Najprávo.sk - právny informačný systém pre odborníkov a širokú verejnosť

Určenie otcovstva cudzieho štátneho občana

2.11. 2012, 15:36 |  najpravo.sk

Základnými kritériami na hodnotenie zložitosti veci je aj v tomto prípade skutkový stav a relevantná právna úprava vzťahujúca sa na danú vec. Ústavný súd konštatuje, že zo skutkového hľadiska nemožno hovoriť o veci osobitne zložitej, pretože spomínaný návrh smeroval voči jednému mužovi, ktorého miesto pobytu bolo známe. Keďže za otca dieťaťa bol označený grécky štátny občan žijúci mimo územia Slovenskej republiky, právna úprava relevantná na rozhodovanie je v porovnaní s prípadmi určovania otcovstva muža, ktorý je občanom Slovenskej republiky, o niečo komplikovanejšia, rozhodne však nie mimoriadne zložitá. Ustanovenia zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov vzhľadom na konkrétne okolnosti prejednávanej veci jednoznačne v tomto prípade odkazujú na použitie slovenského právneho poriadku (§ 23, § 24 a §24a citovaného zákona). Relevantná právna úprava je teda obsiahnutá v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (resp. predchádzajúca právna úprava zákona č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov). Cudzí, resp. medzinárodný prvok v konaní (odporca, ktorý je cudzím štátnym príslušníkom) môže mať za následok zdĺhavosť konania, pretože vykonávanie všetkých úkonov si vyžaduje súčinnosť s orgánmi cudzieho štátu, preklady písomností do cudzieho jazyka a určovanie termínov pojednávaní s dostatočným predstihom. Doručovanie súdnych písomnosti a dožiadaní na vykonanie dôkazov sa v súdnych konaniach s medzinárodným prvkom realizuje na základe medzinárodných zmlúv (napr. Dohovor o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a obchodných veciach ), ku ktorým pristúpila aj Slovenská republika.

(nález Ústavného súdu SR z 1. 10. 1998, č. k. III. ÚS 183/08-45)

Z odôvodnenia:

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") uznesením č. k. III. ÚS 183/08-22 z 1. júla 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde") na ďalšie konanie sťažnosť K. K., B. (ďalej len „sťažovateľka"), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava") a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor") postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd") v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Ccu/20/2002 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 15 Nc 1013/2000).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľke sa narodilo dieťa v čase, keď bola študentkou gymnázia. Okresný úrad v Banskej Bystrici (matrika) poslal 12. júna 2000 okresnému súdu oznámenie o narodení dieťaťa „z dôvodu, že sa narodilo dieťa, pri ktorom je známa len matka a nebol uvedený jeho otec". Predmetnej veci bola pridelená spisová značka 15 Nc 1013/2000.


Najprávo.sk - právny informačný systém pre odborníkov a širokú verejnosť