Najprávo.sk - najlepší právny poradca

Hmotnoprávny vzťah po rozsudku ukladajúcom povinnosť vypratať byt po zabezpečení bytovej náhrady

21.6. 2019, 19:33 |  najpravo.sk

Konštitutívnym rozsudkom súdu, ktorým sa privoľuje k výpovedi z nájmu bytu a ukladá žalovanému povinnosť byt vypratať po zabezpečení bytovej náhrady, sa súčasne zakladá nový hmotno-právny vzťah medzi účastníkmi, ktorého charakteristickým obsahom je právo bývania, ktoré trvá do času zabezpečenia bytovej náhrady, nevzniká bez ďalšieho zo zákona, vzniká právoplatným súdnym rozhodnutím. Právny vzťah založený rozsudkom, ktorého obsahom je právo bývania  do zabezpečenia bytovej náhrady nielenže nevzniká zo zákona, ale zo zákona nemôže ani zaniknúť, či zmeniť sa. Obsahom právneho vzťahu, ktorý bol založený takýmto právoplatným rozsudkom je právo nájomcu bývať v byte do pridelenia náhradného bytu a tomu zodpovedajúca povinnosť prenajímateľa zabezpečiť výkon práva na bývanie nájomcu.

(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2019, sp. zn. 1 Cdo 143/2017, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety a spracovanie: najprávo.sk; rozhodnutie nebolo oficiálne publikované)

Z odôvodnenia:

