Najprávo.sk - najlepší právny poradca

Ako sa brániť v rozhodcovskom konaní

26.8. 2013, 17:28 |  Marek Hraška

Uzavreli ste zmluvu, ktorej súčasťou bola rozhodcovská doložka alebo ste uzavreli samostatnú rozhodcovskú zmluvu? Pri uzatváraní Vašej zmluvy sa síce spočiatku javilo, že žiadne komplikácie nastať nemôžu, ale dnes už existujú a sú predmetom rozhodcovského konania vedeného voči Vám? Prečítajte si nižšie niekoľko praktických rád, ako sa v takomto rozhodcovskom konaní brániť.

Na úvod tohto článku by sme radi zdôraznili, že nižšie uvedené rady môže pre svoju obranu využiť ktorýkoľvek účastník rozhodcovského konania, ktorým môžu byť tak spotrebitelia ako aj podnikatelia (dodávatelia).

Poznať rozdiel medzi rozhodcovskou doložkou a rozhodcovskou zmluvou nemá pre obranu pred rozhodcovským konaním zásadný význam, je však dobré vedieť, čo ste v skutočnosti uzavreli.

Za rozhodcovskú doložku sa považuje jednoduché zmluvné ustanovenie nachádzajúce sa v hlavnej zmluve upravujúcej Váš zmluvný vzťah. Toto zmluvné ustanovenie obsahuje určenie rozhodcovského súdu alebo rozhodcu, ktorý bude oprávnený rozhodovať Vaše prípadné spory. Jednotlivé procesné podmienky rozhodcovského konania sa však v tomto zmluvnom ustanovení nenachádzajú (vo väčšine prípadov) a určujú sa podľa štatútu vybraného rozhodcovského súdu a, samozrejme, podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK").

Naproti tomu rozhodcovská zmluva sa uzatvára ako samostatná zmluva, obsahom ktorej môže byť okrem určenia rozhodcovského súdu alebo rozhodcu oprávneného rozhodovať Vaše spory aj osobitná úprava viacerých procesných podmienok rozhodcovského konania, ktorá je odlišná od zákonnej úpravy uvedenej v ZRK. Omnoho častejším javom v praxi je ale uzatváranie rozhodcovských doložiek.

V článku budeme ďalej používať iba pojem „rozhodcovská zmluva" pre označenie zmluvy ako aj doložky. A teraz sa už poďme venovať sľúbenej obrane v rozhodcovskom konaním.

1. Arbitrabilita sporu

Pod arbitrabilitou sporu sa rozumie spôsobilosť určitého sporu byť predmetom rozhodcovského konania.

Arbitrabilita sporu môže byť vymedzená napríklad samotnou rozhodcovskou zmluvou, v ktorej si zmluvné strany osobitne zadefinujú konkrétny spor (jeho charakter, predmet), ktorý môže byť rozhodnutý rozhodcovským súdom. Ak medzi stranami vznikne iný spor, rozhodcovský súd nemá právo ho rozhodnúť, pretože takýto spor má nedostatok zmluvnej arbitrability sporu.

Druhou možnosťou je uzavretie rozhodcovskej zmluvy na riešenie všetkých sporov z určeného hlavného zmluvného vzťahu. Takto je upravená veľká väčšina rozhodcovských zmlúv. Dôležitou je tu preto zákonná úprava arbitrability sporu použiteľná vo všetkých rozhodcovských konaniach. Ak medzi stranami vznikne spor, ktorý je v rozpore so zákonnou úpravou arbitrability sporu, rozhodcovský súd nemá právo ho rozhodnúť, pretože takýto spor má nedostatok zákonnej arbitrability sporu.

Radi by sme ešte doplnili, že pojem zmluvná arbitrabilita sporu je pojmom užším k pojmu zákonná arbitrabilita sporu. Ak by ste totiž postupovali podľa prvého príkladu uvedeného vyššie a uzavreli rozhodcovskú zmluvu pre konkrétny spor, tento by musel byť aj tak vždy v súlade so zákonnou úpravou arbitrability sporu. Ak by v súlade s ňou nebol, bola by takáto rozhodcovská zmluva neplatná (spôsob obrany pre tento prípad je podrobne upravený v bode 2 článku).

