Koncentračná zásada

Koncentračná zásada sa uplatňuje jednak v občianskom súdnom konaní, v rámci neho v zmenkovom konaní a predovšetkým v správnom konaní a v správnom súdnictve. V správnom súdnictve platí koncentračná zásada, ktorá je vyjadrená tak, že žalobca môže žalobné dôvody síce rozširovať, dopĺňať a meniť, avšak len do konca lehoty na podanie žaloby.

Koncentračná zásada teda vyjadruje, že určité (spravidla procesné) úkony sa musia všetky skoncentrovať v určitom štádiu konania, napríklad podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.