Vysvetľovacia povinnosť pri dokazovaní, nemožnosť disponovať dôkazným prostriedkom
27.4. 2017, 16:51 | najpravo.skI. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toto účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach, významných pre rozhodnutie v spore, pričom protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že strana zaťažená dôkazným bremenom prednesie aspoň „oporné body“ skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť“ protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá „vysvetľovaciu povinnosť“ nesplnila. Zároveň tiež platí, že uvedenú „vysvetľovaciu povinnosť“ nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena.
II. Súd nie je povinný skúmať ex offo existenciu majetku na strane ústredného orgánu štátnej správy, vyňatého spod ochrany podľa § 8 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri posúdení platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá smeruje proti štátu zastúpenému takýmto ústredným orgánom štátnej správy v zmysle § 525 ods. 1 OZ.
(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. apríla 2017, sp. zn. 3 Cdo 2/2016)
Z odôvodnenia:
1. Právny predchodca žalobcu P. (ďalej len „pôvodný žalobca“) sa v konaní domáhal zaplatenia finančnej náhrady z titulu majetkovej ujmy za obdobie od 13. októbra 1995 do 31. marca 2000 vo výške 1 416 698,57 €. V podanej žalobe uviedol, že rozhodnutím bývalého Východoslovenského krajského národného výboru, odboru poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva v Košiciach č. 924/82-Ku zo dňa 21. decembra 1982, ako príslušného vodohospodárskeho orgánu, bol stanovený sprísnený režim vyplývajúci zo štúdie zvláštneho režimu v osobitnej sústave obhospodarovania na poľnohospodárskej pôde v THD II. stupňa. Týmto rozhodnutím boli stanovené záväzné podmienky pre spôsob hospodárskeho využitia vo vymedzených ochranných pásmach priameho odberu vody z Torysy pre skupinový vodovod z nádrže Tichý potok I. – stavba, II. etapa. Pre pôvodného žalobcu bolo stanovených celkom 45 opatrení, ktoré sú uvedené v tomto rozhodnutí, ktoré aj pôvodný žalobca dodržiaval, o čom svedčia záznamy z každoročne vykonávaných previerok. Vzhľadom na to, že do podania žaloby neboli uskutočnené všetky zábranné opatrenia a vytvorené podmienky na dodržiavanie stanovených opatrení citovaného rozhodnutia inými subjektmi, pôvodný žalobca v náročných ekonomických podmienkach za sťažených horských výrobných pomerov nahrádzal dodržiavanie týchto opatrení vlastnými silami a na vlastné náklady. Pre pôvodného žalobcu stanovenie osobitnej sústavy obhospodarovania vyvolalo so zreteľom aj na nerešpektovanie povinností uložených iným subjektom vznik viac nákladov a ekonomickú ujmu, ktorá sa týkala rastlinnej a živočíšnej výroby. Pôvodný žalobca ďalej v žalobe poukázal na ustanovenie § 6 ods. 4 zákona č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu (ďalej len „zákon č. 307/1992 Zb.“) a uviedol, že síce vláda SR doposiaľ svojim nariadením bližšie nekonkretizovala toto ustanovenie, je toho názoru, že aj napriek tomu je povinnosť úhrady majetkovej ujmy nesporná a daná. Pôvodný žalobca neskôr rozšíril svoju žalobu o ďalší nárok na úhradu majetkovej ujmy za obdobie od 1. apríla 2000 do 31. decembra 2004 v sume 1 339 481,27 €. Pôvodný žalobca tiež upresnil svoj nárok v súvislosti s úrokmi z omeškania.