Právne odôvodnenie toho, čo môže byť predmetom rozhodcovského konania, je pomerne zdĺhavé. Preto pre účely tohto článku len stručne uvedieme, aké znaky musí spĺňať spor, aby „netrpel" nedostatkom zákonnej arbitrability (pozitívne vymedzenie zákonnej arbitrability sporu), resp. aké znaky naplniť nemôže (negatívne vymedzenie zákonnej arbitrability sporu):

  • a) musí ísť o majetkový spor (napr. peňažné plnenie, vydanie veci, zdržanie sa určitej činnosti s vplyvom na majetkovú sféru, spor určovací a pod.);
  • b) musí ísť o spor občianskoprávnej alebo obchodnoprávnej povahy (pozn.: nie pracovnoprávnej povahy);
  • c) povaha daného sporu pripúšťa možnosť uzavretia súdneho zmieru;
  • d) daný spor nemôže byť sporom o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, o osobnom stave, nemôže súvisieť s exekúciou (núteným výkonom rozhodnutia) a nemôže vzniknúť v priebehu konkurzného alebo vyrovnacieho (reštrukturalizačného) konania;
  • e) daný spor nemôže byť už predmetom iného prebiehajúceho konania na všeobecnom súde;
  • f) o danom spore nemôže byť už právoplatne rozhodnuté všeobecným súdom alebo rozhodcovským súdom.

Kto má záujem sa otázke zákonnej arbitrability sporu venovať podrobnejšie, odkazujeme najmä na nasledovné zákonné ustanovenia – § 1 ods. 1 až ods. 3 ZRK, § 2 ods. 1 ZRK, § 4 ods. 2 ZRK, § 67 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP"), § 80 písm. a) OSP, § 81 OSP, § 99 OSP, § 106 OSP.

Ak zistíte, že Váš spor nespĺňa vyššie uvedené znaky, môžete namietať nedostatok arbitrability daného sporu kedykoľvek v priebehu rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd je povinný po vznesení opodstatnenej námietky nedostatku arbitrability sporu konanie pre nedostatok právomoci ihneď uznesením zastaviť (§ 21 ods. 1 ZRK) a postúpiť vec orgánu príslušnému na rozhodnutie, pričom právne účinky spojené s podaním žaloby (spočívanie premlčacej lehoty, prekážka litispendencie a i.) zostanú zachované (§ 104 ods. 1 OSP s prihliadnutím na znenie § 51 ods. 3 ZRK).

Vzhľadom k tomu, že rozhodcami sú v súčasnosti často aj „neprávnici", nedostatok arbitrability sporu môže zostať nepovšimnutý a celý spor môže prebehnúť a skončiť rozhodcovským rozsudkom. Ak ste si preto všimli nedostatok arbitrability sporu až po vydaní rozhodcovského rozsudku, nič nie je stratené. Môžete podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku návrh na všeobecný súd a žiadať o zrušenie takto vydaného rozsudku (§ 40 ods. 1 písm. a) a d) ZRK).

Na záver je potrebné dodať, že rozhodcovský súd rovnako ako aj všeobecný súd (najmä pri vydávaní poverenia na výkon exekúcie) musia prihliadať na splnenie podmienky dostatku arbitrability sporu z úradnej povinnosti (ex offo), a to aj v prípade, ak je rozhodcovská zmluva uzavretá podľa právneho poriadku iného štátu alebo ak sa má cudzí rozhodcovský rozsudok vykonať v Slovenskej republike. Je však predovšetkým vo vašom záujme si skontrolovať, či si dané súdy túto povinnosť splnili, a to bez ohľadu na to, či ste žalobcom alebo žalovaným.

2. Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy

Len na základe platnej rozhodcovskej zmluvy môže prebiehať rozhodcovské konanie. V opačnom prípade musí byť takéto konanie zastavené. Ak k zastaveniu konania nedošlo a bol vydaný rozhodcovský rozsudok, je možné ho z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zrušiť návrhom podaným na všeobecnom súde (ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c) ZRK). Kedy je teda rozhodcovská zmluva neplatná?

Zákon vyžaduje pre rozhodcovskú zmluvu písomnú formu (§ 4 ods. 2 ZRK). Keďže rozhodcovská zmluva má súkromnoprávny charakter, tak vzhľadom na znenie § 40 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ") sa bude vyžadovať písomná forma aj pre akúkoľvek jej zmenu alebo doplnenie, inak bude táto zmena alebo doplnenie zmluvy neplatné. Napriek zákonnej požiadavke o písomnej forme rozhodcovskej zmluvy je ZRK veľmi liberálny v tom, ako vymedzuje dodržanie tejto podmienky.

Vôľa oboch strán uzavrieť rozhodcovskú zmluvu nemusí byť vyjadrená na jednej listine. Ak je rozhodcovská zmluva uzavretá prostredníctvom prejavu vôle zachytenom na viacerých listinách, musí ísť o listiny vzájomne vymenené medzi zmluvnými stranami a v rámci ich zmluvného vzťahu. Listiny môžu byť vzájomne vymenené medzi zmluvnými stranami dokonca aj v rámci už vzniknutého sporu, na ktorý sa má rozhodcovská zmluva vzťahovať. Tejto úprave neodporuje ani ustanovenie § 40 ods. 3 OZ, ktoré stanovuje, že ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak (ZRK inak neustanovuje). Nemusí ísť pri tom o listinu zmluvného charakteru, ale môže ísť napríklad aj o skladiskové alebo tovarovo náložné listiny. Aj z tohto dôvodu je dôležité čítať obsah všetkých listín, ktoré Vám poskytne druhá strana.

Rozhodcovská zmluva sa dá uzavrieť tiež prostredníctvom vzájomnej korešpondencie. Korešpondencia pritom môže byť aj elektronická (telefaxom, e-mailom). Podmienkou v takomto prípade je, aby elektronické komunikačné prostriedky boli schopné zachytiť vôľu oboch strán zmluvu uzavrieť, zachytiť obsah takejto rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Môže nastať aj taká situácia, že jedna strana doručí list s rozhodcovskou zmluvou druhej strane s lehotou na vyjadrenie sa, pričom ak v stanovenej lehote táto druhá strana nevyjadrí svoj záujem/nezáujem rozhodcovskú zmluvu uzavrieť, má sa za to, že s ňou súhlasí. NS SR v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Cdo 143/2011 vyjadril k takémuto prípadu nasledovný názor:

„Mlčanie môže byť prejavom vôle len vtedy, keď z neho možno vyvodiť záver, že ide o prejav vôle určitého obsahu. Tým je mlčky urobený právny úkon podobný konkludentnému právnemu úkonu. Nemôže, ani mlčky, prejaviť nič ten, ktorý o návrhu na voľbu práva sa ani nedozvedel. List z 28. apríla 2009 obsahujúci návrh na uzatvorenie rozhodcovskej doložky nebol povinnému doručený. Nebol tu teda spôsobilý návrh, ktorý by prejavenie jeho vôle, hoci i mlčaním, podnietil."

V tejto súvislosti je potrebné doplniť, že ak je zmluvnou stranou spotrebiteľ, tento musí rozhodcovskú zmluvu uzavrieť s výslovným súhlasom (nie konkludentne), pričom poskytovanie tovaru alebo služieb spotrebiteľovi nemôže byť podmienené uzavretím takej rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej sa všetky prípadné spory budú rozhodovať len v rozhodcovskom konaní. Inak by bola rozhodcovská zmluva neplatná (§ 53 ods. 4 písm. r) OZ v spojení s § 53 ods. 5 OZ).

