SDEÚ k prezumpcii neviny
15.6. 2020, 19:29 | najpravo.skČlánok 3 a článok 4 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní v spojení s odôvodnením 16 tejto smernice, ako aj článok 47 druhý odsek a článok 48 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby v rámci trestného konania začatého proti dvom osobám vnútroštátny súd najprv uznesením prijal vyhlásenie o vine prvej osoby pre trestné činy uvedené v obžalobe údajne spáchané v spolupáchateľstve s druhou osobou, ktorá neurobila vyhlásenie o vine, a následne rozhodol po vykonaní dokazovania vzťahujúceho sa na skutky vytýkané tejto druhej osobe o jej vine, pod podmienkou na jednej strane, že uvedenie druhej osoby ako spolupáchateľa údajne spáchaných trestných činov je nevyhnutné na kvalifikáciu právnej zodpovednosti osoby, ktorá urobila vyhlásenie o vine, a na druhej strane, že v tom istom uznesení a/alebo obžalobe, na ktorú sa toto uvedené uznesenie odvoláva, sa jasne uvedie, že vina tejto druhej osoby nebola zákonným spôsobom preukázaná a bude predmetom samostatného vykonania dokazovania a rozhodnutia.
Rozhodnutie:
UZNESENIE SÚDNEHO DVORA (siedma komora)
z 28. mája 2020 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 53 ods. 2 a článok 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora – Smernica (EÚ) 2016/343 – Články 3 a 4 – Charta základných práv Európskej únie – Články 47 a 48 – Verejné vyhlásenia o vine – Vnútroštátny súd – Prijatie vyhlásenia o vine jedného z dvoch spoluobvinených za trestné činy uvedené v obžalobe formou uznesenia – Preskúmanie viny druhého spoluobvineného, ktorý vyhlásil, že je nevinný – Odsúdenie tým istým súdom, ktorý prijal vyhlásenie o vine“