta pri každom obchode s výnimkou činnosti vykonávanej prostredníctvom zmenárenských automatov, ktoré neumožňujú zisťovať totožnosť klienta.

Zákon presne ustanovuje spôsob preukazovania totožnosti klienta, pričom umožňuje aj akceptovať banke podpis klienta, ak je bez akýchkoľvek pochybností zhodný s podpisom klienta na podpisovom vzore uloženom v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, pri ktorého podpisovaní klient preukázal svoju totožnosť dokladom totožnosti. V konečnom dôsledku je na rozhodnutí banky, akým spôsobom si overí totožnosť klienta v záujme bezpečného vykonania bankového obchodu.

K § 90

Podľa tohto ustanovenia sú banky a pobočky zahraničných bánk daňovému úradu povinné v lehote 10 dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom bol účet otvorený alebo zrušený písomne oznámiť číslo každého otvoreného a každého zrušeného bežného a vkladového účtu podnikateľa, ktorý je alebo bol jej klientom.

K § 91

Ustanovenie § 91 upravuje pojem bankového tajomstva v nadväznosti na činnosti banky s prihliadnutím na osobitné zákony upravujúce tajomstvá (napríklad služobné, daňové) a upravuje okruh osôb, ktorým je banka povinná na písomné vyžiadanie podať správu o záležitostiach klienta, týkajúcich sa bankového tajomstva.

V § 91 odsek 5 sa tiež upravujú náležitosti písomného vyžiadania, na základe ktorého je banka povinná vymedzenému okruhu osôb podať správu o náležitostiach klienta. Je to najmä presné označenie osoby (meno, priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt) a rozsah požadovaných údajov. Tieto údaje však nemusia uvádzať orgány činné v trestnom konaní na účely trestného konania a Úrad finančnej polície Policajného zboru Slovenskej republiky na účely plnenia jeho úloh ustanovených zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 71/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

V § 91 odsek 7 sa zosúlaďujú ustanovenia o bankovom tajomstve s ustanoveniami iných zákonov, ktoré sa dotýkajú bankového tajomstva. Je to predovšetkým zákon č. 367/2000 Z. z. o prevencii proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti. Ide o § 167 Trestného zákona o neprekazení trestného činu a o § 168 Trestného zákona o neoznámení trestného činu. Podľa týchto paragrafov je trestné napríklad aj neoznámenie, resp. neprekazenie trestného činu falšovania a pozmeňovania peňazí, s čím sa bankové subjekty môžu neraz priamo stretávať.

K § 92

V ustanoveniach odsekov 1 až 7 sa upravujú ďalšie prípady prelomenia bankového tajomstva. Ide o zjednodušenie zabezpečenia nápravy majetkovej ujmy, ktorá vznikla v dôsledku chýb pri vykonávaní platobného a zúčtovacieho styku. Môže ísť napríklad o majetkovú ujmu vzniknutú chybným prevodom peňažných prostriedkov na nesprávny účet, prípadne na správy účet, ale v nesprávnej výške.

Ďalej ide o úpravu možnosti, aby banky bez porušenia bankového tajomstva poskytli svojim právnym zástupcom informácie o tých záväzkoch klientov, ktoré si klienti bánk a pobočiek zahraničných bánk riadne a včas neplnia, a to na účely vymáhania splnenia týchto záväzkov klientov.

Umožňuje sa tiež, aby sa banky navzájom informovali o neserióznych klientoch, čo môže prispieť k predchádzaniu škodám, ktoré by im inak neseriózni klienti, najmä neplatiči dlhov, mohli spôsobiť.

V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.

Zákon tiež upravuje poskytovanie úhrady nákladov banke za to, že v niektorých zákonom určených prípadoch podá oprávneným osobám a orgánom správu o svojom klientovi.

Úhrada banke má byť vo výške vecných nákladov, ktoré banke v súvislosti s podaním správy obmedzeným osobám vznikli, a teda to nemôže byť poplatok, ktorý vyrubujú orgány štátnej správy, vrátane orgánov štátnej správy, súdov a prokuratúry, obce, štátne archívy a zastupiteľské úrady za úkony a konanie orgánov podľa príslušných zákonov (napríklad zákon o správnych poplatkoch, zákon o súdnych poplatkoch, zákon o poplatkoch za uloženie odpadov, zákon o miestnych poplatkoch).