Ak Vaša rozhodcovská zmluva spĺňa vyššie uvedené atribúty, jej písomná forma bola s najväčšou pravdepodobnosťou dodržaná a pre tento dôvod nie je neplatná.

Písomná forma rozhodcovskej zmluvy sa vyžaduje aj vtedy, ak je táto zmluva uzavretá podľa cudzieho právneho poriadku a rozhodcovské konanie by malo prebiehať na území Slovenskej republiky alebo by sa v tuzemsku malo rozhodcovské rozhodnutie (nútene) vykonať.

Ďalšou podstatnou náležitosťou rozhodcovskej zmluvy okrem štandardných požiadaviek kladených pre všetky právne úkony a zmluvy (podľa § 34 a nasl. a ďalej podľa § 43 a nasl. OZ) je vymedzenie rozsahu a druhu sporov, ktoré sa majú v rozhodcovskom konaní rozhodnúť (§ 3 ods. 1 ZRK). V tejto súvislosti je dôležité spomenúť, že v prípade, ak je rozhodcovská zmluva uzavretá len pre konkrétny spor, a tento má nedostatok zákonnej arbitrability (viď bod 1 článku), predmetná zmluva je neplatná (nedostatok zákonnej arbitrability zapríčiňujúci neplatnosť rozhodcovskej zmluvy analogicky vyplýva z § 5 ods. 1 ZRK).

Ostatné dojednania a náležitosti rozhodcovskej zmluvy (vrátane určenia rozhodcovského súdu) sú dispozitívne, a teda ich absencia neznamená jej neplatnosť.

Ak Vaša rozhodcovská zmluva nemá písomnú formu alebo neobsahuje vymedzenie sporov, ktoré sa majú v rozhodcovskom konaní rozhodnúť, je takáto zmluva neplatná.

Neplatnosť alebo aj neexistenciu rozhodcovskej zmluvy môžete ešte počas rozhodcovského konania namietať najneskôr pri Vašom prvom úkone vo veci samej, inak Vám uvedené právo zaniká (§ 21 ods. 2 ZRK). Rozhodcovský súd však má oprávnenie posúdiť príčinu, pre ktorú ste sa omeškali s podaním námietky a môže Vám omeškanie odpustiť a o námietke rozhodnúť (§ 21 ods. 3 ZRK). Ak rozhodcovský súd zamietne Vašu námietku neplatnosti alebo neexistencie rozhodcovskej zmluvy predbežným rozhodnutím (rozhodcovským uznesením), môžete ešte do 30 dní po jeho doručení podať rovnakú námietku, avšak tentokrát už na všeobecný súd.

V prípade, že už disponujete rozhodcovským rozsudkom, je možné podať voči nemu z dôvodu neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy žalobu o zrušenie na všeobecný súd. Zákonným podkladom pre podanie takejto žaloby budú ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) a d) ZRK.

Avšak pri písmene d) uvedeného ustanovenia (jeho znenie: „sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal") si treba dať pozor na to, či ste ešte počas rozhodcovského konania podali námietku neexistencie rozhodcovskej zmluvy podľa § 21 ods. 2 ZRK ako je uvedené v odseku vyššie, ak ste reálne mali túto možnosť. Pokiaľ ste takúto námietku nepodali, sami (hoci aj nevedome) ste sa zbavili možnosti na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 1 písm. d) ZRK.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak ste sa v rozhodcovskom konaní vyjadrili k žalobe a nenamietali ste zároveň neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, došlo týmto Vaším úkonom k jej dodatočnému uzavretiu ad hoc. V prípade podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v takejto situácii (len podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZRK) sa všeobecný súd bude môcť zaoberať len posúdením dostatku arbitrability sporu, inak zmluvu bude považovať za exitujúcu a platnú.

