Najprávo.sk - najlepší právny poradca

Oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky

3.11. 2012, 16:18 |  najpravo.sk

Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnou skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku, je oznámenie jeho pôvodného veriteľa, samozrejme za predpokladu, že oznámenie spĺňa náležitosti právneho úkonu, teda je určité a zrozumiteľné a bolo urobené vážne a slobodne. Platí to bez ohľadu na skutočnosť, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp. či vôbec vznikla. Dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.

Podľa právneho názoru odvolacieho súdu relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd ju akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu, resp. platnosť zmluvy o postúpení.

(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4 Obo 210/01)

Z odôvodnenia:

Zhotoviteľ, spoločnosť R., a.s., ktorý mal zo zmluvy o dielo voči objednávateľovi, spoločnosti I., a.s., pohľadávku cca 4 mil. Sk, postúpil túto pohľadávku spoločnosti Hotel R., s.r.o. Nový veriteľ postúpil časť tejto pohľadávky spoločnosti P., s.r.o. a časť inému podnikateľovi, ktorý si právo na zaplatenie postúpením získanej pohľadávky uplatnil na súde žalobou proti dlžníkovi.

Krajský súd, ktorý vo veci konal ako súd prvého stupňa, rozsudkom zo 7. mája 2002 žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 412 195,60 Sk so 17,5% úrokom z omeškania od 16. decembra 1998 do zaplatenia a 316 214 Sk náhrady trov konania. Rozhodol tak po vykonanom dokazovaní, z ktorého zistil, že žalovaný ako objednávateľ a spoločnosť a.s. R. ako zhotoviteľ uzavreli 5. septembra 1996 zmluvu o dielo č. 960103, ktorej predmetom bolo dokončenie rozostavanej stavby VVZ Petržalka, 1. stavba vrátane odstránenia zistených vád na základe stavebnotechnického popisu, aby stavba mohla byť skolaudovaná, a to s termínom ukončenia 13. apríla 1997. Dňa 3. augusta 1998 bola medzi žalovaným a zhotoviteľom uzavretá dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok a záväzkov, pričom pohľadávka objednávateľa voči žalovanému bola vyčíslená sumou 4 471 958,50 Sk ako zostatok z faktúry číslo 97400029 a do výšky 343 896 Sk zanikla započítaním s pohľadávkou žalovaného voči objednávateľovi. V čase uzavretia dohody boli pohľadávky oboch zúčastnených strán nesporné a spôsobilé na započítanie a jej uzavretím žalovaný uznal svoj dlh. Zmluvou o postúpení pohľadávky z 10. novembra 1998 zhotoviteľ ako postupca postúpil spoločnosti Hotel R., s.r.o. ako postupníkovi svoju pohľadávku voči žalovanému v zostávajúcej výške 4 128 062,50 Sk a postúpenie pohľadávky oznámil žalovanému ako dlžníkovi listom z 10. novembra 1998. Následne bola 16. decembra 1998 uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom Hotel R., s.r.o. a žalobcom ako postupníkom, predmetom ktorej bolo postúpenie časti pohľadávky voči žalovanému, ktorú nadobudol od zhotoviteľa vo výške 2 412 195,60 Sk a postúpenie tejto pohľadávky oznámil postupca žalovanému 16. decembra 1998. Podľa názoru súdu zo zmluvy je zrejmé, čo je jej predmetom a jej neoddeliteľnou súčasťou sú aj prílohy, ktoré tvoria prvotné doklady a dokumentáciu k postupovanej pohľadávke. Súd sa ako prejudiciálnou otázkou zaoberal odstúpením od zmluvy o dielo žalovaným 11. decembra 1998 z dôvodu neodstránenia reklamovaných vád diela ani v náhradnom termíne. Dospel pritom k záveru, že odstúpenie od zmluvy je neplatné, pretože jednak žalovaný vopred neupozornil zhotoviteľa na svoj úmysel s poskytnutím primeranej lehoty a jednak pri odovzdaní diela vady neboli reklamované. S odkazom na ustanovenia § 524 ods. 1 a 2 a § 526 ods. 1 a 2 OZ preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, a to vrátane uplatnených úrokov z omeškania podľa § 369 ods. 1 v spojení s § 502 OBZ, pretože žalovaný bol v omeškaní so splnením peňažného záväzku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu v celkovej výške 316 214 Sk.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Namieta záver súdu prvého stupňa o platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej nezisteného dňa medzi Hotel R., s.r.o., ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, pretože podľa názoru žalovaného je zmluva absolútne neplatná podľa § 37 ods. 1 OZ pre neurčitosť. Poukázal na obsah svojich predchádzajúcich podaní a opakovane na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, z ktorej možno vyvodiť, že obligatórnou obsahovou náležitosťou zmluvy o postúpení pohľadávky je aj identifikácia postupovanej pohľadávky, ktorá musí zahŕňať okrem označenia postupcovho dlžníka aj popis pohľadávky čo do jej výšky a právnych skutočností, na ktorých sa zakladá. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu a právny dôvod postupovanej pohľadávky považoval za dostatočne definovaný tým, že podľa čl. 4 ods. 1 zmluvy jej súčasťou sú prílohy, predstavujúce prvotné podklady a dokumentáciu k pohľadávke. Tento názor žalovaný považuje za nesprávny, pretože jednak zmluva nevyhlasuje prvotné podklady a dokumentáciu za neoddeliteľnú súčasť zmluvy, a jednak nedefinuje, čo sa rozumie pod prvotnými dokladmi a dokumentáciou, teda či medzi ne patria aj listiny osvedčujúce právne skutočnosti, na ktorých sa pohľadávka zakladá. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ je neplatnosťou absolútnou, ktorá nastáva priamo zo zákona, pôsobí voči každému a súd na ňu prihliada aj bez návrhu. Absolútna neplatnosť zmluvy spôsobuje, že žalobca nie je a nikdy nebol veriteľom pohľadávky, ktorú voči žalovanému uplatňuje. Ak by aj žalovaný žalobcovi plnil, išlo by o plnenie z neplatného právneho úkonu a nevyvolalo by účinky zániku dlhu splnením.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Spoločnosť Hotel R., s.r.o. postúpila svoju pohľadávku žalobcovi, pričom veriteľ túto skutočnosť oznámil dlžníkovi, ktorý nie je oprávnený dožadovať sa zmluvy o postúpení pohľadávky. Namietaním platnosti zmluvy žalovaný iba umelo predlžuje súdne konanie. Dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok a záväzkov z 3. augusta 1998 žalovaný uznal svoj dlh voči spoločnosti R., a.s., a v tomto uznanom dlhu bol aj dlh žalobcu. Jeho výška je v zmluve jasne špecifikovaná a žalobca ho uplatňuje z titulu prác vykonaných na majetku žalovaného. Ďalej uviedol, že podľa čl. 3 ods. 1 zmluvy o postúpení pohľadávky sú súčasťou zmluvy aj prílohy, ktoré tvoria prvotné doklady, a dokumentácia k postupovanej pohľadávke, preto tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, čo je aj zrejmé z prejavu jej účastníkov. Namietal, že žalovaný poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, teda na právo cudzieho štátu, ktorým slovenské súdy nie sú viazané.

Žalovaný vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalobcu uviedol, že ako dlžník síce nemá právo na predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky, ale od počiatku poukazoval na neurčitosť oznámenia o postúpení pohľadávky, pretože nebolo zrejmé, aká pohľadávka bola postúpená. Navyše predmetná zmluva je založená v spise a na jej absolútnu neplatnosť pre neurčitosť podľa § 37 ods. 1 OZ sa prihliada ex offo a pôsobí od počiatku. Jej dôsledkom je chýbajúca aktívna legitimácia žalobcu, pretože nie je veriteľom. Nespochybňuje to ani údajné uznanie dlhu žalovaným, pretože uznať možno iba existujúci dlh a dohoda o započítaní bola uzavretá so spoločnosťou R., a.s., a nie so žalobcom. Poukázal tiež na skutočnosť, že citované rozhodnutia českých súdov vychádzajú z totožnej právnej úpravy postúpenia pohľadávky a určitosti právnych úkonov podľa Občianskeho zákonníka, pričom ich právne závery žalobca ani nespochybňuje.

Najvyšší súd SR, ktorý vo veci konal ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP a po prejednaní odvolania podľa § 214 ods. 1 OSP v prítomnosti zástupcov oboch účastníkov dospel k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť.

Predmetom konania je žalobcom uplatnené právo na zaplatenie pohľadávky, ktorú získal zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorú uzavrel ako postupník s obchodnou spoločnosťou Hotel R., s.r.o., Bratislava ako postupníkom. Žalovaný v odvolacom konaní neuplatňoval žiadne námietky proti pohľadávke, namietal iba aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní, tvrdiac, že sa nestal jeho veriteľom, pretože zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatná v zmysle § 37 ods. 1 OZ pre neurčitosť.

Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení.

Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnou skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku, je oznámenie jeho pôvodného veriteľa, samozrejme za predpokladu, že oznámenie spĺňa náležitosti právneho úkonu, teda je určité a zrozumiteľné a bolo urobené vážne a slobodne. Platí to bez ohľadu na skutočnosť, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp. či vôbec vznikla. Dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.

Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobou uplatnená pohľadávka vznikla zo zmluvy o dielo č. 96 0103, ktorú uzavrel žalovaný ako objednávateľ a obchodná spoločnosť R., a.s. Bratislava ako zhotoviteľ. Išlo o pohľadávku zhotoviteľa voči žalovanému vo výške 4 128 062,50 Sk, ktorá zostala po započítaní ich vzájomných pohľadávok a záväzkov podľa Dohody z 3. augusta 1998 ako nedoplatok faktúry číslo 97400029. Túto pohľadávku najprv R., a.s. postúpil spoločnosti Hotel R., s.r.o., čo ako postupca oznámil žalovanému listom z 10. novembra 1998, ktorý bol žalovanému ako dlžníkovi doručený 16. novembra 1998 a v ktorom bola pohľadávka jednoznačne špecifikovaná jednak jej výškou a jednak dôvodom s tým, že ide o pohľadávku zo zmluvy o dielo č. 960103 na stavbe VVZ Petržalka I. etapa, 1. stavba. Následne nový veriteľ časť tejto pohľadávky vo výške 2 412 195,60 Sk postúpil žalobcovi a postúpenie oznámil žalovanému bez zbytočného odkladu listom, ktorý mu bol doručený 30. decembra 1998. Je v ňom uvedené, že spoločnosť Hotel R., s.r.o. svoju pohľadávku vo výške 4 128 062,50 Sk, ktorá jej bola postúpená a.s. R., postúpila 16. decembra 1998 vo výške istiny 2 412 195,60 Sk s príslušenstvom ako 1. postupníkovi žalobcovi a vo výške istiny 1 715 866,90 Sk s príslušenstvom firme P., s.r.o. ako 2. postupníkovi. V oznámení teda bola jednoznačne identifikovaná pohľadávka (čo do dôvodu aj výšky), postupca i postupník a jeho dôsledkom je povinnosť žalovaného dlžníka plniť tomu, koho veriteľ (postupca) označil za nového veriteľa s tým, že žalovaný ako dlžník sa zbaví svojho záväzku vo výške 2 412 195,60 Sk plnením žalobcovi ako postupníkovi, pričom nie je oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení a nemôže sa dovolávať ani jej neplatnosti. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd ju akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu, resp. platnosť zmluvy o postúpení.


Najprávo.sk - najlepší právny poradca