65/2018 Z. z.

18.3. 2018, 17:18 |  najpravo.sk

Dôvodová správa

A.           Všeobecná časť

 

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).

Z dôvodu zvýšenia právnej istoty a úspešnosti uchádzačov o zápis do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov sa spresňujú ustanovenia o zápise do zoznamu, ktoré pripúšťali rôzny výklad,  zväčšuje sa rozsah informácií zapísaných a zverejňovaných v zozname k výkonu činnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a ich momentálneho statusu pre lepšiu informovanosť verejnosti a jednotlivých zadávateľov. Odstraňujú sa nedostatky právnej úpravy vyplývajúcej z rozhodovacej činnosti ministerstva pri zápise znalcov, tlmočníkov a prekladateľov do zoznamu a vyvodzovaní administratívno-právnej zodpovednosti za správne delikty. Upravujú sa niektoré aspekty, ktoré boli v praxi prekonané a naopak zabraňuje sa nežiaducim javom, ktoré majú vplyv na kvalitu podávaných výkonov.  Zároveň sa vykonávajú systematické zmeny v zaradení obsahu sťažností pod podstatu iných správnych deliktov, návrh zákona reaguje na prijatie Civilného sporového poriadku.

Návrh rozlišuje výkon znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti pre súdy a iné orgány verejnej moci a pre súkromné potreby fyzických a právnických osôb, kde ponecháva väčší priestor pre dohodu zadávateľov a osôb, ktoré činnosť vykonávajú, či už v možnosti dohody o časti úhrady v podobe odmeny, alebo dohody o celej výške znalečného alebo tlmočného vrátane hotových výdavkov, odmietnutí vykonať úkon a pod. Návrh zákona reaguje aj na podnety zo strany znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vykonávajúcich činnosť na základe ustanovenia súdom, ktorí poukazujú na to, znalečné alebo tlmočné je im uhradené so značným časovým odstupom niekoľkých mesiacov, často až rokov.

Spresňuje sa rozsah subjektov zapisovaných do oddielu na zápis znalcov o  osoby vykonávajúce v zahraničí činnosť obdobnú znaleckej činnosti, údaje o vykonávaní praxe nielen v zamestnaneckom pomere, spodrobňujú sa zverejňované údaje o uložených sankciách za posledné tri roky, dopĺňa sa informácia o dočasnom pozastavení výkonu činnosti, rovnako aj informácia o prerušení výkonu činnosti. Zároveň sa upravujú ustanovenia, ktoré zabezpečia aktuálnosť údajov v zoznamoch precíznejším oznamovaním skutočností, ktoré sa do zoznamu zapisujú.

Navrhuje sa bližšia úprava získania vzdelania ako podmienky na zápis fyzickej osoby do oddielu na zápis znalcov, čoho dôsledkom bolo zamietnutie pomerne vysokého počtu žiadostí o zápis do zoznamu. Odstraňuje sa aj nejednoznačnosť momentu začiatku počítania praxe na účely tohto zákona.

Zo systematických zmien sa presun týka zaradenia dočasného pozastavenia činnosti  z časti správnych deliktov, ktoré nebolo správne, keďže dočasné pozastavenie výkonu činnosti nemá charakter vyvodenia administratívnoprávnej zodpovednosti voči znalcovi, tlmočníkovi alebo prekladateľovi. Kým podnet je prostriedkom na ochranu verejného záujmu, sťažnosť je podľa teórie správneho práva právnym prostriedkom na ochranu subjektívnych práv, preto sa navrhuje presun podnetov pod inštitút správnych deliktov.

Formulačné spresnenie a zmena systematického zaradenia sa dotkla ustanovení o vyčiarknutí zo zoznamu. Upúšťa sa od doterajšej úpravy, podľa ktorej bolo čo i len trojmesačné neuzatvorenie poistenia zodpovednosti za škodu dôvodom na vyčiarknutie zo zoznamu. Keďže zákon ustanovuje, že poistenie zodpovednosti za škodu musí trvať počas celého výkonu činnosti, spresňuje sa, že počas prerušenia výkonu činnosti sa táto povinnosť nevyžaduje.

Navrhuje sa úprava, ktorá spočíva v tom, že odmietnutie vykonania znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti bez uvedenia dôvodu má byť zakázané výlučne vo vzťahu k orgánom verejnej moci, ale nie vo vzťahu k fyzickým osobám a právnickým osobám.

Podľa doterajšej právnej úpravy sa vyžadoval osobný výkon znaleckej činnosti výlučne od fyzických osôb, no pri právnických osobách boli upravené len podmienky na zápis do zoznamu, nie to, prostredníctvom ktorých osôb môže byť znalecká činnosť vykonávaná.

 

V zákone sa upravuje povinnosť prediskutovať so znalcom podstatné náležitosti pre vypracovanie požadovaného úkonu ešte pred jeho zadaním, možnosť podania znaleckého posudku alebo prekladu v elektronickej podobe ako aj úprava povinnosti zachovávať mlčanlivosť.

Cieľom zmeny právnej úpravy je aj ozrejmenie kľúčových náležitostí každého úkonu znaleckej činnosti, s podčiarknutím významu toho, že postup znalca musí byť vždy odôvodnený a musí byť zabezpečená preskúmateľnosť znaleckého úkonu.

Nepredpokladá sa vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, životné prostredie, informatizáciu, služieb pre občana ani sociálne vplyvy. Vplyv sa predpokladá na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

 

 

 

 

 

 

 

B. Osobitná časť

K bodu 1:           

Platné znenie § 1 upravuje predmet zákona. Je pritom vhodné, aby úvodné ustanovenie neobsahovalo len predmet, ale aj účel zákona, t. j. dôvod jeho prijatia. Uvedené má význam predovšetkým z toho dôvodu, že sa nie zriedka „zabúda“ na dôvod vedenia zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov (ďalej len „zoznam“) Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Súčasné znenie § 1 nereflektuje to, že § 25 upravuje úlohu tlmočníckych ústavov. Navrhuje sa odstrániť uvádzaný nedostatok. Účel zákona sa okrem výkonu činnosti v konaniach pred súdmi alebo inými orgánmi verejnej moci doplnil aj o zabezpečenie výkonu činnosti pre fyzické a právnické osoby, ak sa vykonanie úkonu vyžaduje osobitným predpisom, ktorým môže byť napr. § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 2:           

Navrhované ustanovenie upravuje zákaz vykonávania znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti podľa tohto zákona osobám, ktoré nemajú postavenie znalca, tlmočníka alebo prekladateľa. Na výkon znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti sa teda vyžaduje, aby išlo buď o osobu zapísanú v zozname, alebo aby išlo o znalca, tlmočníka alebo prekladateľa ustanoveného na konkrétny prípad. Ak by došlo k porušeniu tohto zákazu, mohla by tým byť naplnená skutková podstata iného správneho deliktu osoby nezapísanej v zozname podľa § 26 ods. 2 písm. a).

Povinnosť dodržiavať a postupovať podľa všeobecne záväzných predpisov sa presunula z § 17 ods. 8 a § 23 ods. 8 a je aj obsahom sľubu, ktorý fyzická osoba skladá.

K bodu 3:           

Navrhuje sa zmena doterajšej právnej úpravy, podľa ktorej sa mohol znalec, tlmočník alebo prekladateľ dohodnúť so zadávateľom (fyzickou osobou alebo právnickou osobou) výlučne na výške odmeny, no nie na celej výške znalečného alebo tlmočného. Doterajší stav bol spravidla taký, že ak došlo k dohode na výške odmeny, znalec, tlmočník alebo prekladateľ si už následne nenárokoval uhradenie zvyšných častí znalečného, zavedenie zmeny by dostalo tento faktický stav do súladu s právnou úpravou a zvýšilo by istotu zadávateľov. Najmä pri znaleckej činnosti sa však vyskytujú prípady, keď vopred nemožno odhadnúť výšku hotových výdavkov, vzhľadom na čo sa ponecháva v platnosti možnosť dohodnúť sa výlučne na výške odmeny.

Znalec, tlmočník alebo prekladateľ sa nemôže takto dohodnúť so súdom alebo iným orgánom verejnej moci, čo vyplýva z charakteru predmetného vzťahu.   

K bodu 4:           

Podľa súčasnej právnej úpravy sa výška tarifnej odmeny tlmočníkov určí časovým spôsobom s prihliadnutím na skutočný počet hodín, ktoré tlmočník vynaložil na svoju činnosť. Toto vymedzenie je nepresné a nezodpovedá skutočnému stavu, ktorý má byť reflektovaný zaradením zohľadnenia jazykovej kombinácie, v ktorej je tlmočenie vykonané.

Výška tarifnej odmeny tlmočníka je upravená v § 8 ods. 1 vyhlášky č. 491/2004 Z. z.  o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v znení neskorších predpisov, na základe ktorého sa tarifná odmena určí podľa počtu začatých hodín tlmočenia a jazykov, v závislosti od ktorých sa tarifná odmena pohybuje vo výške od 13,28 eur/hod. až po 26,56 eur/hod.

V § 33 písm. a) zákona je síce odkázané na to, že podrobnosti týkajúce sa tlmočného má upraviť všeobecne záväzný právny predpis, za vhodné je však považované uskutočniť navrhnutú zmenu a vo vyhláške č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v znení neskorších predpisov ponechať právnu úpravu podrobností, a to vrátane sadzieb odmeny príslušných pre jednotlivé kategórie jazykových kombinácií.

K bodu 5:           

Zákon upravuje demonštratívny výpočet toho, čo sa považuje za hotové výdavky, rozhodujúcim je však fakt, či ide o výdavky, ktoré sú účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s vykonávaním činnosti podľa tohto zákona, bez ohľadu na ich výslovné zaradenie.

Demonštratívny výpočet zahŕňa výdavky spojené s činnosťou konzultanta, ktoré môžu vzniknúť znalcom, no nezahŕňa výdavky spojené s činnosťou korektora alebo poradcu, vzťahujúce sa na tlmočníkov a prekladateľov.

Doplnenie demonštratívneho výpočtu možno považovať za vhodné, pretože ide o často využívané inštitúty a ich nezahrnutie môže vyvolávať nejasnosti, predovšetkým v kontexte výslovného uvedenia výdavkov spojených s činnosťou konzultanta.

K bodu 6:           

Zo strany znalcov, tlmočníkov a prekladateľov zapísaných v zozname je často poukazované na to, že najmä v prípadoch, ak vykonávajú činnosť na základe ustanovenia súdom, znalečné alebo tlmočné je im uhradené so značným časovým odstupom. Ide o odstup niekoľkých mesiacov, často až niekoľkých rokov.

Pochopiteľne, tento jav je vnímaný veľmi negatívne, keďže znalci, tlmočníci a prekladatelia zapísaní v zozname včas nedisponujú sumou, ktorá im bola priznaná. V dôsledku uvedeného sa mnohé osoby zapísané v zozname snažia čo najviac limitovať rozsah svojej činnosti vykonávanej pre súdy vedúce konania, a to je príčinou toho, že súdy sa opakovane obracajú na „osvedčených“ znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorí sú o to intenzívnejšie dotknutí neskorou úhradou znalečného alebo tlmočného.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa navrhuje bližšia právna úprava úhrady preddavku na znalečné a tlmočné znalcom, prekladateľom a tlmočníkom.

Pred ustanovením znalca a zadaním úkonu znaleckej činnosti bude mať súd povinnosť zistiť možnosti uskutočnenia úkonu zo strany znalca podľa § 16 ods. 7 návrhu zákona. Podľa § 253 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku ak súd ustanoví znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, uloží zároveň povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania. Ak strana preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná. Súd teda bude disponovať preddavkom, ktorý do 30 dní bez potreby vydávania osobitného rozhodnutia poukáže na účet znalca.

K bodu 7:           

V navrhovanom odseku 4 sa spresňuje rozsah subjektov zapisovaných do oddielu na zápis znalcov. V pôvodnom znení zákona bola opomenutá tá skutočnosť, že hoci sa na osoby vykonávajúce v zahraničí činnosť obdobnú znaleckej činnosti podľa tohto zákona vzťahuje špeciálny režim posudzovania žiadostí o zápis do zoznamu, v prípade splnenia všetkých podmienok sa tieto osoby zapisujú do oddielu na zápis znalcov, rovnako ako osoby spĺňajúce všeobecné ustanovenia o zápise.

V odseku 5 sa podobne ako v prípade oddielu na zápis znalcov, v súvislosti s oddielom na zápis tlmočníkov a oddielom na zápis prekladateľov navrhuje doplnenie, že sa do nich zapisujú aj osoby zapísané na základe splnenia osobitných ustanovení o zápise.

Podľa doterajšieho znenia zákona sa od znalcov, tlmočníkov a prekladateľov zapísaných v zozname vyžaduje vykonávanie praxe v odbore. Ak nie je prax dlhodobo vykonávaná, resp. ak sa opätovne nezačalo s jej výkonom, predstavuje to dôvod na vydanie rozhodnutia o vyčiarknutí zo zoznamu. Do zoznamu sa však zapisujú podľa odseku 6 len identifikačné údaje zamestnávateľa. Ak je prax vykonávaná na inom základe (slobodné povolanie, samostatná zárobková činnosť, vykonávanie funkcie štatutára právnickej osoby a podobne), v zozname o tom nie je uvedený žiaden záznam. Vzhľadom na uvedené sa v odseku 6 písm. a) bod 4 navrhuje doplnenie, že do zoznamu sa zapíše aj akákoľvek informácia o vykonávaní pracovnej činnosti mimo zamestnaneckého pomeru. Znenie tohto ustanovenia sa však vzťahuje len na znalcov, pretože sa odvíja od navrhnutého znenia dôvodu na vyčiarknutie zo zoznamu podľa § 8 ods. 1 písm. c), podľa ktorého má byť nevykonávanie praxe  v odbore výlučne dôvodom na vyčiarknutie znalcov, no nie na vyčiarknutie tlmočníkov a prekladateľov.

K zverejňovaným údajom o uložených sankciách za posledné tri roky sa navrhuje doplniť taktiež obdobie zákazu výkonu činnosti, a to kvôli tomu, aby bolo zrejmé, kedy zákaz výkonu činnosti začal a kedy skončil. Táto informácia je kľúčová pre všetkých potenciálnych zadávateľov, ak by bola v zozname zapísaná a zverejnená len informácia o uložení sankcie zákazu výkonu činnosti v predchádzajúcich troch rokoch, samo osebe by to nemalo potrebnú výpovednú hodnotu.

V odseku 6 písm. a) bode 7 ide o zosúladenie aktuálneho stavu s právnou úpravou, z povahy veci je zrejmé, že v zozname, ktorý je zverejnený na webovom sídle ministerstva, musí byť pri každom zapísanom subjekte uvedený rozsah jeho oprávnenia vykonávať činnosť podľa tohto zákona a preto informácie o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch majú byť diferencované v závislosti od členenia jednotlivých oddielov zoznamu na odbory a odvetvia, resp. len na odbory.

V odseku 6 písm. a) bode 8 sa navrhuje doplnenie informácie týkajúcej sa dočasného pozastavenia výkonu znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti. Tá má význam pre potenciálnych zadávateľov, pretože dočasné pozastavenie výkonu činnosti znamená absolútny zákaz výkonu činnosti podľa tohto zákona počas určitého obdobia, nemá preto zmysel kontaktovať dotyčnú osobu s novým zadaním.

Navrhovaná právna úprava rozlišuje medzi dočasným pozastavením výkonu činnosti podľa tohto zákona a medzi prerušením výkonu tejto činnosti, ku ktorému dôjde na základe žiadosti podanej osobou zapísanou v zozname. Na uvedené je nadviazané tým, že informácia o prerušení výkonu činnosti má byť podľa odseku 6 písm. a) bodu 9 taktiež zapísaná do zoznamu a z tohto dôvodu dostupná verejnosti.

Obdobné dôvody platia aj pri údajoch, ktoré sa majú zapisovať do zoznamu pri právnických osobách podľa odseku 6 písm. b).

V odseku 7 sa upravuje výnimka zo zverejňovania údajov zapísaných v zozname týkajúca sa dátumu narodenia, adresy trvalého alebo prechodného pobytu alebo právneho základu dočasného pozastavenia výkonu činnosti z dôvodu ochrany osobných údajov.

V odseku 8 sa navrhuje doplnenie oznámenia a písomného preukázania skutočností, na základe ktorých je ministerstvo povinné rozhodovať o dočasnom pozastavení výkonu činnosti.

Cieľom návrhu je zabezpečenie toho, aby ministerstvo včas disponovalo informáciou o dôvodoch umožňujúcich dočasné pozastavenie výkonu činnosti. Doterajšia prax bola taká, že ministerstvu ako orgánu vedúcemu zoznam boli len málokedy oznámené dôvody umožňujúce dočasné pozastavenie výkonu činnosti, dôsledkom čoho boli prípady, keď sa ministerstvo dozvedelo predmetné skutočnosti až s veľkým časovým odstupom. Dôvodom bola nedôsledná aplikácia právnych noriem vzťahujúcich sa na oznamovanie vedenia trestných stíhaní proti znalcom, tlmočníkom alebo prekladateľom, ktorí celkom pochopiteľne nemali záujem upozorniť na túto skutočnosť. V prípade konania o pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nemal žiaden orgán verejnej moci povinnosť informovať ministerstvo.

Podobne ako v prípade ostatných okolností vymedzených v doterajšom znení § 4 ods. 8, medzi povinnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov má patriť oznámenie a písomné preukázanie horeuvedených skutočností. To sa bude vzťahovať nielen na prípad, keď je znalec, tlmočník alebo prekladateľ vzatý do väzby, ale aj na situácie, keď ministerstvo môže, ale nemusí rozhodnúť o dočasnom pozastavení výkonu znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti.

Zavedením tejto povinnosti sa dosiahne zlepšenie aktuálnej situácie, predpokladá sa, že ministerstvo sa dozvie o veľkej väčšine predmetných prípadov. Treba totiž zdôrazniť, že prípadné neoznámenie takejto skutočnosti je porušením inej povinnosti podľa tohto zákona a je spôsobilé naplniť skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 26 ods. 1 písm. a). V prípade zatajenia existencie dôvodu, kvôli ktorému by bolo ministerstvo povinné rozhodovať o dočasnom pozastavení výkonu činnosti, dotyčná osoba musí počítať s tým, že ak dôjde k dodatočnému zisteniu zo strany ministerstva, môže byť voči nej vyvodená administratívnoprávna zodpovednosť.

Zriadenie novej povinnosti nebude pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov neprimerane zaťažujúce, pretože oznámenie a písomné preukázanie dôvodu dočasného pozastavenia výkonu činnosti je časovo nenáročné a predovšetkým platí, že táto povinnosť vznikne iba nepatrnej časti osôb zapísaných v zozname.     

K bodu 8:           

Navrhuje sa v odseku 1 písm. c) bližšie upravenie získania vzdelania ako podmienky na zápis fyzickej osoby do oddielu na zápis znalcov. Doterajšie znenie zákona obsahuje len pomerne vágne slovné spojenie, ktoré nie je objasnené ani vyhláškou č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V dôsledku uvedeného sa stalo určenie významu tohto slovného spojenia výlučne predmetom výkladu ministerstva posudzujúceho žiadosti o zápis do zoznamu, čo sa síce dá považovať za obhájiteľné, avšak nie úplne optimálne riešenie. Sledujúc cieľ, ktorým je zvýšenie právnej istoty a zjednodušenie získania informácií, ako lepšie riešenie bolo zvolené určiť priamo v zákone základné pravidlá posudzovania toho, čo má byť považované za vzdelanie potrebné na výkon znaleckej činnosti.

Nedostatok doterajšej právnej úpravy spočíva v tom, že mnohí záujemcovia o výkon činnosti podľa tohto zákona si vopred nezistili dlhodobý výklad predmetného neurčitého právneho pojmu, dôsledkom čoho bolo zamietnutie pomerne vysokého počtu žiadostí o zápis do zoznamu. Vo viacerých prípadoch pritom išlo o situácie, keď žiadateľ úspešne absolvoval odbornú skúšku, prípadne aj špecializované vzdelávanie, s čím sa spájajú vysoké finančné náklady, ale i množstvo vynaloženého času a energie, a to bez dosiahnutia želaného cieľa.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je navrhnuté premietnuť do legislatívnej podoby súčasnú rozhodovaciu prax ministerstva, podľa ktorej je v prípade znalcov za vzdelanie v odbore považované vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ak je takéto vzdelanie možné získať v podmienkach Slovenskej republiky.

Stanovenie zmienenej podmienky je zrejmé zo samotnej povahy znaleckej činnosti, úlohou znalcov je v mnohých prípadoch posúdenie výstupov iných osôb špecializujúcich sa na rovnakú oblasť ľudského poznania. Kvalita tejto činnosti by nemusela byť dostatočne zabezpečená zo strany osôb, ktoré získali v danom odbore len stredoškolské vzdelanie, prípadne iba určitý certifikát. Okrem kvality činnosti treba brať zreteľ aj na vnímanie znalcov zo strany odbornej aj laickej verejnosti – s určitosťou existujú osoby, ktoré by dokázali vykonávať znaleckú činnosť na postačujúcej úrovni aj napriek tomu, že nezískali vysokoškolské vzdelanie v danom odbore, no v takomto prípade by boli výstupy znalcov zakaždým spochybňované.

Nemožno súhlasiť s tým, že odbornosť je dostatočne preverená v prípade úspešného absolvovania odbornej skúšky, ak by to bolo zámerom zákonodarcu, nepochybne by medzi podmienky na zápis do zoznamu vôbec nezaradil získanie vzdelania v odbore.

Navrhnuté znenie zároveň počíta aj s prípadmi, keď v podmienkach Slovenskej republiky nemožno získať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v určitom odbore, ale je možné získať nanajvýš stredoškolské vzdelanie. Vo vzťahu k týmto odborom je vyžadované získanie stredoškolského vzdelania alebo iného vzdelania, nie je udržateľné, aby sa od žiadateľov požadovalo napríklad získanie vysokoškolského vzdelania v zahraničí (ak to je vôbec možné).

Vo vzťahu k žiadateľom o zápis do oddielu na zápis tlmočníkov a oddielu na zápis prekladateľov sa nenavrhuje prejsť na horeuvedený spôsob posudzovania vzdelania v odbore. V prípade niektorých odborov by to totiž viedlo k výraznému zníženiu počtu zápisov nových osôb, keďže len malá časť potenciálnych záujemcov získala v danej jazykovej kombinácii vysokoškolské vzdelanie (ide napríklad o  maďarský jazyk). K tomu treba doplniť, že značná časť zapísaných tlmočníkov a prekladateľov získala výlučne vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo, čo však vzhľadom na najčastejšie obsahové zameranie tlmočníckej a prekladateľskej činnosti podľa tohto zákona nebude ani smerom do budúcnosti predstavovať dôvod zamietnutia žiadosti o zápis do zoznamu. Samozrejme, žiadatelia budú musieť preukázať získanie vzdelania v odbore, avšak na splnenie tejto podmienky na zápis bude postačovať napríklad úspešné absolvovanie štátnej skúšky, získanie jazykového certifikátu, prípadne úspešné absolvovanie maturitnej skúšky.    

Doterajšia právna úprava neobsahuje vymedzenie slovného spojenia „prax v odbore“, z gramatického znenia zákona a jeho vykonávacích predpisov teda nie je zrejmé, aká prax môže byť považovaná za odbornú prax, predstavujúca jednu z podmienok na zápis do zoznamu. 

Vhodným legislatívnym riešením nie je upraviť prípustné právne základy vykonávania odbornej praxe, jej presnú obsahovú náplň a ani jej intenzitu, vychádzajúc z prípadov vyskytujúcich sa v aplikačnej praxi je však žiaduce zákonom stanoviť, od ktorého momentu možno započítať odbornú prax.

Primárnym zmyslom vzdelávania je pripraviť študentov na výkon povolania, teda dosiahnuť stav, keď budú absolventi schopní adekvátne plniť odborné úlohy z danej oblasti.

Samozrejme platí, že pracovné skúsenosti môžu byť získavané aj pred dosiahnutím vzdelania v odbore, resp. počas priebehu vzdelávania a takáto prax je nepochybne cenná, no napriek tomu nemá byť považovaná za prax v odbore predstavujúcu jednu z podmienok na zápis do zoznamu. Dôvodom vyslovenia takéhoto záveru je najmä to, že náročnosť pracovných úloh vykonávaných pred získaním vzdelania v odbore sa spravidla podstate líši od úloh, ktoré sú zadávané osobe s potrebným vzdelaním v odbore. Prax v odbore preto musí byť zodpovedajúca účelu, na ktorý sa požaduje, čiže musí byť relevantná z hľadiska výkonu činnosti podľa tohto zákona.

Vykonávanie znaleckej činnosti by malo byť umožnené výlučne osobám, ktoré majú dostatočne dlhú a dostatočne kvalitnú prax v odbore. Vzhľadom na komplexnosť tejto problematiky – predovšetkým vysokú rozmanitosť odborov tvoriacich zoznam – nie je možné do detailov upraviť posudzovanie každého aspektu praxe žiadateľa, no zavedenie tejto zmeny bude viesť k vyššej právnej istote a takisto ním bude zabezpečené to, že ako prax v odbore nebude môcť byť započítaná prax vykonávaná počas štúdia a podobne.  

Podľa doterajšej právnej úpravy v odseku 1 písm. i) bolo dôvodom na zamietnutie žiadosti o zápis do zoznamu to, ak bola žiadateľovi o zápis v priebehu posledných troch rokov právoplatne uložená sankcia vyčiarknutie zo zoznamu alebo ak mu bola právoplatne uložená sankcia zákaz výkonu činnosti.

Uloženie sankcie vyčiarknutia zo zoznamu bráni opätovnému zápisu vyčiarknutej osoby počas troch nasledujúcich rokov, zmyslom tejto úpravy je predísť tomu, aby vyčiarknutý znalec, tlmočník alebo prekladateľ požiadal o zápis v krátkom období po uložení tejto sankcie. Ak by to bolo prípustné, uloženie najprísnejšej sankcie podľa tohto zákona by sa ľahko mohlo minúť svojmu zamýšľanému účinku.

Naopak, uloženie sankcie zákazu výkonu činnosti ako prekážka zápisu do zoznamu nemá podobné opodstatnenie, ako príklad môže slúžiť sankcionovanie znalca za vykonávanie znaleckej činnosti mimo odboru alebo odvetvia, kde je zapísaný. V takomto prípade by nemohol byť tri roky zapísaný do predmetného odvetvia, a to ani vtedy, ak by splnil všetky ostatné podmienky na zápis. Vychádzajúc z načrtnutých skutočností bráni zápisu jedine trvajúca sankcia zákazu výkonu činnosti.

V § 5 ods. 3 ide o terminologické spresnenie právnej úpravy, no zároveň aj o úpravu náležitostí žiadosti o zápis do zoznamu.

Doterajšie znenie bolo protichodné z toho dôvodu, že podľa § 5 ods. 3 nebolo vyžadované priloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok na zápis podľa § 5 ods. 1 písm. a) a c), no zároveň bolo v § 5 ods. 6 uvedené, že právnym následkom nepreukázania splnenia čo i len  jednej z podmienok na zápis je zamietnutie žiadosti o zápis do zoznamu.

Vzhľadom na tieto fakty má byť v príslušnom ustanovení uvedené, že žiadateľ o zápis  je povinný preukázať aj to, že je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu a že získal požadované vzdelanie v odbore, ktorý je predmetom žiadosti o zápis. Detaily o preukazovaní splnenia podmienok upravuje, resp. bude upravovať vykonávací predpis.

Zároveň je navrhnuté vypustenie požadovania predložiť doklad preukazujúci splnenie podmienky na zápis podľa § 5 ods. 1 písm. i), keďže ministerstvo ako orgán verejnej moci vedúci zoznam, samo disponuje informáciou o tom, komu bola uložená aká sankcia na danom úseku výkonu verejnej správy.

V odseku 7 má byť podľa návrhu zákona umožnené zloženie sľubu nielen do rúk ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, ale takisto i do rúk ním poverenej osoby, k čomu dôjde vtedy, ak by bolo nemožné alebo problematické stanoviť termín konania sľubu kvôli iným pracovným povinnostiam vedúceho ministerstva. Touto zmenou teda bude zabezpečené to, aby sa slávnostné zloženie sľubu znalca, tlmočníka alebo prekladateľa uskutočnilo v čo najkratšom čase po splnení ostatných podmienok na zápis. Za terminologické spresnenie treba považovať záverečnú časť sľubu, minulý čas bol zmenený na budúci, keďže osoba skladajúca sľub ešte len bude vykonávať znaleckú, tlmočnícku alebo prekladateľskú činnosť. Napokon došlo  k doplneniu povinnosti zachovávať mlčanlivosť aj o skutočnostiach, o ktorých sa znalec, tlmočník alebo prekladateľ dozvie v súvislosti s výkonom činnosti podľa tohto zákona.

K bodu 9:           

Navrhuje sa doplnenie ustanovenia odstraňujúce nedostatok aktuálnej právnej úpravy, podľa ktorej podmienka zloženia tzv. pracovnej skupiny znalcov nezahŕňa pracovnoprávny vzťah podľa zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.

Taktiež je navrhnuté doplnenie požiadavky, aby šlo v prípade štátnych zamestnancov o stálu štátnu službu, čo je paralelou k vykonávaniu pracovnej činnosti na základe pracovného pomeru na neurčitý čas.

Súčasne sa z dôvodu zaručenia odbornosti a riadneho výkonu činnosti znaleckej organizácie zavádza podmienka, podľa ktorej musí byť osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti zapísaná v zozname najmenej päť rokov. Osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti by mala garantovať mimoriadne vysokú úroveň odbornosti, kvôli čomu nie je vhodné, aby mohli mať takéto právne postavenie osoby, ktoré sú len krátku dobu zapísané ako znalci.

K bodu 10:         

 Prekážkou pre zápis do zoznamu právnickej osoby je, ak žiadateľovi o zápis v priebehu posledných troch rokov bola právoplatne uložená sankcia vyčiarknutia zo zoznamu alebo ak mu bola právoplatne uložená sankcia zákaz výkonu činnosti a táto trvá.

K bodu 11:         

Navrhované ustanovenie zákona zavádza úspešné absolvovanie odborného minima ako podmienky na zápis do zoznamu podľa osobitného ustanovenia o zápise, vzťahujúceho sa na osoby, ktoré v zahraničí vykonávajú činnosť obdobnú znaleckej činnosti.

Úspešné absolvovanie odborného minima má zabezpečiť dostatočnú znalosť právnych predpisov súvisiacich so znaleckou činnosťou, čiže nielen znalosť tohto zákona, ale aj právnej úpravy civilného procesu, trestného konania, správneho konania a ďalších právnych predpisov. Významná časť úkonov znaleckej činnosti je vykonávaná práve pre orgány verejnej moci vedúce rôzne druhy konaní, prípadne pre fyzické osoby a právnické osoby, ktoré potrebujú vypracovanie úkonov znaleckej činnosti na účel takýchto konaní. Rovnako nemožno opomenúť ani všeobecnú právnu úpravu výkonu znaleckej činnosti v podmienkach Slovenskej republiky, keďže tá sa v niektorých aspektoch môže zásadne odlišovať od legislatívy platnej a účinnej v zahraničí.

Zavedenie úspešného absolvovania odborného minima ako podmienky na zápis má za cieľ zvýšiť odbornú úroveň znalcov zapísaných podľa osobitných ustanovení o zápise, sformulovanie tejto požiadavky nepôsobí diskriminačne, keďže úspešné absolvovanie odborného minima je podmienkou na zápis aj podľa všeobecných ustanovení o zápise do zoznamu.

K bodu 12:         

 Ide o upresnenie, že osoba, ktorá je oprávnená za právnickú osobu zložiť vyrovnávaciu skúšku je aj jej štatutárny zástupca alebo prokurista.

K bodu 13:         

Totožne ako v prípade znalcov zapísaných podľa osobitných ustanovení o zápise, aj pre tlmočníkov a prekladateľov zapísaných v cudzine sa navrhuje zavedenie podmienky na zápis, ktorou je úspešné absolvovanie odborného minima. V tomto prípade je potreba tejto zmeny ešte zvýraznená tým, že tlmočníci a prekladatelia nemusia absolvovať vyrovnávaciu skúšku, resp. jej ekvivalent, čiže ich znalosti tuzemskej právnej úpravy nie sú akokoľvek preverované, čo môže viesť ku komplikáciám rôzneho charakteru, majúcim dopad nielen na tlmočníkov a prekladateľov zapísaných podľa osobitných ustanovení o zápise, ale taktiež i na riadny priebeh konaní pred rôznymi orgánmi verejnej moci, prípadne na práva a právom chránené záujmy fyzických osôb a právnických osôb potrebujúcich vykonanie tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti z iných dôvodov.   

K bodu 14:         

 

Osobitné ustanovenie o  zápise do zoznamu a výkone znaleckej činnosti pri stanovovaní hodnoty majetku podniku bolo do zákona presunuté z vyhlášky č. 490/2004 Z. z..

 

K bodu 15:         

Dočasné pozastavenie výkonu činnosti bolo podľa doterajšej právnej úpravy zaradené do časti „PRIESTUPKY A INÉ SPRÁVNE DELIKTY“. Takéto zaradenie je však zo systematického hľadiska nesprávne, lebo dočasné pozastavenie výkonu činnosti nemá charakter vyvodenia administratívnoprávnej zodpovednosti voči znalcovi, tlmočníkovi alebo prekladateľovi. V § 4 a nasl. je v zákone upravené vedenie zoznamu, popisujúce proces od podania žiadosti o zápis až po vyčiarknutie, z tohto dôvodu by nebolo vhodné, ak by sa ustanovenie o dočasnom pozastavení nachádzalo až za paragrafom pojednávajúcim o vyčiarnutí zo zoznamu.

Návrh v celosti novelizuje inštitút dočasného pozastavenia činnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a systematicky je zaradený pred úpravu prerušenia výkonu činnosti a vyčiarknutia.

V navrhovanom § 7a odsek 1 reflektuje prípady fakultatívneho dočasného pozastavenia činnosti, keď nie je morálne vhodné, aby osoba, ktorá sa mohla dopustiť najzávažnejšieho protispoločenského správania vykonávala tak významnú činnosť. Navrhované ustanovenie nadväzuje na povinnosť orgánov činných v trestnom konaní oznamovať ministerstvu vznesenie obvinenia proti znalcom, tlmočníkom a prekladateľom v súlade s § 206 Trestného poriadku a dodáva mu ratio legis. Návrh plne reflektuje zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb a navyše špecificky upravuje možnosť pozastavenia činnosti znaleckej organizácie, ak je vznesené obvinenie osobe zodpovednej za výkon znaleckej činnosti. Ponecháva sa na správnej úvahe ministerstva, do akej miery zohľadní pri rozhodovaní štádium trestného konania, druh trestného činu, jeho súvislosť s výkonom znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti či akékoľvek ďalšie rozhodujúce skutkové a právne okolnosti.

Okrem fakultatívneho pozastavenia činnosti návrh zakotvuje v odseku 2 aj obligatórne dočasné pozastavenie výkonu činnosti, a to v prípade vzatia do väzby pre akýkoľvek trestný čin, keďže vzatím do väzby je objektívne znemožnené vykonávať znaleckú, tlmočnícku alebo prekladateľskú činnosť.

V odseku 3 je upravená osobitná úprava lehoty na vydanie rozhodnutia, vzhľadom  na závažný charakter dôvodov dočasného pozastavenia výkonu znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti má byť ustanovené, že ministerstvo je povinné rozhodnúť v lehote 15 dní od zistenia dôvodu dočasného pozastavenia. Na uvedené nadväzuje to, že doba dočasného pozastavenia výkonu činnosti začína plynúť nadobudnutím vykonateľnosti  rozhodnutia, končí sa odpadnutím dôvodu dočasného pozastavenia.

Oproti všeobecnej úprave správneho konania sa navrhuje upraviť, že rozklad podaný proti prvostupňovému rozhodnutiu o dočasnom pozastavení výkonu činnosti nemá odkladný účinok. Uvedené je potrebné chápať v kontexte určenia krátkej lehoty na rozhodnutie, cieľom tejto úpravy je čo najrýchlejšie nadobudnutie právnych účinkov rozhodnutia.

V § 7b sa zavádza možnosť prerušenia  výkonu činnosti na vlastnú žiadosť znalca, tlmočníka alebo prekladateľa. Ministerstvo môže rozhodnúť o dočasnom pozastavení len v prípadoch, ak na to existuje dôvod hodný osobitného zreteľa, v odseku 1 sa nachádza demonštratívny výpočet týchto dôvodov.

S prihliadnutím na vyžadovanie okolností hodných osobitného zreteľa návrh určuje takisto minimálnu dĺžku doby prerušenia výkonu činnosti. Ministerstvo môže  prerušiť výkon činnosti najviac trikrát, maximálna dĺžka jedného prerušenia predstavuje dva roky.

Žiadosť musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania podľa správneho poriadku aj určenie doby prerušenia výkonu činnosti. Tú je možné určiť jedným zo štyroch možných spôsobov. V závislosti od zvoleného spôsobu určenia doby zákonodarca stanovuje časový predstih, s ktorým musí byť žiadosť ministerstvu doručená. Tento predstih je stanovený s ohľadom na lehotu na rozhodnutie podľa odseku 6 a časovú rezervu na doručenie rozhodnutia účastníkovi konania. Ak žiadosť neobsahuje všetky náležitosti, ministerstvo vyzve znalca, tlmočníka alebo prekladateľa na jej doplnenie.

Ak žiadosť nie je podaná z dôvodu hodného osobitného zreteľa alebo ak žiadosť obsahujúca všetky náležitosti nie je doručená s požadovaným časovým predstihom, ministerstvo ju rozhodnutím zamietne.

Zdôraznením výnimočného charakteru tohto inštitútu je vylúčenie možnosti podať rozklad proti rozhodnutiu o prerušení výkonu činnosti. Vychádza sa z toho, že v takomto prípade ministerstvo rozhodne na základe žiadosti, ktorej v plnom rozsahu vyhovie, nie je preto potrebné, aby mal účastník konania právo podať riadny opravný prostriedok, zavedením tejto úpravy sa zrýchli priebeh správneho konania, keďže skôr dôjde k nadobudnutiu právoplatnosti rozhodnutia, a to aj bez toho, aby sa osoba zapísaná v zozname kvalifikovanou formou vzdala práva podať rozklad, čo je prípustné až po doručení rozhodnutia.

Návrh umožňuje zrušiť rozhodnutie o prerušení výkonu činnosti ešte pred uplynutím doby prerušenia.

Osobitne sa upravuje začiatok plynutia doby prerušenia výkonu činnosti pre jednotlivé dôvody prerušenia aj s ohľadom na rôzne spôsoby určenia doby v žiadosti podľa odseku 2. O ukončení doby prerušenia výkonu činnosti sa nevydáva rozhodnutie. Znalec, tlmočník alebo prekladateľ ďalej pokračuje vo výkone svojej činnosti po uplynutí doby prerušenia výkonu činnosti .

Podobne ako v prípade dočasného pozastavenia výkonu činnosti sa pri prerušení výkonu činnosti navrhuje upraviť povinnosti znalca, tlmočníka alebo prekladateľa voči zadávateľom úkonov, ktoré z tohto dôvodu nemohli byť dokončené.

K bodu 16:         

V odseku 1 písmene b) je navrhnutá zmena formulácie existujúceho dôvodu vyčiarknutia zo zoznamu, namiesto slovného spojenia „kto vykonával činnosť“ sa navrhuje použiť „kto vykonal činnosť“. Pôvodná formulácia mohla byť mätúca v tom, že gramatickým výkladom by bolo možné dopracovať sa k záveru, že dôvodom na vyčiarknutie zo zoznamu by bolo až opakované vykonanie činnosti podľa tohto zákona bez poistenia zodpovednosti za škodu. Zámerom je však to, aby bolo vyčiarknutie zo zoznamu právnym následkom čo i len jedného vykonania činnosti podľa tohto zákona bez vyžadovaného poistenia, kvôli čomu má byť tento dôvod vyčiarknutia konkretizovaný, aby nevznikali interpretačné nejasnosti. 

V odseku 1 písmene c) je navrhnuté spresnenie doterajšej formulácie. Nevykonávanie praxe v odbore má byť výlučne dôvodom na vyčiarknutie znalcov, no nie na vyčiarknutie tlmočníkov a prekladateľov.

V súvislosti s povinnosťou ministerstva rozhodnúť o vyčiarknutí znalca, tlmočníka alebo prekladateľa zo zoznamu je potrebné poukázať aj na to, že sa navrhuje vypustenie niektorých z dôvodov zapríčiňujúcich stratu oprávnenia podľa tohto zákona.

Medzi dôvody vyčiarknutia nemá patriť dôvod doposiaľ upravený v § 8 ods. 1 písm. b), podľa ktorého „ministerstvo vyčiarkne zo zoznamu toho, komu poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone činnosti nevzniklo do troch mesiacov od zápisu do zoznamu alebo poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone činnosti zaniklo a nebolo obnovené do troch mesiacov“. Dôvodom tohto návrhu je fakt, že popísaný následok je neprimeraný neuzatvoreniu poistenia, bez ohľadu na to, či osoba zapísaná v zozname v danom období vykonávala alebo nevykonávala činnosť podľa tohto zákona. Za postačujúce možno považovať znenie navrhnutého § 8 ods. 1 písm. b), podľa ktorého je vyčiarknutie zo zoznamu právnym následkom vykonávania činnosti bez poistenia zodpovednosti za škodu.

Ďalej sa navrhuje, aby došlo k vypusteniu úpravy dôvodu vyčiarknutia zo zoznamu podľa doterajšieho § 8 ods. 1 písm. e), podľa ktorého „ministerstvo vyčiarkne zo zoznamu toho, komu bola uložená sankcia vyčiarknutie zo zoznamu podľa § 27 ods. 3 písm. d)“. Pochopiteľne, uloženie tejto sankcie nemá byť novou právnou úpravou znemožnené, avšak  zo systematického hľadiska je zaradenie predmetného dôvodu vyčiarknutia na tomto mieste nesprávne, keďže tým môže vzniknúť nesprávne zdanie, že v prípade právoplatného uloženia predmetnej sankcie je potrebné ešte dodatočne rozhodnúť o vyčiarknutí osoby zo zoznamu.

Napokon sa navrhuje, aby bol spomedzi obligatórnych dôvodov vyčiarknutia zo zoznamu vypustený dôvod obsiahnutý v pôvodnom znení § 8 ods. 1 písm. g), podľa ktorého „ministerstvo vyčiarkne zo zoznamu toho, kto viac ako pol roka nemôže pre zdravotné alebo iné závažné dôvody riadne vykonávať činnosť podľa tohto zákona“.

Od dôvodov uvedených v odseku 1 je potrebné odlíšiť dôvody vyčiarknutia zahrnuté v odseku 2. Rozdiel tkvie v tom, že kým v prípade dôvodov podľa odseku 1 ministerstvo rozhodne o vyčiarknutí, pri dôvodoch podľa odseku 2 zaniká oprávnenie vykonávať znaleckú, tlmočnícku alebo prekladateľskú činnosť, no ministerstvo o tom nevydáva rozhodnutie, len v zozname vyznačí vyčiarknutie konkrétnej osoby.

V prípade úmrtia, vyhlásenia za mŕtveho a zániku právnickej osoby sa rozhodnutie nevydáva, pretože niet účastníka konania, a teda nemožno rozhodovať v režime podľa správneho poriadku. Ako bolo zmienené, v prípade právoplatného uloženia sankcie vyčiarknutie zo zoznamu sa nevydáva ďalšie rozhodnutie, preto len dôjde k zapísaniu tejto skutočnosti do zoznamu.

V odseku 4 sa navrhuje úprava toho, že proti rozhodnutiu vydanému podľa § 8 ods. 1 písm. a) nie je prípustné podať rozklad. Všeobecnou úpravou správneho konania je pripustené, aby osobitné právne predpisy vylúčili podanie odvolania (rozkladu) proti prvostupňovému rozhodnutiu, v tomto prípade je sledovaným cieľom dosiahnutie zrýchlenia procesu. Vychádza sa z predpokladu, že ak osoba zapísaná v zozname požiada o vyčiarknutie, bolo by nezmyselné, ak by následne podala rozklad proti rozhodnutiu, ktorým jej bolo vyhovené v plnom rozsahu. Absencia takejto úpravy v praxi znamená, že po doručení rozhodnutia sa musí čakať na uplynutie lehoty na podanie rozkladu, resp. účastník konania majúci záujem na čo najvčasnejšom nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia je zaťažený tým, že sa následne musí vzdať práva podať rozklad, a to formou predpokladanou podľa správneho poriadku.

V odseku 6 sa navrhuje upraviť povinnosti osôb voči ministerstvu a zadávateľom, ktoré vzniknú v dôsledku vyčiarknutia zo zoznamu. V pôvodnom znení § 8 ods. 3 je upravená povinnosť odovzdať ministerstvu preukaz a textovú časť úradnej pečiatky, ktorá nemá byť dotknutá. Vo veci vrátenia podkladov a spisov sa navrhuje vykonanie zmeny spočívajúcej v tom, že vyčiarknutý znalec, tlmočník alebo prekladateľ musí uskutočniť tento úkon z vlastnej iniciatívy, nie na základe žiadosti zadávateľa, ktorý často ani včas nemá vedomosť o tejto skutočnosti. Napokon sa navrhuje zaradiť medzi povinnosti vznikajúce vyčiarknutím zo zoznamu vyúčtovanie prijatých preddavkov a vrátenie prípadných preplatkov.

K bodu 17:         

Preukazovanie poistenia zodpovednosti za škodu na žiadosť ministerstva sa presúva do odseku 4.

      K bodom 18 a 19:

Upúšťa sa od doterajšej úpravy, podľa ktorej bolo čo i len trojmesačné neuzatvorenie poistenia zodpovednosti za škodu dôvodom na vyčiarknutie zo zoznamu, čiže znenie tohto ustanovenia je nutné vnímať v tomto kontexte. Od znalca, tlmočníka alebo prekladateľa zapísaného v zozname sa vyžaduje, aby bol  poistený po celú dobu, keď vykonáva znaleckú, tlmočnícku alebo prekladateľskú činnosť s výnimkou prerušenia činnosti. Keďže jedným z údajov, ktoré ministerstvo vedie v zozname, je údaj o platnosti poistenia a obchodného mena poisťovne podľa § 4 ods. 6, má znalec, tlmočník a prekladateľ automatickú povinnosť jeho preukázania v lehote troch mesiacov od jeho zápisu do zoznamu alebo od opätovného výkonu činnosti, v ostatných prípadoch len na požiadanie ministerstva.

 

    K bodom 20 až 22:

Pri používaní identifikačných znakov sa navrhuje prevzatie znenia § 18 ods. 1 vyhlášky č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov priamo do zákona.

Ustanovuje sa jednoznačné vymedzenie toho, že výpočet dôvodov podľa § 10 ods. 3  je taxatívny a iný spôsob použitia je porušením povinnosti osoby zapísanej v zozname s výnimkou, ak tak ustanoví osobitný predpis.

Pre identifikačné znaky znalca, tlmočníka alebo prekladateľa je charakteristické to, že ich nesmie mať v držbe žiadna iná, neoprávnená osoba. Ak dôjde k ich strate alebo odcudzeniu, úlohou znalca, tlmočníka alebo prekladateľa je túto skutočnosť bezodkladne oznámiť. Cieľ doplnenia právnej úpravy je dvojaký, dodržiavaním tejto povinnosti sa včas avizuje možné zneužitie identifikačných znakov a zároveň dôjde k iniciovaniu procesu vydania nových identifikačných znakov, čím bude docielené, aby nevzniklo neprimerane dlhé obdobie, počas ktorého ich nebude mať znalec, tlmočník a prekladateľ k dispozícii. Zároveň je zdôraznená tá skutočnosť, že práve z dôvodu možného zneužitia nemôžu byť identifikačné znaky poskytnuté žiadnej inej osobe.  

K bodu 23:         

Ide o opravu chyby v písaní.

K bodu 24:         

Terminologické spresnenie, slovo „rozhodnutie“ je nahradené, nesprávne budí dojem, že ministerstvo v takýchto prípadoch vydáva rozhodnutie s náležitosťami podľa správneho poriadku. V skutočnosti však ide o vydanie stanoviska, ktoré je poskytnuté mimo režimu upraveného spomenutým právnym predpisom, čo je evidentné z toho, že tento proces nemá žiadneho účastníka, o ktorého právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach by sa rozhodovalo, v tejto veci nie je prípustné podanie opravného prostriedku.

K bodu 25:         

Navrhuje sa úprava § 12, ktorá spočíva v tom, že bezdôvodné odmietnutie vykonania znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti má byť zakázané výlučne vo vzťahu k orgánom verejnej moci, ale nie vo vzťahu k fyzickým osobám a právnickým osobám. Touto zmenou má byť reflektovaná aplikačná prax, keď osoby zapísané v zozname síce neodmietli vykonanie úkonu podľa tohto zákona, avšak tak či tak nedošlo k jeho vykonaniu, a to kvôli nedohodnutiu sa na výške odmeny. 

Pôvodné ustanovenie upravujúce dôvody odmietnutia vykonania činnosti je nevhodné, pretože obsahuje slovné spojenie „znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný v zozname je oprávnený odmietnuť vykonanie úkonu“, čo pôsobí dojmom, že odmietnutie vykonania činnosti nie je povinné, ale je vecou voľnej úvahy zapísaného subjektu, či tak urobí. Takýto výklad však koliduje so znením povinností znalca, tlmočníka a prekladateľa, v konkrétnych prípadoch ide o povinnosť vykonávať činnosť riadne, včas a nestranne.

Vzhľadom na uvedené sa navrhuje, aby bolo v zákone jasne vyjadrené, že vo vymedzených prípadoch je odmietnutie vykonania činnosti povinnosťou zapísanej osoby a keď tak neurobí, musí počítať s vyvodením administratívnoprávnej zodpovednosti.

Dôvody povinného odmietnutia vykonania činnosti sa vzťahujú na všetky prípady, bez ohľadu na druh zadávateľa. Vo vzťahu k fyzickým osobám a právnickým osobám teda platí, že odmietnutie vykonania činnosti môže byť aj bez uvedenia dôvodu, pričom k nemu musí dôjsť vždy, ak sa vyskytne niektorý  zo všeobecne upravených dôvodov podľa § 12 ods. 2.

V písmene a) je odkázané na dôvod podľa § 11 ods. 1, znalec, tlmočník a prekladateľ zapísaný v zozname má byť povinný odmietnuť vykonanie činnosti podľa tohto zákona vždy, ak možno mať pochybnosti o jeho nestrannosti.

V písmene b) je odkázané na dôvod podľa § 11 ods. 3, znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný v zozname má byť povinný odmietnuť vykonanie činnosti podľa tohto zákona vždy, ak by nespadalo pod rozsah jeho znaleckého, tlmočníckeho alebo prekladateľského oprávnenia.

V písmene c) sú uvedené ďalšie dôvody odmietnutia vykonania činnosti podľa tohto zákona, ktorými sú vážne zdravotné dôvody, pracovné pomery, rodinné pomery alebo  iné vážne dôvody neumožňujú vykonať úkon riadne a včas. Informovaním o týchto skutočnostiach sa zabráni najmä vzniku prieťahov, keďže najlepším riešením je bezodkladne oznámiť prekážky, aby mohol súd alebo iný orgán verejnej moci vedúci konanie ustanoviť takú osobu zapísanú v zozname, ktorej aktuálne podmienky budú umožňovať riadny a včasný výkon činnosti. Dôvodom odmietnutia vykonania činnosti podľa tohto písmena je aj nedisponovanie dostatočnými podkladmi na riadne vypracovanie úkonu znaleckej činnosti.

V písmene d) sú upravené situácie, keď osoba zapísaná v zozname nemôže vykonávať činnosť podľa tohto zákona, či už ide o dočasné pozastavenie výkonu činnosti, prerušenie výkonu činnosti alebo o uloženie sankcie zákaz výkonu činnosti. Upravením tejto povinnosti sa má docieliť čo najrýchlejšie nahradenie ustanovenej osoby iným znalcom, tlmočníkom alebo prekladateľom. 

V odseku 3 sa upravuje možnosť znalca, tlmočníka alebo prekladateľa odmietnuť vykonanie úkonu, ak súd alebo iný orgán pred zadaním úkonu znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej  činnosti vopred nezisťoval možnosti jeho uskutočnenia.

V odseku 4 sa bližšie upravuje postup znalca, tlmočníka alebo prekladateľa pri odmietnutí vykonania úkonu. Dôraz je kladený na bezodkladnosť a takisto na to, aby bolo odmietnutie nielen oznámené, ale aby bol jeho dôvod aj dostatočne preukázaný, čím má byť urýchlené jeho posudzovanie  súdom alebo iným orgánom verejnej moci.

V § 13 návrh zákona špecifikuje povinnosť znalcov, tlmočníkov a prekladateľov zachovávať mlčanlivosť, ktorej rozsah by mal byť oproti pôvodnej právnej úprave zúžený.

Odsek 2 odráža požiadavku znalcov, nemá význam požadovať od nich, aby sa zdržali zopakovania toho, čo už odznelo na pojednávaní, hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí, z ktorého nebola verejnosť vylúčená, keďže takéto informácie môže získať ktokoľvek a následne ich môže ďalej šíriť podľa svojho uváženia. Nepovažuje sa za potrebné, aby sa obmedzenie vzťahovalo výlučne na osoby vykonávajúce činnosť podľa tohto zákona. Podľa doterajšej právnej úpravy by najprv muselo dôjsť k zbaveniu povinnosti zachovávať mlčanlivosť zo strany oprávneného subjektu, čo je nepraktické.

Odsek 3 umožňuje primerané a anonymizované použitie získaných informácií na vedecké, výskumné alebo vzdelávacie účely, čím má byť odstránená administratívna prekážka pre prípady slúžiace nielen na odborný rozvoj daného znalca, tlmočníka alebo prekladateľa, ale taktiež slúžiace na informovanie odbornej verejnosti o skutočnostiach, ktoré sú z určitého dôvodu považované  za podstatné. Kazuistika môže byť použitá pri koncipovaní monografií, odborných článkov, realizácii prednášok, špecializovaného vzdelávania, odborného minima a tak podobne. Je pravdepodobné, že v určitom rozsahu k tomu dochádzalo už aj v minulosti, no výslovné upravenie tejto výnimky z povinnosti zachovávať mlčanlivosť bude viesť k tomu, že znalci, tlmočníci a prekladatelia si budú istejší svojím právnym postavením, čo ich môže podnietiť k zintenzívneniu predmetných aktivít.

Na rozdiel od prípadov vymedzených v odseku 2 sú však znalci, tlmočníci a prekladatelia povinní postupovať tak, aby použitím informácií, ktoré sa dozvedeli pri výkone činnosti podľa tohto zákona alebo v súvislosti s jej výkonom nedošlo k vzniku ujmy žiadnej z osôb, ktorej sa použité informácie týkajú. 

