Prekážka prv začatého súdneho konania (litispendencia)

Prekážku prv začatého súdneho konania (litispendencia) upravuje ustanovenie § 83 O.s.p. Táto prekážka zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Táto prekážka je daná, ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Ak nie je splnený čo len jeden znak, nejde o tú istú vec. Totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu či skutkového deja.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. 11. 2010, sp. zn. 5 Cdo 77/2009)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Humenné rozsudkom z 2. júla 2007 č. k. 18 C /2007-246 určil, že nehnuteľnosti a to parcela X. – orná pôda o výmere 2624 m2 - identická s časťou X. a parcela X. – orná pôda o výmere 1034 m2 - identická s časťou X., zapísané na LV č. X. kat. úz. D. a vytvorené geometrickým plánom pod č. X., zo dňa 29. júna 2005 vyhotoviteľom G.A.K.P. Ing. D. – D., overeného dňa 14. júla 2005, patria do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalovaných zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 830 Sk. Mal preukázané, že právni predchodcovia účastníkov konania, niekedy v 20. rokoch minulého storočia, nehnuteľnosť, označenú ako mpč. X., v k. ú. D., medzi sebou reálne rozdelili. Časť týchto nehnuteľností, reálne vyčlenených, odkúpili starí rodičia žalobcu od pôvodného vlastníka a tieto po celý život užívali. V starobe ich podarovali žalobcovi, ktorý nehnuteľnosti v hraniciach určených pri rozdelení pôvodnej mpč. užíval ako svoje, až do roku 1959. Vtedy jej časť nachádzajúca sa v extraviláne bola vnesená do spoločného honu J.. V roku 1992 J. začalo postupne odovzdávať pôvodným vlastníkom patriace nehnuteľnosti. Každý z predchodcov svoje parcely nikým nerušene užíval. Ohliadkou na mieste samom súd prvého stupňa zistil, že nehnuteľnosti sú ohraničené brázdami. Tak boli vnesené aj do J.. Nikto zo žalovaných, okrem žalovaného v 1. rade, nespochybňoval reálnu deľbu v minulosti a vlastníctvo žalobcu. Časť užívaných nehnuteľností nachádzajúcich sa v intraviláne obce si niektorí vlastníci, a to vrátane žalobcu a žalovaného v 1. rade, už majetkovoprávne vysporiadali.

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovaného 1/ rozsudkom z 8. apríla 2008 sp. zn. 5 Co 148/2007 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Žalovaného 1/ zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 6 924 Sk, ostatným účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd mal za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno v konaní. Predovšetkým dôkazmi deklaroval skutočnosť, že aj napriek tomu, že nehnuteľnosť bola v spoluvlastníctve, každý zo spoluvlastníkov užíval svoju časť, ktorú mal riadne ohraničenú, užíval ju v pokoji, medzi spoluvlastníkmi neboli nezhody a spory ohľadom takto vyčleneného užívania spoločnej nehnuteľnosti. Žalovaný 1/ je spoluvlastník pôvodnej nehnuteľnosti, ku časti ktorej žiadal priznať vlastnícke právo žalobca a to podľa geometrického plánu ním predloženého, ktorý sa dotýkal tej časti pôvodnej pozemnoknižnej nehnuteľnosti, ktorú mal užívať len jeho právny predchodca a následne aj on. Bolo preukázané, že hraniciam takto vyčlenenej časti nehnuteľnosti žalobcu, zodpovedal pozemok, ktorý mu bol darovaný. Bolo potvrdené svedeckými výpoveďami, že v čase darovania bola darovaná už časť reálne vyčlenenej pozemnoknižnej nehnuteľnosti, ktorú užívali právni predchodcovia žalobcu. Žalobca v týchto hraniciach nehnuteľnosť užíval od roku 1954 do roku 1959, kedy bola vnesená J., neskôr časť týchto nehnuteľností bola vydaná družstvom v roku 1992 a časť v roku 2002. Žalobca od darovacej zmluvy odvodzoval svoju dobrú V. a pokojnú držbu užívania takto vyčlenenej nehnuteľnosti, ktorá sa združením pozemku do družstevného užívania neprerušila a uplynutím desiatich rokov nadobudol vlastníctvo vydržaním. Darovacia zmluva bola uzatvorená 30. apríla 1954. Žalobca mohol vydržať nehnuteľnosť k 30. aprílu 1964 (10 rokov od 30. apríla 1954). V skutočnosti však nemohol, lebo vtedy už od 1. apríla 1964 platil Občiansky zákonník, ktorý vydržanie nepoznal. Žalobca preto mohol vydržať vlastníctvo k nehnuteľnosti až ku dňu účinnosti novely Občianskeho zákonníka, t.j. 1. januáru 1992. Pre vydržanie vlastníckeho práva žalobcu