Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

Z povahy bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplýva, že ide o spoluvlastníctvo, v ktorom miera práv a povinností obidvoch spoluvlastníkov nie je vyjadrená podielom, ale obidvaja manželia sú vlastníkmi celej veci, pričom práva a povinnosti jedného z nich sú obmedzené len právami a povinnosťami druhého.

V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku. Manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva. Dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej zápisnice. Manželia sa môžu voči inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa.

Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Z judikatúry súdov:

 Ak bola nejaká vec získaná za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva sčasti za prostriedky len jedného z manželov, patrí za podmienok uvedených v ustanovení § 143 OZ do bezpodielového spoluvlastníctva. (Zhodnotenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. Cpj 86/1971, R 42/1972)

* * *

S výnimkou vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, nemôže žiadny z manželov zo spoločných prostriedkov kúpiť vec do výlučného osobného vlastníctva, a to ani so súhlasom druhého z manželov. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cz 51/1973, R 74/1973)

* * *

Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí až vyplatená a prevzatá mzda, nie však nárok na mzdu. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí celá vyplatená mzda, nielen tá jej časť, ktorá zostala po uspokojení osobných potrieb toho manžela, o ktorého mzdový nárok ide.

Do príjmov z práce je nutné zahrnúť tiež odmeny za vynálezy a autorské diela, odmeny za dobré pracovné výsledky, vyplatené prémie a odmeny za zlepšovacie návrhy. Pokiaľ ide o príjmy z autorského práva, patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov len tie čiastky, ktoré boli za trvania manželstva už vyplatené. Prípadnú tvrdosť, ku ktorej by mohlo pri vyporiadaní dôjsť v neprospech manžela, ktorého zásluhou bol týmto spôsobom spoločný majetok manželov rozmnožený, riešia súdy správne postupom podľa ustanovenia § 150 tretej vety OZ.

Čiastky vyplatené z dôvodu odstupného jednému z manželov, prípadne veci za ne obstarané, patria taktiež do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria tiež výhry zo stávok v Športke a Sazke (v súčasnosti pozri zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov – pozn. autora), veci získané výhrou vo vecnej lotérii alebo inej zlosovacej akcii a podobne.

Rovnako výnosy, úžitky a prírastky veci patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, či už vec samotná je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov alebo vo vlastníctve jedného z manželov.

Pri výhre na žrebe je rozhodujúci okamžik výhry, nie však zakúpenie žrebu.

Aj pri poistných zmluvách týkajúcich sa poistenia osôb je nevyhnutné vychádzať zo zásad použitých pri iných zmluvách a plneniach, a teda že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí aj plnenie z poistnej zmluvy, pokiaľ bolo za trvania manželstva v prospech ktoréhokoľvek z manželov realizované. Poistka samotná však môže predstavovať určitú hodnotu, nakoľko pri poistení osôb je poisťovňa povinná v niektorých prípadoch pri zániku poistenia vyplatiť odbavné. Je treba skúmať, aký je stav poistky v dobe zániku manželstva, či a aké nároky z poistiek vyplývajú, prípadne, aké odbavné by bolo k tomuto dňu poisťovňou vyplatené, a k týmto nárokom potom ako k iným pohľadávkam pri vyporiadaní prihliadať.

Pokiaľ ide o jednotlivé platby poistného platené za trvania manželstva zo spoločného majetku na osobné poistenie jedného z manželov, nemožno posudzovať tieto platby pri vyporiadaní ako náklady vynaložené na osobný majetok manžela. Peniaze boli totiž za trvania manželstva spotrebované so súhlasom oboch manželov a k hodnote takto získanej bude treba podľa horeuvedených zásad prihliadať pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno nadobúdať kúpnou alebo inou zmluvou, na základe rozhodnutia štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností stanovených zákonom (§ 132 OZ), pokiaľ však nejde o veci osobnej potreby alebo slúžiace k výkonu povolania len jedného z manželov. Zo znenia ustanovenia § 143 OZ, ktorý používa termín „všetko čo nadobudol niektorý...“ totiž vyplýva, že nie je rozhodujúci právny dôvod tohoto nadobudnutia s výnimkou dedenia a darovania. Platí to aj pokiaľ ide o nadobudnutie peňazí. Ak nejde o dedičstvo alebo dar, nie je teda rozhodujúce, či peniaze na zakúpenie veci boli zadovážené napríklad pôžičkou uzavretou len jedným z manželov (Porovnaj R 31/1967).

Pri rodinných domoch, chatách, garážach a iných nehnuteľnostiach si súdy musia najprv ujasniť, kedy ide o vec samotnú a kedy len o súčasť alebo príslušenstvo veci a až potom riešiť otázku vlastníctva veci, či teda táto vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo nie a či prípade nejde len o pohľadávku voči inej osobe.

Ak manželia nadobudli rodinný dom, chatu, garáž alebo inú nehnuteľnosť, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, za trvania manželstva a na zaplatenie použili len časť spoločných peňazí, je nevyhnutné do bezpodielového spoluvlastníctva manželov zahrnúť celú nehnuteľnosť a nie len jej ideálnu časť zodpovedajúcu hodnotou čiastke použitých spoločných peňazí. (Zhodnotenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. Cpj 86/1971, R 42/1972)