3. Námietka predpojatosti rozhodcu

Rozhodcom má byť nestranná osoba. Ak zmluvné strany pochybujú o nepredpojatosti rozhodcu, ktorý má rozhodnúť ich spor, môžu voči nemu podať námietky. Námietky však môžu podať len z dôvodov, o ktorých sa dozvedeli po ustanovení rozhodcu do jeho funkcie.

Postup pri podávaní námietky si môžu zmluvné strany celý osobitne dohodnúť, najneskôr však do začatia samotného rozhodcovského konania. Ak takáto dohoda neexistuje, postupuje sa podľa § 9 ZRK, a teda strana, ktorá sa o dôvode predpojatosti rozhodcu dozvedela, je oprávnená podať námietku do 15 dní odo dňa získania takejto informácie.

Rovnako sa postupuje aj v prípade, ak sa strana dozvedela, že rozhodca nemá spôsobilosť na výkon svojej funkcie. Podľa § 6 ods. 1 ZRK musí byť rozhodcom plnoletá fyzická osoba plne spôsobilá na právne úkony, bezúhonná (neodsúdená za úmyselný trestný čin) a so skúsenosťami na výkon funkcie rozhodcu. V takomto prípade dochádza v podstate k namietaniu nesplnenia procesných podmienok rozhodcovského konania a nejedná sa o namietanie predpojatosti rozhodcu, hoci je tento postup systematicky upravený v § 9 ZRK.

Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke predpojatosti rozhodcu pokračovať v rozhodcovskom konaní, ale zatiaľ nemôže vydať rozhodcovský rozsudok. Rozhodnutie o námietke voči rozhodcovi vydáva vybraná osoba (§ 6 ods. 3 ZRK) alebo všeobecný súd, pričom opravný prostriedok voči tomuto rozhodnutiu nie je prípustný.

Ak sa o námietke predpojatosti rozhodcu rozhodlo vo Váš prospech a rozhodca napriek tomu vydal rozsudok, tento je možné zrušiť žalobou podanou na všeobecný súd (§ 40 ods. 1 písm. f) ZRK). Rozhodcovský rozsudok možno zrušiť aj v prípade, že ste námietku predpojatosti rozhodcu nie zo svojej viny nemohli uplatniť a existovali pre ňu objektívne dôvody (§ 40 ods. 1 písm. f) ZRK).

4. Nesplnenie oznamovacej povinnosti zo strany zriaďovateľa rozhodcovského súdu

Rozhodcovský súd sám o sebe nemá žiadnu právnu formu a právnu subjektivitu tak odvodzuje od svojho zriaďovateľa – právnickej osoby. Zriadenie súdu a jeho pobočiek, jeho zrušenie, predpisy tohto súdu (štatút a rokovací poriadok) a zoznam rozhodcov je zriaďovateľ povinný oznamovať v Obchodnom vestníku. ZRK ustanovuje lehotu 30 dní na zverejnenie povinných údajov od ich vzniku alebo zmeny.

Až do splnenia tejto oznamovacej povinnosti nie je rozhodcovský súd oprávnený vydávať rozhodcovské rozhodnutia (§ 12 ods. 5 ZRK). Rozhodcovské rozhodnutia nie je oprávnená prijímať ani pobočka rozhodcovského súdu, ak jej zriadenie nie je oznámené v Obchodnom vestníku.

Tento dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku bude v praxi pravdepodobne málokedy využitý. V § 40 ods. 1 ZRK, kde sú taxatívne vymedzené jednotlivé dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, sa dokonca vyššie spomenutý dôvod ani nenachádza, čo v praxi môže spôsobiť značné komplikácie. Sme toho názoru, že pri použití analógie a pri extenzívnom výklade jednotlivých pojmov by v prípade rozsudku vydaného rozhodcovským súdom, ktorého zriaďovateľ si nesplnil svoje oznamovacie povinnosti voči Obchodnému vestníku, mohlo dôjsť k jeho zrušeniu na základe § 40 ods. 1 písm. písm. f) ZRK v druhej časti za spojkou alebo („ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť").

V opačnom prípade ostáva len dúfať, že exekučný súd nevydá oprávnenie na exekúciu na základe takéhoto rozhodcovského rozsudku, a to z dôvodu jeho rozporu s hmotným právom – ustanovením § 12 ods. 5 ZRK. Aj potom by sa však dalo brániť voči vedenej exekúcii námietkou, ktorej podanie už v súčasnosti nie je spoplatnené súdnym poplatkom.

5. Prekážka litispendencie

Prekážka litispendencie sa uplatňuje aj v rozhodcovskom konaní. Pre účely využitia prekážky litispendecnie je vhodné si pripomenúť, že za „tú istú vec" sa považuje taký spor, v ktorom vystupujú rovnakí účastníci konania a ktorej premet konania je totožný (totožné skutkové a právne vymedzenie). V tejto súvislosti si ešte dovoľujeme pripomenúť judikované pravidlo, na základe ktorého žaloba o plnenie (§ 80 písm. b) OSP) znamená prekážku litispendencie pre žalobu o určenie (§ 80 písm. c) OSP), keďže v rámci žaloby o plnenie musí súd rozhodnúť aj o tom, či tu určité právo existuje alebo nie.

Na námietku prekážky litispendencie bude musieť rozhodcovský súd vždy prihliadať. ZRK síce neupravuje explicitne, ako konať po podaní takejto námietky, ale na tento postup sa budú aplikovať príslušné ustanovenia OSP ako subsidiárneho právneho predpisu (§ 51 ods. 3 ZRK). Prekážka litispendencie je taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a konanie začaté neskôr bude musieť príslušný rozhodcovský súd zastaviť (§ 104 ods. 1 OSP).

6. Nedoručený rozhodcovský rozsudok

Doručovanie je v rozhodcovskom konaní upravené vcelku benevolentne, keď za doručenú listinu sa považuje aj taká listina, ktorá je zaslaná do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania alebo miesta trvalého pobytu adresáta. Podmienkou je len to, aby rozhodcovský súd relevantne preukázal „snahu doručiť písomnosti" (§ 25 ods. 1 ZRK).

Uvedené však neplatí pre rozhodcovský rozsudok, ktorý v zmysle kogentného ustanovenia § 25 ods. 4 ZRK musí byť vždy doručený účastníkom konania do vlastných rúk. Ak do vlastných rúk preukázateľné doručený nebol, takýto rozhodcovský rozsudok nemohol nadobudnúť ani právoplatnosť, ani vykonateľnosť (§ 159 ods. 1 a § 161 OSP). Ak je vedená exekúcia na základe nedoručeného rozhodcovského rozsudku, musí byť čo najskôr zastavená.

7. Ostatné dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku

Ďalšie dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku sú zrejmé a nie je im potrebné venovať zvýšenú pozornosť. Preto ich nižšie popisujeme len informatívne.

  • § 40 ods. 1 písm. b) ZRK

Ako sme uvádzali v bode 5 vyššie, v rozhodcovskom konaní platí prekážka litispendencie. Rovnako tu platí aj prekážka res iudicata. Preto ak Váš spor všeobecný súd alebo iný rozhodcovský súd už rozhodol, môžete žiadať o zrušenie neskôr vydaného rozhodcovského rozsudku v tej istej právnej veci.

  • § 40 ods. 1 písm. e) ZRK

Každý z účastníkov rozhodcovského konania má svoju procesnoprávnu subjektivitu. Výkon svojich procesných práv a povinností účastník ale musí realizovať správne, a teda ak má byť zastúpený zákonným zástupcom, ale on takto zastúpený nebol, vzniká dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rovnaké pravidlo platí aj v prípade, ak bol účastník konania zastúpený osobou, ktorá nemala potrebné splnomocnenie (§ 24 a nasl. OSP).

