Najprávo.sk - najlepší právny poradca

Ako získať informácie od štátu?

1.4. 2012, 22:13 |  Monika Kiklicová

Chcete získať informácie? Zaujíma Vás ako štát a jeho organizácie, obce či vyššie územné celky a ich organizácie hospodária so zvereným majetkom? Kam idú naše peniaze? Čo sa za ne nakupuje? Kto a aké služby sa poskytujú štátnym a obecným organizáciám a za koľko? Ako riadia kompetentní organizácie? Či sú naozaj kompetentnými? A chcete vedieť viac? Nie je nič jednoduchšie... Spýtajte sa. Ako? Napríklad, že si požiadate o sprístupnenie požadovaných informácií... Máte na to zo zákona nárok...

Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícií

Toľko citácia zo zákona. Predmetné právo upravuje zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov alebo ľudovo povedané zákon o slobode informácií. Áno, každý má slobodný prístup k informáciám. Nie však ku všetkým a za každých okolností, i keď zmyslom a účelom tohto zákona bola ušľachtilá myšlienka „... čo je verejné, nie je tajné..." Týmto bolo myslené, že verejne prístupná je akákoľvek informácia, ktorej zverejnenie nie je vylúčené zákonom a ktorú majú povinné osoby k dispozícií a verejne prístupná je každému, bez preukazovania dôvodu svojej žiadosti, či záujmu.

Kto je povinný zverejňovať a sprístupňovať informácie

Sú to povinné osoby v zmysle zákona, ktorými sú:

  • a) štátne orgány,
  • b) obec,
  • c) vyšší územný celok,
  • d) právnické či fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu ich rozhodovacej činnosti,
  • e) právnické osoby zriadené zákonom, právnické osoby zriadené štátnym orgánom, orgánom obce či VÚC podľa osobitného zákona (zákon č. 253/2004 Z.z., zákon č. 583/2004 Z.z.),
  • f) právnické osoby založené štátnymi orgánmi, obcami, vyššími územnými celkami, fyzickými a právnickými osobami, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb a takisto právnické osoby založené právnickými osobami zriadenými zákonom, či štátnym orgánom, orgánom obce a VÚC (tie však zverejňujú a sprístupňujú iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy).

Osobitný zákon môže takúto povinnosť ustanoviť aj inej fyzickej či právnickej osobe (napr. katastrálny zákon či zákon o archívnictve).

Na všetky, vyššie vymenované osoby sa môže ktokoľvek (každý) obrátiť so žiadosťou o sprístupnenie informácie.

Aké informácie možno žiadať

Možné je žiadať všetky informácie, ktoré má povinná osoba k dispozícií a ktorých zverejnenie alebo sprístupnenie nie je obmedzené alebo vylúčené zákonom.

K dispozícií má povinná osoba tie informácie, ktoré využíva pri svojej činnosti, s ktorými pracuje, ktoré používa, s ktorými narába, informácie z databáz povinnej osoby, ktoré vytvorila sama i ktoré jej boli postúpené inou osobou, ktoré má napr. organizačná zložka povinnej osoby. Ak by ste požadovali od povinnej osoby informácie, ktoré nemá k dispozícií, nemôže ich povinná osoba sprístupniť.

„Povinná osoba disponuje požadovanými informáciami, okrem iného, aj vtedy, ak s požadovanými informáciami pri svojej činnosti pracuje, resp. ak sú predmetom jej činnosti. Dostatočným dôvodom na odmietnutie poskytnutia informácií nebude skutočnosť, že požadovanú informáciu má k dispozícii len organizačná zložka (súčasť) povinnej osoby alebo len odkaz na to, že táto nie je podľa vnútorných predpisov povinná požadované informácie uschovávať." (rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 19S 31/02)

Zákon obmedzuje prístup k určitým informáciám. Toto obmedzenie sa týka informácií, ktoré sú špecifikované v § 8 až 11 zákona o slobode informácií. Ide najmä o informácie, ktorými sú:

