Potvrdenie rozhodnutia okresného súdu, avšak na inom právnom základe

Vydaniu rozhodnutia súdu musí predchádzať zákonné konanie (fair proces), t. j. taký postup súdu, v ktorom je zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Na zabezpečenie tejto ochrany priznáva Občiansky súdny poriadok účastníkovi procesné práva, medzi ktoré patrí aj právo vyjadrovať sa k tvrdeným skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadrovať sa aj k právnym dôsledkom z nich vyplývajúcim. Ide o procesné práva, ktoré môže účastník uplatniť nielen v konaní na súde prvého stupňa, ale aj v odvolacom konaní. Realizácia týchto práv v odvolacom konaní je však znemožnená, ak odvolací súd sa síce stotožní s konečným záverom súdu prvého stupňa o neopodstatnenosti žaloby, ale svoje rozhodnutie založí na právnych záveroch vychádzajúcich zo skutočností s ktorými sa prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí nezaoberal a ku ktorým sa neúspešný žalobca nevyjadroval, pretože k tomu nemal dôvod.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 11. 11. 2010, sp. zn. 5 Cdo 334/2009)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Lučenec (súd prvého stupňa) rozsudkom z 29. apríla 2009 č.k. 8 C 117/2004-107 zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že nie sú dané dôvody ich vydedenia uvedené v listine o vydedení napísanej dňa 3. októbra 2003 poručiteľom P. R.. Prvostupňový súd dospel k záveru, že žalobcovia neosvedčili naliehavosť právneho záujmu na nimi požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (O.s.p.); v čase vyhlásenia rozhodnutia totiž už bolo osvedčením o dedičstve vyriešená otázka vlastníctva majetku poručiteľa v prospech žalovaného.

Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Banskej Bystrici (odvolací súd) rozsudkom z 29. septembra 2009 sp.zn. 17 Co 200/2009 potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa. Dospel k záveru, že žaloba žalobcov o určenie, že nie sú dané dôvody ich vydedenia, bola zamietnutá správne, jej zamietnutie ale odôvodňovali iné zistenia a skutočnosti než ustálil súd prvého stupňa. Podľa odvolacieho súdu žalobu bolo treba zamietnuť z dôvodu, že žalobcovia na jej podanie neboli odkázaný v zmysle § 175k ods. 2 O.s.p. súdom prejednávajúcim dedičstvo. Uviedol, že „sporový súd je preto právomocný konať len vtedy, ak existuje takýto odkaz (vo forme uznesenia dedičského súdu), pričom už neskúma existenciu naliehavého právneho záujmu (nejde o žalobu podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p.)". Dodal, že žalobcovia pri prejednaní dedičstva uznali, že dôvody vydedenia sú dané, a nebol tu teda ani dôvod na postup podľa § 175k ods. 2 O.s.p. Žalobcovia prestali byť účastníkmi dedičského konania; nemôžu sa tak úspešne domáhať určenia, že nie sú dané dôvody ich vydedenia, a ani vydania dedičstva v zmysle ustanovenia § 485 Občianskeho zákonníka.