  • § 40 ods. 1 písm. g) ZRK

V rozhodcovskom konaní sa musí dôrazne uplatňovať zásada rovnosti účastníkov konania. Tá môže byť porušená napríklad vtedy, ak sa žalovanému neumožní vyjadriť sa k obsahu žaloby. Zásada rovnosti môže byť porušená tiež vtedy, ak sa malo konať ústne pojednávanie a jeden z účastníkov sa ho nezúčastnil, pričom rozhodcovský súd nemal vierohodne preukázané doručenie predvolania na toto pojednávanie. Porušenie zásady rovnosti môže nastať aj v iných procesných úkonoch zo strany rozhodcovského súdu.

  • § 40 ods. 1 písm. h) ZRK

Pri žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu, pre ktorý možno žiadať o obnovu konania, je potrebné vychádzať z ustanovení v OSP, a to konkrétne z § 228 ods. 1 OSP. Výnimočnosť tohto dôvodu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku spočíva aj v tom, že si jeho aplikáciu na rozdiel od ostatných dôvodov môžu strany vopred dohodou vylúčiť (§ 42 ZRK). Ďalší znak, ktorý odlišuje spomínaný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku od ostatných je lehota pre podanie žaloby. Na rozdiel od štandardnej 30-dňovej lehoty od doručenia rozhodcovského rozsudku možno podať žalobu v tomto prípade do 30 dní od momentu, kedy sa účastník o dôvode pre obnovu konania dozvedel alebo ho mohol uplatniť, najneskôr však do 3 rokov od doručenia rozhodcovského rozsudku (§ 41 ods. 2 ZRK).

  • § 40 ods. 1 písm. i) ZRK

Tento dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku bude v praxi v prevažnej väčšine prípadov nepoužiteľný, pretože v 30-dňovej lehote by len ťažko mohol byť účastník konania, znalec či rozhodca právoplatne odsúdený za trestný čin, ktorým ovplyvnil rozhodcovský rozsudok.

  • § 40 ods. 1 písm. j) ZRK

V uvedenom zákonom ustanovení možno nájsť zvýšenú ochranu spotrebiteľa. Sme toho názoru, že tento dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku sa musí vykladať extenzívne, a teda ak boli pri akomkoľvek úkone v rozhodcovskom konaní porušené akékoľvek všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa (napríklad § 53 OZ, zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a iné), rozhodcovský rozsudok musí byť zrušený.

8. Podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku

V bodoch 1 až 7 tohto článku sú popísané právne dôvody, ktoré môžete využiť pri obrane v rozhodcovskom konaní. Niektoré možno využiť už počas rozhodcovského konania (podaním námietky), čo v prípade úspechu môže viesť k zastaveniu rozhodcovského konania, a niektoré možno použiť až po vydaní rozhodcovského rozsudku (podaním žaloby). Ak teda už v rukách držíte rozhodcovský rozsudok, je možné brániť sa voči nemu jedine žalobou o jeho zrušenie, kde budete poukazovať na niektorý z dôvodov uvedený v § 40 ods. 1 ZRK. Ďalšie náležitosti žaloby sa budú spravovať najmä ustanoveniami § 42 ods. 3 OSP a § 79 OSP.

Je potrebné nezabudnúť, že žalobu je možné podať najneskôr do 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi, ktorý žalobu podáva (okrem dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. h) ZRK), inak Vám toto právo zanikne. Potom Vám ostáva brániť sa už len v exekučnom konaní. Uvedená lehota je procesnoprávna (§ 56 a nasl. OSP). K jej dodržaniu preto dôjde aj vtedy, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon (podá žaloba) na súde alebo sa odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (pošta).

Aj po podaní uvedenej žaloby zostáva rozhodcovský rozsudok právoplatný a je možné na základe neho požadovať výkon rozhodnutia (exekúciu). Preto Vám odporúčame spolu so žalobou navrhnúť príslušnému všeobecnému súdu (§ 9 ods. 1 OSP – vecná príslušnosť, § 88 ods. 2 OSP – miestna príslušnosť), aby vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku odložil (§ 40 ods. 2 ZRK).

9. Preskúmanie rozhodcovského rozsudku (§ 37 ZRK)

Pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku sa ustanovuje nový rozhodca alebo rozhodcovia, ktorí sú oprávnení preskúmať jednak samotný rozhodcovský rozsudok a jednak celé rozhodcovské konanie. Výsledkom takéhoto preskúmania je vydanie nového rozhodcovského rozsudku vo veci, ktorým sa buď pôvodný rozsudok potvrdí alebo sa vyhotoví jeho nové znenie.

Preskúmanie rozhodcovského rozhodnutia sa teda svojou povahou veľmi približuje odvolaniu. Možno ho však použiť len za predpokladu, že sa na ňom výslovne dohodli účastníci konania v rozhodcovskej zmluve. Vo väčšine prípadov tomu tak nie je, preto k preskúmavaniu bude dochádzať len málokedy.

Účastník konania môže požiadať o preskúmanie rozhodcovského rozsudku do 15 dní od jeho doručenia. Márnym uplynutím tejto lehoty na strane všetkých účastníkov konania sa stáva rozhodcovský rozsudok právoplatným.

ZRK neupravuje dôvody, pre ktoré je možné žiadať o preskúmanie rozhodcovského rozsudku. Sme však toho názoru, že nimi môžu byť jednak dôvody uvedené v § 40 ods. 1 ZRK a § 205 ods. 2 OSP, ako aj akékoľvek iné dôvody spôsobilé poukázať na nezákonnosť alebo nesprávnosť rozhodcovského rozsudku.

10. Vzťah ZRK a OSP

Úplne na záver by sme chceli upozorniť na právny vzťah ZRK a OSP. V ZRK mnohé právne vzťahy a právne skutočnosti nie sú upravené alebo sú upravené len veľmi vágne, čo môže viesť k problémom pri ich aplikácii ako aj pri Vašej obrane v rozhodcovskom konaní. Preto je dôležité si uvedomiť, že OSP je subsidiárnou právnou normou k ZRK (§ 51 ods. 3 ZRK) a keď niektoré skutočnosti nebudú upravené v ZRK, riadia sa primerane ustanoveniami OSP. Rovnako aj odbornú literatúru a judikatúru vzťahujúcu sa ku konkrétnym právnym inštitútom upraveným v OSP možno primerane využiť aj v rozhodcovskom konaní pri aplikácii jednotlivých ustanovení ZRK.

Veríme, že vyššie uvedené rady Vám pomôžu k dosiahnutiu spravodlivosti v rozhodcovskom konaní prostredníctvom dôsledného dodržiavania platných právnych noriem. Prajeme Vám veľa úspechov!

Tento článok bol vyhotovený k právnemu stavu zo dňa 08.08.2013

JUDr. Marek Hraška
advokátsky koncipient

Použitá literatúra:

BĚLOHLÁVEK, A.: Vznik rozhodčí smlouvy a oprávnení rozhodců. Právní zpravodaj 7/2005

HRIVNÁK, J.: Základy arbitráže. Prvá časť. Bulletin slovenskej advokácie 3-4/2005

HRIVNÁK, J.: Základy arbitráže. Druhá časť. Rozhodcovská zmluva, Bulletin slovenskej advokácie 5/2005

HRIVNÁK, J.: Základy arbitráže. Druhá časť. Rozhodcovská zmluva (dokončenie), Bulletin slovenskej advokácie 6-7/2005

NOVOTNÁ, J., ANTALOVÁ, A.: Komentár k zákonu č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (elektronická verzia)

PALKOVÁ, R., SUCHOŽA, J.: Vybrané aspekty rozhodcovského konania; Dny práva – 2009 – Days of Law: the Conference Proceedings, 1. edition. Brno : Masaryk University, 2009

RABAN, P.: Alternativní řešení sporů, arbitráž a rozhodci v České a Slovenské republice a zahraničí. 1. vydání, Praha: C. H. Beck, 2004 


Najprávo.sk - najlepší právny poradca