Vylúčenie veci z exekúcie - najčastejšie otázky
5.8. 2011, 12:19 | Edmund HorváthPlatí zásada, že v exekúcii sa môžu postihnúť len veci, ktoré patria povinnej osobe, teda osobe, voči ktorej sa exekúcia vedie. Nemožno však vylúčiť, že sa v niektorých prípadoch postihnú aj veci iných osôb, teda osôb, ktoré s prebiehajúcou exekúciou nemajú nič spoločné, nie sú to teda osoby, voči ktorým sa exekúcia vedie. Pravidelne sa tak stáva pri exekúcii predajom hnuteľných vecí, keďže sa môže stať, že povinný má „pri návšteve exekútora" vo svojej domácnosti aj veci, ktoré mu nepatria, napríklad mu niekto požičal počítač a podobne. Tieto tretie osoby, teda osoby nezúčastnené na exekúcii, môžu v takom prípade podať tzv. excindačnú žalobu.
Aký je účel excindačnej žaloby?
Excindačná (vylučovacia) žaloba slúži na ochranu tým osobám, ktoré majú k majetku postihnutému exekúciou právo, ktoré vylučuje, aby bol tento majetok použitý k nútenému výkonu rozhodnutia, napríklad vlastnícke právo ku konkrétnej exekúciou postihnutej veci.
Čo ak sa vec tretej osoby už medzičasom speňažila?
Pokiaľ by však postihnutú vec už exekútor medzičasom speňažil, excindačná žaloba nemôže byť úspešná, nakoľko vec už nemôže byť v tomto štádiu vylúčená z exekúcie. Tretej osobe už v takomto prípade zostáva len požadovať od oprávneného, ktorému bol výťažok z predaja veci vyplatený, v osobitnom konaní vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v plnení, ktoré prijal za speňaženú vec bez právneho dôvodu.
Pokiaľ chce tretia osoba zabrániť tomu, aby došlo k speňaženiu veci po podaní excindačnej žaloby, môže zároveň podať exekútorovi aj návrh na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, teda odklad exekúcie z dôvodu, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. K tomuto návrhu na odklad exekúcie tretia osoba pripojí súdom potvrdenú excindačnú žalobu ako aj doklad o existencii práva k postihnutej veci a bude sa domáhať odkladu exekúcie vo vzťahu k veci, ktorej vylúčenie je predmetom excindačnej žaloby. Exekútor následne tento návrh predloží exekučnému súdu a do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie môže exekútor vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného, teda nemôže vec speňažiť.
Ktorý súd rozhoduje o excindačnej žalobe?
Prejednávanie a rozhodovanie excindačných žalôb neprináleží exekučnému súdu, návrh na iniciovanie tohto sporového konania podľa § 79 OSP sa podáva na všeobecnom súde odporcu (§ 84 a nasl. OSP), teda na súde v obvode ktorého má odporca (resp. žalovaný, teda osoba oprávneného v exekúcii) bydlisko resp. sídlo. Bydliskom je miesto, kde sa odporca, teda v exekúcii oprávnená strana zdržiava s úmyslom zdržiavať sa tam trvalo. Nemusí ísť teda o miesto, kde má zaevidovaný trvalý pobyt.
Podľa § 88 ods. 1 písm. i/ OSP namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd, sa na ktorom sa uskutočňuje výkon rozhodnutia, ak ide o vylúčenie veci z výkonu rozhodnutia, alebo o rozhodnutie o pravosti, výške alebo poradí pohľadávok prihlásených na rozvrh. Citované ustanovenie § 88 ods. 1 písm. i/ OSP sa však neaplikuje na exekučné konanie, pričom tento názor potvrdzujú viaceré súdne rozhodnutia v kompetenčných sporoch.
Kto podáva žalobu a proti komu?
Žalobu o vylúčenie veci z exekúcie môže podať tretia osoba, teda osoba odlišná od účastníkov konania, ktorá tvrdí, že má právo na vec, ktorá bola postihnutá exekúciou, pričom toto právo nepripúšťa exekúciu na túto vec.
Žaloba musí smerovať voči osobe oprávneného v exekúcii, ktorý je v konaní o žalobe žalovaným. Skúsme si túto zložito znejúcu vetu rozmeniť na drobné. Exekúcia, v rámci ktorej bola postihnutá konkrétna vec inej osoby (napríklad patriaca inej osobe, než voči ktorému je exekúcia vedená), bola iniciovaná veriteľom dlžníka. Tento veriteľ sa v exekúcii označuje ako oprávnený a dlžník ako povinný. Tretia osoba teda musí žalobu o vylúčenie veci z exekúcie smerovať voči veriteľovi povinného, teda osobe, ktorá je oprávneným v exekúcii, v ktorej sa cudzia vec postihla. Žaloba nesmie smerovať voči súdnemu exekútorovi ani voči povinnému, tieto osoby nie sú pasívne vecne legitimované a pokiaľ by tretia osoba označila ako žalovaného exekútora alebo povinného, takáto žaloba by pravdepodobne nebola úspešná a bola by zamietnutá!
Čo musí žaloba obsahovať?
V žalobe sa musí presne špecifikovať vec, ktorej vylúčenia z exekúcie sa tretia osoba domáha. Môže ísť o hnuteľnú aj nehnuteľnú vec.
Dôkazné bremeno o existencii práva k veci nepripúšťajúce exekúciu zaťažuje tretiu osobu, teda žalobcu. Ak chce byť žalobca úspešný, musí v konaní dokázať, že toto právo má, napríklad, že je vlastníkom veci, ktorú postihol exekútor. Neunesenie dôkazného bremena (napríklad nepreukázanie platného nadobudnutia vlastníckeho práva) má za následok zamietnutie žaloby.
Oplatí sa mi podať excindačnú žalobu?
Navrhovateľ je v konaní o excindačnej žalobe oslobodený od súdnych poplatkov, neplatí teda nič. Ak by sa však mienil zastúpiť advokátom, samozrejme, vzniká mu povinnosť úhrady odmeny svojho advokáta. Podanie excindačnej žaloby (ako samozrejme aj každej inej žaloby) si treba dobre rozmyslieť, nakoľko v prípade neúspechu, teda ak mu súd jeho žalobu zamietne, napríklad z dôvodu, že nepreukázal vlastnícke právo k exekuovanej veci, musí navrhovateľ hradiť aj trovy úspešnej protistrany.
Aký je následok vyhovenia excindačnej žalobe?
Kladné rozhodnutie o excindačnej žalobe má za následok zastavenie exekúcie (aj čiastočné) podľa § 57 ods. 1 písm. e/ Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu.