Najprávo.sk - najlepší právny poradca

Spísanie notárskej zápisnice o uznaní dlhu v čase, keď dlh neexistoval

15.2. 2012, 17:50 |  najpravo.sk

Notárska zápisnica o uznaní dlhu a súhlase povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná v rovnaký deň ako bola uzavretá zmluva o pôžičke alebo zmluva o úvere, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že v čase uznania dlhu a vyhlásenia povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ešte žiadny dlh neexistoval a uznať možno len dlh, ktorý už vznikol a nie ktorý snáď v budúcnosti vznikne.

Ak súdny exekútor žiada o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe notárskej zápisnice vyhotovenej v deň uzavretia zmluvy o pôžičke alebo zmluvy o úvere, musí byť žiadosť súdneho exekútora zamietnutá. Ak na základe takéhoto exekučného titulu bola exekúcia nesprávne nariadená, musí byť v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania aj bez návrhu účastníkov zastavená.

(uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 31. augusta 2010, sp. zn. 15CoE 147/2010)

Z odôvodnenia:

Napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením (ktorým súd opravil dátum vydania uznesenia) okresný súd podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku námietkam povinného proti trovám exekúcie vyhovel a podľa § 56 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že z predloženého vyčíslenia trov exekúcie zistil, že trovy právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní boli vyčíslené v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, avšak pri určovaní predbežných trov exekúcie nemožno podľa názoru súdu vychádzať len zo všeobecných skúseností a predpokladaných budúcich úkonov, ale tieto je potrebné určiť najmä s ohľadom na štádium exekučného konania, ktorého sa týkajú, a v prípade vzniku ďalších trov vydať upovedomenie o ďalších trovách exekúcie. Súdny exekútor pri vyčíslení základu pre určenie svojej odmeny postupoval správne, rovnako správne a v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov vypočítal výšku odmeny a v súlade s ust. § 196 Exekučného poriadku k odmene 19 % DPH. Podľa názoru súdu pochybil pri vyčíslení sumy hotových výdavkov, ktoré stanovil s istou rezervou, ktorá v tomto štádiu konania – v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie je neprimerane vysoká, najmä s ohľadom na to, že v tomto štádiu je ešte možnosť dobrovoľného plnenia zo strany povinného a upustenia od výkonu exekúcie zo strany súdneho exekútora. Preto súd námietkam povinného proti trovám exekúcie vyhovel.

Exekúciu vyhlásil za neprípustnú z dôvodu, že notárska zápisnica, na podklade ktorej sa exekúcia vykonáva, nemôže byť riadnym exekučným titulom, pretože od počiatku nezodpovedá stanoveným zákonným požiadavkám pre notársku zápisnicu ako titulu pre exekúciu (nesplňuje formálne a materiálne podmienky) § 41 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku a § 47 Notárskeho poriadku. Nedostatkom notárskej zápisnice č. N 513/2005, Nz 57227/2005 zo dňa 25.11.2005 spísanej pred notárom JUDr. Pavlom Jombíkom, so sídlom Notárskeho úradu v Banskej Bystrici, ktorá obsahuje osvedčenie o vyhlásení účastníkov o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou je, že vyhlásenie povinného o uznaní dlhu v notárskej zápisnici vzniklo súčasne (t.j. v ten istý deň) s uzavretím ústnej zmluvy o pôžičke, (v tento deň dlžníci požičanú sumu v hotovosti prevzali), teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval - existoval len záväzok povinného vrátiť v určitej lehote poskytnutú pôžičku a do budúcna bolo možné len predpokladať, že by mohol vzniknúť, nebolo však určité v akej výške. Ak v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška v tomto čase, nemohol povinný realizovať právo dlh uznať. Uznať záväzok alebo uznať dlh je právo dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti je neplatná (§ 574 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka). Výška dlhu ako aj čas plnenia musia byť presne uvedené v notárskej zápisnici, nestačí odvolať sa iba na zmluvu o stavebnom úvere. V danom prípade predmet plnenia, teda dlh povinného nie je dostatočne určitý a ani nie je zrejmé, kedy a v akej výške došlo k poskytnutiu plnenia zo strany oprávneného. Predmetná notárska zápisnica neobsahuje ani lehotu na dobrovoľné splnenie dlhu. V čase spísania žiadny dlh neexistoval a teda vykonateľnosť notárskej zápisnice podľa príslušných predpisov procesného práva ani nemohla nastať.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, podľa obsahu odvolania len voči výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú Navrhol uznesenie v tejto časti zrušiť a trval na pokračovaní v exekúcii. Namietal, že predmetná notárska zápisnica obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 47 zákona č. 323/1992 Zb. ako aj podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože obsahuje: právny záväzok, označenie oprávnenej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ako aj označenie povinnej osoby, ktorá s vykonateľnosťou notárskej zápisnice súhlasí. Pritom stačí prítomnosť a účasť povinného dlžníka, pretože ak oprávnený s obsahom notárskej zápisnice nesúhlasí, jeho nesúhlas sa prejaví v tom, že nenavrhne exekúciu na základe takéhoto exekučného titulu. Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, zákonodarca hlavný dôraz kladie na výslovný súhlas povinnej osoby s exekúciou. Rozhodnutie o vzniku tohto exekučného titulu zákonodarca ponechal v prvom rade na vôli povinnej osoby, ktorá samozrejme nesmie byť postihnutá žiadnymi právne relevantnými vadami, najmä nesmie byť dôsledkom prinútenia. Týmto rozhodnutím povinná osoba zároveň prejavila vôľu vyhnúť sa súdnemu sporu, pokiaľ ide o rozhodnutie o svojom záväzku voči oprávnenej osobe. Zákon jej to dovolil tým, že za istých podmienok povýšil notársku zápisnicu na exekučný titul. Predmetná notárska zápisnica spísaná účastníkmi podľa názoru oprávneného spĺňa formálnu a materiálnu stránku vykonateľnosti, je spôsobilým exekučným titulom. Oprávnený poukazuje i na to, že exekučný súd už z hľadiska materiálnej a formálnej vykonateľnosti notársku zápisnicu posudzoval v čase udeľovania poverenia na vykonanie exekúcie, pričom dňa 16.03.2006 súdnemu exekútorovi takéto poverenie vydal. Oprávnený zastáva názor, že dojednaná výška zmluvnej pokuty 9,96 eur denne pri istine 3.319,39 eur nie je v rozpore s dobrými mravmi, neprekračuje účel zmluvnej pokuty spočívajúci v hrozbe byť dostatočne citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní zabezpečenú povinnosť a v dostatočnom zabezpečení veriteľa proti prípadným škodám, ktoré by mu mohli nesplnením zabezpečenej povinnosti vzniknúť. Povinní si boli vedomí tejto skutočnosti.

Povinní 1/ a 2/ sa k odvolaniu nevyjadrili.

Súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadril.

Rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p..

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. V ostatnej časti, vo výroku ktorým súd námietkam povinného proti trovám exekúcie vyhovel, ostáva uznesenie nedotknuté.

Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnuté v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva, t.j. skúma sa formálna a materiálna stránka vykonateľnosti. V danom prípade formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Je samozrejmé, že podobne ako v prípade vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, tak aj v prípade obsahových náležitostí exekučnej notárskej zápisnice platí, ak má byť vykonateľná, že tieto musia byť určené presným a nepochybným spôsobom, teda v tomto zmysle exekučná notárska zápisnica musí obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia. Žiadne iné podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ako tie, ktoré sú obsiahnuté v tomto ustanovení, nemožno vyvodiť.

Preto možno súhlasiť s názorom oprávneného, podľa ktorého podmienkou materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice nie je účasť oprávneného (veriteľa) pri jej spísaní. Oprávnený (veriteľ), ktorý notársku zápisnicu podpísanú povinným (dlžníkom) ako jej adresát dostane, ju môže schváliť tým, že ju použije ako exekučný titul. Je vecou slobodnej dispozície oprávneného, či prijme uznanie záväzku zo strany povinného v tej podobe, v akej mu to povinný ponúkne. Notárska zápisnica so súhlasom vykonateľnosti nemusí byť, ak má ísť o spôsobilý titul pre exekúciu, spísaná s osobou povinnou aj osobou oprávnenou. V danom prípade sú však takéto úvahy bezpredmetné, pretože notárska zápisnica bola spísaná za osobnej účasti oprávneného i povinných.

