Mnohí čitatelia možno nepostrehli, že pred pár dňami prebehla na internete novodobá revolúcia. Bez krvi, bez obuškov a s úspechom pre revolucionárov. Spravodlivosť resp. právo vyhralo. Keďže jej podstatou bol výklad ustanovení autorského zákona, radi by sme, ako portál zaoberajúci sa právom, o tejto udalosti informovali. Nie je to informovanie ex post (t. j. po bitke je každý kráľom), proste nás zainteresovaní o danej situácii neinformovali.
Začiatok tejto revolúcie sa začal zasielaním pokút prevádzkovateľom niektorých internetových stránok, ktorí mali na svojich stránkach embedované videá s hudobným obsahom zo stránky youtube.com. Embedované znamená, že síce mali na svojich stránkach zobrazené videá, tieto však neboli uložené na ich serveroch, ale odkazovali na youtube.com. Ide vlastne o formu zdieľania videa, teda niečo podobné, ako keď si vložíte obľúbené video prostredníctvom odkazu na váš profil vo facebooku. Video sa tam síce zobrazí, avšak to neznamená, že ste si ho tam nelegálne nakopírovali. Prehráva sa stále z youtube.com.
Za takto vložené videá na niektorých slovenských internetových stránkach (napríklad: www.220.sk) vyžadovala SOZA (Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam) vydanie bezdôvodného obohatenia, napríklad vo výške 99,60 eur (podľa času zobrazeného záznamu) s vyhrážkou, že bez príslušnej hromadnej licenčnej zmluvy naplní prevádzkovateľ stránky skutkovú podstatu trestného činu porušovania autorského práva podľa § 283 Trestného zákona. Pozrite si, ako vyzerala táto výzva (Zdrojom je internetová stránka midra.sk). KLIKNITE.
Následne sa na internete začala aktivizovať skupina dotknutých prevádzkovateľov, blogerov ako aj ostatných ľudí, ktorí s týmto arbitrárnym výkladom ustanovení § 5 ods. 11 a § 5 ods. 14 Autorského zákona zo strany Občianskeho združenia SOZA nesúhlasili.
Z čoho vlastne SOZA vyvodzovala nelegálnosť zdieľania hudobných videí? Zo znenia ustanovení § 5 ods. 11 a § 5 ods. 15 Autorského zákona. Pozrite si ich znenie:
- Sprístupňovanie verejnosti je verejný prenos diela takým spôsobom, aby k nemu mal jednotlivec prístup z miesta a v čase, ktorý si sám zvolí (§ 5 ods. 11 Autorského zákona)
- Verejný prenos je šírenie alebo predvedenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami na šírenie zvukov alebo zvukov a obrazov súčasne, alebo ich vyjadrenie po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ich bez tohto prenosu nemohli vnímať; verejný prenos zahŕňa aj káblovú retransmisiu, vysielanie a sprístupňovanie verejnosti. (§ 5 ods. 14 Autorského zákona).
- Hromadnou licenčnou zmluvou udeľuje táto organizácia nadobúdateľovi súhlas na použitie všetkých diel alebo niektorých diel, ku ktorým spravuje práva, dohodnutým spôsobom alebo spôsobmi, v dohodnutom rozsahu, na dohodnutý čas a nadobúdateľ sa zaväzuje, ak nie je dohodnuté inak, uhradiť odmenu (§ 48 ods. 1 Autorského zákona).
Mimochodom, pozastavili ste sa nad tým, že Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam je občianskym združením? Dáva mu na to podklad priamo autorský zákon, ktorý hovorí, že organizácia kolektívnej správy je právnická osoba, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy. Oprávnenie na výkon kolektívnej správy možno udeliť len právnickej osobe, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky a je založená na nepodnikateľský účel podľa osobitného predpisu (Napríklad zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov).
Čo odznelo v „revolúcii"
V reakciách na zasielanie výziev na zaplatenie bezdôvodného obohatenia sa objavovali aj názory, že pokiaľ je embedované video zobrazené na stránke, tak je vlastne protizákonné dávať aj URL odkazy na stránku (napríklad tzv. Čítali sme, kde sa odkazuje na iné stránky a ich obsah sa nekopíruje na stránku, ktorú pozeráte, len sa preklikom dostanete na stránku, na ktorú sa upozorňuje), nakoľko ide vlastne o to isté, teda zobrazenie obsahu inej stránky bez nelegálneho kopírovania jej obsahu. Rovnako niektorí komentátori uvádzali, že analogicky by sa potom malo platiť aj za citácie slovesných diel, pokiaľ ich niekto cituje v článku a odkazuje na ne.
