V súvislosti so zrušením tzv. „Mečiarových amnestií“ je potrebné uviesť nasledujúce fakty:
Dňa 4. apríla 2017 nadobudol účinnosť ústavný zákon č. 71/2017 Z. z. z 30. marca 2017, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ústavný zákon č. 71/2017 Z. z.“).
Dňa 4. apríla 2017 nadobudol účinnosť zákon č. 72/2017 Z. z. z 30. marca 2017, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 72/2017 Z. z.“). Súčasťou predmetnej novelizácie (ústavný zákon č. 71/2017 Z. z., zákon č. 72/2017 Z. z.) bolo rozšírenie právomocí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) doplnením Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) o nový čl. 129a, podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o súlade uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti prijatého podľa čl. 86 písm. i) s ústavou (ústavný zákon č. 71/2017 Z. z.). Postup ústavného súdu v tomto konaní upravuje nadväzujúca právna úprava obsiahnutá predovšetkým v ustanoveniach § 48a a § 48b zákona č. 72/2017 Z. z. Podľa druhej vety čl. 129a ústavného zákona č. 71/2017 Z. z. ústavný súd začne konanie vo veci bez návrhu. Obdobne podľa § 48b ods. 1 zákona č. 72/2017 Z. z. o ústavnom súde ústavný súd začne konanie vo veci podľa čl. 129a ústavného zákona č. 71/2017 Z. z. bez návrhu, konanie sa začína dňom vyhlásenia uznesenia schváleného Národnou radou Slovenskej republiky v Zbierke zákonov.
Dňa 6. apríla 2017 bolo v Zbierke zákonov pod č. 74/2017 Z. z. vyhlásené Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 5. apríla 2017 č. 570 (ďalej len „uznesenie NR SR z 5. apríla 2017“) o zrušení:
1. článku V a článku VI rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii uverejneného pod č. 55/1998 Z. z.,
2. rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii uverejneného pod č. 214/1998 Z. z.,
3. rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosti pre obvineného z 12. decembra 1997 č. k. 3573/96-72-2417.
Postup ústavného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 622/2017:
- V súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami čl. 129a ústavného zákona č. 71/2017 Z. z. a § 48b ods. 1 zákona č. 72/2017 Z. z. sa na ústavnom súde 6. apríla 2017 začalo konanie o súlade uznesenia NR SR z 5. apríla 2017 s Ústavou Slovenskej republiky.
Konanie je na ústavnom súde vedené pod sp. zn. Rvp 622/2017 a elektronickým systémom prideľovania spisov bolo 6. apríla 2017 pridelené sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Oroszovi.
- Podľa § 48b ods. 6 zákona č. 72/2017 Z. z. ústavný súd rozhodne o súlade uznesenia NR SR z 5. apríla 2017 o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti alebo jeho časti do 60 dní odo dňa začatia konania. V zmysle § 121 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde je prvým dňom tejto lehoty 7. apríl 2017.
Dňa 6. apríla 2017, ktorý je dňom zverejnenia uznesenia NR SR z 5. apríla 2017 v Zbierke zákonov, začalo konanie pred ústavným súdom. Nasledujúcim dňom, t. j. 7. apríla 2017, začína plynúť procesná lehota na rozhodnutie ústavného súdu.
- V predmetnom konaní rozhoduje plénum ústavného súdu v súlade s čl. 129a a čl. 131 ods. 1 ústavného zákona č. 71/2017 Z. z.
Pri rozhodovaní ústavného súdu v danom konaní môže nastať viacero možností:
1. Plénum ústavného súdu v lehote 60 dní vyplývajúcej z § 48b ods. 6 zákona č. 72/2017 Z. z. môže vysloviť, že uznesenie NR SR z 5. apríla 2017 je v súlade s ústavou.
2. Plénum ústavného súdu v lehote 60 dní vyplývajúcej z § 48b ods. 6 zákona č. 72/2017 Z. z. môže vysloviť, že uznesenie NR SR z 5. apríla 2017 nie je v súlade s ústavou. V takom prípade sa vo vzťahu k uzneseniu NR SR z 5. apríla 2017 v primeranom rozsahu uplatnia účinky vyplývajúce z čl. 125 ods. 3 ústavy.
3. Plénum ústavného súdu môže byť pri hlasovaní rozdelené tak, že pre žiadnu z alternatív rozhodnutia vo veci (ani na vyslovenie súladu preskúmavaného uznesenia NR SR z 5. apríla 2017 s ústavou, ani na vyslovenie jeho nesúladu s ústavou) nebude dosiahnutá nadpolovičná väčšina všetkých sudcov (minimálne 7 hlasov sudcov) podľa čl. 131 ods. 1 ústavného zákona č. 71/2017 Z. z. V takom prípade sa konanie zastaví.
4. Ústavný súd môže nerozhodnúť v ustanovenej lehote 60 dní. V takom prípade sa konanie taktiež zastaví (podľa § 48b ods. 6 zákona č. 72/2017 Z. z.).
Pre úplnosť je potrebné pripomenúť, že plénum ústavného súdu v súčasnosti tvorí len 10 z 13 sudcov (od 4. júla 2014 nie je plénum v plnom zložení) z dôvodu nevymenovania sudcov ústavného súdu prezidentom Slovenskej republiky. Na tento fakt niekoľkokrát upozorňovala aj predsedníčka ústavného súdu Ivetta Macejková. Tento stav zvyšuje riziko (môže nastať v bode 3 vyššie uvedeného), že plénum ústavného súdu nebude môcť rozhodnúť ani v prípadoch, ktoré majú spoločensky mimoriadne veľký význam, z procesných dôvodov spočívajúcich v tom, že pri hlasovaní o veci nebude dosiahnutá nadpolovičná väčšina všetkých sudcov (minimálne 7 hlasov sudcov) podľa čl. 131 ods. 1 ústavného zákona č. 71/2017 Z. z.
Od 4. júla 2014 k dnešnému dňu pre nedosiahnutie nadpolovičnej väčšiny 7 hlasov bolo pri hlasovaní pléna zamietnutých už 14 návrhov.
Ústavný súd ubezpečuje, že v predmetnej veci bude konať v súlade so svojím postavením vyplývajúcim z ústavného poriadku Slovenskej republiky ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti.
Ústavný súd si uvedomuje spoločenský význam a citlivosť danej veci, avšak v súlade s požiadavkou nestrannosti a nezávislosti bude v komunikácii s verejnosťou a médiami aj v tomto konkrétnom prípade zachovávať potrebnú mieru zdržanlivosti.
Zdroj: TS ÚS SR
Ilustračné foto: najprávo.sk