  • a) utajované skutočnosti v zmysle zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností,
  • b) osobné údaje a údaje dotýkajúce sa osobnosti a súkromia fyzických osôb,
  • c) bankové tajomstvo,
  • d) obchodné tajomstvo,
  • e) daňové tajomstvo,
  • f) informácie týkajúce sa ochrany duševného vlastníctva,
  • g) rozhodovacej činnosti súdov, orgánov činných v trestnom konaní, zmierovacieho konania, arbitrážneho konania, rozhodcovského konania,
  • h) týkajúce sa miesta výskytu chránených druhov rastlín, zvierat, nerastov, skamenelín,
  • i) informácie týkajúce sa výkonu kontroly, dozoru a dohľadu orgánom verejnej moci podľa osobitného predpisu (napr. zákon č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe, zákon č. 39/1993 Z.z. o NKÚ a pod.), okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu, dozoru,
  • j) informácie zverené povinnej osobe osobami, ktorým zákon takúto povinnosť neukladá a ktoré na výzvu povinnej osobe písomne oznámili, že so zverejnením a sprístupnením informácie nesúhlasia,
  • k) informácie, ktoré sa zverejňujú na základe osobitného predpisu (napr. zákon č. 540/2001 Z.z. o štatistike),
  • l) ak by to bolo v rozpore s právne záväznými aktmi EÚ a ES alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je SR viazaná,
  • m) ak ide o dokumentáciu, ktorá obsahuje informácie, ktorých zverejnenie by sa mohlo použiť na plánovanie a vykonanie činností s cieľom narušiť alebo zničiť jadrové zariadenie alebo objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov podľa osobitných zákonov (napr. zákon č. 319/2002 Z.z. o obrane SR).

K takýmto informáciám prístup nemáte. Povinná osoba ich odmietne sprístupniť v zákonom stanovenej lehote, zákonom stanoveným postupom a uvedie i zákonom stanovený dôvod odmietnutia nesprístupnenia požadovanej informácie.

Ako požadovať informácie

Informácie možno žiadať ústne, telefonicky, písomne, faxom, emailom alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

Čo musí obsahovať žiadosť:

  • a) identifikáciu povinnej osoby,
  • b) identifikáciu toho, kto žiadosť podáva – žiadateľa (meno, priezvisko, adresa, názov, obchodné meno, sídlo),
  • c) uvedenie akých informácií sa žiadosť týka, teda čo od povinnej osoby chceme sprístupniť – presne, jasne a zrozumiteľne definovať otázku, či dokumenty, písomnosti...,
  • d) akým spôsobom chceme informáciu sprístupniť (emailom, poštou, faxom...)

Ak žiadosť žiadateľa neobsahuje vyššie požadované údaje, povinná osoba žiadateľa bezodkladne vyzve na doplnenie jeho žiadosti s tým, že ho poučí, ako žiadosť doplniť. Určí mu i lehotu na doplnenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 7 dní. Ak žiadosť žiadateľ po tejto výzve nedoplní, neupresní, povinná osoba žiadosť odloží, nakoľko pre tento nedostatok nie je možné informáciu sprístupniť.

Ako sa sprístupňujú informácie

Povinná osoba informácie sprístupní ústne, nahliadnutím do spisu, fotokópiou, výpisom, odpisom, telefonicky, faxom, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, poštou, emailom.

Nevidiaca alebo slabozraká osoba má právo požadovať informácie slepeckým písmom alebo zväčšeným písmom. Ak je žiadateľom občan SR, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny, obec vymedzená osobitným predpisom, pokiaľ je to možné, sprístupní informáciu aj v jazyku národnostnej menšiny.

Informácie sa sprístupňujú bez zbytočného odkladu, najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odstránenia nedostatkov žiadosti (do 15 dní, ak ide o nevidiacu osobu).

Zo závažných dôvodov je možné zákonnú lehotu predĺžiť a to najviac o 8 pracovných dní (15 dní u nevidiacich osôb), ak ide o:

  • a) vyhľadávanie a zber požadovaných informácií na inom mieste, ako je sídlo povinnej osoby vybavujúcej žiadosť,
  • b) vyhľadávanie a zber väčšieho počtu oddelených alebo odlišných informácií požadovaných na sprístupnenie v jednej žiadosti,
  • c) preukázateľné technické problémy spojené s vyhľadávaním a sprístupňovaním informácie, o ktorých možno predpokladať, že ich možno odstrániť v rámci predĺženej lehoty.

