Kto asi dostane váš súdny spor na stôl

Nepovšimnuté zmeny v organizácii súdnictva

Laická verejnosť žije v presvedčení, že súd rovná sa sudcovia a verejné pojednávania a že súd len rozhoduje o vine a treste za trestné činy. Tento vžitý predsudok nemožno nikomu zazlievať, vychádza zo súdneho systému, ktorý tu bol pred mnohými rokmi a obrazu, ktorý vytvárajú rôzne médiá.

Situácia sa však zmenila. Súdy, či už okresné alebo krajské, môžu rozhodovať množstvo sporov bez toho, aby sa sporové strany, teda žalobca a žalovaný stretli tvárou v tvár, a teda dalo by sa povedať „od stola".

Čo je však zásadnejším prelomom, ktorý postrehol málokto je skutočnosť, že sudcovia už nie sú na súdoch jediní, ktorým môže vás spor ostať na stole a ktorí ho musia vyriešiť a rozhodnúť. Už skoro 10 rokov na súdoch pôsobia aj vyšší súdni úradníci.

Kto je to vyšší súdny úradník?

Nezainteresovanému čitateľovi sa pri otázke, kto je to vyšší súdny úradník možno vyjaví pán v sivom obleku, ktorý sa ku každému správa nepríjemne, pečiatkuje si svoje „nezmyselné tlačivá" a šikanuje ľudí formalistickými požiadavkami, a teda v konečnom dôsledku ide o ďalšieho darmožráča v rozbujnenom štátnom aparáte. Nečudo, už samotný názov tejto funkcie musí evokovať niečo typicky byrokratické a prívlastok „vyšší" tomu dodáva punc oficiálne povolenej arogancie.

V skutočnosti ide o právnika so skončenou vysokou školou, ktorý požíva titul Mgr. alebo JUDr. a z väčšej časti ide o mladých právnikov, absolventov, nezriedka ide však aj o skúsených právnikov s mimoriadnym odborným rozhľadom a pracovným nasadením.

Vydarený experiment

Napočudovane zavedením funkcie vyššieho súdneho úradníka v roku 2002 (zákon č. 425/2002 Z. z.) sa začali konania na súdoch reálne hýbať. Grafy sa zdvihli z červených čísel, obchodný register začal fungovať ako štandardná európska inštitúcia a prvostupňovým súdom konanie trvalo podstatne kratšie, nehovoriac o tom, že sa postupne začali „zbavovať" tzv. reštančných vecí, teda dlho prebiehajúcich súdnych sporov. Platobné rozkazy začali vydávať ľudia, ktorí mali právnické vzdelanie a nie stredoškolsky vzdelaní zamestnanci z rôznych odborov, ktorí dovtedy robili väčšinu vecí systémom „takto sa to vždy robilo" bez ohľadu na zmeny v právnej úprave. Musíme však uviesť, že čierne ovce sa nájdu vo všetkých profesiách, kde pracujú ľudia, avšak absolutizovanie vzhľadom na výsledky je oprávnené.

Čo sa za tým skrýva?

Predtým, než odkryjeme pre všetkých skutočnú realitu, radi by sme uviedli, čo patrí (okrem iného) do právomocí vyššieho súdneho úradníka. Pozrite sa:

• úkony súvisiace s prípravou pojednávania
• príprava hodnotenia dôkazov pre sudcu
• príprava rozhodnutí pre sudcu
• iné procesné úkony
• úkony súvisiace s prípravou súdneho spisu na predloženie odvolaciemu súdu alebo dovolaciemu súdu
• úkony vo vykonávacom konaní
• vyšší súdny úradník rozhoduje na základe poverenia sudcu aj v exekučnom konaní (atď.)

Medzi úkony vyššieho súdneho úradníka patrí aj skutkový a právny rozbor vecí a tzv. iné úkony súdu.

