Listina ako dôkazný prostriedok

U listiny je potrebné skúmať predovšetkým jej pravosť, t.j. či bola vydaná, alebo spísaná tým, kto je na nej uvedený ako autor alebo pôvodca a jej neporušenosť, t.j. či je v pôvodnom stave.

Pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny (prvopis, pôvodné znenie) alebo o odpis či fotokópiu (fotograficky zhotovenú kópiu) alebo iným spôsobom zhotovenú kópiu. Aj fotokópia listiny je totiž spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom. Trestný poriadok v žiadnom svojom ustanovení neukladá súdu povinnosť vykonávať dôkaz iba originálom listiny. Dôkaz vykonaný fotokópiou listiny hodnotí súd ako každý iný dôkaz podľa zásady upravenej v § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Od spôsobilosti listiny byť dôkazným prostriedkom treba odlišovať spôsob vykonania dôkazu listinou súdom a posudzovanie pravosti a pravdivosti listiny. Pri vykonaní dôkazu listinou na pojednávaní súd postupuje tak, že listinu alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah. Pravosťou a pravdivosťou listiny sa súd zaoberá v rámci hodnotenia dôkazov, t.j. v rámci činnosti, pri ktorej súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na to, čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. októbra 2012, sp. zn. 3 To 2/2012)

Z rozhodnutia:

Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica z 11. októbra 2011, sp. zn. BB-3T 1/2010, bol obžalovaný B. Š. uznaný za vinného z pokusu trestného činu podvodu podľa § 8 ods. 1, § 250 ods. 1, ods. 4 zák. č. 140/1961 Zb. v znení platnom do 30. septembra 1994 na skutkovom základe, že