1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 23. októbra 2014 č. k. XX zamietol žalobu v celom rozsahu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby žalovanej bola uložená povinnosť uzatvoriť s ňou zmluvu o nájme nehnuteľnosti, ktorou je byt č. XX a pre prípad, že žalovaná už nie je správcom oprávneným s predmetným bytom nakladať, navrhla in eventum, aby bolo žalovanej uložené zaplatiť jej finančnú čiastku 110.000 Eur. Na návrh žalobkyne súd na pojednávaní 19.6.2014, podľa ustanovenia § 95 ods. 1 O.s.p. pripustil zmenu návrhu tak, že žalovaná je povinná prideliť žalobkyni primeraný náhradný byt do 15 od právoplatnosti rozsudku pre prípad, že žalovaná nemá primeraný náhradný byt, žalobkyňa navrhla in eventum, aby žalovanej bolo uložené zaplatiť jej 110.000 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie žalobu zamietol s poukazom na závery dokazovania. Žalovanú nemožno nútiť prostredníctvom rozsudku na plnenie, aby proti svojej vôli využila svoje právo uvedené v rozsudku bývalého Obvodného súdu Bratislava III z XX, č. k. XX a vypratala žalobkyňu z bytu na Ulica, Mesto, ak svoje právo využiť nechce a naopak žalobkyňu a členov jej rodiny necháva v predmetnom byte bývať s poukazom na to, že nemá možnosť poskytnúť jej iný náhradný byt. Napokon preto jej aj umožňuje bývať v tomto byte. Žalobkyňa si uplatnila svoje právo proti žalovanej zabezpečiť jej primeraný náhradný byt na základe vyššie citovaného právoplatného rozsudku na základe ustanovenia § 80 písm. b/ O.s.p. Jej právo na plnenie nemožno odvodiť ani zo zákona, ani z právneho vzťahu medzi účastníkmi, ani z porušenia práva, ku ktorému medzi účastníkmi nedošlo, a preto nemožno žalovanú zaviazať rozsudkom na splnenie povinnosti, keď žalovaná vo vzťahu k žalobkyni žiadnu súdnym rozhodnutím vynútiteľnú povinnosť nemá, naopak na základe citovaných rozsudkov má právo od žalobkyne vypratania bytu za splnenia podmienky zabezpečenia náhradného bytu. Vo vzťahu k eventuálnemu petitu, uviedol, že táto časť žaloby je vo vzťahu k žalovanej bez právneho základu, keď vzťah medzi účastníkmi je vzťahom nájomným, nie vlastníckym. Žalobkyňa žiadala od žalovanej istinu vo výške hodnoty 2-izbového bytu, zodpovedajúce kúpnej cene podľa inzercie realitných kancelárií za byty v okolí. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 24. augusta 2016 sp. zn. XX potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Žalovanej proti žalobkyni priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď nárok žalobkyne posudzoval v súvislosti s § 80 písm. b/ O.s.p. s prihliadnutím na už vydané právoplatné rozhodnutie vo veci privolenia k výpovedi z nájmu bytu a jeho vypratania. Vec prejednávajúci súd pritom aplikoval vtedy platné a účinné ustanovenie § 711 ods. 1 písm. a/ a § 712 Občianskeho zákonníka, týkajúce sa výpovedi nájmu bytu s privolením súdu a bytových náhrad. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že právo na plnenie, ktoré si žalobkyňa uplatnila voči žalovanej v podobe pridelenia náhradného bytu, nemožno odvodiť ani zo zákona, ani z právneho vzťahu medzi stranami sporu a ani z porušenia práva, pretože takéto právo žalobkyni nemohlo vzniknúť, a ak by vzniklo (v prípade vymáhania povinnosti byt vypratať a odovzdať žalovanej) tak iba v podobe obrany v prípadnom exekučnom konaní o vypratanie nehnuteľnosti. Konštatoval, že uplatňovaný eventuálny nárok (110.000 Eur) žalobkyne nemá oporu v hmotnom práve, je bez právneho základu, keď ani pri hypotetickom vyvodení povinnosti žalovanej zabezpečiť náhradný byt (t. j. zabezpečiť nájomný vzťah k zodpovedajúcej bytovej náhrade), tejto povinnosti nezodpovedá plnenie (náhrada) v podobe kompenzácie vo výške ceny bytu. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil. Na základe uvedeného preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane správneho výroku o trovách konania) podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne a správne potvrdil.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. Namietala, že konanie je postihnuté vadou podľa ustanovenia § 420 písm. f/ CSP v spojení s § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Súdnym rozhodnutím Obvodného súdu Bratislava III jej bola priznaná bytová náhrada. Výklad podľa ktorého nemožno žalovaného nútiť, aby proti svojej vôli využil právo uvedené v rozsudku vlastne znamená, že jeho vykonanie závisí na vôli žalovanej, čo vedie k ústavne nekonformnému výkladu, že toto rozhodnutie nenadobúda vlastnosti predpokladané ustálenou právnou teóriou – a to záväznosť a vynútiteľnosť. Dovolateľka namietala nesprávne právne posúdenie veci a prípustnosť dovolania odvodila od § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, či súd môže uložiť strane sporu (prenajímateľovi) povinnosť prideliť druhej strane sporu (nájomcovi) náhradný byt, pokiaľ prenajímateľ nevyzval nájomcu na vypratanie a odovzdanie prideleného nájomného bytu a či zodpovedá nároku na uloženie povinnosti prideliť nájomcovi náhradný byt, resp. eventuálny návrh na uloženie povinnosti zaplatiť nájomcovi, ktorému nemožno prideliť náhradný byt, suma v hodnote bytu? Tvrdila, že súdy nesprávnym procesným postupom jej znemožnili, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP). Žiadala, aby dovolací súd zrušil rozsudky súdov oboch stupňov a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu žiadala, aby dovolací súd dovolanie žalobkyne odmietol.

5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, v neprospech, ktorej bolo rozhodnuté, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, nie však dôvodné, takisto nie je dôvodné dovolanie, v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP.

6. Dovolateľka v danom prípade prípustnosť odvodila z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP. Uviedla, že súdy nesprávnym procesným postupom jej znemožnili, aby uskutočňovala jej patriace procesné právo v takej miere, že došlo u nej k porušeniu práva na spravodlivý proces.

7. V danej veci súdy vysvetlili podstatné dôvody svojich rozhodnutí, citovali zákonné ustanovenia, ktoré aplikovali a správne vyvodili svoje závery a vysvetlili právne úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadili. Prijaté závery sú primerane odôvodnené spôsobom zodpovedajúcim platnej právnej úprave v čase rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolateľkou namietané vady v zmysle § 420 písm. f/ CSP dovolací súd nezistil.

8. Dovolateľka prípustnosť dovolania odôvodnila aj ustanovením § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, nakoľko rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená a to, či môže súd uložiť strane sporu (prenajímateľovi) povinnosť prideliť druhej strane sporu (nájomcovi) náhradný byt, pokiaľ prenajímateľ nevyzval nájomcu na vypratanie a odovzdanie prideleného nájomného bytu a či zodpovedá nároku na uloženie povinnosti prideliť nájomcovi náhradný byt eventuálny návrh na uloženie povinnosti zaplatiť nájomcovi, ktorému nemožno prideliť náhradný byt, suma v hodnote ceny bytu?

9. Pokiaľ ide o uvedenú právnu otázku, dovolací súd uvádza, že táto v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu doposiaľ riešená nebola.

10. So zreteľom na nastolenie právnej otázky spôsobom zodpovedajúcim ustanovením § 421 ods. 1 písm. b/ CSP a v situácii, na ktorú sa vzťahuje toto ustanovenie, dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie je v danom prípade procesne prípustné; následne preto skúmal, či je podané dovolanie dôvodné (či je ním skutočne napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočívajúce na nesprávnom právnom posúdení veci).

11. Podľa § 432 ods. 1 CSP možno dovolanie, ktoré je prípustné podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením sa pritom rozumie činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. V prejednávanom spore z obsahu spisu vyplýva, že dovolateľka sa podanou žalobou domáhala uloženia povinnosti žalovanej; prideliť jej primeraný náhradný byt a pre prípad, že žalovaná nemá primeraný náhradný byt žiadala in eventum, aby žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť jej finančnú čiastku 110.000 Eur. Pritom už bolo vydané právoplatné rozhodnutie súdu vo veci privolenia k výpovedi z nájmu jej bytu a jeho vypratania.

13. Neexistuje súdne rozhodnutie, ktoré by reflektovalo ani čiastočne v konaní nastolený stav, t. j. žalobu žalobkyne domáhajúceho sa pridelenia primeraného náhradného bytu hoci o privolenie výpovedi z nájmu bytu a vyprataní už bolo rozhodnuté. Konštitutívnym rozsudkom súdu, ktorým sa privoľuje k výpovedi z nájmu bytu a ukladá žalovanému povinnosť byt vypratať po zabezpečení bytovej náhrady, sa súčasne zakladá nový hmotno-právny vzťah medzi účastníkmi, ktorého charakteristickým obsahom je právo bývania, ktoré trvá do času zabezpečenia bytovej náhrady, nevzniká bez ďalšieho zo zákona, vzniká právoplatným súdnym rozhodnutím. Právny vzťah založený rozsudkom, ktorého obsahom je právo bývania do zabezpečenia bytovej náhrady nielen, že nevzniká zo zákona, ale zo zákona nemôže ani zaniknúť, či zmeniť sa. Obsahom právneho vzťahu, ktorý je predmetom sporu a ktorý bol založený uvedeným právoplatným rozsudkom Obvodného súdu Bratislava III je právo žalobkyne bývať v byte do pridelenia náhradného bytu a tomu zodpovedajúca povinnosť žalovanej výkon práva na bývanie žalobkyne. S poukazom na ustanovenia § 711 a § 712 Občianskeho zákonníka nárok dovolateľky nie je dôvodný, neopierajúci sa o hmotné právo, resp. o iné zákonné ustanovenia.

14. Pokiaľ ide o eventuálny petit žalobkyne, dovolací súd dodáva, že podstatou eventuálneho petitu je návrh na prisúdenie jedného nároku (napr. vydanie veci), a ak by toto vydanie nebolo možné (napr. preto, že sa vec zničila, stratila), návrh na relutárnu (peňažnú) náhradu (prisúdenie sumy peňazí, obvykle vo výške náhrady škody). Ak súd rozhoduje podľa druhého subsidiárneho petitu, prvý petit zamietne. Naopak, ak súd rozhodne podľa prvého (primárneho) petitu, o druhom petite už nerozhoduje. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 113/2010). Napokon treba uviesť, že druhý nárok žalobkyne je takisto nedôvodný a neopierajúci sa o hmotné právo.

15. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie dovolateľky neopodstatnene smeruje proti takému rozsudku odvolacieho súdu (na dôvody, ktoré poukazuje dovolací súd), ktorý nespočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nedôvodné dovolanie zamietol podľa ustanovenia § 448 CSP.

16. Dovolací súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 CSP).

17. Rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

 


Najprávo.sk - najlepší právny poradca