283/2014 Z. z.
1.2. 2015, 17:49 | najpravo.skDÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov, sa predkladá na základe transpozičnej povinnosti týkajúcej sa smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2012/28/EÚ z 25. októbra 2012 o určitých povolených spôsoboch použitia osirelých diel.
Predkladaným návrhom zákona sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/28/EÚ z 25. októbra 2012 o určitých povolených spôsoboch použitia osirelých diel. Cieľom predkladanej právnej úpravy je vytvoriť základný právny rámec na uľahčenie digitalizácie a šírenia diel a iných predmetov ochrany, ktoré sú chránené autorským právom a právami súvisiacimi s autorským právom, pri ktorých však nie je možné určiť alebo nájsť autora, resp. nositeľa práv (tzv. osirelé diela). V praxi v takýchto prípadoch nie je možné získať predchádzajúci súhlas autora (resp. iného nositeľa práv – napr. dediča alebo nadobúdateľa výhradnej licencie) na vyhotovenie rozmnoženiny diela a iného predmetu ochrany a jeho sprístupňovanie verejnosti, keďže tohto autora alebo iného nositeľa práv nie je možné kontaktovať za účelom uzatvorenia licenčnej zmluvy, pretože ho nemožno určiť (nie je známy), alebo ak aj je identifikovaný, nemožno ho nájsť. Za osirelé dielo sa v zmysle návrhu považuje slovesné dielo v písomnej forme, napr. časopis, noviny, knihy (ale napr. aj ilustrácia, či fotografia, pokiaľ je jej súčasťou), hudobné dielo vyjadrené v písomnej forme (notový záznam) a audiovizuálne dielo.
Knižnice, školy, múzeá a galérie, ako aj archívy sa zúčastňujú na rozsiahlej digitalizácii svojich zbierok a archívov a prispievajú tak k ochrane kultúrneho dedičstva krajiny. Vybudovaním veľkých online knižníc sa sprístupňujú nové zdroje nielen pre laickú verejnosť, ale aj pre vedecko-výskumných pracovníkov a akademickú obec. Z dôvodu verejného záujmu na umožnení použitia aj takýchto osirelých diel sa zavádza nová zákonná výnimka z povinnosti získať súhlas na rozmnožovanie a sprístupňovanie osirelého diela verejnosti. Osirelé dielo tak podľa predloženého návrhu bude môcť bez súhlasu autora (resp. iného nositeľa práv) použiť knižnica (napr. Slovenská národná knižnica), škola, múzeum (napr. Slovenské národné múzeum), galéria (napr. Slovenská národná galéria), archív, ako aj Rozhlas a televízia Slovenska a Slovenský filmový ústav (ktoré v zmysle osobitného predpisu vykonávajú depozit audiovizuálnych diel), avšak výhradne na vzdelávacie a kultúrne účely a na plnenie úloh vo verejnom záujme. Súčasne sa však chránia práva autora, ktorý má v zmysle návrhu právo kedykoľvek ukončiť status osirelého diela a má právo na primeranú odmenu za použitie svojho diela.
Predkladaný návrh taktiež rieši problematiku tzv. obchodne nedostupných diel na základe odporúčaní obsiahnutých v Memorande o porozumení o kľúčových zásadách digitalizácie a sprístupňovania komerčne nedostupných diel, ktoré 20. septembra 2011 podpísali pod záštitou Európskej komisie zástupcovia európskych knižníc, autorov, vydavateľov a organizácií kolektívnej správy v záujme uľahčenia masovej digitalizácie kultúrneho dedičstva. Ide o diela, ktoré sú stále chránené autorským právom, ale už viac nie sú dostupné v obchodných kanáloch, nie je možné ich teda nadobudnúť odplatným prevodom vlastníckeho práva (aj keď je možné kúpiť ich napr. z druhej ruky alebo v antikvariáte). Za obchodne nedostupné dielo sa považuje slovesné dielo vyjadrené v písomnej forme, najmä vo forme knihy, časopisu a novín (ale aj napr. ilustrácia alebo fotografia, ak je ich súčasťou). Zoznam obchodne nedostupných diel v zmysle návrhu vedie Slovenská národná knižnica. Autor (resp. iný nositeľ práv – napr. dedič alebo nadobúdateľ výhradnej licencie) však môže v určenej lehote namietať zaradenie diela do zoznamu a pokiaľ už bolo do zoznamu zaradené, môže kedykoľvek žiadať jeho vyradenie zo zoznamu, čím sa na jeho dielo prestane vzťahovať režim obchodne nedostupného diela.
Získanie súhlasu na vyhotovenie rozmnoženiny obchodne nedostupného diela, sprístupňovanie tejto rozmnoženiny verejnosti a jej rozširovanie predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva sa bude realizovať prostredníctvom organizácie kolektívnej správy.
Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, ani na rozpočet obcí a rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať environmentálny vplyv, ani vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti, ani žiadne sociálne vplyvy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1
Do zoznamu zákonných definícií v § 5 autorského zákona sa na základe transpozície smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2012/28/EÚ z 25. októbra 2012 o určitých povolených spôsoboch použitia osirelých diel (ďalej len „smernica“) dopĺňa pojem dôsledné vyhľadávanie. Dôsledným vyhľadávaním sa rozumie získavanie informácií z príslušných zdrojov pre kategóriu diel v dobrej viere na účely stanovenia, či je dané dielo osirelým dielom. Príslušné informačné zdroje vyhľadávania sú uvedené v prílohe autorského zákona. Ide len o minimálny výpočet povinných zdrojov, pričom ak niektorý zdroj odmietol poskytnutie informácií alebo požadoval náhradu účelne vynaložených nákladov vo výške, ktorú osoba, ktorá vyhľadáva nie je schopná uhradiť, neznamená to nesplnenie podmienky dôsledného vyhľadávania, ak táto osoba konala v dobrej viere.
Dôsledné vyhľadávanie sa v zmysle písm. a) vykoná vo všeobecnosti na území členského štátu alebo zmluvného štátu, v ktorom bolo dielo prvýkrát vydané alebo v prípade, že nebolo vydané, prvýkrát odvysielané (v zmysle § 13 ods. 2 autorského zákona je dielo vydané v deň, keď sa oprávnene začalo s verejným rozširovaním jeho rozmnoženín).
V prípade audiovizuálnych diel (písm. b)) sa vykoná dôsledné vyhľadávanie na území členského štátu alebo zmluvného štátu, v ktorom má výrobca originálu audiovizuálneho diela sídlo alebo obvyklý pobyt (výrobcom originálu audiovizuálneho diela je v zmysle § 5 ods. 20 autorského zákona za bodkočiarkou ten, kto je výrobcom zvukovo-obrazového záznamu tohto audiovizuálneho diela).
V prípade nevydaného diela sa dôsledné vyhľadávanie vykoná na území členského alebo zmluvného štátu, v ktorom sa usadená osoba zdržiava, ktorá so súhlasom autora umožnila prístup verejnosti k tomuto dielu (písm. c)).
Ak však pri dôslednom vyhľadávaní podľa písm. a) až c) existujú skutočnosti svedčiace o tom, že relevantné informácie o autorovi alebo inom nositeľovi práv (napr. meno, pobyt, okruh dedičov) možno nájsť aj v iných štátoch, ako sú štáty podľa písm. a) až písm. c), pri vykonávaní dôsledného vyhľadávania sa preskúmajú aj zdroje informácií dostupné v týchto iných štátoch (písm. d)). V tomto prípade je teda nutné vykonať dôsledné vyhľadávanie aj v iných štátoch než sú štáty Európskej únie a štáty Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Právna úprava tým sleduje zabezpečenie čo najväčšieho rozsahu dôsledného vyhľadávania a zároveň naplnenie podmienky konania v dobrej viere.
K bodu 2
Ustanovenie § 12a predstavuje transpozíciu smernice a zavádza kľúčovú definíciu osirelého diela. Osirelými dielami môžu byť v zmysle návrhu slovesné diela vyjadrené v písomnej forme (teda napr. aj scenár dramatického diela alebo audiovizuálneho diela), písomný záznam hudobného diela (notový zápis hudobného diela) a audiovizuálne diela. (V zmysle ustanovenia § 71 ods. 3 však môže byť osirelým aj zvukový záznam a v zmysle § 71 ods. 1 aj umelecký výkon, ktorý je súčasťou osirelého diela alebo osirelého zvukového záznamu, alebo je s nimi spojený.)
Podmienkou, aby mohlo byť dielo považované za osirelé je, že autora (resp. iného nositeľa práv – napr. dediča alebo nadobúdateľa výhradnej licencie) nemožno určiť, alebo ak aj bol určený, nemožno ho nájsť ani napriek dôslednému vyhľadávaniu vykonanému podľa § 5 ods. 26. Autora teda nie je možné kontaktovať za účelom uzatvorenia licenčnej zmluvy a získať tak súhlas na použitie diela. Ďalšou podmienkou je, že musí ísť o dielo, ktoré bolo prvýkrát vydané alebo ak nebolo vydané, prvýkrát odvysielané v niektorom členskom štáte. Takéto dielo musí byť zároveň uložené v archíve, knižnici, škole, múzeu (v zmysle príslušného odkazu sa to vzťahuje aj na galériu), alebo v zákonnom depozitári (Rozhlas a televízia Slovenska a Slovenský filmový ústav)
Za osirelé dielo sa však považuje aj také dielo, ktoré nebolo vydané alebo odvysielané, ale bol k nemu so súhlasom autora inak umožnený prístup verejnosti knižnicou, školou, múzeom, galériou, archívom alebo zákonným depozitárom, a to za predpokladu, že autor by nenamietal proti jeho použitiu podľa § 31a, teda proti použitiu vyhotovením rozmnoženiny a sprístupňovaniu verejnosti. Ide o vyvrátiteľnú domnienku, pri ktorej sa pripúšťa dôkaz opaku. Napríklad môže ísť o nikdy nepublikované rukopisy odovzdané autorom do archívu knižnice na vypožičiavanie na vedecké účely, avšak licenčná zmluva nezahŕňala sprístupňovanie digitálnych rozmnoženín verejnosti prostredníctvom siete internet (keďže v tom čase uvedený spôsob použitia neexistoval). Naopak, toto ustanovenie nepokrýva prípady, ak si autor výslovne vymienil, že odovzdáva rukopisy knižnici výhradne na účel archivácie bez možnosti vypožičiavania. Pojem „umožnenie prístupu verejnosti“ vo význame, ktorý sleduje smernica, tu môže predstavovať nielen akýkoľvek spôsob použitia v autorskoprávnom zmysle, ale aj iné faktické umožnenie prístupu k dielu verejnosti (teda nielen napr. vypožičanie alebo sprístupňovanie verejnosti v autorskoprávnom význame, ale aj napr. nahliadnutie, čo nie je použitím v autorskoprávnom význame).
Návrh rieši aj situáciu, ak má dielo viac ako jedného autora (môže ísť o spoluautorov alebo o autorov spojeného diela) a niektorí autori neboli určení, a ak aj boli určení, neboli nájdení napriek dôslednému vyhľadávaniu. V takom prípade sa dielo považuje za osirelé len vo vzťahu k tým autorom, ktorí neboli takto určení, alebo neboli nájdení. Ide o tzv. čiastočne osirelé dielo. Zákonná výnimka uvedená v § 31a sa preto môže využiť len vo vzťahu k autorovi, ktorý nebol určený alebo nájdený a od známych a nájdených autorov je potrebné vyžiadať súhlas na použitie licenčnou zmluvou v zmysle § 40 a nasl. autorského zákona.
Návrh v § 12a ods. 4 zavádza tzv. vzájomné uznávanie statusu osirelého diela tak, že osirelé dielo, ktoré sa považuje za osirelé dielo v niektorom členskom štáte alebo zmluvnom štáte, sa uznáva za osirelé dielo aj v Slovenskej republike. Nie je tak potrebné vykonávať dôsledné vyhľadávanie v každom členskom štáte osobitne. Na podporu prístupu občanov k európskemu kultúrnemu dedičstvu sa tak zaistí, že sa zdigitalizované osirelé diela budú môcť sprístupniť vo všetkých členských štátoch alebo zmluvných štátoch.
Navrhovaná právna úprava však chráni práva autorov osirelých diel a tí preto môžu kedykoľvek ukončiť status osirelého diela tak, že písomne oznámia svoje autorstvo Slovenskej národnej knižnici (právnickej osobe, ktorej zriaďovateľom je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky), ktorá o tom bezodkladne informuje osobu, ktorá používa osirelé dielo podľa
§ 31a (teda konkrétnu knižnicu, múzeum, archív alebo školu). Autor, ktorý ukončil status osirelého diela, má právo na primeranú odmenu voči osobe, ktorá toto dielo použila podľa § 31a. Pri určení výšky primeranej odmeny sa prihliadne na podmienky ustanovené v § 45 ods. 1 autorského zákona, podľa ktorých má dohodnutá odmena zodpovedať spôsobu, rozsahu, účelu a času použitia diela. Vo výške primeranej odmeny by sa teda malo odzrkadliť nekomerčné použitie diela na kultúrne účely a na plnenie úloh vo verejnom záujme bez dosahovania zisku.
Návrh ustanovuje, kedy sa dielo prestane považovať za osirelé. Dielo sa už nepovažuje za osirelé, ak odpadnú podmienky uvedené v § 12a ods. 1 (napríklad sa objaví informácia, kto je autorom a kde ho možno kontaktovať), alebo ak autor ukončí status osirelého diela.
Ustanovenie § 12b stanovuje, že § 5 ods. 26, § 12a a § 31a (teda definícia dôsledného vyhľadávania, definícia osirelého diela a podmienky použitia osirelých diel) sa primerane vzťahujú aj na akékoľvek dielo (napr. fotografické dielo, dielo výtvarného umenia), ktoré je súčasťou osirelého diela, alebo je spojené s osirelým dielom. Samostatne stojace fotografické dielo alebo dielo výtvarného umenia teda nie je spôsobilé uznania za osirelé dielo, avšak ak je takéto dielo súčasťou osirelého diela (v zmysle § 12a ods. 1, napr. knihy – literárneho diela v písomnej forme), je možné s osirelým dielom ako celkom nakladať v režime osirelého diela.
Ustanovenie § 12c rieši problematiku tzv. obchodne nedostupných diel na základe odporúčaní obsiahnutých v Memorande o porozumení o kľúčových zásadách digitalizácie a sprístupňovania komerčne nedostupných diel, ktoré 20. septembra 2011 podpísali pod záštitou Európskej komisie zástupcovia európskych knižníc, autorov, vydavateľov a organizácií kolektívnej správy, ktoré sleduje najmä uľahčenie masovej digitalizácie kultúrneho dedičstva. Ide o diela, ktoré sú stále chránené autorským právom, ale už viac nie sú dostupné v tradičných obchodných kanáloch.
Za obchodne nedostupné dielo sa považuje slovesné dielo vyjadrené v písomnej forme, najmä vo forme knihy, časopisu a novín, ktorého rozmnoženinu nie je možné nadobudnúť odplatným prevodom vlastníckeho práva (to sa nevzťahuje na kúpu použitej veci podľa § 620 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Napríklad, ak sa kniha nachádza v antikvariáte alebo je možné ju kúpiť z druhej ruky, neznamená to, že dielo možno považovať za obchodne dostupné. Nejde totiž o tradičné obchodné kanály.
Toto dielo musí byť zároveň v knižnici, archíve alebo múzeu (v zmysle príslušného odkazu sa to vzťahuje aj na galériu) a zapísané vo verejne prístupnom zozname obchodne nedostupných diel (ďalej len „zoznam“), ktorý vedie Slovenská národná knižnica. Ide teda o taxatívny výpočet podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Toto ustanovenie sa primerane vzťahuje aj na fotografické dielo a dielo výtvarného umenia, ktoré je súčasťou obchodne nedostupného diela alebo je s týmto dielom spojené (napr. ilustrácie v knihe). Návrh na zaradenie diela do zoznamu môže podať akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba. Následne Slovenská národná knižnica bez zbytočného odkladu zverejní návrh na zaradenie diela do zoznamu na svojom webovom sídle. Slovenská národná knižnica nakoniec zaradí dielo do zoznamu, ak podľa jej zistenia v lehote 3 mesiacov od podania návrhu nebolo možné rozmnoženinu diela nadobudnúť odplatným prevodom vlastníckeho práva v tradičných obchodných kanáloch (mimo kúpy použitej veci) ani pri vynaložení primeraného úsilia a za obvyklých podmienok (napr. na základe zistení od vydavateľstiev), pričom autor zároveň v tejto lehote písomne nenamietal zaradenie diela do zoznamu. Autor je však oprávnený kedykoľvek písomne žiadať od Slovenskej národnej knižnice, aby obchodne nedostupné dielo zo zoznamu vyradila, a tá bezodkladne od doručenia tohto oznámenia dielo zo zoznamu vyradí, tým sa toto dielo prestane považovať za obchodne nedostupné dielo.
V prípade obchodne nedostupných diel sa súhlas na vyhotovenie rozmnoženiny, sprístupňovanie tejto rozmnoženiny verejnosti a jej rozširovanie predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva získava na základe zmluvy uzavretej s príslušnou organizáciou kolektívnej správy, ktorá zastupuje významný počet nositeľov práv k príslušným druhom diel, a to aj v prípade, ak táto organizácia kolektívnej správy nositeľa práv k obchodne nedostupnému dielu nezastupuje, ak nositeľ práv výslovne nevylúčil kolektívnu správu svojich práv (nejde teda o povinnú kolektívnu správu práv).
K bodu 3
Legislatívno-technická zmena.
K bodu 4
Legislatívno-technická zmena.
K bodu 5
Ustanovenie § 31a predstavuje transpozíciu smernice a zavádza novú zákonnú výnimku z povinnosti získať súhlas autora na použitie diela. Ide o výnimku z výhradného majetkového práva autora pri svojich dielach povoliť alebo zakázať rozmnožovanie a sprístupňovanie verejnosti. Osirelé dielo môže bez súhlasu autora použiť knižnica (napr. Slovenská národná knižnica), škola, múzeum, galéria, archív, zákonný depozitár (Rozhlas a televízia Slovenska, Slovenský filmový ústav) výhradne na vzdelávacie a kultúrne účely a na plnenie úloh vo verejnom záujme dvomi spôsobmi použitia v zmysle autorského zákona. Táto osoba je za dodržania podmienok zákonnej výnimky oprávnená vyhotoviť rozmnoženinu (§ 5 ods. 17 autorského zákona) na účely digitalizácie, indexácie, katalogizovania, uchovávania, reštaurovania, alebo umožnenia prístupu verejnosti a taktiež môže osirelé dielo sprístupňovať verejnosti (§ 5 ods. 11 autorského zákona). Na použitie v rámci tejto zákonnej výnimky sa však vo vzťahu k autorom, ktorí boli určení, primerane vzťahuje ustanovenie § 25 tretia veta autorského zákona, a teda sa pri každom použití musí uviesť meno autora alebo jeho pseudonym (ak nejde o anonymné dielo) alebo meno osoby, pod ktorej menom sa dielo uvádza na verejnosti (ak je toto meno známe), ako aj názov diela a prameň. Tieto oprávnené osoby môžu použiť osirelé dielo výhradne bez nároku na zisk, avšak môžu si uplatniť náhradu účelne vynaložených nákladov. To znamená, že nie je vylúčené napr. sprístupňovanie osirelého diela verejnosti prostredníctvom siete internet za úplatu, ktorá pokryje účelne vynaložené náklady na takéto použitie. Za použitie v súlade s touto zákonnou výnimkou nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu, ale autor osirelého diela má v zmysle § 12a ods. 6 právo na primeranú odmenu.