Rozmýšľate čo pri týchto právomociach vyššieho súdneho úradníka robí sudca? Nebudeme krivdiť nikomu, je tu naozaj zopár úkonov, ktoré vyšší súdni úradníci nemôžu robiť, napríklad pojednávať.

Tak toto je realita

Zákon teda umožňuje sudcovi, aby celý spis zveril vyššiemu súdnemu úradníkovi na rozhodnutie resp. „prípravu rozhodnutia" (bez ohľadu na to, či ide o drobný spor alebo miliónovú kauzu, alebo či ide o prvostupňové konanie alebo odvolacie konanie). Dospeli ste teda k záveru, že na súdoch rozhodujú nielen sudcovia, ale existuje tam aj určitý iný aparát, t. j. vyšší súdni úradníci, ktorí majú vysokoškolské právnické vzdelanie, a ktorým to môže sudca „hodiť na stôl", keďže má na to zákonné zmocnenie. Čo si myslíte. Hodí?

Plat na úrovni pomocného stavebného robotníka

Úvodom si dovolíme uviesť, že plat vyššieho súdneho úradníka sa poskytuje v priemere okolo 400 až 500 eur. Na vyššie sumy však už musíte byť buď miláčikom vedenia, alebo mať v rezorte odrobenú poriadnu kopu rokov (1% zvýšenie za rok vám garantuje naozaj skvelý rast príjmu).

Podľa mnohých názorov zavedenie inštitútu vyšších súdnych úradníkov vychádzalo z toho, že „musíme nájsť niekoho na robotu", a mladí šikovní a múdri právnici budú makať, a teda radšej príjmeme troch – štyroch vyšších súdnych úradníkov, ako jedného sudcu. Áno, ale dokedy im vydrží ten entuziazmus?

Už v roku 2003 sa vyjadril predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici, že s vyššími súdnymi úradníkmi sú len tie najlepšie skúsenosti a ukazuje sa, že táto nová hierarchia v justícii bola nanajvýš potrebná a bude v budúcnosti veľmi užitočná.

V marci 2010 sa žilinský okresný sudca vyjadril, že vyšší súdni úradníci majú pre fungovanie súdnictva obrovský a zásadný význam, keďže štát ušetril na sudcovských platoch.

V septembri 2010 sa na margo vyšších súdnych úradníkov vyjadril aj Štefan Harabin, keď pri voľbe sudcu Najvyššieho súdu bol rezortom spravodlivosti vyslaný bývalý vyšší súdny úradník: „Ani primára na ortopédii nemôže vybrať vrátnik, hoci je slušný...." Tak my, všetci "vrátnici" s vysokoškolským právnickým vzdelaním, riešiaci množstvo právnych káuz každý deň, ďakujeme za uznanie.

M. Tóthová v článku na portáli www.sudcovia.sk uviedla, že vyšší súdni úradníci sú aj tou časťou justície, z ktorej sa môžu formovať sudcovia, avšak polemizuje nad tým, či ich prax je postačujúca na to, aby sa z nich „bez ďalšieho" stali sudcovia.

Takýchto a aj obdobných vyjadrení by sme našli mnoho, stačí si prelúskať internet.

Justícia odmieta odborníkov

Ako sme si zmonitorovali na niektorých súdoch na Slovensku, nie je výnimočné, že kompletne celé spory na súde rozhodujú vyšší súdni úradníci. Keďže v súčasnosti sú pomerne široké možnosti rozhodovania súdov bez pojednávania, spis má na stole v mnohých prípadoch len vyšší súdny úradník, ktorý ho rieši od začiatku do konca. Pri konečnom rozhodnutí častokrát urobí „koncept" rozhodnutia pod menom konajúceho sudcu. Nič nezákonné, sudca si to prečíta a buď to odobrí alebo nie.

Položme si otázku. Tí mladí, múdri a ambiciózni právnici, ktorí sa po nástupe na súd do funkcie vyššieho súdneho úradníka podujali tieto spory riešiť.. dokedy im ten entuziazmus vydrží? Asi dokým pôjdu požiadať do banky o úver na bývanie a vyženú ich „svinským krokom". Nedá nám nespomenúť jednu aktuálnu skúsenosť z východného Slovenska, kedy sa jeden fundovaný a uznávaný právnik, ktorý publikoval svoje odborné názory aj v zahraničí a ktorý sa v práci nezastaví a nikdy nezastavil, dostal na funkciu vyššieho súdneho úradníka. Po obdržaní platobného dekrétu na cca 400 eur čistého dal justícii zbohom. A jej je to jedno... (nečudujeme sa starej pani justícii, veď má predsa zaviazané oči, takže odchod fundovaného odborníka asi nezaregistrovala a má aj plné ruky s tými ťažkými váhami, takže ho nemohla ani zadržať so slovami: Nechoď, veď v justícii musíme mať tých najlepších odborníkov!"). To je jeden z mnohých prípadov. Máme vedomosť aj o kvalitnom odborníkovi, ktorý zotrval na jednom z bratislavských súdov pár mesiacov a dnes je akceptovaným odborníkom v súkromnej sfére.

Dešpekt k funkcii vyššieho súdneho úradníka je enormný. Či už zo strany sudcov, či už zo strany verejnosti. Vo väčších mestách sa úradník len ohreje na stoličke a po zaučení odchádza do súkromnej sféry, ktorá ťaží z jeho vedomostí a skúseností, v menších mestách úradníci ostávajú vo väčšej miere, nakoľko nemajú inú reálnu možnosť zamestnania sa.

Rezultát

Verejnosť môže očakávať reformu súdnictva, rôzne právne zmeny na zrýchlenie konaní, zvýšenie hospodárnosti konaní, ale naplnenie týchto očakávaní predpokladá aj motiváciu (nielen) vyšších súdnych úradníkov. Tí na rozdiel od sudcov nemajú doživotné menovanie, 13. a 14. platy, rehabilitačné dovolenky a dostávajú príjem len vo výške cca jednej pätiny platu sudcu. Ak tí, čo sú motorom, nemajú palivo (v tomto obraznom vyjadrení to znamená ani materiálnu ani morálnu podporu), aký to bude mať efekt? Bez vyšších súdnych úradníkov to už v súčasnosti nejde. Súdnictvo je personálne poddimenzované, proste niekto to robiť musí. Tento článok nemal poukazovať na to, že všetci sudcovia zverujú svoju prácu vyšším súdnym úradníkom, to v žiadnom prípade, práve naopak, článok poukazuje na to, že motivované musia byť všetky fungujúce zložky systému, aby systém aj naďalej fungoval a nemôžu sa robiť takéto markantné rozdiely vo financovaní.

Kooperácia senátov a tímy právnikov v senáte, to je spôsob fungovania systému. Položte si však otázku, aký pracovný výkon po vyštudovaní vysokej školy a adekvátnej praxi by ste podávali za 400 – 500 eurovú výplatu? Je doslova zázrak, že stovky vyšších súdnych úradníkov pracujú bez prestávky dennodenne za takýto plat. Je to ten už toľkokrát spomínaný mladícky entuziazmus. Ale ten nevydrží.

Pri súčasných cenách je málokto spokojný so svojim pracovným príjmom. A ten kto aj je spokojný, ten najviac kričí a najviac sa mu médiá venujú. No zamyslite sa nad tými pár riadkami, ktoré sme napísali. Nekonfrontačne a odborne. Súdnictvo je jedným z pilierov štátnej moci a určite by ste nechceli, aby sa nad vašim majetkovým či rodinným problémom zamýšľal niekto, kto má svoje vlastné existenčné problémy, ktoré v jeho mysli určite zatienia problémy ľudí, o ktorých rozhoduje, ale človek, ktorý chce nájsť spravodlivé riešenie a má k tomu aj patričnú motiváciu. Ide však stále o toho istého človeka, len ho legislatíva ponížila na druhotriednu úroveň, na človeka, ktorý si musí prepočítavať v obchode drobné centy, aby mu vyšiel mesačný príjem aspoň na pár rožkov. Cesta tu je, nájde ju však aj ministerstvo, ktoré zrejme zdieľa len v úvode tohto článku prezentovaný názor laickej verejnosti?

Juraj Babjak a Ján Hrubala napísali v júni 2010, že odborný personál na súdoch, z ktorého časti sa formujú aj sudcovia (teda aj vyšší súdni úradníci), sú nevyhnutnou súčasťou justície, keďže mnohí vyšší súdni úradníci sú doslova „pravou rukou sudcu" a zlepšenie ich statusu si zaslúži väčšiu pozornosť.

Návrhy na riešenie

Ako už z premisy článku vyplynulo, vysokoškolsky vzdelaní právnici, ktorí majú snahu o zlepšenie systému nezarábajú ani zďaleka toľko, čo ich funkcia obnáša. Pritom na výberové konania na funkciu vyšších súdnych úradníkov sa spravidla nehlásia prominentné deti, keďže ide o nelukratívnu funkciu, na ktorej treba naozaj makať.

Ak sa však máme vyjadriť aj k niektorým systémovým zmenám, keďže nás – vyšších súdnych úradníkov považujú mnohí (možno aj z titulu svojej malosti a nerozhľadenosti resp. z titulu formálneho akceptovania zákonnej úpravy) za nevhodných na funkciu sudcu, máme aj ďalší nápad. Je úplne naivné si myslieť, že právnik, ktorý absolvuje justičnú skúšku je automaticky vhodný na všetky oddelenia súdu, a teda, že zopakovanie si vedomostí z vysokej školy na justičnej skúške dáva každému hĺbkovú znalosť zo všetkých odvetví. Veď to už aj samotná súdna rada viackrát konštatovala – máš síce justičnú skúšku, ale nebol si v praxi na relevantnom súdnom oddelení, tak STOP! Vyšší súdny úradník, ktorý je odborníkom napríklad v občianskom práve by sa mohol podrobiť len justičnej skúške z tohto odvetvia. Samozrejme, nemohol by byť sudcom trestným alebo správnym, a pod. Každodenná právna prax vyššieho súdneho úradníka v konkrétnom oddelení mu dáva záruku, že v tom svojom odbore bude mať po čase potrebný rozhľad. Tak nech sa nerobia pózy, ale začne sa rozmýšľať pokrokovo.

Kolektív vyšších súdnych úradníkov
(Ide o úzky kolektív, avšak pokiaľ s našim názorom súhlasíte, vyjadrite svoj súhlas v diskusii k článku. Ďakujeme za podporu. My naozaj chceme a snažíme sa, pomáhame, riešime a rozhodujeme po kvalitnom zvážení. Snažíme sa o spravodlivosť. Ak chcete, aby sme boli budúcnosťou justície, my vás nesklameme, máme totiž iné východiská a inú štartovaciu čiaru ako mali v minulosti iní.)

Ak chcete rozšíriť naše názory, prosíme, skopírujte do mailu link na tento článok: http://www.najpravo.sk/clanky/kto-asi-dostane-vas-sudny-spor-na-stol.html

alebo sa zapojte do diskusie a vyjadrite svoj názor, hoci aj anonymne.

Poznámka redakcie: Zaslaný článok Kolektívu vyšších súdnych úradníkov z východnej časti Slovenska bol po redakčnej a jazykovej úprave uverejnený v plnom znení. Mená autorov si autori článku neželali uverejniť zo strachu pred represiami zo strany vedenia ich súdu. Uverejnenie článku neznamená stotožnenie sa redakcie portálu najprávo.sk s vyslovenými závermi. Autorov upozorňujeme, že portál najprávo.sk už oslovil s otázkou ohľadom ich statusu a platového ohodnotenia aj samotnú Ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú, ktorá prisľúbila pre portál najprávo.sk rozhovor.