K § 93

V odseku 1 tohto ustanovenia sa uvádzajú osoby, na ktoré sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti priamo súvisiaca s bankovým tajomstvom. Ide o členov štatutárneho orgánu banky alebo dozornej rady banky, ktorí nemusia byť súčasne zamestnancami banky, hypotekárny správa a jeho zástupca, osoby vykonávajúce preklad dokumentácie, prekladanej do slovenského jazyka bankovému dohľadu v rámci kontroly Tiež ide o odborne spôsobilé osoby, ktorým môže banka poskytnúť informáciu a doklady o neplnených záväzkoch klienta, advokát alebo komerčný právnik, ktorému banka udelila plnú moc na vymáhanie záväzku alebo súdny exekútor, ktorého banka označila v návrhu na vykonanie exekúcie proti klientovi.

K § 94 až 114

V týchto ustanoveniam sú upravené procesné ustanovenia tak, že na konanie v rámci činnosti Národnej banky Slovenska podľa zákona o bankách sa už nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Dôvodom na túto úpravu je to, že ide o špecifické konanie Národnej banky Slovenska, na ktoré sú viaceré ustanovenia zákona o správnom konaní neaplikovateľné (napríklad ustanovenia o odvolacom konaní a o preskúmavaní rozhodnutí mimo odvolacieho konania). Súčasne však je dôvodom aj to, že Národná banka Slovenska nie je orgánom štátnej správy. Rozhodovanie Národnej banky Slovenska však patrí do sféry rozhodovania v oblasti verejnej správy, a preto jej rozhodnutia sú preskúmateľné súdom podľa § 44 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ako rozhodnutia právnickej osoby v oblasti verejnej správy, resp. ako rozhodnutia právnickej osoby, ktorej zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb (§ 112).

Procesné ustanovenia sa vzťahujú na konanie vo veciach zverených Národnej banke Slovenska zákonom o bankách, v ktorých sa rozhoduje o právach, povinnostiach a právom chránených záujmoch fyzických a právnických osôb. Konanie sa môže začať na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo na podnet Národnej banky Slovenska.

V zákone o bankách sa jednoznačne ustanovuje, že na konanie v prvom stupni je príslušný útvar bankového dohľadu Národnej banky Slovenska. O rozklade proti rozhodnutiu bankového dohľadu Národnej banky Slovenska rozhoduje Banková rada Národnej banky Slovenska.

Rozdielne od zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní sa upravujú predovšetkým lehoty na rozhodovanie. Podľa § 109 ods. 2 má útvar bankového dohľadu Národnej banky Slovenska rozhodnúť o žiadosti o udelenie súhlasu podľa zákona o bankách najneskôr do troch mesiacov od doručenia úplnej žiadosti. O žiadosti o udelenie bankového povolenia musí rozhodnúť najneskôr do šiestich mesiacov od doručenia úplnej žiadosti.

K § 115

V tomto ustanovení sa v záujme úplnosti zákona o bankách uvádza, že ochranu vkladov fyzických osôb uložených v bankách a v pobočkách zahraničných bánk upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 154/1999 Z. z.

K § 116

Ustanovenie § 116 upravuje uplatnenie tohto zákona na právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím jeho účinnosti.

K § 117

Znenie nového § 117 súvisí s reštrukturalizáciou úverového portfólia bánk.

Podľa odseku 1 reštrukturalizáciou úverového portfólia zo zákona musia prejsť tri banky Slovenská sporiteľňa, a. s., Všeobecná úverová banka, a s. a Investičná a rozvojová banka, a. s.

Bankami, ktoré poskytli úvery alebo na ktoré prešli pohľadávky z úverov poskytnutých pred 1. januárom 1990 sú tie komerčné banky, ktoré sú právnymi nástupcami bývalej Štátnej banky československej, teda Všeobecná úverová banka, a. s. a Investičná a rozvojová banka, a. s.

K § 118

Ustanovenie § 118 upravuje povinnosť štátu uhradiť bankám zo štátneho rozpočtu majetkovú ujmu, ktorá im vznikla poskytnutím úverov po 1. februári 1992 na základe právnych predpisov vydaných pred 1. februárom 1992.

Banky však musia výšku nároku na úhradu takejto majetkovej ujmy preukázať, a to do piatich kalendárnych dní po uplynutí kalendárneho mesiaca.