Ako sa nesprístupňujú informácie

Už sme spomenuli, že nie všetky informácie je možné sprístupniť. Ak povinná osoba obdržala žiadosť o sprístupnenie informácie, ktorú nie je možné zo zákona sprístupniť alebo z dôvodu, že ju povinná osoba nemá k dispozícií, hoci len sčasti žiadosti, vydá písomné rozhodnutie, ktorým odmietne poskytnúť informáciu alebo časť informácie. Uvedené rozhodnutie musí vydať v zákonom stanovenej lehote 8 pracovných dní.

Ak povinná osoba informáciu v zákonom stanovenej lehote zákonným spôsobom nesprístupní a ani nevydá v zákonom stanovenej lehote rozhodnutie o odmietnutí sprístupnenia informácie, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie o odmietnutí. V takomto prípade sa za deň doručenia tzv. fiktívneho rozhodnutia počíta tretí deň od uplynutia zákonnej lehoty 8 pracovných dní.

Príklad:
Žiadosť bola podaná dňa 1.2.2012. Zákonná lehota 8 pracovných dní uplynie dňa 13.02.2012. Ak informácia nebola sprístupnená a nebolo vydané v tejto lehote ani rozhodnutie, predpokladá sa, že sa vydalo tzv. fiktívne rozhodnutie, ktoré je doručené žiadateľovi dňom 16.02.2012.

Voči rozhodnutiu o odmietnutí sprístupnenia informácie je možné podať opravný prostriedok – odvolanie. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, alebo odo dňa doručenia tzv. fiktívneho doručenia, a to povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

O odvolaní rozhoduje nadriadený orgán povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo rozhodnúť mala. O odvolaní proti rozhodnutiu obecného úradu rozhoduje starosta alebo primátor. Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy sa podáva rozklad a rozhoduje o ňom vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania, rozkadu povinnou osobou. Ak v tejto lehote nerozhodne, má sa za to, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a rozhodnutie povinnej osoby potvrdil. Za deň doručenia sa považuje v tomto prípade druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

O odvolaní môže rozhodnúť i samotná povinná osoba, ktorá rozhodla o nesprístupnení informácií, v rámci tzv. autoremedúry v zmysle Správneho poriadku a to v prípade, ak svoje pôvodné rozhodnutie o nesprístupnení informácie prehodnotí a informáciu nakoniec žiadateľovi poskytne, resp. sprístupní.

Podľa najnovšej novely Občianskeho súdneho poriadku, je možné, v prípade odmietnutia žiadosti o sprístupnenie informácie, podať žalobu na súd.

Novelou Občianskeho súdneho poriadku boli do piatej hlavy správneho súdnictva zapracované i otázky týkajúce sa sprístupňovania informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Podľa novelizovaného ustanovenia § 246j ods. 6 O.s.p. je možné napadnúť na súde i rozhodnutie správneho orgánu, ktorým odmietol žiadateľovi o informácie sprístupniť požadované informácie. V takomto prípade súd vyzve správny orgán, ktorý odmietol sprístupniť požadované informácie, aby v súdom určenej lehote uviedol dôvody, ktoré ho k tomuto nesprístupneniu viedli. Ak súd skonštatuje, že takéto dôvody nie sú zákonné, alebo ak zistí neexistenciu dôvodov pre nesprístupnenie informácií, uloží povinnej osobe v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z., teda povinnej osobe povinnosť požadované informácie žiadateľovi sprístupniť.

Iné vybavenie žiadosti

Povinná osoba, ak po podaní žiadosti zistí, že požadované informácie nemá k dispozícií, avšak má vedomosť o tom, kto tieto informácie k dispozícií má, teda ktorá povinná osoba, postúpi žiadosť o sprístupnenie informácie do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá ich má k dispozícií. O postúpení žiadosti bezodkladne upovedomí žiadateľa.

Ak je predmetom žiadosti o sprístupnenie informácie taká informácia, ktorá je alebo už bola zverejnená, povinná osoba môže bezodkladne, najneskôr však do 5 dní odo dňa doručenia žiadosti, žiadateľovi oznámiť, že požadovaná informácia je zverejnená alebo bola zverejnená a oznámi mu údaje, ktoré mu pomôžu a umožnia nájsť a získať požadovanú informáciu. Žiadateľ je však oprávnený i napriek tomu trvať na sprístupnení ním požadovanej informácie a v takomto prípade je povinná osoba takúto informáciu sprístupniť.

