Fakultatívne prerušenie súdneho konania

Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber, resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie konania, riešenie tzv. predbežnej otázky) slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného súdneho konania, je ale potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 O.s.p.) a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.

 (uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 21. 10. 2010, sp. zn. 3 Cdo 150/2010)

 Z odôvodnenia:

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k dvom v žalobe presne špecifikovaným nehnuteľnostiam bývalých manželov, ktorých podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam malo vzniknúť podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, nakoľko bývalí manželia svoje bezpodielové spoluvlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam po zániku manželstva nevyporiadali ani vzájomnou dohodu a ani nepodali v príslušnej lehote návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu.