Právo na nestranný súd

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť.

Nestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu prerokúvajúceho prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky na vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Piersack v. Belgicko – rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva).

(Uznesenie ÚS SR zo 4. septembra 2011, sp. zn. III. ÚS 378/2011-211)

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") boli 8. júna 2011 doručené sťažnosti J. K., Ukrajina, a M. K., Ukrajina (ďalej aj „sťažovateľ 1", „sťažovateľ 2" alebo aj „sťažovatelia"), zastúpených advokátom JUDr. J. K., M., pre namietané porušenie ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava"), základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor") „postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 0 T 6/2011 a pod sp. zn. 0 T 7/2011" a uzneseniami Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd") sp. zn. 5 Nto 3/2011 z 5. apríla 2011 a sp. zn. 7 Nto 4/2011 z 5. apríla 2011.

Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 302/2011-11 z 28. júna 2011 boli sťažnosti sťažovateľov spojené na spoločné konanie so zreteľom na ich takmer totožný obsah, keďže sa týkali namietaného porušenia totožných práv, ku ktorému malo dôjsť rozhodnutiami a postupom krajského súdu v rámci trestných konaní vedených proti nim na okresnom súde v prípade sťažovateľa 1 pod sp. zn. 0 T 6/2011 a v prípade sťažovateľa 2 pod sp. zn. 0 T 7/2011.