Povinne zverejňovanými informáciami sú podľa zákona o slobode informácií napríklad:

  • a) spôsob zriadenia povinnej osoby, jej právomoci a kompetencie a popis organizačnej štruktúry,
  • b) miesto, čas a spôsob, akým možno získavať informácie; informácie o tom, kde možno podať žiadosť, návrh, podnet, sťažnosť alebo iné podanie,
  • c) miesto, lehota a spôsob podania opravného prostriedku a možnosti súdneho preskúmania rozhodnutia povinnej osoby vrátane výslovného uvedenia požiadaviek, ktoré musia byť splnené,
  • d) postup, ktorý musí povinná osoba dodržiavať pri vybavovaní všetkých žiadostí, návrhov a iných podaní, vrátane príslušných lehôt, ktoré je nutné dodržať,
  • e) prehľad predpisov, pokynov, inštrukcií, výkladových stanovísk, podľa ktorých povinná osoba koná a rozhoduje alebo ktoré upravujú práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb vo vzťahu k povinnej osobe,
  • f) sadzobník správnych poplatkov, ktoré povinná osoba vyberá za správne úkony, a sadzobník úhrad za sprístupňovanie informácií,
  • g) povinne zverejňované faktúry za tovary, služby a práce ako i povinne zverejňované objednávky tovarov, služieb a prác,
  • h) povinne zverejňované zmluvy.

Úhrada nákladov

Informácie sa spravidla sprístupňujú bezodplatne, avšak povinné osoby si môžu za sprístupnenie požadovaných informácií požadovať úhradu, ktorá však nesmie prekročiť výšku materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, so zadovážením technických nosičov a s odosielaním informácie žiadateľovi. Avšak povinná osoba môže úhradu nákladov odpustiť. Uvedené by malo byť predmetom vnútornej smernice tej ktorej povinnej osoby, ktorá by mala byť zverejnená na webovom sídle osoby a takisto i sadzobník s uvedením výšky nákladov.

Porušovanie povinností vyplývajúcich povinnej osobe zo zákona

Ak povinná osoba poruší povinnosti dané jej týmto zákonom, alebo vedome vydá a zverejní nepravdivé alebo neúplné informácie či vydaním rozhodnutia alebo príkazu alebo iného opatrenia zapríčiní porušenie práva na sprístupnenie informácie, dopustí sa tým priestupku.

Priestupkové konanie upravuje zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení, konkrétne § 42a.

Ak ste si podali žiadosť o sprístupnenie informácie a bola Vám vydaná nepravdivá či neúplná informácia, ak Vám povinná osoba informáciu nesprístupnila a ani nevydala rozhodnutie o odmietnutí sprístupnenia informácie, či vydala také rozhodnutie, ktorým porušila Vaše právo na slobodný prístup k informáciám, môžete podať návrh na prejednanie priestupku podľa § 42a zákona č. 372/1990 Zb.

O priestupkoch, priestupkovom konaní, o prejednávaní priestupkov a o podaní návrhov na prejednanie priestupkov sa dočítate v článku Priestupky na stránke www.najpravo.sk.

Príslušný na prejednanie priestupkov je obvodný úrad.

Takisto je možné podať podnet na príslušnú prokuratúru proti nezákonnému rozhodnutiu o odmietnutí sprístupnenia informácie na podanie protestu. Ak by išlo o nesprávny postup či nečinnosť, podával by sa podnet na podanie upozornenia.

Na záver...

Všetko potrebné k získaniu informácií už viete... Stačí si už iba napísať žiadosť, doručiť ju povinnej osobe a čakať... Či sprístupnia alebo nie. Či sa dozviete, čo ste chceli alebo nie... A ak ste vybavený istou dávkou trpezlivosti a chcete sa stoj čo stoj dostať k požadovanej informácií, tak sa môžete i odvolávať a podávať návrhy a podnety na prokuratúru, obvodný úrad alebo priamo na súd.  

Monika Kiklicová

JUDr. Monika Kiklicová
mona.kiklicova@gmail.com 


Najprávo.sk - najlepší právny poradca