Výklad právneho úkonu - § 35 ods. 2 OZ

Ustanovenie § 35 ods. 2 OZ predpokladá, že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti a pre taký prípad formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne (nie teda konkludentne podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka), podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel) konajúcich osôb. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať. Takto musí súd postupovať súd aj v prípadoch, ak interpretujú účastníci vo svojich prednesoch alebo výpovediach v priebehu konania zmluvné dojednanie odlišným spôsobom. Takáto situácia neznamená, že právny úkon vyložiť nemožno, lebo záujmy a postoje účastníkov priebehu súdneho konania už nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže byť považovaná za nahradenie, prípadne zmenu už urobených prejavov vôle, keďže použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci o vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania.

(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2012, sp. zn. 3 Cdo 81/2011)

Z odôvodnenia:

Žalobca sa v konaní domáhal určenia, že v podiele 9/20 je spoluvlastníkom stavby rodinného domu súpisné č. X., ktorá sa nachádza v katastrálnom území S. a je zapísaná na liste vlastníctva č. X. (ďalej len „rodinný dom"). Na odôvodnenie žaloby uviedol, že v katastri nehnuteľností je vedený ako spoluvlastník rodinného domu v podiele 11/20 a žalovaný v podiele 9/20; v skutočnosti ale žalobcovi patrí aj podiel, spoluvlastníkom ktorého je podľa údajov katastra nehnuteľností žalovaný. Žalobca totiž s právnou predchodkyňou žalovaného M. P. uzavrel 19. mája 1994 dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, predmetom ktorej boli podľa vôle jej účastníkov nielen pozemky v katastrálnom území S. vedené ako parcela č. X. – záhrada o výmere 1991 m², parcela č. X. – zastavaná plocha o výmere 494 m², ale tiež rodinný dom súpisné číslo X. na parcele č. X. (ďalej len „dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva"). V článku I. dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva boli uvedené všetky nehnuteľnosti, ktorých sa týkala (pozemky a rodinný dom), avšak len v dôsledku chyby pri písomnom vyhotovovaní dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zostalo v jej ďalšom texte neuvedené, kto nadobúda spoluvlastnícky podiel 9/20 rodinného domu. Po uzavretí dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva bol žalobca zapísaný ako výlučný vlastník rodinného domu a až po zásahu právnej predchodkyne žalovaného bola, podľa názoru žalobcu nesprávne, vykonaná oprava zápisu a zapísané podielové spoluvlastníctvo žalobcu len v podiele 11/20 a právnej predchodkyne žalovaného v podiele 9/20 (tento podiel previedla na žalovaného darovacou zmluvou z 3. septembra 2004). Na tomto základe žalobca tvrdil, že spoluvlastníkom 9/20 rodinného domu je on, a nie žalovaný.

Okresný súd Prešov rozsudkom z 30. apríla 2010 č.k. 11 C 80/2005-265 určil, že žalobca je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 9/20 rodinného domu súpisné číslo X. na parcele č. X. (ďalej len „rodinný dom"); rozhodol tiež o trovách konania. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.). Výkladom obsahu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva dospel k záveru, že skutočnou vôľou účastníkov tohoto právneho úkonu bolo zrušiť a vyporiadať spoluvlastníctvo aj k rodinnému domu, a to tak, že predmetný podiel patrí žalobcovi. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.