NÁZOR: Sťažnosť na sudcu

Jeden klient ma nedávno zaskočil zaujímavou myšlienkou. Klient bol celkovo spokojný so zastupovaním na pojednávaní v danej veci, ale stále bolo vidieť, že ho niečo vnútorne trápi. Na otázku čo sa mu nepozdáva pohotovo odpovedal, že nie je spokojný s priebehom konania, nakoľko konajúci sudca vystupoval na klienta arogantne, útočne a až zaujato voči nemu, hoci konajúci sudca na to nemal žiadny objektívny dôvod. Takéto situácie sa vyskytnú z času na čas aj v iných prípadoch, hoci účinná obrana voči takémuto správaniu sa konajúceho sudcu neexistuje. Už z titulu postavenia sudcu, by mal každý sudca vystupovať nezaujato a nestranne. Bohužiaľ, alebo našťastie (závisí to od uhla pohľadu) aj sudcovia sú ľudia a podliehajú ľudským pocitom či už pozitívnym alebo negatívnym. Všetko je to o sile osobnosti daného sudcu ako človeka. Pojednávania na súde sú verejné, a preto je tam vyššia miera pravdepodobnosti, že buď si dvaja ľudia „padnú do oka" alebo nie a vtedy prichádzajú na rad predsudky. Bez ohľadu na osobné sympatie, prípadne nesympatie by mal konajúci sudca vychádzať pri svojom konaní a rozhodovaní len zo skutočností tvrdených sporovými stranami a preukázanými predloženými dôkazmi. Z procesného hľadiska však advokát nie je oprávnený vstupovať do reči konajúceho sudcu a advokát ani nemá reálnu možnosť ako procesne napadnúť vystupovanie konajúceho sudcu pre pochybnosť o jeho nezaujatosti voči advokátovmu klientovi.

Advokát by mal v prvom rade postupovať dômyselne tak, aby ešte viac nezhoršil postavenie svojho klienta v očiach konajúceho sudcu, nakoľko slovenskí sudcovia by sa mali riadiť slovenskými zákonmi, ale dôkazy občas hodnotia podľa svojho uváženia. A koniec koncov slovenskí sudcovia rozhodujú občas aj podľa svojho uváženia a nie zrovna v súlade s platnými zákonmi Slovenskej republiky, hoci by to malo byť inak. Na takéto zmeny sa však vyžaduje ľudová iniciatíva smerujúca na príslušné miesta (vláda SR a Parlament SR), z ktorých je možné buď iniciovať alebo priamo zmeniť nefungujúce články slovenskej justície.

Prirodzená inteligencia hovorí, že advokát by mal podať na konajúceho sudcu sťažnosť pre nevhodné konanie na pojednávaní. Realita je však iná, pretože sťažnosť na konajúceho sudcu možno podať v súlade s ustanovením § 62 a nasledujúce zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetná právna úprava hovorí, že sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana v konaní, pričom sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva. Z vyššie uvedenej zákonnej definície vyplýva, že sťažnosť proti konajúcemu sudcovi možno podať u predsedu príslušného súdu len pre prieťahy v konaní alebo pre porušovanie zásad dôstojnosti súdneho konania. V prípade, že by sa advokát predsa rozhodol podať sťažnosť na konajúceho sudcu z dôvodu, že zvyšuje hlas a je pravdepodobne zaujatý voči advokátovmu klientovi, po uplynutí tridsaťdňovej lehoty na vybavenie sťažnosti by advokátovi došiel list s názvom vybavenie sťažnosti, v ktorom by predseda daného súdu oboznámil advokáta o tom, že predseda daného súdu nemôže zasahovať do priebehu konania a rozhodovania konajúceho sudcu a z toho dôvodu sťažnosť advokáta odmieta ako bezdôvodnú. Ak je klient alebo advokát toho názoru, že sťažnosť nebola riadne vybavená predsedom daného súdu, môže advokát podať predsedovi krajského súdu, pod ktorý spadá daný okresný súd, žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti. Je však vysoko pravdepodobné, že predseda daného krajského súdu by sťažnosť na správanie konajúceho sudcu okresného súdu posudzoval rovnako ako predseda okresného súdu, ktorého sudcom je konajúci sudca. Dôvodom pre takýto postoj a postup predsedu daného súdu je skutočnosť, že zákon presne definuje v akých konkrétnych prípadoch možno podať sťažnosť na konajúceho sudcu. So sťažnosťou by zrejme nepochodil úspešne ani druhý klient advokáta, ktorý má problém s tým, že konajúci sudca síce nariaďuje jedno pojednávanie za druhým v priebehu niekoľkých rokov trvania sporu, avšak ešte ani raz úspešne neotvoril pojednávanie. Advokátska prax so sebou prináša viaceré zaujímavé prípady, ktoré bohužiaľ nie sú stále riadne a jednotne upravené pre prípad, že by nastali, tak ako tomu je vo vyššie uvedených dvoch prípadoch konajúcich sudcov. Netreba zabudnúť, že sťažnosť na konajúceho sudcu by mala spĺňať náležitosti v súlade s ustanovením § 5 zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov. Potrebné je uviesť identifikačné údaje sťažovateľa ako je meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu. V prípade právnickej osoby ide o údaje ako názov, sídlo a meno a priezvisko osoby oprávnenej konať v mene právnickej osoby. Okrem vyššie uvedeného musí byť sťažnosť čitateľná a zrozumiteľná, najlepšie v písomnej forme. Musí byť z nej zrejmé proti komu smeruje, na aké nedostatky poukazuje, čoho sa sťažovateľ domáha a musí byť podpísaná sťažovateľom. Pozor treba dávať v prípade, ak je sťažovateľ zastúpený advokátom, pretože na toto konanie sa vzťahuje špeciálna zákonná úprava a plnomocenstvo musí byť z toho dôvodu úradne osvedčené. Forma plnomocenstiev v rámci štátnych orgánov a orgánov štátnej správy tiež nie je jednotne upravená, pričom takáto právna úprava by si nevyžadovala vysokú mieru náročnosti.