K § 119

V § 119 sú upravené prechodné ustanovenia, ktoré upravujú vzťah tohto zákona ku konaniam začatým pred jeho účinnosťou, a tiež prechodné ustanovenia, ktoré upravujú povinnosť bánk zosúladiť svoju činnosť a stanovy s navrhnutým novým zákonom o bankách. V § 119 sú tiež upravené prechodné ustanovenia, ktoré umožnia postihnuteľnosť takých prípadných nateraz neodhalených nedostatkov v činnosti bánk, ktoré vznikli a existovali počas účinnosti doterajšieho (teraz zrušovaného) zákona o bankách, pričom tieto nedostatky nie sú ešte premlčané a aj po nadobudnutí účinnosti nového zákona by boli nedostatkami (ak išlo o dokonané nedostatky) alebo sú nedostatkami (ak ide o pretrvávajúce nedostatky).

K § 120

Ustanovenie § 120 upravuje platnosť povolení pôsobiť ako banka udelených banke alebo pre pobočku zahraničnej banky podľa doterajších predpisov a prechodnú platnosť vykonávacích predpisov vydaných pred účinnosťou tohto zákona.

K § 121

Pre štátne peňažné ústavy neexistuje právna úprava, ktorá by dostatočne komplexne riešila celú problematiku právneho postavenia štátnych peňažných ústavov. Práve preto v praxi vznikajú rozličné problémy, ktoré komplikujú činnosť a riadenie štátnych peňažných ústavov. Pritom nie je účelné vypracovávať komplexnú právnu úpravu, ktorá by komplexne riešila celú problematiku právneho postavenia štátnych peňažných ústavov. Dôvodom je jednak terajší nízky počet iba dvoch existujúcich štátnych peňažných ústavov a jednak určitá neperspektívnosť právnej formy štátnych peňažných ústavov, ktorá je z hľadiska jej vnútorných právnych pomerov viac-menej iba určitou analógiou akciových spoločností s jedným akcionárom. Navyše, právne postavenie akciových spoločností je podstatne komplexnejšie upravené v platnom Obchodnom zákonníku. Preto majú právnu formu akciových spoločností všetky ostatné banky so sídlom v Slovenskej republike.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa navrhuje, aby sa doterajšie štátne peňažné ústavy pretransformovali na akciové banky so stopercentnou majetkovou účasťou štátu (teda na akciové spoločnosti so štátom ako jediným akcionárom). Pritom práva akcionára (vrátane práv jediného akcionára vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia) bude vykonávať Ministerstvo financií Slovenskej republiky preto, lebo v súčasnosti je zakladateľom doterajších štátnych peňažných ústavov, ktorých transformácia sa navrhuje na akciové banky.

K § 122

§ 122 upravuje zrušovacie ustanovenie zákona č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov.

K čl. II

Zákon o účtovníctve sa navrhuje upraviť z toho dôvodu, že je potrebné umožniť účtovným jednotkám zostavovať priebežnú účtovú závierku v kratšom období ako jeden rok aj v prípade konsolidovanej účtovej závierky.

K čl. III

Novelou zákona o cenných papieroch sa navrhuje zrušiť ďalší druh anonymných vkladov, a to cenné papiere na doručiteľa.

Zrušenie vkladných knižiek na doručiteľa je navrhnuté v rámci novely Občianskeho zákonníka, ktorá je v súčasnosti predložená na rokovanie vlády Slovenskej republiky.

K čl. IV

K čl. IV

Navrhovanou novelou zákona o audítoroch sa v súlade s bankovou smernicou prelamuje povinnosť mlčanlivosti audítora v súvislosti s návrhom zákona o bankách (§ 40 ods. 5 a § 47 ods. 5). Podľa čl. 31 tejto smernice členské štátny musia ustanoviť, že audítori sú povinní orgánom bankového dohľadu bezodkladne ohlásiť akúkoľvek skutočnosť alebo rozhodnutie týkajúce sa úverovej inštitúcie (banky), ktoré by mohlo narušiť fungovanie úverovej inštitúcie (banky), a to aj v rámci konsolidovaného celku.

K čl. V

V tomto článku navrhnutého zákona sa upravuje účinnosť zákona, ktorá sa navrhuje 1. júla 2001 s výnimkou tých ustanovení, ktoré súvisia s prístupom Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva a ktoré môžu nadobudnúť účinnosť až dňom platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva.

Bratislava 28. marca 2001

Mikuláš Dzurinda predseda vlády Slovenskej republiky

Brigita Schmögnerová ministerka financií Slovenskej republiky

Marián J u s k o guvernér Národnej banky Slovenska 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 631
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn
Našli ste chybu

Najbližšie semináreZobraziť všetky semináre

2. ODBORNÁ KONFERENCIA K PRACOVNÉMU PRÁVU (Seminár)

Jedinečné podujatie svojho druhu, na ktorom sa špičkoví odborníci z ČR a SR podelia o svoje ...

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Odmietnutie súdu vymenovať určitú osobu za poručníka len z dôvodu jej zadlženia

Prekážkou pre ustanovenie fyzickej osoby za poručníka maloletého dieťaťa nemôže byť samotné zadlženie tejto osoby bez zohľadnenia ...

Rozhodnutie sudcu v prípade, ak zákon zveruje rozhodovanie vyššiemu súdnemu úradníkovi

Iba to, že v danej veci rozhodol sudca, a nie vyšší súdny úradník, keď zákon ukladá rozhodovanie vyššiemu súdnemu úradníkovi, nemôže ...

Nárok na zaplatenie zmluvného úroku po zosplatnení úveru, kumulácia s úrokom z omeškania

V prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník ...

Nekalá súťaž, neopodstatnené oznámenie prevádzkovateľovi sociálnej siete

Ak súťažiteľ neopodstatnene oznámi prevádzkovateľovi komunikačného kanálu na internete (prevádzkovateľovi siete Facebook), že iný ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttps://ws.skp.sk/pvia/poistovatel.xhtml?lang=sk

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Zistenie platnosti technickej a emisnej kontroly podľa evid. čísla vozidlahttps://www.stkonline.sk/overenie-stk

Overenie termínu platnosti technickej a emisnej kontroly zdarma

Konkurzy a reštrukturalizáciehttps://ru.justice.sk/ru-verejnost-web/pages/searchKonanie.xhtml?query=

Zoznam konkurzov a reštrukturalizácií

Katastrálna mapahttps://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&z=8&c=19.530000,48.800000#

Zistenie vlastníka nehnuteľnosti klikom na mape.

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Ktorého kandidáta na generálneho prokurátora favorizujú dekani?https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/557217-ktoreho-kandidata-na-generalneho-prokuratora-favorizuju-dekani/

Ak prejde v parlamente zmena voľby generálneho prokurátora, budú môcť svojich kandidátov na ...

M. Kolíková: Obava z trestného stíhania sudcov je skôr emocionálnahttps://www.teraz.sk/slovensko/m-kolikova-obava-z-trestneho-stiha/480473-clanok.html

Sudcov sa snažila ubezpečiť, že ak nedôjde k nejakému väčšiemu nárastu svojvoľných ...

Zvýšenie pokuty za nedodržanie izolácie bude prokované zrýchlenehttps://www.teraz.sk/slovensko/nrsr-o-zvyseni-pokuty-za-nedodrzani/480466-clanok.html

Operátor by mohol podľa novely spracúvať lokalizačné údaje bez súhlasu účastníka, ...

Z. Čaputová formálne vymenovala 54 nových vysokoškolských profesorovhttps://www.teraz.sk/slovensko/prezidentka-z-caputova-formalne-vyme/480400-clanok.html

Prezidentka SR Zuzana Čaputová v utorok vymenovala 54 nových vysokoškolských profesorov.

Kolíkovej nová súdna mapa by mala byť známa do konca leta, ministerka chce návrat do 90-tych rokovhttps://www.webnoviny.sk/kolikovej-nova-sudna-mapa-by-mala-byt-znama-do-konca-leta-ministerka-chce-navrat-do-90-tych-rokov/

Návrh novej súdnej mapy, ktorý počíta so zväčšovaním súdnych obvodov a s tým súvisiacim ...

Kompetenční absurdita. Nadřízený trestal i rozhodoval, zda jednal zákonněhttps://www.idnes.cz/zpravy/domaci/policie-soud-stiznost-ustavni-nadrizeny.A200714_103122_domaci_remy

Nároky příslušníků bezpečnostních sborů na odškodnění za nezákonné rozhodnutí budou ...

Nové časopisy

Bulletin slovenskej advokácie 6/2020

Bulletin slovenskej advokácie 6/2020

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Justičná revue 5/2020

Justičná revue 5/2020

Časopis pre právnu prax, ktorý vydáva Ministerstvo spravodlivosti SR

Bulletin slovenskej advokácie 5/2020

Bulletin slovenskej advokácie 5/2020

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Bulletin slovenskej advokácie 4/2020

Bulletin slovenskej advokácie 4/2020

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Právny obzor 3/2020

Právny obzor 3/2020

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

Verejné obstarávanie  - právo a prax 3/2020

Verejné obstarávanie - právo a prax 3/2020

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

PoUtStŠtPiSoNe
: