387/2019 Z. z.

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky predkladá na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“). 

Cieľom predloženého návrhu zákona je, aby sa Slovenská republikapo vzore štátov ako Česká republika, Holandsko alebo Spojené kráľovstvo. V Slovenskej republike je v súčasnosti evidovaný jeden chov zvierat na kožušiny (norok americký). Podľa záberov uverejnených na https://ideochlp.sk/ , ktoré boli vyhotovené na tejto kožušinovej farme tu zvieratá nemajú vhodné životné podmienky. Zákon by mal primárne zabezpečiť, aby v Slovenskej republike už v budúcnosti nevznikali ďalšie kožušinové farmy. Je zrejmé, že na likvidáciu už existujúceho chovu (cca. 3.500 kusov) je potrebné ustanoviť relatívne dlhé prechodné obdobie, aby podnikajúci subjekt mal možnosť efektívne s minimalizáciou ekonomických strát chov ukončiť. Návrh zákona sa nebude vzťahovať na využitie kožušín ako vedľajších produktov pri získavaní mäsa (chovy králikov, nutrií apod.).

Súčasná právna úprava chov zvierat výhradne za účelom získania kožušín umožňuje. Dôvody potreby zmeny súčasného stavu je možné rozdeliť do dvoch hlavných skupín. Prvou skupinou sú závažné výhrady podstatnej časti odbornej verejnosti proti aktuálnemu stavu z hľadiska welfare (životnej pohody) zvierat chovaných na kožušiny, ktoré dokazuje opakovane zverejňovaná audiovizuálna dokumentácia zo strany organizácií na ochranu zvierat. Druhou skupinou sú závažné etické otázky, ktoré vzbudzuje usmrcovanie zvierat v prípadoch, keď pre to neexistuje dôležitý ľudský záujem.

I.             Odborné výhrady proti aktuálnemu stavu chovu

Odborné výhrady proti kožušinovým farmám vychádzajú predovšetkým zo skutočnosti, že primárne pre svoju kožušinu sú chované takmer výhradne živočíšne druhy, u ktorých sa udiala len veľmi obmedzená domestikácia. Tieto v podstate divoké zvieratá sú pritom držané v klietkových chovoch, ktoré zo svojej podstaty nemôžu naplniť vrodené etologické potreby týchto divo žijúcich zvierat. Jediným chovaným druhom kožušinových zvierat na Slovensku sú norky americké, vo svete okrem nich aj líšky. Práve na chovy norkov a líšok sa zároveň vzťahuje najviac odborných štúdií welfare, ktoré pre tieto chovy označujú ako veľmi nepriaznivé pre stav zvierat. Ide napríklad o Odbornú správu Vedeckého výboru pre zdravie a blaho zvierat Európskej komisie, ktorej záverom je, že typické klietky pre norky a líšky nenapĺňajú dôležité potreby týchto zvierat; konkrétne u oboch druhov namieta nedostatok stimulačných podnetov, príležitostí pre fyzickú aktivitu a nemožnosť druhovo špecifických aktivít, ako je šplhanie a plávanie u norkov alebo hrabanie u líšok. V správaní zvierat sa potom tieto nedostatky prejavujú napr. vysokým výskytom stereotypného správania (u norkov podľa niektorých štúdií až 85 percent) a vysokou mortalitou (u norkov až 30 percent). Aj keď táto správa pochádza z roku 2001, kritizované parametre chovu líšok a norkov sa odvtedy nezmenili a sú fakticky zhodné s minimálnymi štandardmi požadovanými dnes.

Ako pripomína samotná správa Vedeckého výboru, doteraz neboli vyvinuté žiadne komerčné systémy chovu, ktoré by popísaným potrebám norkov a líšok vyhovovali. Už v roku 1981 bola vo Švajčiarsku prijatá vyhláška (AS 1981 572), ktorá pre chovy týchto zvierat nariaďuje zodpovedajúce podmienky (niekoľkonásobne väčšie výbehy, vodu na plávanie pre norky, plochy pre hrabanie pre líšky, a iné). Vo Švajčiarsku odvtedy žiadne kožušinové farmy líšok a norkov nefungujú. Podobná vyhláška platí od roku 2006 v Nemecku (BGBl I 2006, 2043), ktorej prechodné obdobie skončilo v roku 2015, pričom ubúdajúce nemecké farmy nedokázali tieto podmienky splniť a následkom začiatkom roka 2019 prevádzku skončila posledná kožušinová farma v Nemecku.

Dá sa preto konštatovať, že v súčasnej dobe nie je známy žiadny spôsob, ako umožniť rentabilnú prevádzku chovu divo žijúcich kožušinových zvierat a zároveň vyhovieť ich prirodzeným etologickým potrebám. Nastavenie welfare štandardov, ktoré by týmto potrebám divo žijúcich zvierat zodpovedali, by znamenalo ich nepriamy, ale faktický zákaz.

II.            Etické výhrady chovu

Navrhovaná úprava však ide nad rámec posudzovania welfare aspektov chovu zvierat na kožušiny a vychádza z filozoficko-etických výhrad proti usmrcovaniu zvierat, respektíve chovu zvierat pre tento účel v prípadoch, kedy pre toto konanie neexistuje dôležitý ľudský záujem. Spoločenská zhoda na tom, že zviera by nemalo byť usmrtené bez obhájiteľného dôvodu, a to bez ohľadu na spôsob usmrtenia, je obsiahnutá v § 22 ods. 5 veterinárneho zákona, ktorý stanovuje prípustné dôvody pre usmrtenie zvieraťa, pričom usmrtenie zvieraťa bez naplnenia týchto dôvodov je sankcionované podľa § 48 ods. 5 písm. p) veterinárneho zákona ako priestupok, a to sumou od 400 do 1000 € za každé porušenie. Posilnenie postavenia zvierat je vidieť aj v nedávnej zmene právneho vymedzenia zvieraťa v § 119 ods. 3 občianskeho zákonníka (iniciatíva "zviera nie je vec").

Postavenia norka amerického, ktorý je dnes na svoje kožušiny chovaný, je taktiež problematické z pohľadu jeho miesta v pôvodnom ekosystéme v Strednej Európe. Pôvodný druh norka európskeho je práve kvôli chovom norka amerického a útekom týchto zvierat do voľnej prírody dnes na Slovensku vyhynutým druhom a kriticky ohrozeným celosvetovo. Ukončením chovov norka amerického pre kožušiny tak môže mať v dlhodobom hľadisku za následok aj zvýšenie šance na obnovenie pôvodného norka európskeho.

Je rovnako jasné, že v 21. storočí kožušiny už dávno neplnia svoju pôvodnú, praktickú funkciu ochrany pred mrazom. Drvivá väčšina produkovaných kožušín dnes nachádza využitie vo forme ozdobných golierov, lemov, na topánkach alebo zvrškoch, a klasické kožušinové kabáty sú dnes len špecifickým luxusným artiklom. Aj túto módnu, ozdobnú funkciu dokážu dnes nahradiť syntetické materiály, ktoré sú od pravých kožušín mnohokrát takmer na nerozoznanie, čo aj potvrdzujú rozhodnutia veľkých značkových domov (napríklad Gucci, Versace, Armani, Michael Kors, Donna Karan, HUGO BOSS), ktoré od používania pravých kožušín ustupujú a nahradzujú ich syntetickými náhradami .

Výrobu módnych ozdôb je len ťažko možné označiť za dôležitý ľudský záujem, ktorý by sám o sebe eticky zdôvodňoval chov a usmrcovanie zvierat, najmä ak spôsob chovu – ako bolo uvedené vyššie – spôsobuje ich značné utrpenie. S prihliadnutím na tieto etické argumenty sa už 12 európskych krajín rozhodlo takýto chov priamo zakázať – Spojené kráľovstvo, Holandsko, Luxembursko, Belgicko, Nórsko, Slovinsko, Chorvátsko, Srbsko, Bosna a Hercegovina, Macedónsko, Rakúsko i Česká republika. Dánsko zakázalo chov líšok, zatiaľ čo Švajčiarsko a Nemecko prísnymi reguláciami ukončilo rentabilnosť takéhoto podnikania. Aktuálne sa o zákaze kožušinového chovu na legislatívnej úrovni rokuje aj na Ukrajine, v Bulharsku, v Poľsku i pobaltských štátoch.

Podľa prieskumu agentúry Focus z roku 2018 až 68 percent ľudí na Slovensku odmieta kožušinové chovy a podporuje ich zákaz .

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Predložený návrh zákona nebude mať sociálny vplyv, vplyv na informatizáciu spoločnosti, vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu ani na životné prostredie, bude maťmierny negatívny vplyv na podnikateľské prostredie apozitívny vplyv na verejné financie.

Osobitná časť

K čl. I bod 1:

Navrhuje sa stanoviť zákaz chovu a usmrtenia kožušinových zvierat za účelom získania kožušín, ktoré sú špecifikované v prílohe č. 3 Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 178/2012 Z. z. o identifikácii, registrácii a podmienkach farmového chovu zveri a ide o zajaca poľného, líšku hrdzavú, nutriu, činčilu, norka a fretku.

K čl. I bod 2:

Navrhuje sa tiež zákaz chovu a usmrtenia králikov za účelom získania kožušín, s výnimkou chovu a usmrtenia králikov, pokiaľ sú ich kožušiny (vedľajší živočíšny produkt) využité na osobnú spotrebu chovateľa alebo jemu blízkych osôb, t.j. s výnimkou tzv. „drobnochovateľov“.

K čl. I bod 3:

Navrhuje sa stanoviť trojročné prechodné obdobie pre existujúce chovy zvierat pre kožušiny. Na území Slovenskej republiky je podľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky pre rok 2017 celkovo 1 takýto chov. Toto prechodné obdobie je žiaducim kompromisom medzi právom na reguláciu podnikania vo verejnom záujme a právom na ochranu legitímneho očakávania podnikateľov, ktorí v dobrej viere do svojho podnikania investovali. Trojročné prechodné obdobie považujeme za primerané, keďže (i) nejde o veľké množstvo chovov, a to ani v porovnaní s Českou republikou, (ii) ide o očakávanú zmenu legislatívy v spojitosti s nedávnymi zmenami legislatívy v iných členských krajinách Európskej únie na túto tému vrátane Českej alebo Rakúskej republiky a taktiež s verejnou mienkou v Európskej únii, a (iii) reaguje na vyjadrenia veľkých módnych značiek o ukončení predaja produktov, ktoré kožušiny obsahujú. Vyššie uvedený prechodný čas tak poskytne majiteľom zasiahnutých chovov a ich zamestnancom dostatočne dlhú dobu, aby sa na nový stav adaptovali a svoje právo vlastniť majetok a právo na slobodnú voľbu povolania realizovali iným spôsobom.