V odseku 4 má byť výslovne uvedené to, že povinnosti zachovávať mlčanlivosť  sa nemožno dovolávať vo vzťahu k ministerstvu, ktoré je orgánom vykonávajúcim dohľad nad znaleckou, tlmočníckou a prekladateľskou činnosťou s výnimkou ochrany utajovaných skutočností. Prirodzene, aj doterajší výklad bol taký, že pri výkone dohľadu nemuselo dôjsť k zbaveniu povinnosti zachovávať mlčanlivosť, no zo strany dohliadaných subjektov sporadicky dochádzalo k prípadom, keď odmietali poskytnúť súčinnosť. Zaradenie tohto ustanovenia má ambíciu odstrániť výskyt takýchto prípadov.

V odseku 5 sa navrhuje ustanoviť, že povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa vzťahuje nielen na znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ale aj na konzultantov, korektorov a poradcov, čiže na osoby, ktorým je umožnené podieľať sa na vypracovaní úkonov podľa tohto zákona, hoci nemajú (nemusia mať) postavenie znalca, tlmočníka alebo prekladateľa. Nepochybne je vo verejnom záujme, aby boli tieto osoby administratívnoprávne zodpovedné za prípadné porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť, v prípade jej porušenia môže byť rozhodnuté o ich vine a o uložení sankcie za spáchanie iného správneho deliktu.

Navrhuje sa zaviesť povinnosť znalcov, tlmočníkov a prekladateľov poučiť konzultanta, korektora alebo poradcu o jeho povinnosti zachovávať mlčanlivosť. Poučenie musí byť urobené vopred a ak k nemu nedôjde, ide o porušenie povinnosti osoby zapísanej v zozname, a to bez ohľadu na to, či konzultant, korektor alebo poradca porušil povinnosť zachovávať mlčanlivosť. 

Dôležité je upozorniť na skutočnosť, že za obsah úkonu podľa tohto zákona je vždy plne zodpovedný znalec, tlmočník alebo prekladateľ, nezáleží na tom, či spolupracoval s konzultantom, korektorom alebo poradcom.

K bodu 26:         

Aj  keď z povahy veci vyplýva, že orgán verejnej moci ustanoví za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa ad hoc len osobu, ktorá má dostatočné odborné predpoklady na splnenie určitej úlohy, súčasná právna úprava túto podmienku vyslovene neuvádza. Navrhované ustanovenie predmetný nedostatok odstraňuje.

K bodu 27:         

Doplnenie vychádza z kontextu ustanovenia.

K bodu 28:         

Ide o zjednotenie pojmov používaných v rámci právnych predpisov regulujúcich znaleckú, tlmočnícku a prekladateľskú činnosť. 

      K bodom 29 a 30:

Podľa doterajšej právnej úpravy sa vyžadoval osobný výkon znaleckej činnosti výlučne od fyzických osôb, no pri právnických osobách boli upravené len podmienky na zápis do zoznamu, nie to, prostredníctvom akých osôb môže byť znalecká činnosť vykonávaná.

V praxi sa často stáva, že znalecká organizácia zapísaná v zozname vypracováva úkony znaleckej činnosti prostredníctvom znalcov, ktorí nie sú vo vzťahu k danej organizácii, vo výnimočných prípadoch dokonca prostredníctvom osôb, ktoré nemajú postavenie znalca - fyzickej osoby zapísanej v zozname. Takýto stav je vnímaný negatívne, keďže tým dochádza k vytvorenie neprehľadných vzťahov a v prípade nezapísaných osôb prirodzene vznikajú vážne pochybnosti o tom, či je znalecká činnosť vykonaná riadne.

Znalecká organizácia môže byť zapísaná do zoznamu, ak spĺňa podmienku podľa § 6 ods. 1 písm. b), teda minimálne traja znalci musia byť v „užšom“ právnom vzťahu so znaleckou organizáciou (napr. nestačí pracovný pomer na dobu určitú ani obdobný pracovnoprávny vzťah), avšak všetci ďalší znalci, ktorí za znaleckú organizáciu majú vykonávať znaleckú činnosť môžu byť už aj v obdobnom pracovnoprávnom vzťahu.

Navrhnuté znenie sa nevzťahuje na znalecké ústavy, ktoré vykonávajú znaleckú činnosť najmä vo zvlášť obťažných prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie, čiže mnohokrát je nevyhnutné pristúpiť k spolupráci s tzv. externými znalcami. 

V odsekoch 4 a 5 je úprava presunutá z § 3 vyhlášky č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže upravuje špecifickú situáciu pri výkone znaleckej činnosti pri stanovovaní hodnoty majetku podniku, ktorá predpokladá využitie činnosti prizvanej osoby. 

Zmenou v odseku 6 je výslovné vyjadrenie povinnosti odôvodniť v znaleckom úkone popis toho, prečo nemohol znalec zodpovedať čiastkovú otázku a vysvetlenie toho, prečo bola ako konzultant vybraná práve dotyčná osoba, bude preto nutné aspoň v stručnosti vysvetliť, prečo došlo k jej výberu, aká je jej odbornosť. Spomenutie uvedeného je dôležité najmä z hľadiska ozrejmenia toho, kto všetko sa mal možnosť oboznámiť so skutočnosťami podstatnými na vypracovanie znaleckého úkonu, taktiež sa tým predíde tomu, aby až pri výkone dohľadu došlo k označeniu osoby konzultanta a podobne.

V odseku 7 sa navrhuje  upraviť povinnosť zadávateľa ešte pred zadaním vypracovania znaleckého úkonu zistiť skutočnosti relevantné pre riadne a včasné vykonanie znaleckej činnosti. Pôvodná právna úprava obsahuje len oprávnenia zadávateľa, čo nie je vo vzťahu k súdom a iným orgánom verejnej moci ideálnym riešením. Pomerne často sa totiž vyskytujú prípady, keď znalec nevykoná svoju činnosť včas, avšak uvedené je v podstatnej miere ovplyvnené tým, že zadávateľ si vopred nezistil časové možnosti znalca a rovno rozhodol o ustanovení a o určení lehoty na vypracovanie znaleckého úkonu. Povinnosť prediskutovať so znalcom podstatné náležitosti je už v súčasnosti upravená v § 51a ods. 2 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, no ako je zrejmé, tento právny predpis sa nevzťahuje na všetky súdy a nevzťahuje sa na iné orgány verejnej moci.

Navrhuje sa, aby bolo vo vzťahu k zadávateľom fyzickým osobám a právnickým osobám ponechané doterajšie znenie, ktoré je zo systematických dôvodov sformulované ako samostatný odsek.

K bodu 31:         

K § 17:

Navrhuje sa zaviesť okrem písomnej listinnej podoby podávania znaleckého posudku aj elektronická podoba. Nie všetky prílohy však bude možné podpísať kvalifikovaným elektronickým podpisom a opatriť ich kvalifikovanou elektronickou časovou pečiatkou. Napríklad v prípade prílohy, ktorou je geometrický plán, ide o vektorovú grafiku, ktorá je vyhotovená vo formáte VGI. Tento formát nie je štandardom pre grafické súbory podľa výnosu Ministerstva financií SR č. 55/2014 Z. z. o štandardoch pre informačné systému verejnej správy a preto je pri elektronickom spôsobe vykonania znaleckého posudku potrebná v zmysle odseku 1 dohoda znalca so zadávateľom, či je táto podoba technicky možná.

Návrh na doplnenie právnej úpravy sa snaží reflektovať znenie § 209 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, podľa ktorého „ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca“.

Právna úprava znaleckej činnosti obsahuje podrobnú úpravu znaleckej doložky, ktorá je povinnou súčasťou znaleckého posudku, ale nie je v nej akokoľvek zmienená doložka patriaca k súkromnému znaleckému posudku. To spôsobuje v aplikačnej praxi pomerne veľké nejasnosti a znalci sa obracajú na ministerstvo so žiadosťami o vyjadrenie, aké by malo byť znenie doložky, kam ju treba umiestniť a tak podobne.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa navrhuje v zákone upraviť, že doložka podľa § 209 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok má tvoriť súčasť znaleckej doložky.

Upravuje sa, že prílohou znaleckého posudku nemusia byť informácie, ktoré sú verejne prístupné. Ide o znenie právnych predpisov, povinne zverejňovaných zmlúv, štatistiky zamestnanosti a tak podobne. V prípade takýchto podkladov plne postačuje samotný odkaz na ich použitie, čím sa sleduje zabezpečenie hospodárnosti výkonu znaleckej činnosti.

Z rovnakého dôvodu sú ďalšou výnimkou podklady nachádzajúce sa v spisovom materiáli, v takomto prípade postačuje presné odkázanie na predmetnú listinu, resp. iný podklad.

Napokon sa výslovne uvádza možnosť zahrnúť rozsiahle prílohy znaleckého úkonu na prenosný nosič dát, ktorý má byť súčasťou znaleckého posudku. Nepostačuje, ak by boli takéto informácie len súčasťou tzv. archívu znalca. 

K § 18:

Navrhuje sa nahradenie doterajšieho všeobecne sformulovaného znenia, čo je opodstatnené tým, že v praxi pomerne často dochádza k obhajovaniu nedostatkov ostatných úkonov znaleckej činnosti účelovým výkladom primeraného použitia ustanovení o znaleckom posudku.

Cieľom zmeny právnej úpravy je ozrejmenie kľúčových náležitostí každého úkonu znaleckej činnosti, s podčiarknutím významu toho, že postup znalca musí byť vždy odôvodnený a musí byť zabezpečená preskúmateľnosť znaleckého úkonu.

Druh znaleckého úkonu musí zodpovedať zložitosti znaleckého skúmania, čo je len čiastočne vyjadrené znením § 4 ods. 1 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „všeobecnú hodnotu zložiek majetku podniku alebo iného majetku stanoví znalec príslušného odboru podľa tejto vyhlášky formou znaleckého posudku“. Druh úkonu znaleckej činnosti je takisto určený prostredníctvom procesnoprávnych predpisov, v ostaných prípadoch je úlohou znalca, aby vzhľadom na náročnosť znaleckého skúmania určil, aký druh úkonu znaleckej činnosti by bola vhodná. Za prípadný nesprávny výber formy zodpovedá znalec, môže byť voči nemu vyvodená administratívnoprávna zodpovednosť s výnimkou, ak druh znaleckého úkonu určil súd alebo iný orgán verejnej moci.

K bodu 32:         

Upresňuje a nahrádza sa pojem „oblasť znaleckej činnosti“, nakoľko ide o vágny pojem, presnejším výrazom „odbor znaleckej činnosti“.

 

      K bodom 33 až 35:

 

Vzhľadom na skutočnosť, že v prípade posudzovania žiadostí o zápis znaleckých organizácií aj znaleckých ústavov ide o konanie o zápise právnických osôb, na zápis znaleckých ústavov sa primerane použijú vybrané ustanovenia týkajúce sa zápisu znaleckých organizácií. Znalecký ústav môže byť zapísaný len do odboru, v ktorom sú zapísaní členovia jeho tzv. pracovnej skupiny znalcov, o zápise do zoznamu sa nevyhotovuje rozhodnutie a ministerstvo rozhodnutím zamietne žiadosť, ak žiadateľ nesplní niektorú z podmienok na zápis do zoznamu.

 

K bodu 36:         

V § 19 odsek 5  nie je potrebný vzhľadom na zmenu znenia odseku 4.

K bodu 37:         

 Ide o obdobný návrh ako v prípade § 16 ods. 7 a 8, ktorý sa vzťahuje na výkon znaleckej činnosti.

