Vyhlásenie konkurzu a náhrada trov exekúcie

Exekútor má vždy právo na náhradu skutočných výdavkov, ktoré mu vznikli s výkonom exekučnej činnosti, a odmenu za úkony, ktoré už vykonal, teda trovy, ktoré mu už výkonom exekučnej činnosti vznikli. Nič na tom nemení ani zastavenie exekučného konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok osoby, proti ktorej sa exekúcia vedie. Keďže v zásade platí, že trovy exekučného konania znáša povinný, exekútorovi vzniká proti povinnému pohľadávka. Vyhlásením konkurzu už exekútor nemá možnosť si pohľadávku uspokojiť v exekučnom konaní podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku. Jeho pohľadávka nadobúda charakter pohľadávky konkurznej, ktorú musí exekútor prihlásiť do konkurzu. Tento výklad zákonných ustanovení všeobecného súdu je podľa názoru ústavného súdu ústavne konformný, a preto rozhodol vo veci sťažovateľky tak, že ju odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť.

(uznesenie Ústavného súdu SR z 16. 12. 2008, sp. zn. II. ÚS 432/2008-16)

Z odôvodnenia:

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") bola 30. apríla 2008 doručená sťažnosť JUDr. I. T., V. (ďalej len „sťažovateľka"), zastúpenej advokátom JUDr. V. N., V., vo veci namietaného porušenia jej práva na právnu istotu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava"), základného práva vlastniť majetok a práva na ochranu pred vyvlastnením podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy, základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor") a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol") uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd") sp. zn. 15 CoE 7/2008 zo 14. februára 2008.

Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka ako súdna exekútorka vykonávala exekúciu sp. zn. EX 299/2003 v prospech oprávneného – Obec O., proti povinnému – P. Dňa 16. mája 2006 bol uznesením sp. zn. 2 K/9/2006 vydaným Okresným súdom Banská Bystrica na majetok povinného vyhlásený konkurz. V zmysle ustanovenia § 48 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii") bolo vyhlásením konkurzu exekučné konanie zastavené. Sťažovateľka požiadala Okresný súd Veľký Krtíš, aby rozhodol o trovách exekúcie vo výške 132 781 Sk. Trovy konania žiadala uhradiť oprávneným, ktorý ako veriteľ povinného by si ich následne uplatnil v konkurznom konaní. Okresný súd Veľký Krtíš rozhodol o zastavení exekúcie uznesením sp. zn. 7 Er 902/2003 z 20. septembra 2009 bez toho, aby rozhodoval o trovách exekučného konania. Na opakovanú žiadosť sťažovateľky rozhodol tento súd uznesením z 20. augusta 2007 tak, že žiadosť o rozhodnutie o trovách exekúcie zamietol. Vychádzal z názoru, že nemôže zaviazať oprávneného na úhradu trov konania exekúcie, pretože na to nie sú naplnené podmienky ustanovené Exekučným poriadkom. Dospel k názoru, že nemôže rozhodnúť o trovách exekúcie a exekútorka si musí prihlásiť pohľadávku na úhradu trov exekúcie do konkurzu. Proti tomuto uzneseniu podala sťažovateľka v zákonnej lehote odvolanie. O odvolaní rozhodoval krajský súd, ktorý uznesením sp. zn. 15 CoE 7/2008 zo 14. februára 2008 rozhodnutie Okresného súdu Veľký Krtíš potvrdil.