Dôvody, ktoré podrobne uviedol okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia a pre ktoré okresný súd neuznal v danom prípade predmetnú notársku zápisnicu ako vykonateľný exekučný titul, sú však iného charakteru a s týmito dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v tomto rozhodnutí odvolací súd na ne odkazuje.

Správne okresný súd poukazoval na to, že právo, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti, je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať, že právna úprava nepripúšťa, aby sa niekto platne vzdal svojho práva, ktoré mu môže vzniknúť až v budúcnosti (§ 574 ods. 2, § 39 OZ). Vyslovil názor, že možno uznať len dlh, ktorý vznikol a nie ktorý vznikne. Práve toto predstavuje rozhodujúcu skutočnosť, na ktorej je založené rozhodnutie prvostupňového súdu v prejednávanej veci. V prejednávanej veci vyhlásenie povinného o uznaní dlhu v notárskej zápisnici vzniklo v čase, keď žiadny dlh neexistoval (notárska zápisnica bola spísaná v ten istý deň ako uzavretá ústna zmluva o pôžičke a pôžička poskytnutá, kedy existoval len záväzok povinného vrátiť v určenej lehote poskytnutú pôžičku) a do budúcna by bolo možné len predpokladať, že by dlh mohol vzniknúť, nebolo však určité v akej výške. Inak by povinnému bolo odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože dlh nie je dostatočne do budúcnosti určiteľný, nemožno predpokladať, či určité okolnosti nastanú.

Ak úkon – dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti - je absolútne neplatný právny úkon, potom povinný nemohol svojím konaním v notárskej zápisnici jednak platne uznať dlh čo dôvodu a výšky, ale ani súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

Takáto notárska zápisnica (verejná listina) nie je exekučným titulom (i keď ako „verejná listina" nie je neplatná, keďže právny úkon spísaný v podobe notárskej zápisnice - úkon vykonaný kvalifikovanou formou - nie je možné zamieňať so samotnou notárskou zápisnicou ako verejnou listinou).

Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon. Každý z týchto dôvodov má za následok zastavenie exekúcie (§ 57 až 59 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení zmien – Exekučný poriadok).

Prvostupňový súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú po zistení, že predmetná notárska zápisnica nie je od počiatku spôsobilým exekučným titulom. Odvolací súd sa s týmto názorom stotožnil v celom rozsahu a odkazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.

V zmysle § 58 ods. 2 Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu aj bez návrhu. Súd tak môže urobiť v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania ak zistí dôvody pre ktoré exekúciu nemožno ďalej vykonávať. V tomto zmysle je koncipované aj ust. § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku ako dôvod zastavenia exekúcie. Tento dôvod zahŕňa aj prípad kedy sa exekúcia nemala vôbec začať, keďže rozhodnutie nebolo vykonateľné a v čase rozhodovania o zastavení exekúcie stále vykonateľné nie je. Uvedenej právnej norme plne zodpovedá aj existujúca situácia v prejednávanej veci. Napriek tomu, ak okresný súd ako vyplýva z jeho rozhodnutia aplikoval na daný prípad ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, ktoré umožňuje súdu vyhlásiť exekúciu za neprípustnú „ak je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať", je to bez vplyvu na správnosť výsledku rozhodnutia okresného súdu, hoci ust. § 57 ods. 1 písm. a) predstavuje výstižnejšiu právnu kvalifikáciu daného skutkového stavu.

Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul (§ 41 Exekučného poriadku). Exekučným titulom je iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá určitú povinnosť. Každé rozhodnutie, aj iný titul, ktorého exekúcia sa navrhuje ( jeho obsahom je súd viazaný a je povinný z neho vychádzať), musí súd podrobiť skúmaniu, či sú splnené podmienky vykonateľnosti (formálnej i materiálnej). V tomto rozsahu skúma exekučný súd exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44) na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50) na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58). Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. 


Najprávo.sk - najlepší právny poradca