Pokiaľ ide o evidenciu dôsledného vyhľadávania, oprávnená osoba je povinná uchovávať záznamy o dôslednom vyhľadávaní a poskytnúť Slovenskej národnej knižnici bez zbytočného odkladu v určenom formáte informácie uvedené v § 31a ods. 5 písm. a) až d), teda výsledky dôsledného vyhľadávania, informácie o použití osirelých diel, informácie o zmenách statusu osirelých diel (ak autor ukončí status osirelého diela), a kontaktné údaje oprávnenej osoby. Slovenská národná knižnica tieto informácie musí postúpiť bez zbytočného odkladu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a dizajny) - OHIM, ktorý vedie a spravuje verejne prístupnú online databázu osirelých diel z celej Európskej únie.
K bodu 6
Do ustanovenia § 71 ods. 1 autorského zákona sa dopĺňa nové ustanovenia § 12b, aby došlo k primeranej aplikácii ustanovení § 5 ods. 26, § 12a a § 31a (teda ustanovení o dôslednom vyhľadávaní, definícii osirelých diel a použití osirelých diel) aj na umelecké výkony, keďže v zmysle smernice môžu byť súčasťou osirelých diel a osirelých zvukových záznamov (alebo byť s nimi spojené) všetky diela a iné predmety ochrany v zmysle autorského zákona vrátane umeleckých výkonov. V takom prípade je možné s celým osirelým dielom (resp. osirelým zvukovým záznamom) nakladať spoločne v režime osirelého diela vrátane obsiahnutého umeleckého výkonu.
K bodu 7
Nové ustanovenie § 71 ods. 3 predstavuje transpozíciu smernice a stanovuje primeranú aplikáciu ustanovení § 5 ods. 26, § 12a, § 12b a § 31a aj na zvukový záznam. To znamená, že aj zvukový záznam môže byť osirelý a primerane sa na naň vzťahuje zákonný režim ako pri osirelých dielach.
K bodu 8
Legislatívno-technická zmena.
K bodu 9
Navrhovaná právna úprava dopĺňa v Zozname preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie smernicu Európskeho Parlamentu a Rady 2012/28/EÚ z 25. októbra 2012 o určitých povolených spôsoboch použitia osirelých diel.
K bodu 10
Nová príloha predstavuje transpozíciu smernice a zavádza minimálny zoznam zdrojov informácií pre každú kategóriu diel, ktoré je oprávnená osoba povinná preskúmať v rámci vykonávania dôsledného vyhľadávania. Ide o rôzne databázy a registre, napr. WATCH (Writers, Artists and Their Copyright Holders), ISBN (International Standard Book Number), VIAF (Virtual International Authority Files), ARROW (Accessible Registries of Rights Information and Orphan Works), ISSN (International Standard Serial Number), ISAN (International Standard Audiovisual Number), ISWC (International Standard Music Work Code) a ISRC (International Standard Recording Code). To však neznamená, že ak osoba podľa § 31a ods. 1 preskúma všetky relevantné zdroje uvedené v prílohe, bude tým naplnená podmienka dobrej viery v prípade, ak má vedomosť o dostupnosti relevantných informácií z iného zdroja.
K čl. II
Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa aj z dôvodu transpozičnej lehoty smernice navrhuje na 29. október 2014.
Bratislava 28. mája 2014
Robert Fico v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Marek Maďarič v. r.
minister kultúry Slovenskej republiky
1041a
Spoločná správa
výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 1041) v druhom čítaní
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky:
I.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1216 z 25. júna 2014 pridelila vládny návrh zákona, na prerokovanie týmto výborom:
Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady SR
a
Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá.
Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne.
II.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov).
III.
Vládny návrh zákona odporučil schváliť:
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 455 z 2. septembra 2014,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 161
z 3. septembra 2014 s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
IV.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý predmetný návrh zákona prerokoval, prijal tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:
1. V čl. I, v 2. bode v § 12a ods. 5 sa slová „právnickej osobe, ktorej zriaďovateľom je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“)1b)“ nahrádzajú slovami „Slovenskej národnej knižnici1b)“.
Navrhovanou úpravou sa spresňuje ustanovenie tak, aby poznámka pod čiarou 1b) nemala normatívny charakter a neukladali sa ňou povinnosti bližšie neurčenej právnickej osobe, keďže len na jej základe bolo možné určiť, že za právnickú osobu, ktorej zriaďovateľom je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky sa považuje Slovenská národná knižnica. V súčasnosti z návrhu jednoznačne vyplýva, že Slovenská národná knižnica je právnickou osobou, ktorej návrh určuje povinnosti vo vzťahu k osirelým dielam, ako aj k obchodne nedostupným dielam. Zároveň sa však ponecháva odkaz na § 6 zákona č. 183/2000 Z. z. o knižniciach,
o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení neskorších predpisov, kde je vymedzená pôsobnosť Slovenskej národnej knižnice.
Výbor NR SR pre kultúru a médiá
Gestorský výbor odporúča schváliť.
2. V čl. I, v 2. bode v § 12c ods. 1 písm. c) sa slová „právnická osoba, ktorej zriaďovateľom je ministerstvo“ nahrádzajú slovami „Slovenská národná knižnica“.
Navrhovanou úpravou sa spresňuje ustanovenie tak, aby z návrhu jednoznačne vyplývalo, že Slovenská národná knižnica je právnickou osobou zriadená ministerstvom, ktorej sa určujú povinnosti vo vzťahu k osirelým dielam, ako aj k obchodne nedostupným dielam.
Výbor NR SR pre kultúru a médiá
Gestorský výbor odporúča schváliť.
3. V čl. I, v 2. bode v § 12c ods. 3, 4 a 5, v 5. bode v § 31a ods. 5 a 6 sa slová „právnická osoba, ktorej zriaďovateľom je ministerstvo,“ v príslušnom gramatickom tvare nahrádzajú slovami „Slovenská národná knižnica“ v príslušnom gramatickom tvare.
Navrhovanou úpravou sa spresňujú ustanovenia tak, aby z návrhu jednoznačne vyplývalo, že Slovenská národná knižnica je právnickou osobou zriadená ministerstvom, ktorej sa určujú povinnosti vo vzťahu k osirelým dielam, ako aj k obchodne nedostupným dielam.
Výbor NR SR pre kultúru a médiá
Gestorský výbor odporúča schváliť.
4. V čl. I sa vypúšťa bod 8. Ostatné novelizačné body sa primerane prečíslujú.
Legislatívno-technická úprava vzhľadom na vypustenie legislatívnej skratky v zmysle bodu 1 pozmeňujúceho návrhu. Zavedenie legislatívnej skratky sa ponecháva v § 80 ods. 1.
Výbor NR SR pre kultúru a médiá
Gestorský výbor odporúča schváliť.
V.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona (tlač 1041) v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s c h v á l i ť.
O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať:
spoločne o bodoch 1 až 4 s návrhom schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá číslo 167 z 9. septembra 2014.
Gestorský výbor určil poslanca Jána Senka za spoločného spravodajcu výborov a poveril ho, aby predniesol spoločnú správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 25, § 80, § 83, § 84 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Bratislava 9. septembra 2014
Dušan Jarjabek, v. r.
predseda
Výboru NR SR pre kultúru a médiá