K bodu 38:         

Umožňuje sa podať preklad písomne aj v elektronickej podobe po dohode s prekladateľom. Pokiaľ ide o materiálne náležitosti prekladu ako základného druhu prekladateľského úkonu, súčasná právna úprava používa nepresné pojmy a neobsahuje základnú časť Preložené listiny (cieľový text),  t. j. v podstate je nerealizovateľná.  Ustanovujú sa štyri základné náležitosti prekladu.

K bodu 39:         

K § 26:

Ministerstvo zabezpečuje podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy výkon znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti. Uvedené sa premieta v priznávaní tohto oprávnenia osobám, ktoré splnia zákonom kladené podmienky. Preto je prirodzené, že ministerstvo musí disponovať aj mechanizmom ako chrániť riadny výkon tejto činnosti. Ochrana záujmu na riadnom výkone znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti je zabezpečená správnym trestaním, t. j. vyvodením administratívnoprávnej zodpovednosti za spáchanie protiprávneho konania označovaného ako iný správny delikt v rámci konania o správnom delikte.

Navrhovaná právna úprava vymedzuje znaky dvoch skutkových podstát iných správnych deliktov znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.

V poradí prvá skutková podstata sleduje záujem štátu na riadnom dodržiavaní povinností, ktoré vyplývajú znalcom, tlmočníkom a prekladateľom z právnej úpravy. Jedna z najčastejšie  porušovaných povinnosti je povinnosť riadneho výkonu znaleckej činnosti. Za riadny výkon činnosti ustálená judikatúra (napr. rozhodnutie NS ČR z 6. augusta 2009, sp. zn. 30 Cdo 352/2008) považuje taký úkon, ktorého čiastkové závery, resp. meritórny záver znaleckého úkonu je zrozumiteľný, opiera sa o hodnoverné podklady a logické úvahy, riadne vypracovaný znalecký úkon nemôže byť vnútorne rozporný. Účelom správneho trestania teda nie je postihovanie znalcov, tlmočníkov a prekladateľov za ich odborné názory, čo však neznamená, že vecnou správnosťou úkonov sa ministerstvo vôbec nezaoberá. Správnosťou odborného záveru sa ministerstvo zaoberá predovšetkým vtedy, ak v rámci prieskumu zistí, že došlo k zásadnému odbornému pochybeniu, ktoré sa prieči základným vedeckým tézam v tej-ktorej oblasti alebo je postavené na úvahách, ktoré sa vymykajú pravidlám formálnej logiky. Okrem postihovania neriadneho výkonu činnosti spadá pod túto skutkovú podstatu neplnenie iných povinností znalca, tlmočníka alebo prekladateľa zapísaného v zozname, napríklad neposkytnutie súčinnosti pri výkone dohľadu.

Druhou skutkovou podstatou je chránený záujem na bezprieťahovosti konaní vedených orgánmi verejnej moci. V prípade spáchania tohto správneho deliktu je spodná hranica peňažnej pokuty vyššia, čím sa zdôrazňuje dôvod vedenia, t. j. naplnenie ústavného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Zo skutkových podstát vymedzených v § 26 ods. 1 súčasnej právnej úpravy vyplýva, že priestupku podľa tohto zákona sa môže dopustiť len iná osoba ako znalec, tlmočník alebo prekladateľ. Pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku je potrebné zavinenie. Pre naplnenie skutkovej podstaty iného správneho deliktu znalca, tlmočníka a prekladateľa sa zavinenie nevyžaduje. Pri delikventoch, ktorými sú právnické osoby sa subjektívna stránka z povahy veci neskúma. Práve z tohto dôvodu aktuálna právna úprava kvalifikuje rovnaké protiprávne konanie právnickej osoby ako iný správny delikt, nie ako priestupok.

Navrhované znenie zákona pozná len jeden druh protiprávneho konania  ̶ iný správny delikt. Iné správne delikty podľa § 26 možno stíhať bez ohľadu na zavinenie spravidla u osôb vystupujúcich ako podnikatelia alebo ako prevádzkovatelia kvalifikovaných činností. Uvedené možno dôvodiť teóriou správneho práva trestného ako aj tou skutočnosťou, že jeden z predpokladov na splnenie podmienok pre zápis je odborná skúška, ktorou sa preveruje odbornosť (znalecká, tlmočnícka alebo prekladateľská) a právne vedomie (právne normy upravujúce znaleckú, tlmočnícku a prekladateľskú činnosť).

„Presun“ protiprávnych konaní doteraz označovaných ako priestupky k iným správnym deliktom je potrebné dôvodiť napríklad aj tou skutočnosťou, že ministerstvo má podľa zákona o priestupkoch povinnosť nariadiť ústne pojednávanie, t. j. aj pri skutkovo jednoduchých prípadoch ako je napríklad neodovzdanie textovej časti úradnej pečiatky a preukazu. Prejednanie iných správnych deliktov sa riadi ustanoveniami správneho poriadku, pričom ten ponecháva na úvahu konajúceho orgánu ústne konanie v konkrétnej veci nariadiť, a to predovšetkým s prihliadnutím na osobitosť prejednávaného prípadu.

Na rozdiel od účinnej právnej úpravy návrh pri úvahe o druhu a výške sankcie ukladá ministerstvu povinnosť prihliadnuť aj na osobu delikventa (napr. doterajšia deliktuálnu bezúhonnosť, ľútosť, priznanie, majetkové pomery). Doposiaľ ministerstvo aplikovalo primerane ustanovenia trestnoprávnych predpisov (Trestný zákon,  Trestný poriadok, zákon o priestupkoch).

Návrh zavádza právny inštitút upustenia od potrestania za presne stanovených podmienok. Uvedené tak umožní ministerstvu prihliadnuť na tú okolnosť, keď sa v konaní o správnom delikte preukáže, že ide o iný správny delikt minimálnej nebezpečnosti.

Súčasná právna úprava ukladá ministerstvu povinnosť vyvodiť zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu v rámci jednoročnej lehoty (počiatok plynutia tejto lehoty pripadá na deň po dni doručenia podnetu). Aplikačná prax ukázala, že uvedená lehota je krátka z dôvodu, že vo veci prieskumu podnetu je potrebné zabezpečiť si rovnopis namietaného úkonu (znalecký alebo prekladateľský úkon), v prebiehajúcom správnom konaní je potrebné vytvoriť priestor podozrivému zo spáchania iného správneho deliktu na vyjadrenie, nie zriedka je tiež potrebné nariadiť ústne pojednávanie. Ministerstvo musí obstarať potrebné dôkazy, pretože bremeno dokazovania v konaní o správnom delikte je na správnom orgáne (napríklad prostredníctvom požiadania znaleckého alebo tlmočníckeho ústavu o poskytnutie súčinnosti), až následne smie pristúpiť k vydaniu prvostupňového správneho rozhodnutia. V prípade podania rozkladu musí vec v uvedenej lehote rozhodnúť aj druhostupňový orgán, pretože podľa súdnej praxe je potrebné, aby rozhodnutie o správnom delikte bolo právoplatné v rámci lehôt určujúcich zánik zodpovednosti za iný správny delikt, resp. zánik sankcionovateľnosti za iný správny delikt (porov. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR z 30. októbra 2003, sp. zn. 6A 99/2001-47). Do úvahy treba vziať narastajúci počet oznámení o údajných odborných pochybeniach znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, odbornú a časovú náročnosť prešetrovania úkonov vykonaných na základe tohto zákona, mimoriadne vysoké pracovné vyťaženie znaleckých ústavov, kvôli ktorému spravidla nie je možné bezodkladné poskytnutie súčinnosti, ale takisto aj pomerne časté problémy s doručovaním účastníkom správnych konaní. Všetky tieto faktory majú v súhrne výrazný dopad na dĺžku správneho konania. Súčasná ročná  subjektívna lehota bola uzákonená bez skúseností s horeuvedeným procesným postupom, keďže podľa zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení neskorších predpisov nebola voči znalcom a tlmočníkom (vtedy oprávneným vykonávať tlmočnícku aj prekladateľskú činnosť) vyvodzovaná zodpovednosť v rámci správneho konania, proces odvolania znalca alebo tlmočníka mal omnoho menej formálny charakter a odvolanie nebolo preskúmateľné súdom. Z uvádzaných dôvodov sa navrhuje stanoviť subjektívnu lehotu na dva roky.

K § 27:

S prihliadnutím na tú okolnosť, že právny poriadok Slovenskej republiky nezahŕňa procesný predpis upravujúci konanie o inom správnom delikte a správny poriadok ako všeobecný predpis správneho práva procesného na rozdiel od Trestného poriadku alebo zákona o priestupkoch neupravuje štádium pred začatím konania o inom správnom delikte, navrhované znenie § 27 upravuje postup ministerstva po prijatí podnetu až po jeho odloženie, resp. začatie konania o inom správnom delikte.

Pod pojmom podnet treba rozumieť oznámenie o spáchaní iného správneho deliktu. Ide o podobný inštitút ako je oznámenie o spáchaní priestupku, prípadne trestného činu.

Podnet na vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti voči  podozrivému zo spáchania iného správneho deliktu pre porušenie akejkoľvek povinnosti vyplývajúcej zo zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch môže podať každá fyzická osoba  a právnická osoba, právne predpisy bližšie neupravujú formálne ani obsahové náležitosti takéhoto oznámenia. S činnosťou, resp. s výstupmi znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vo veľkej miere prichádzajú do kontaktu orgány verejnej moci. Z dôvodu efektívnejšej ochrany záujmu na riadnom vykonávaní znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti zavádza návrh orgánom verejnej moci oznamovať  ministerstvu podozrenia zo spáchania iných správnych deliktov. Doposiaľ bola táto povinnosť upravená len v internom predpise ministerstva, a to výlučne vo vzťahu k okresným súdom a krajským súdom, navrhuje sa vztiahnutie oznamovacej povinnosti na všetky orgány verejnej moci a jej vyjadrenie formou všeobecne záväzného právneho predpisu. V tejto veci treba zdôrazniť, že orgány verejnej moci vedúce konania majú povinnosť hodnotiť dôkazy (vrátane znaleckých úkonov), tento inštitút preto nemá slúžiť na to, aby ministerstvo nahrádzalo zmienenú činnosť, ale mal by byť využívaný v prípadoch, keď dôjde k zjavnému excesu znalca, tlmočníka alebo prekladateľa, napríklad ak znalec nedokáže obhájiť svoje odborné závery, ktoré sú v príkrom rozpore s inými výsledkami znaleckého dokazovania a podobne. Takisto aj v prípade spôsobenia prieťahov v konaní by mal orgán verejnej moci primárne využiť poriadkové opatrenia a až v prípade ich neúčinnosti by mal pristúpiť k oznámeniu možného porušenia povinností znalca, tlmočníka alebo prekladateľa ministerstvu, ktoré môže v krajnom prípade pristúpiť až k vyčiarknutiu osoby zo zoznamu.

Tá okolnosť, že ministerstvo bude oprávnené v štádiu preskúmania dôvodnosti podnetu (t. j. pred začatím konania o správnom delikte) vyžadovať od každého súčinnosť, výrazným spôsobom napomôže pri rozhodovaní o tom, či je účelné začať konanie o správnom delikte alebo vec odložiť.

Tak ako bolo uvedené v predchádzajúcom texte, z dôvodu neexistencie procesného predpisu upravujúceho konania o inom správnom delikte, ministerstvo pri odložení podnetu v súčasnosti využíva analógiu priestupkového zákona (zánik zodpovednosti za iný správny delikt) alebo sa odvoláva na rozhodovaciu prax súdov, eventuálne na vlastnú rozhodovaciu činnosť (nízka spoločenská škodlivosť iného správneho deliktu, zánik právomoci ministerstva viesť konanie o inom správnom delikte z dôvodu straty oprávnenia na výkon znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti podozrivého zo spáchania iného správneho deliktu). Návrh odstraňuje uvedenú medzeru a vymenováva skutočnosti, na podklade ktorých ministerstvo podnet odloží.

Jeden z dôvodov na odloženie podnetu je ten, keď ním podávateľ sleduje ochranu subjektívnych práv účastníka konania pred orgánom verejnej moci. Zavedením uvedeného dôvodu na odloženie podnetu sa zvýrazňuje tá okolnosť, že prostriedky správneho trestného práva ako práva verejného neslúžia na ochranu subjektívnych práv účastníkov konaní (civilných trestných, správnych a iných), ale na ochranu verejného záujmu na riadnom výkone znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti. To však neznamená, že ministerstvo nemôže začať konanie o inom správnom delikte a vyvodiť administratívnu zodpovednosť aj za vypracovanie úkonu, ktorý bol predložený ako dôkaz v konaní pred orgánom verejnej moci (napríklad súdom). Sankčné konanie a konanie, kde je úkon použitý ako dôkaz prebiehajú popri sebe a nie sú na sebe závislé.

K § 28:

Konanie o inom správnom delikte môže ministerstvo začať na základe podozrení získaných vlastnou činnosťou (napr. vykoná kontrolu vedenia elektronického denníka do ktorého má zabezpečený prístup a na podklade získaných údajov /číslo úkonu, predmet znaleckého skúmania/ vyzve znalca na predloženie znaleckého úkonu/znaleckých úkonov). Podozrenie o spáchaní iného správneho deliktu môže ministerstvo získať aj z podnetu fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Konanie o inom správnom delikte sa nezačína na návrh podávateľa podnetu, ale po posúdení dôvodnosti podnetu doručením oznámenia o začatí správneho konania podozrivému zo spáchania iného správneho deliktu (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu ČR z 26. júna 2011, sp. zn. II. ÚS345/01).

Návrh pozitívnym spôsobom vymedzuje účastníka konania o inom správnom delikte, ktorým je výlučne osoba zapísaná v zozname, ktorej konanie nasvedčuje tomu, že ním mohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty iného správneho deliktu. Postavenie účastníka konania nemá podávateľ podnetu, keďže účelom dohľadu je ochrana verejného záujmu, pričom podávateľ podnetu nie je oprávnený podávať opravné prostriedky, nemá právo zúčastniť sa na nariadenom ústnom pojednávaní a tak ďalej.

Z dôvodu predvídateľnosti sa navrhuje zverejňovať na webovom sídle ministerstva rozhodnutia o správnom delikte (rozhodnutia o vine a uložení sankcie).

K bodu 40:         

Úprava v nadpise piatej časti je potrebná kvôli presunu dohľadu ministerstva do štvrtej časti zákona.

K bodu 41:         

Účinné znenie § 29 upravuje jednotlivé spôsoby výkonu dohľadu. Z dôvodu systematiky spôsoby získavania podnetov pre začatie konania o  inom správnom delikte upravujú navrhované ustanovenia štvrtej časti zákona. Podnet na vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti voči delikventovi ministerstvo získava jednak zo svojej činnosti (napr. náhodnými výzvami na predloženie písomných vyhotovení úkonov) a jednak od fyzických osôb a právnických osôb. S prihliadnutím na uvedené sa navrhuje súčasný § 29 zrušiť.

K bodu 42:         

Vypúšťa sa nadpis pod § 30, keďže sa stal nadpisom piatej časti zákona.

K bodu 43:         

Navrhuje sa upraviť ustanovenie týkajúce sa overovania odbornej spôsobilosti, ktoré sa má uskutočňovať v rozsahu a termínoch určených ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky. Podrobnosti týkajúce sa tohto inštitútu budú upravené vo vyhláške č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 44:         

Kým podnet je prostriedkom na ochranu verejného záujmu, sťažnosť je podľa teórie správneho práva právnym prostriedkom na ochranu subjektívnych práv (napríklad Vrabko, M. a kol.: Správne právo hmotné. Všeobecná časť. 1. vydanie. Bratislava: Beck, 2012, 265 s.).

Podanie podnetu (napr. oznámenie o spáchaní trestného činu, resp. iného verejnoprávneho deliktu) nie je spoplatnené, z dôvodu, že sa ním sleduje ochrana verejného záujmu. Na rozdiel od podania, ktoré iniciuje konanie, ktorého výsledkom má byť ochrana subjektívnych práv (napr. žaloba v civilnom konaní).

Takisto platí, že na ochranu subjektívnych práv fyzických a právnických osôb sú v zásade povolané súdy. Výnimkou je podanie sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach, ktorej podanie nie je spoplatnené a  je vybavovaná príslušným orgánom verejnej správy. Uvedené možno dôvodiť tou skutočnosťou, že sťažnosť v tomto prípade smeruje proti činnosti alebo nečinnosti orgánov verejnej správy (porov. § 3 dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona o sťažnostiach, verejne dostupnej na webovom sídle Národnej rady Slovenskej republiky,) , ktoré sú napojené na verejné prostriedky. Znalci, tlmočníci alebo prekladatelia nemajú postavenie orgánov verejnej správy, a preto nie je dôvod, aby ochranu subjektívnych práv fyzických osôb a právnických osôb pred ich konaním zabezpečovalo ministerstvo a nie súdy.

Naviac pre konanie o sťažnosti sú vlastné relatívne krátke lehoty (spravidla 60 pracovných dní). S ohľadom na odbornú zložitosť znaleckých a prekladateľských úkonov nie je možné tie prešetriť v lehotách predpokladaných zákonom o sťažnostiach. Takisto účinná právna úprava neumožňuje ministerstvu priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, ale len vyhlásiť, že subjektívne práva boli porušené.

Návrh predpokladá, že ministerstvo bude chrániť len verejný záujem na riadnom výkone znaleckej, tlmočnícke a prekladateľskej činnosti. Ak sa v konaní o inom správnom delikte preukáže, že znalec, tlmočník alebo prekladateľ porušil svoje povinnosti, tak ministerstvo ho uznaná za vinného zo spáchania iného správneho deliktu. Za spáchanie tohto protiprávneho činu mu ministerstvo uloží sankciu – ide o verejnoprávnu zodpovednosť.

Z  dôvodu, že ochrana subjektívnych práv fyzických osôb a právnických osôb pred znalcami, tlmočníkmi a prekladateľmi prislúcha súdom, navrhuje sa súčasný § 31 zrušiť.

K bodu 45:         

Úprava nadväzujúca na vypustenie sťažností. Naformulované nové písmeno c) reaguje na vypustenie odseku 8 v § 17 a odseku 8 v § 23, ktorý bol v časti dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov presunutý do § 2 a inštrukcie ministerstva, ktorá by sa mala presunúť do vyhlášky. Z tohto dôvodu bolo upravené aj splnomocňovacie ustanovenie.

K bodu 46:         

Na základe logického výkladu možno dospieť k záveru, že účelom súčasného znenia § 33 písm. e) je nielen to, aby všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným ministerstvom bola upravená osnova a obsah znaleckého posudku, ale aj prekladu, pretože nejestvuje rozumný dôvod, prečo by vykonávací predpis mal upravovať iba písomnú formu základného druhu znaleckej činnosti a najpoužívanejší druh prekladateľskej činnosti nechať nepovšimnutý. Napriek uvedenému sa v praxi objavovali ojedinelé právne názory spochybňujúce právomoc ministerstva bližšie upraviť všeobecne záväzným právnym predpisom formálne a materiálne náležitosti prekladu.

K bodu 47:         

Návrh pozmeňuje a precizuje úpravu týkajúcu sa doručovania príloh podaní v elektronickej podobe reagujúc na všeobecnú právnu úpravu zaručenej konverzie v zákone o e-Governmente, ktorá sa v praxi pri prijímaní žiadosti o zápis a v novelizovanom znení i žiadostí o prerušenie výkonu činnosti javí ako neprimeraná. Navrhovanou právnou úpravou sa umožní prijímanie príloh podaní v elektronickej podobe bez potreby obrátiť sa na niektorú z osôb oprávnených vykonávať zaručenú konverziu i autorizácie takéhoto elektronického dokumentu. V prípade akýchkoľvek pochybností o takto doručených prílohách sa ministerstvu ponecháva možnosť vyžiadať si prílohy aj v listinnej podobe. Pôjde o osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k zákonu o e-Governmente, ktorého použitie sa v tomto rozsahu vylučuje.

K bodu 48:         

 Prechodnými ustanoveniami sa ustanovuje, že vznik právnych vzťahov, teda aj administratívnoprávnych vzťahov upravených normami správneho práva a zabezpečené orgánmi verejnej moci, ktoré v prípade zákona o znalcoch tlmočníkoch a prekladateľoch vznikli aplikáciou noriem správneho práva sa posudzuje podľa doterajších predpisov. Práva a povinnosti subjektov týchto a nových právnych vzťahov sa už riadia novou právnou úpravou, t. j. znalci, tlmočníci a prekladatelia, majú od účinnosti novely zákona nové práva a povinnosti, resp. ich práva a povinnosti sú precíznejšie formulované (napríklad možnosť dohody o celej výške znalečného a tlmočného, nová úprava dôvodov pre odmietnutie úkonu, možnosť prerušenia činnosti, poistenie,  informačné povinnosti atď.).

Osoby, ktoré v zozname ešte nie sú zapísané, ale podali si žiadosť o zápis do zoznamu pred účinnosťou tejto novely budú mať výnimku a bude sa pri zápise postupovať podľa doterajších ustanovení hmotnoprávnych aj procesnoprávnych ustanovení s ohľadom na to, že v už začatom konaní sa subjekty správali podľa dôvery v právo platné a účinné v danom čase. Nebude tak potrebné vyzývať ich na doplnenie žiadosti o zápis do zoznamu o skutočnosti, ktoré priniesla novela zákona.

Vzhľadom na to, že dohľad ministerstva sa bude vykonávať prostredníctvom posudzovania iných správnych deliktov, nevybavené sťažnosti sa budú posudzovať  ako podnety na začatie konania o inom správnom delikte.

Konania o priestupkoch sa dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa § 26 ods. 3, ktorý odkazuje na všeobecný zákon o priestupkoch, teda na zákon č. 372/1990 Zb. vrátane jeho ustanovení o zastavení priestupkového konania. V prípade iných správnych deliktov bolo potrebné naformulovať koexistenciu novej a staršej právnej úpravy pri posudzovaní zodpovednosti a pri ukladaní trestu za iný správny delikt.

Sankcie, ktoré boli v priestupkovom konaní alebo v konaní o inom správnom delikte právoplatne uložené, budú naďalej vymáhateľné.

K čl. II:

Navrhuje sa dátum účinnosti zákona.   

V Bratislave, 8. novembra 2017

 

 

 

 

 

 

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

Lucia Žitňanská, v. r.

podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti

Slovenskej republiky