Následné vyjadrenie SOZA
V slede udalostí nasledovalo vyjadrenie SOZA. Tá vo svojom vyjadrení uviedla, že:
„SOZA je spoločnosť, ktorá uprednostňuje predovšetkým právny pohľad a súlad so zákonom. Uznávame, že licencovanie webu je nesmierne zložité a jeho forma sa stále vyvíja. Preto dochádza k situácií, kedy moderné technológie na míle predbiehajú zastaranú legislatívu. Chápeme, že v tomto prípade ide samozrejme o problém právny, avšak na jeho pochopenie treba dokonale poznať technologické princípy fungovania internetovej komunikácie. Je to hádam po prvý krát, kedy sa právne východiská kreujú súčasne s technologickými možnosťami.
Komunita, ktorá vzniknutú situáciu vyvolala, nás motivovala pozrieť sa na veci inak a začať rozmýšľať oveľa intenzívnejšie o argumentoch protistrany. Napriek neštandardným postupom, hrubosti a nevyberaným slovám, uznávame, že použitie hypertextových odkazov a tzv. embedovacích kódov nie je verejným prenosom, resp. sprístupňovaním autorského diela verejnosti podľa platného Autorského zákona a teda nepodlieha licencovaniu.
SOZA sa všetkým, ktorí sa cítia našimi sankciami dotknutí, ospravedlňuje."
Každý majiteľ internetovej stránky s hudbou, to znamená aj ten, kto na svojej stránke bezplatne sprístupňuje hudobné diela ako súčasti audiovizuálnych diel napr. hudobných videoklipov je v zmysle platného Autorského zákona povinný získať licenciu/súhlas na verejné sprístupňovanie hudobných diel prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete.
Pri použití hudobného videoklipu na webovej stránke spoločnosti registrovanej na území Slovenskej republiky ide podľa § 5 ods.11 a § 5 ods.14 Autorského zákona č.618/2003 Z.z. (ďalej aj AZ) o verejný prenos, resp. sprístupňovanie autorského diela verejnosti – tzn. je možné si videoklip priamo prehliadať na stránke - udelenie licencie zo strany SOZA je potrebné.
V prípade hypertextového odkazu a embedovacieho kódu odkazujúceho na server iného prevádzkovateľa, ide v princípe o informáciu pre používateľa webovej stránky, kde je daný videoklip umiestnený. V takomto prípade nejde o verejný prenos, ale o sprístupnenie autorského diela z pôvodnej webovej stránky. V tomto prípade licencia SOZA nie je potrebná.
Licencia SOZA
Podľa SOZA je sprístupňovanie hudby na internete podľa § 5 ods.11 a § 5 ods.14 Autorského zákona verejným prenosom autorského diela. Verejný prenos autorského diela spadá podľa § 18 Autorského zákona ods.2 písm. h) medzi majetkové práva autora a teda k takémuto použitiu diela je potrebný jeho súhlas, resp. súhlas organizácie kolektívnej správy práv, ktorá ho zastupuje.
Súhlas na verejné sprístupňovanie hudobných diel je možné získať uzavretím licenčnej zmluvy so SOZA, ktorá v súlade s oprávneniami, vydanými Ministerstvom kultúry SR pod č. 1/1998 a 1/2004 a Autorským zákonom chráni na Slovensku majetkové práva autorov a vydavateľov hudobných diel.
Na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je viazaná Slovenská republika a bilaterálnych zmlúv, ktoré má SOZA uzatvorené s ostatnými organizáciami kolektívnej správy, zastupujúcimi celosvetový autorský repertoár, má SOZA právo udeľovať licenciu na verejné sprístupňovanie hudobných diel pre celé územie Slovenskej republiky (bez ohľadu na územie, na ktorom sa fakticky nachádza sprístupňovaný obsah a bez ohľadu na umiestnenie hostingu príslušnej domény), uviedla SOZA vo svojom vyjadrení.
A čo povedala SOZA k zdieľaným videám na Facebooku?
Ten, kto vloží embedované video napr. na Facebook , nie je zodpovedný za vysporiadanie autorských práv. Zodpovednosť má vlastník domény (používateľ autorských diel). Nuž, preložíme to do zrozumiteľnej reči. Ten, kto bude zdieľať na Facebooku video z youtube, nemusí nič platiť (ak by platil pôvodný názor SOZA, tak by zrejme každý užívateľ Facebooku, ktorý zdieľal hudobné video musel platiť pod hrozbou trestného stíhania). Zodpovedná za autorské práva je teda stránka youtube, ktorá umožnila vložiť na svoju stránku video. Takže si môžete vydýchnuť.
Záverom
Celá slovenská internetová verejnosť môže byť kľudná, pár jednotlivcov, ktorí mali zdravý a logický pohľad na vec, vychovalo kompetentných, aby sa právna rovina (resp. jej výklad) zosúladila s tou technickou. Možno by bolo pouvažovať nad zmenou autorského zákona, aby k takýmto amatérskym pokusom (pouvažujte asi z koho strany) už viac nedochádzalo.