Všeobecný zákaz vstupu detí do reštaurácie, ktorý nie je založený na objektívnych a rozumných dôvodoch a odôvodnený legitímnym cieľom, predstavuje diskrimináciu spotrebiteľa. Tak znie aktuálny výrok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky.
Najvyšší správny súd ČR zrušil rozsudok Mestského súdu v Prahe, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Českej obchodnej inšpekcie o uložení pokuty vo výške 10.000 Kč prevádzkovateľovi reštaurácie v Mladej Boleslavi za správny delikt, ktorého sa dopustil tým, že na dvere reštaurácie umiestnil nápis „Táto reštaurácia nie je vhodná pre deti do 6 rokov v sprievode rodičov z dôvodu rušenia ostatných a hotelových hostí. Vstup len pre dospelých a deti od 6 rokov v sprievode rodičov.“
Súd v danej veci dospel k záveru, že všeobecný zákaz vstupu detí do prevádzkarne reštaurácie, ktorý nie je založený na objektívnych a rozumných dôvodoch a odôvodnený legitímnym cieľom, predstavuje diskrimináciu v zmysle § 6 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Podľa súdu za ospravedlniteľný dôvod pre zákaz vstupu detí do reštaurácie nemožno považovať prevádzkovateľom len vo všeobecnej rovine deklarované zameranie na určitý druh klientely. Aj pokiaľ by bolo možné považovať za legitímny záujem na zabezpečení zodpovedajúcej úrovne čerpania služieb obchodnou klientelou, na ktorú sa prevádzkovateľ reštaurácie zameriava a ktorá môže byť deťmi rušená, potom na dosiahnutie tohto cieľa sa nejaví ako primerané použitie prostriedkov spočívajúcich vo všeobecnom zákaze vstupu (všetkých) detí do prevádzkarne, prípadne rodičov sprevádzajúcich deti do 6 rokov, ktorým nebol vstup umožnený ani v sprievode rodičov. V tejto súvislosti sa ponúkali miernejšie prostriedky vedúce k tomu istému cieľu, napríklad vykázanie, prípadne obmedzenie vstupu konkrétnych detí, ktoré nad mieru primeranú pomerom rušia ostatných hostí reštaurácie, prípadne ohľadom ktorých možno mať vzhľadom k ich správaniu pri vstupu do reštaurácie v tomto smere dôvodné obavy.
Podľa sudcov NSS dôvody, na ktorých základe možno primeraným a nevyhnutným spôsobom obmedziť vstup detí do prevádzkarne, môžu byť napríklad stavebné riešenie, ktoré neumožňuje zabezpečenie zodpovedajúcej úrovne bezpečnosti či ktoré bráni voľnému pohybu po prevádzkarmi s kočíkom alebo povaha tu poskytovaných služieb (napríklad prevádzkarne, v ktorých je distribuovaný výhradne sortiment, ktorého predaj je deťom zakázaný).
Pre úplnosť dodávame znenie § 4 ods. 3 prvej a druhej vety slovenského zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa:
Predávajúci je povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v poskytovaní výrobkov a služieb ustanovenú osobitným predpisom. (týmto osobitným predpisom je tzv. antidiskriminačný zákon, ktorý ustanovuje, že dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.) Predávajúci nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobok, ktorý má vystavený alebo inak pripravený na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktorá je v jeho prevádzkových možnostiach.
Autorka: Sylva Dostálová, tlačová hovorkyňa Najvyššieho správneho súdu ČR
Zdroj: NSS ČR, citácia zákona: ASPI
Ilustračné foto: najprávo.sk