Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu (§ 387 CSP)

Absencia vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami sťažovateľa uvedenými v odvolaní v napadnutom rozsudku krajského súdu je tak závažným nedostatkom tohto rozhodnutia, ktorého intenzita sama osebe zakladá porušenie sťažovateľom namietaného základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

(nález Ústavného súdu SR z 13. 11. 2018, sp. zn. III. ÚS 314/2018, zdroj a analytická právna veta: ustavnysud.sk; spracovanie: najpravo.sk)

Z odôvodnenia:

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. III. ÚS 314/2018-28 zo 7. augusta 2018 prijal na ďalšie konanie sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v časti, ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Co 68/2017 z 24. októbra 2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“). V časti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie uvedených práv rozsudkom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 12 C 305/2014 z 29. apríla 2016 (ďalej len „napadnutý rozsudok okresného súdu“), ústavný súd sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.