Do úvahy ešte prichádza, aby advokát podal námietku zaujatosti voči konajúcemu sudcovi. Avšak slovenský právny poriadok, konkrétne zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v ustanovení § 14 a nasledujúce upravuje v akých prípadoch je možné vzniesť námietku zaujatosti. Občiansky súdny poriadok ustanovuje, že sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Pod pojmom pomer sudcu k prejednávanej veci, možno najmä chápať tú skutočnosť, že konajúci sudca už o danej sporovej veci konal a rozhodoval na všeobecnom súde vyššieho alebo nižšieho stupňa. Pod pojmom pomer k účastníkom konania alebo k ich právnym zástupcom (napr. advokátom) možno chápať hlavne akýkoľvek preukázateľný osobný vzťah konajúceho sudcu ku ktorejkoľvek sporovej strane alebo ku ktorémukoľvek ich právnemu zástupcovi (napr. konajúci sudca a žalobca sú súrodenci). Podstatnými náležitosťami námietky zaujatosti je uvedenie proti komu námietka zaujatosti smeruje; dôvod, pre ktorý má byť konajúci sudca vylúčený; kedy sa účastník konania podávajúci námietku zaujatosti o dôvode dozvedel. Posledný údaj je dôležitý s ohľadom na skutočnosť, že námietku zaujatosti možno podať najneskôr na prvom pojednávaní alebo do 15 dní, odkedy sa mohol účastník konania o dôvode na vylúčenie konajúceho sudcu dozvedieť. O námietke zaujatosti rozhoduje súd vyššieho stupňa a v prípade Najvyššieho súdu SR iný senát tohto súdu. Táto právna úprava však opätovne nerieši problém ohľadom správania sa konajúceho sudcu na pojednávaní, čo potvrdzuje aj Občiansky súdny poriadok, keď ustanovuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Z vyššie uvedených dôvodov a teda aj možných procesných postupov v prípade, že konajúci sudca prejavuje vyššiu mieru antipatie voči klientovi advokáta než je zvyčajne bežné, advokát v praxi nič nezmôže, nakoľko slovenský právny poriadok akýkoľvek „nápravný" postup voči konajúcemu sudcovi, ktorý sa chová neprofesionálne, nepozná. Táto problematika by mala byť právne upravená, nakoľko nevhodné správanie sa konajúcich sudcov na pojednávaní sa stáva čoraz frekventovanejšou problematikou v praxi. A jedine ľudová iniciatíva zdola môže vzbudiť záujem kompetentných osôb o riešenie danej v súčasnosti neriešiteľnej problematiky.

JUDr. Pavol Kollár
advokát
www.judrkollar.sk