CSP: Návrh na zmenu subjektu v dovolacom konaní

Návrh na zmenu subjektu konania môže podať len žalobca, avšak uvedené bezvýhradne neplatí v dovolacom konaní. Strana sporu, na základe procesného úkonu ktorej sa začína osobitné konanie o dovolaní, je v dovolacom konaní v procesnej pozícii obdobnej pozícii žalobcu v „základnom“, sporovom konaní. Z logiky veci vyplýva, že je potrebné pozíciu žalobcu v konaní na súde prvej inštancie a dovolateľa v dovolacom konaní de facto stotožňovať, pričom je irelevantné, či dovolanie podáva osoba v pozícii žalobcu alebo žalovaného.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2019, sp. zn. 8Cdo/152/2018, zdroj: nsud.sk; spracovanie a právna veta: najpravo.sk; rozhodnutie nebolo oficiálne publikované)

Z odôvodnenia:

1. Okresný súd Pezinok (ďalej ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 13. apríla 2011 č.k. 5C/1042/2008-287 určil, že žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - rodinného domu súp. č. 501 postaveného na pozemku parc. č. 926/380, pozemku parc. č. 926/120 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 178 m2, pozemku parc. č. 926/218 - záhrady vo výmere 322 m2 a pozemku parc. č. 926/380 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 208 m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území U., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“). Žalovaným 1/ až 7/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/, na účet ich zástupcu, náhradu trov konania v sume 1 103,51 eur. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobcovia 1/ a 2/ nadobudli uvedené nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo 4. apríla 1998. Tvrdili, že mali finančné problémy s dostavbou domu a preto sa so žalovanými 1/ a 2/ dohodli na pôžičke peňazí v sume 1.500.000 Sk a dňa 8. marca 2007 uzatvorili s nimi „zmluvu o úvere“. Na

zabezpečenie „úveru“ žalobcovia 1/ a 2/ sa zaviazali previesť svoje vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam na žalovaných 1/ a 2/ a to ku dňu podpísania „zmluvy o úvere“. V prípade porušenia povinností, najmä však splátkového kalendára, v dôsledku ktorých sa stane úver predčasne splatným, alebo nesplatením úveru, stávajú sa žalovaní 1/ a 2/ definitívne vlastníkmi dotknutých nehnuteľností. V ten istý deň, t. j. 8. marca 2007 uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli dotknuté nehnuteľnosti a kúpna cena bol dohodnutá v sume 1 500 000 Sk. Vklad vlastníckeho práva bol povolený 26. marca 2007. Žalobcovia 1/ a 2/ neboli schopní dodržať splátkový kalendár, mali však záujem získať nehnuteľnosti späť a tak využili ponuku žalovaného 3/ uzatvoriť zmluvu o spätnom prevode nehnuteľností so zriadením záložného práva v jeho prospech. Obsahom zmluvy mal byť záväzok žalovaných 1/ a 2/, ako predávajúcich previesť na žalobcov 1/ a 2/, ako kupujúcich vlastnícke právo k nehnuteľnostiam s tým, že kúpnu cenu v sume 2 500 000 Sk uhradí za kupujúcich žalovaný 3/. Zmluvou malo byť zároveň zriadené záložné právo v prospech žalovaného 3/ na zabezpečenie pohľadávky - pôžičky použitej na zaplatenie kúpnej ceny, splatnosť ktorej mala byť dohodnutá na deň 7. október 2007. Predmetom zálohu mali byť dotknuté nehnuteľnosti. Takto navrhnutú kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností spolu so zmluvou o zriadení záložného práva uzavreli žalovaní 1/ a 2/, ako predávajúci, žalobcovia 1/ a 2/, ako kupujúci a žalovaný 3/, ako záložný veriteľ dňa 7. septembra 2007. Vklad do katastra nehnuteľností na základe zmluvy bol povolený 18. septembra 2007. Dňa 19. septembra 2007, teda pred splatnosťou pohľadávky žalovaného 3/, uzavreli žalobcovia 1/ a 2/ ako predávajúci a žalovaný 3/ ako kupujúci, kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva dotknutých nehnuteľností. Kúpna cena bola dohodnutá v sume 2.500.000 Sk so splatnosťou v deň podpisu zmluvy v celosti a v hotovosti. Vklad vlastníckeho práva bol povolený 26. septembra 2007. Deň pred povolením vkladu vlastníckeho práva, t. j. 25. septembra 2007 uzatvoril žalovaný 3/ s dcérou žalobcov 1/ a 2/ ako budúcou kupujúcou zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Predmetom tejto zmluvy bol záväzok žalovaného 3/, že do 15 dní odo dňa podpisu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uzavrie riadnu kúpnu zmluvu a prevedie ňou vlastnícke právo na dcéru žalobcov 1/ a 2/ za kúpnu cenu 2.700.000 Sk. Kúpna cena bola splatná v celosti, prevodom na účet žalovaného 3/, pred podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Dňa 3. októbra 2007 vyzval žalovaný 3/ dcéru žalobcov 1/ a 2/ ako budúcu kupujúcu na uzatvorenie riadnej zmluvy, ako aj predloženie zmluvy o poskytnutí úveru v lehote 15 dní a upozornil ju na dojednanie o zmluvnej pokute v prípade porušenia ustanovení zmluvy o budúcej zmluve. K uzatvoreniu riadnej kúpnej zmluvy nedošlo, pretože v stanovenej lehote nebola zaplatená kúpna cena ani predložená zmluva o hypotekárnom úvere, z ktorého mala byť kúpna cena zaplatená. Následne boli dotknuté nehnuteľnosti žalovaným 3/ predané žalovanému 4/, ktorý ich previedol na žalovaného 5/, ktorý dotknuté nehnuteľnosti zrekonštruoval, zhodnotil a kúpnou zmluvou z 22. februára 2010 predal žalovaným 6/ a 7/. Súd prvej inštancie predovšetkým ustálil, že žalobcovia 1/ a 2/ majú naliehavý právny záujem na nimi žiadanom určení, pretože súdne rozhodnutie o určení ich vlastníckeho práva bude podkladom na vykonanie zmien v zápisoch katastra nehnuteľností, ktoré teraz svedčia žalovaným 6/ a 7/. Vzhľadom na žalobcami 1/ a 2/ uvádzané rozhodujúce skutočnosti, súd prvej inštancie ako predbežnú otázku riešil otázku platnosti právnych úkonov strán týkajúcich sa označených nehnuteľností, osobitne zmluvy o úvere a kúpnej zmluvy z 8. marca 2007 medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovanými 1/ a 2/, kúpnej zmluvy zo 7. septembra 2007 medzi žalovanými 1/ a 2/ a žalobcami 1/ a 2/ a na túto zmluvu nadväzujúcej zmluvy o zriadení záložného práva z rovnakého dňa medzi žalobcami 1/, 2/ a žalovaným 3/, a kúpnej zmluvy z 19. septembra 2007, ktorú uzavreli žalobcovia 1/ a 2/ so žalovaným 3/ a na túto zmluvu nadväzujúcich ďalších kúpnych zmlúv, účastníkmi ktorých boli žalovaní 3/ až 7/. Dospel k záveru, že predmetné zmluvy sú neplatné. Z hľadiska predmetu konania, keďže žalobcovia 1/ a 2/ svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam prevedené na žalovaných 1/ a 2/ zmluvou z 8. marca 2007 a ďalšou zmluvou zo 7. septembra 2007 získali späť, za nosnú považoval otázku platnosti kúpnej zmluvy z 19. septembra 2007, ktorou previedli svoje vlastnícke právo na žalovaného 3/ (z ktorého bolo následnými kúpnymi zmluvami prevedené vlastníctvo na ďalších žalovaných). Dospel k záveru, že ostatne uvedená kúpna zmluva je neplatná, a to z niekoľkých dôvodov, a to predovšetkým z dôvodu nedostatku vážnosti vôle žalobcov 1/ a 2/ nehnuteľnosti previesť do vlastníctva žalovaného 3/; z obsahu zmluvy vyplýva, že „jediným cieľom kúpnej zmluvy bolo zabezpečenie pohľadávky odporcu 3/“. Predmetná zmluva je tiež v rozpore s účelom zákona a obchádza ho; „kúpna zmluva bola v skutočnosti zmluvou o pôžičke“, kúpna cena nebola nikdy zaplatená. Zmluva sa naostatok priečila dobrým mravom. Keďže žalovaný 3/