Štvrtok, 30. máj 2024 | meniny má Ferdinand , zajtra Petronela/Petrana
Predplatné
Štvrtok, 30. máj 2024 | meniny má Ferdinand , zajtra Petronela/Petrana
TlačPoštaZväčšiZmenši

Osobitný subjekt civilného sporového konania – aktuálne otázky

Kolektív viacerých autorov • 22.2. 2018, 06:32

V súvislosti s nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku (CSP) došlo zároveň k zániku účasti právnických osôb, ktorých predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (najčastejšie tzv. spotrebiteľské združenia) v prebiehajúcich súdnych konaniach v pozícii vedľajšieho účastníka podľa zaniknutého ustanovenia § 93 ods. 2 OSP.

Keďže v súčasnosti zákon neobsahuje ustanovenie obdobné uvedenému § 93 ods. 2 OSP, jedným z aktuálnych problémov v justičnej praxi je vysporiadanie sa s hromadnými návrhmi združení založených na ochranu spotrebiteľa na vstup do civilných sporových konaní ako osobitný subjekt na strane žalovaného podľa § 95 CSP.

Čo hovorí litera zákona

§ 95 Civilného sporového poriadku

Osobitné subjekty

(1) Na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

(2) Subjekt podľa odseku 1 je v konaní oprávnený na všetky úkony, ktoré môže vykonať strana, ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len subjekt právneho vzťahu.

(3) Ak úkony právnickej osoby podľa odseku 1 odporujú úkonom strany, na ktorej vystupuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností tak, aby to zodpovedalo rozumnému usporiadaniu vzťahov.

Predpoklady pre rozhodnutie súdu o pribratí osobitného subjektu do konania

Predpokladmi pre rozhodnutie súdu o pribratí osobitného subjektu do konania sú podľa § 95 ods. 1 CSP :

1. Potreba ochrany práv strany

2. Súhlas strany, na ochranu práv ktorej má osobitný subjekt vystupovať.

Inštitút pribratia osobitného subjektu je fakultatívnym inštitútom, čo znamená, že súd nie je povinný paušálne pri návrhu tretej, na konaní nezúčastnenej osoby, ktorá má sama záujem vstúpiť do konania ako osobitný subjekt alebo návrhu samotnej strany sporu tomuto návrhu vyhovieť.

Koncepcia ustanovenia § 95 CSP je založená na závere potreby ochrany strany sporu odborne spôsobilým subjektom, či už orgánom verejnej moci alebo inou právnickou osobou. K tomuto záveru môže dôjsť v ktoromkoľvek štádiu konania súd alebo aj samotná strana sporu. Ak k tomuto záveru dôjde konajúci sudca, sám môže vykonať kroky spočívajúce v oslovení strany sporu, či súhlasí so vstupom osobitného subjektu do konania a sám môže takýto subjekt osloviť, či nemieni do konania vstúpiť na ochranu práv strany sporu. Aj z tohto dôvodu je zverejnený zoznam spotrebiteľských združení na webovej adrese: http://www.mhsr.sk/obchod/ochrana-spotrebitela/spotrebitelske-zdruzenia/zoznam-spotrebitelskych-zdruzeni. Ak by išlo o uvedomelejšiu stranu sporu, môže niektoré z týchto združení osloviť aj sama, udeliť jej súhlas s pribratím do jej sporového konania a takýto subjekt môže potom podať na súd kvalifikovaný návrh na pribratie do konania doložený súhlasom strany sporu. Strana sporu môže v rámci súdneho konania aj sama požiadať súd o odbornú pomoc a súd, ak sa stotožní s jej názorom, môže na ochranu jej práv osloviť niektoré zo spotrebiteľských združení s vyššie uvedeným dotazom.  

Najčastejším prípadom súčasnosti je však situácia, kedy občianske združenie, založené za účelom ochrany spotrebiteľa, ktoré nie je žiadnou formou na konkrétnom konaní zúčastnené, požiada najprv v režime infozákona správu každého súdu o zaslanie zoznamov prebiehajúcich spotrebiteľských sporov, do ktorých, bez znalosti konkrétnych skutkových alebo právnych stavov, následne zašle rovnaký návrh na pribratie do konania.

Tretia osoba, ktorá má záujem vstúpiť do konania ako osobitný subjekt nie je stranou sporu ani inak zúčastnenou osobou v konaní, nepožíva preto žiadne procesné práva a povinnosti, to znamená, ani právo na rozhodnutie o jej procesnom návrhu (s výnimkou prípadu, ak sama disponuje výslovným súhlasom strany s jej vstupom, ktorý súčasne s návrhom súdu predložila) a ani právo na vyžadovanie určitého procesného postupu zo strany súdu (výzva spotrebiteľovi, či súhlasí s pribratím do konania).

Tým však netvrdíme, že takéto jej podanie, ktoré neobsahuje súhlas strany sporu s jej pribratím, je vo všetkých prípadoch irelevantné. Ak by v konkrétnom konaní, do ktorého mieni táto nezainteresovaná osoba vstúpiť, mal súd za to, že je jej účasť v konaní nevyhnutná pre ochranu práv strany, môže dotazovať stranu sporu, či táto súhlasí so vstupom takejto osoby do konania. Ak by však bol súd toho názoru, že účasť takéhoto subjektu nie je v konaní nevyhnutná na ochranu práv strany, návrh tejto, na konaní nezúčastnenej osoby, je bez akejkoľvek procesno-právnej relevancie a súd o ňom nemusí ani rozhodovať, teda na takéto podanie vôbec neprihliada (len sa založí do spisu).

Inštitút osobitného subjektu má určité podobné črty s inštitútom vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2 OSP, avšak sú tu viaceré odlišnosti. Je potrebné zdôrazniť, že na rozdiel od oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania podľa právnej úpravy v Občianskom súdnom poriadku, doručením návrhu nezúčastnenej osoby na pribratie do konania ako osobitný subjekt podľa § 95 jej tým samým nevzniká účasť v konaní. Účasť vzniká takémuto subjektu podľa § 238 ods. 3 druhej vety CSP až doručením uznesenia o pribratí do konania.  Pre osvieženie pamäte tiež uvádzame citáciu z § 93 ods. 3 druhej vety OSP: „Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada.“.  Z legislatívneho procesu pri prijímaní nových procesných kódexov nijako nevyplynulo, že by mali súdy z akéhokoľvek dôvodu znovu akceptovať hromadné, formálne resp. anonymné návrhy na pribratie tretích osôb do konania. V minulosti sa judikatúra aj legislatíva totiž už s takýmito návrhmi dostatočne vysporiadali.

Zákonodarca spotrebiteľským združeniam v Civilnom sporovom poriadku rozšíril možnosti účasti v civilných sporových konaniach, keďže môžu vystupovať nielen v pozícii osobitného subjektu za vyššie uvedených podmienok, ale môžu stranu v konaní aj zastupovať, a to podľa § 291 ods. 1 CSP, pričom súd je povinný spotrebiteľa ako stranu sporu o tejto skutočnosti dokonca výslovne poučiť podľa § 292 CSP. 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 2253

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: