204/2014 Z. z.

27.1. 2015, 17:54 |  najpravo.sk

DÔVODOVÁ SPRÁVA

 

 

A. Všeobecná časť

 

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ako iniciatívny materiál. 

 

V návrhu zákona sa upravujú povinnosti zamestnávateľa týkajúce sa ochrany zdravia pri práci súvisiace so zabezpečením zdravotného dohľadu nad pracovnými podmienkami a nad zdravím zamestnancov.

 

Návrh zákona spĺňa požiadavky európskej rámcovej smernice Rady z 12. júna 1989 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci (ďalej len „rámcová smernica“). Ustanovenia týkajúce sa zabezpečenia zdravotného dohľadu pre zamestnancov prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby (ďalej len „PZS“) vychádzajú z Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce  č. 161 z roku 1985 o závodných zdravotných službách, z Odporúčania Medzinárodnej organizácie práce č. 171 z roku 1985 o závodných zdravotných službách a z požiadaviek rámcovej smernice.

 

Návrh zákona vo svojich ustanoveniach uvádza požiadavky v optimálnom rozsahu tak, aby spĺňal požiadavky rámcovej smernice, aby bol v súlade so zavedeným vnútroštátnym zdravotným systémom a aby boli v maximálnej možnej miere akceptované pripomienky zamestnávateľov z predchádzajúceho legislatívneho procesu (späťvzatý vládny návrh zákona uznesením č. 124/2013 z marca 2013, parlamentná tlač 407).

 

Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zdravotný dohľad pre všetkých zamestnancov je upravená diferencovane podľa miery zdravotného rizika vyplývajúceho z pracovných podmienok.

 

Zamestnávateľ môže využiť spôsob zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby vlastnými odbornými zamestnancami alebo dodávateľským spôsobom a to tímom pracovnej zdravotnej služby na základe oprávnenia vydaného Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pre zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie, alebo samostatne právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom, ktorá vykonáva niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby samostatne v rozsahu dohľadu nad pracovnými podmienkami pre zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do prvej alebo druhej kategórie.

 

Ministerstvo zdravotníctva SR vychádza z predpokladu, že zdravotný dohľad, ktorý je tvorený dohľadom nad pracovnými podmienkami a posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu (výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci) by mali vykonávať najmä zdravotnícki pracovníci kvalifikovaní podľa osobitného predpisu, ktorým je nariadenie vlády SR č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností.

 

Opakované zásadné pripomienky zamestnávateľov sa týkali požiadavky zúžiť povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zdravotný dohľad prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby len pre zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce zaradené do kategórie 3 a 4 (súčasný právny stav). U zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie 2 je však priznaných až 66 % chorôb z povolania, teda je založené na objektívnych dôkazoch, že požiadavka zamestnávateľov nemá opodstatnenie z hľadiska ochrany zdravia pri práci.

 

Zamestnávatelia túto požiadavku opakovane odôvodňujú vysokými fixnými finančnými nákladmi na PZS (paušálne zmluvy). Návrh zákona neupravuje zmluvné vzťahy, ktoré upravuje Obchodný zákonník. Všeobecné princípy fungovania trhu na základe ponuky a dopytu však okrem paušálneho finančného plnenia umožňujú aj plnenie na základe konkrétneho výkonu/diela. Z ustanovení návrhu zákona nevyplýva zamestnávateľom povinnosť uzatvárať paušálne zmluvy s PZS.

 

Ministerstvo zdravotníctva SR preto pripravilo návrh zákona, podľa ktorého zamestnávateľ, ktorého zamestnanci vykonávajú práce zaradené do kategórie 1 a 2 zabezpečuje dohľad nad pracovnými podmienkami jednou fyzickou alebo právnickou osobou osobou samostatne, ktorou môže byť lekár s určenou špecializáciou, alebo verejný zdravotník, alebo iný zdravotnícky pracovník (podľa predpisov do roku 2010) alebo bezpečnostný technik; alebo môže využiť tím PZS – aplikuje sa teda diferencovaný prístup.

 

Zamestnávateľ, ktorého zamestnanci vykonávajú rizikové práce zaradené do kategórie 3 a 4 zabezpečuje zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu tímom PZS.

 

V prípade fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby sa povinnosť chrániť svoje zdravie (a zdravie obyvateľov) vzťahuje len na osoby vykonávajúce  rizikové práce, teda práce v kategórii 3 a 4. U ostatných osôb je ochrana ich zdravia pri práci v dobrovoľnej rovine.

 

Účelom návrhu zákona je aj v jednom právnom predpise upraviť podmienky činnosti pracovnej zdravotnej služby, ktorej obsahom je dohľad nad pracovnými podmienkami a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu vrátane výkonu lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci. Doterajšia právna úprava pracovnej zdravotnej služby je rozdelená v dvoch zákonoch, a to v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo spôsobuje zamestnávateľom problémy v aplikačnej praxi.

 

Pracovná zdravotná služba v súčasnosti už vo významnej miere ovplyvňuje úroveň zdravia zamestnancov pri práci v pozitívnom zmysle vzhľadom na jej základné zameranie, ktorým je prevencia chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou a udržanie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov v priebehu ich zamestnania. Zabezpečenie účinnej prevencie profesionálnych ochorení pre zamestnancov prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby podporuje aj Svetová zdravotnícka organizácia, ktorá na svojom 6. Svetovom zdravotníckom zhromaždení v máji 2007 schválila Globálny akčný plán týkajúci sa zdravia zamestnancov na r. 2008 – 2017. V tomto Globálnom akčnom pláne nabáda členské štáty, aby smerovali svoje úsilie na plné pokrytie všetkých zamestnancov vrátane zamestnancov malých a  stredných podnikov, zamestnancov v poľnohospodárstve, migrujúcich a zmluvných zamestnancov pracovnými zdravotnými službami na účel zabezpečenia primárnej prevencie  profesionálnych ochorení a ochorení súvisiacich s prácou. Jedným z hlavných cieľov Globálneho akčného plánu je „zlepšenie činnosti a dostupnosti pracovných zdravotných služieb“. Efektívne zabezpečenie činnosti pracovnej zdravotnej služby po odbornej aj personálnej stránke je primárne zdravotníckou úlohou.

 

Návrhom zákona sa dopĺňa zameranie na kvalitu činnosti pracovnej zdravotnej služby s dôrazom na kontrolnú činnosť Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky u jednotlivých právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov, ktoré vykonávajú činnosť dodávateľským spôsobom a doplnenie novej kompetencie príslušných orgánov verejného zdravotníctva, teda regionálnych úradov verejného zdravotníctva a orgánov verejného zdravotníctva rezortu Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a Slovenskej informačnej služby, ktorá umožní v rámci štátneho zdravotného dozoru kontrolovať činnosť pracovnej zdravotnej služby u zamestnávateľa.

 

Určuje sa náplň činnosti pracovnej zdravotnej služby, ktorá v rámci dohľadu nad pracovnými podmienkami najmä hodnotí faktory práce a pracovného prostredia a spôsob vykonávania práce z hľadiska ich možného vplyvu na  zdravie zamestnancov, zisťuje expozíciu zamestnancov faktorom práce a pracovného prostredia a ich možné kombinované účinky na  zdravie, hodnotí zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci a podieľa sa na vypracovaní posudku o riziku pre zamestnávateľa, navrhuje zamestnávateľovi opatrenia na zníženie alebo odstránenie rizika, vypracúva návrhy na zaradenie prác do kategórií z hľadiska zdravotných rizík, podporuje prispôsobovanie práce a pracovných podmienok zamestnancom z hľadiska ochrany zdravia, poskytuje primerané poradenstvo zamestnávateľovi a zamestnancom v oblasti ochrany zdravia pri práci, zúčastňuje sa na vypracúvaní programov ochrany a podpory zdravia zamestnancov, na zlepšovaní pracovných podmienok a na vyhodnocovaní nových zariadení a technológií zo zdravotného hľadiska a spolupracuje pri poskytovaní informácií, vzdelávania a výchovy v oblasti ochrany a kladného ovplyvňovania zdravia.

 

            Podrobne sú rozpracované podmienky  posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu na základe lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce, teda práce zaradené do kategórie 3 alebo 4 a u zamestnancov, ktorých zdravotná spôsobilosť sa vyžaduje podľa osobitných predpisov. Rovnaká povinnosť sa vzťahuje aj na fyzickú osobu – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby.

Ďalej sa dopĺňa povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci pri opakovanom výskyte choroby z povolania u rovnakej profesie na tom istom pracovisku a u zamestnancov, ak nevykonávali prácu dlhšie ako šesť mesiacov zo zdravotných dôvodov a ich práca je zaradená do kategórie 2, 3 alebo 4. 

 

Okrem lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, ktoré je zamestnávateľ povinný zabezpečiť, lekár pracovnej zdravotnej služby môže navrhnúť zamestnávateľovi vykonanie mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci, ak je to potrebné na včasné zachytenie zmien zdravotného stavu zamestnanca v súvislosti s prácou alebo sa zamestnávateľ dohodne so zástupcami zamestnancov na vykonaní lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci aj u ďalších zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do kategórie 1 alebo 2. Na zabezpečenie jednotného postupu lekárov, ktorí vykonávajú lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci a posudzujú zdravotnú spôsobilosť na prácu, sú v prílohe návrhu zákona doplnené vzory lekárskych posudkov o zdravotnej spôsobilosti na prácu.

 

Návrhom zákona sa dopĺňa aj právna úprava prešetrovania pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania, ako aj uznávania choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, ako aj zriadenie celoslovenskej komisie na posudzovanie obzvlášť zložitých prípadov podozrení na chorobu z povolania. Celoslovenskú komisiu na posudzovanie chorôb z povolania zriaďuje minister zdravotníctva. Dopĺňajú sa aj podmienky zriadenia regionálnych komisií na posudzovanie chorôb z povolania a kožných chorôb z povolania v univerzitných nemocniciach.

 

Návrhom zákona sa upravujú niektoré ustanovenia súvisiace s ochranou zdravia pri práci. Zmeny si vyžiadali poznatky a skúsenosti z aplikačnej praxe na odstránenie nejednoznačného výkladu práv, povinností a kompetencií zamestnávateľov, resp. SZČO alebo orgánov verejného zdravotníctva (napr. vydávanie, zmena a odoberanie oprávnení na odstraňovanie azbestu, alebo na výkon pracovnej zdravotnej služby), alebo možnosť rozhodnúť nielen o zaradení práce do kategórie rizika, ale aj o jej preradení do inej kategórie alebo o vyradení práce z kategórie rizika, ako aj potreba zosúladenia s inými právnymi predpismi, napr. zákonom č. 67/2010 Z. z. (zmena terminológie toxických látok a zmesí), alebo zákonom č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov (spolupráca orgánov dozoru).

 

Uvedené zmeny vychádzajú v ústrety zamestnávateľom, resp. podnikateľskej sfére, keďže v konečnom dôsledku zjednodušujú a sprehľadňujú pravidlá doterajších ustanovení.

 

            Navrhovanou novelou zákona sa upravuje aj problematika hodnotenia dopadov na verejné zdravie. Hodnotenie dopadov na verejné zdravie je súbor nástrojov a postupov, cieľom ktorého je znižovať zdravotné riziká na základe zhodnotenia predpokladaných vplyvov navrhovaných činností a schvaľovaných dokumentov na zdravie populácie. Vychádza zo skutočnosti, že zdravie jednotlivcov i populačných skupín je silne ovplyvňované aj politikami, stratégiami a aktivitami iných sektorov, mimo zdravotníctva. Hodnotenie dopadov na zdravie je prioritou Európskej únie, upravenou v článku 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Zavedením metodológie hodnotenia dopadov na zdravie populácie do praxe  sa predpokladá  integrovanejší prístup k prevencii a zlepšenie a podpora zdravia obyvateľov Slovenskej republiky.

 

            Návrh zákona upravuje aj problematiku ochrany osobných údajov týkajúcich sa vedenia registra rizikových prác, hodnotenia zdravotných rizík pri práci, prešetrovania pracovných podmienok a spôsobu práce fyzickej osoby pri podozrení na chorobu z povolania a  hlásení uznaných chorôb z povolania a zosúlaďuje zákon č. 355/2007 Z. z. v platnom znení so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

Návrh zákona sa predkladá so zámerom implementovať do slovenského právneho poriadku ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 z 30. novembra 2009 o kozmetických výrobkoch (Ú. V. ES L 342, 22.12.2009).

V predkladanom návrhu zákona sa v zmysle požiadaviek nariadenia (ES) č. 1223/2009 z 30. novembra 2009 upravujú kompetencie orgánov verejného zdravotníctva v oblasti kozmetických výrobkov, najmä koordinačné, komunikačné a informačné povinnosti voči Európskej komisii a dozorným orgánom ostatných členských štátov, povinnosti výrobcov, dovozcov a distribútorov kozmetických výrobkov, upravujú sa postupy pri výkone štátneho zdravotného dozoru, definujú správne delikty fyzických a právnických osôb a následne sa upravujú pokuty v závislosti od druhu porušení a rizika. Zároveň sa zrušuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 658/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na kozmetické výrobky v znení neskorších predpisov a nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 348/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú analytické metódy na kontrolu zloženia kozmetických výrobkov.

 

Návrhom zákona sa v článku II novelizuje zákon o priestupkoch.

 

Návrhom zákona sa v článku III dopĺňajú nové živnosti do viazaných živností, na základe ktorých  budú určené činnosti vykonávať osoby, ktoré získali osvedčenie o odbornej spôsobilosti podľa zákona č. 355/2007 Z. z. alebo majú príslušné vzdelanie.

 

Návrhom zákona sa v článku IV mení zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ktorým sa rušia správne poplatky v oblasti kozmetických výrobkov.

 

Návrhom zákona sa v článku V mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v súvislosti s terminológiou používanou v § 31a  návrhu zákona.

 

Návrhom zákona sa v článku VI  mení a dopĺňa zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov v súvislosti so zavedenou  odbornou terminológiou.

 

Návrhom zákona sa v článku VII  mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v súvislosti s právom na výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti u zamestnanca, ktorý je povinný podrobiť sa lekárskym preventívnym prehliadkam vo vzťahu k práci na účel posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu.

 

Doplnením  zákona č. 576/2004 Z. z. sa ustanovuje, že tento zamestnanec nemá právo na výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, vzhľadom na povinnosť danú zamestnávateľovi zabezpečiť posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu pre zamestnancov, ako aj na striktné určenie lekárov vykonávajúcich lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci v tíme pracovnej zdravotnej služby alebo mimo tohto tímu, ktorí vykonajú cielenú lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci vzhľadom na  konkrétne pracovné podmienky zamestnanca.

 

Po presunutí právnej úpravy pracovnej zdravotnej služby do zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov  sa  návrhom zákona v článku VIII mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o ustanovenia súvisiace s úpravou pracovnej zdravotnej služby v návrhu zákona. 

 

Návrhom zákona sa v článku IX dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, podľa ktorého  Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky poskytuje súčinnosť Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri vypracovaní výročnej správy o počte a type testov vykonaných na zvieratách.

 

Návrhom zákona sa v článku X vzhľadom na rozsah zmien a doplnení zákona č. 355/2007 Z. z. splnomocňuje  predseda Národnej rady Slovenskej republiky, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona.

 

Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Možno predpokladať pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv, ale aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a na verejnú správu. Odhaduje sa, že návrh zákona bude mať negatívny vplyv na finančné zaťaženie zamestnávateľov v súvislosti s dohľadom nad pracovnými podmienkami zamestnancov vykonávajúcich práce v prvej a druhej kategórii. Tento negatívny vplyv zmierňuje možnosť vykonávať dohľad nad pracovnými podmienkami zamestnancov vykonávajúcich práce v prvej a druhej kategórii aj bezpečnostným technikom.

 

Zníži sa regulačné zaťaženie pre výrobcov, dovozcov a distribútorov kozmetických výrobkov, pretože údaje o kozmetických výrobkoch budú ohlasovať jednorazovo do centrálnej európskej databázy, ako aj pre podnikateľov vzhľadom na vypustenie ustanovenia, ktoré sa týka posudzovania nakladania s nebezpečným odpadom orgánmi verejného zdravotníctva.

 

Nie je možné dosiahnuť, aby takýto právny predpis finančne nezaťažil podnikateľské prostredie, resp. zamestnávateľov. Návrh zákona sa snaží optimalizovať/minimalizovať finančnú záťaž vyplývajúcu z povinnosti zabezpečiť zdravotný dohľad pre všetkých  zamestnancov ustanoveniami umožňujúcimi splnenie tejto povinnosti diferencovane podľa miery zdravotného rizika vyplývajúceho z pracovných podmienok.

 

 Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj s medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

 

 

B. Osobitná časť

 

 

K čl. I

 

K bodu 1

            Dopĺňa sa vymedzenie pojmu pracovné podmienky.

 

K bodu 2

Upravuje sa definícia hodnotenia dopadov na verejné zdravie.

 

K bodu 3

            Dopĺňa sa pojem zamestnanec na účel návrhu zákona, ktorý zahŕňa aj žiakov strednej odbornej školy a študentov vysokej školy pri praktickej výučbe.

 

K bodu 4

            Dopĺňa sa kompetencia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky navrhovať Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zmeny a doplnenia príloh č. 1, 2 a 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré sa týkajú zoznamu chorôb z povolania, chorôb a stavov, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť a percentuálnej miery poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov.

 

 

K bodu 5

Upravuje sa kompetencia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky vykonať predskríning a posúdenie potreby vykonania hodnotenia dopadov na verejné zdravie. Cieľom predskríningu je vylúčiť z hodnotenia dopadov na verejné zdravie tie návrhy, u ktorých nie je odôvodnené predpokladať významný vplyv na zdravie.

 

K bodu 6

            Dopĺňa sa kompetencia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri zmenách a odobratí oprávnení vydaných na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb.

 

K bodu 7

Dopĺňa sa vedenie evidencie vydaných, odobratých a zmenených oprávnení na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, ako aj zverejňovanie zoznamu fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb, ktorým bolo vydané, odobraté alebo zmenené oprávnenie na webovom sídle Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. 

 

K bodu 8

Dopĺňa sa kompetencia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri zmenách oprávnení vydaných na výkon pracovnej zdravotnej služby ako aj pri odobratí oprávnení a upresňuje sa kompetencia kontrolovať plnenie povinností pracovnej zdravotnej služby.

 

K bodu 9

Dopĺňa sa vedenie evidencie vydaných oprávnení na výkon pracovnej zdravotnej služby o evidenciu odobratých a zmenených oprávnení, ako aj zverejňovanie zoznamu fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb, ktorým bolo odobraté alebo zmenené oprávnenie  a  evidenciu fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb, ktorí vykonávajú samostatne niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby v rozsahu dohľadu nad pracovnými podmienkami, v ktorom uvedie informácie a uverejňuje ich na webovom sídle Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. 

 

K bodu 10

            Dopĺňajú sa osobné údaje súvisiace s centrálnym registrom rizikových prác, vedeným Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

 

K bodu 11

        Zosúlaďuje sa terminológia podľa zákona č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon) v znení neskorších predpisov a podľa súvisiacej chemickej legislatívy vrátane legislatívy v oblasti ochrany zdravia pri práci. 

 

K bodu 12

Upravujú sa kompetencie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v oblasti kozmetických výrobkov – koordinačné, komunikačné a informačné povinnosti voči Európskej komisii a ostatným členským štátom EÚ.

 

 

K bodu 13

Upravuje sa kompetencia regionálneho úradu verejného zdravotníctva vykonať predskríning a posúdenie potreby vykonania hodnotenia dopadov na verejné  zdravie. Cieľom predskríningu je vylúčiť z hodnotenia dopadov na verejné zdravie tie návrhy, u ktorých nie je odôvodnené predpokladať významný vplyv na zdravie.

 

K bodu 14

Dopĺňa sa kompetencia regionálnych úradov verejného zdravotníctva, ktorá umožní v rámci štátneho zdravotného dozoru kontrolovať aj činnosť pracovnej zdravotnej služby  u zamestnávateľa a plnenie vybraných povinností tímov PZS a v celom rozsahu povinností osôb yykonávajúcich dohľad nad pracovnými podmienkami v kategórii 1 a 2 samostatne, ako aj kontrola PZS vykonávanej vlastnými zamestnancami.

 

K bodu 15

            Dopĺňajú sa osobné údaje súvisiace s registrom rizikových prác, vedeným regionálnym úradom verejného zdravotníctva.

 

K bodu 16

Na základe doplnenej kompetencie môže regionálny úrad verejného zdravotníctva v rámci opatrení súvisiacich s uznanou chorobu z povolania u zamestnanca požiadať príslušný orgán dozoru (inšpektorát práce alebo orgán štátnej banskej správy) o prešetrenie bezpečnostných a technických príčin vzniku choroby z povolania na pracovisku v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou (zabezpečovanou vlastnými zamestnancami, alebo dodávateľsky tímom pracovnej zdravotnej služby alebo osobou vykonávajúcou samostatne niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby).

 

K bodu 17

Legislatívnotechnická úprava.

 

K bodu 18

Zosúlaďuje sa terminológia podľa zákona č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon) v znení neskorších predpisov a podľa súvisiacej chemickej legislatívy vrátane legislatívy v oblasti ochrany zdravia pri práci. 

 

K bodu 19

Dopĺňajú sa kompetencie orgánov verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva, ktoré umožnia v rámci štátneho zdravotného dozoru kontrolovať aj činnosť pracovnej zdravotnej služby  u zamestnávateľa a prešetrovať pracovné podmienky a spôsob práce fyzickej osoby pri podozrení na chorobu z povolania na základe žiadosti  špecializovaného pracoviska, ako aj podmienky výkonu práce u ostatných zamestnancov rovnakej profesie na tom istom pracovisku.

Špecializovaným pracoviskom je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje  zdravotnú starostlivosť, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností  v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia a  špecializačnom odbore dermatovenerológia (lekár v ambulancii pracovného lekárstva alebo kožného lekárstva, poskytovatelia  ústavnej zdravotnej starostlivosti v nemocnici v odbore pracovné lekárstvo, klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo dermatovenerológia).

Zároveň sa dopĺňa kompetencia orgánov verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva  v rámci opatrení súvisiacich s uznanou chorobu z povolania u zamestnanca požiadať príslušný orgán dozoru (inšpektorát práce alebo orgán štátnej banskej správy) o prešetrenie bezpečnostných a technických príčin vzniku choroby z povolania na pracovisku, v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou.

 

K bodu 20

            Dopĺňajú sa osobné údaje súvisiace s registrom rizikových prác, vedeným orgánom verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva. Dopĺňa sa spracovanie osobných údajov fyzických osôb súvisiacich s ich zdravotným stavom orgánom verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva.

 

K bodu 21

            Spresňuje sa činnosť Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálnych úradov verejného zdravotníctva pri prešetrovaní podozrenia na chorobu z povolania.

 

 

 

K bodu 22

            Dopĺňa sa spracovanie osobných údajov fyzických osôb súvisiacich s ich zdravotným stavom Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva na účely plnenia špecializovaných úloh verejného zdravotníctva. 

 

K bodom 23 a 24

Upravuje sa a dopĺňa rozsah opatrení na predchádzanie vzniku poškodenia zdravia a odstránenie zistených nedostatkov pri výkone štátneho zdravotného dozoru kozmetických výrobkov tak, aby bol v súlade s nariadením (ES) č. 1223/2009.

 

K bodu 25

Doplnením ustanovenia sa upresňuje, že zdravotný dohľad pre zamestnancov zabezpečuje zamestnávateľ prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby.

 

K bodu 26

Upravuje sa posudková činnosť pri používaní biologických faktorov.

 

K bodu 27

Zosúlaďuje sa terminológia podľa zákona č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon) v znení neskorších predpisov a podľa súvisiacej chemickej legislatívy, vrátane legislatívy v oblasti ochrany zdravia pri práci. 

 

K bodu 28

Orgány verejného zdravotníctva posudzujú podľa § 13 ods. 4 písm. a) návrhy na uvedenie priestorov do prevádzky vrátane návrhov na zmenu v ich prevádzkovaní ako aj návrhy na uvedenie do skúšobnej prevádzky a podľa § 13 ods. 4 písm. b) zákona schvaľujú prevádzkové poriadky zariadení. Procesu schvaľovania podliehajú aj prevádzky alebo zariadenia, v ktorých sa nakladá s odpadom vrátane nebezpečného odpadu. Takéto hodnotenie sa vykonáva komplexne, teda sa hodnotí ochrana zdravia tak zamestnancov prevádzky ako aj vplyv na zdravie obyvateľstva z hľadiska všetkých možných faktorov, ktoré by mohli negatívne ohroziť zdravie. Samostatné posudzovanie nakladania s odpadom predstavuje jednoznačne duplicitu v zákone č. 355/2007 Z. z., ktorá znamená zbytočnú a neodôvodnenú administratívnu záťaž tak pre orgány verejného zdravotníctva ako aj podnikateľské subjekty.

Vypustenie uvedeného ustanovenia bude mať pozitívny dopad na podnikateľské prostredie znížením regulačnej záťaže.

 

 

K bodu 29

            Dopĺňa sa posudková činnosť orgánov verejného zdravotníctva o rozhodovanie o návrhoch na zmenu alebo vyradenie pracovných činností  z kategórie 3 alebo 4.

 

K bodu 30

V § 15 odsek 1 sa slovo dopadov nahrádza slovom vplyvov.

 

K bodu 31

Zosúlaďuje sa terminológia podľa zákona č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon) v znení neskorších predpisov a podľa súvisiacej chemickej legislatívy vrátane legislatívy v oblasti ochrany zdravia pri práci. 

 

K bodu 32

 Spresnenie ustanovenia, že odbornú spôsobilosť na obchodovanie alebo odborné využitie veľmi toxických látok a zmesí, toxických látok a zmesí a dezinfekčných prípravkov na profesionálne použite alebo prípravkov na reguláciu živočíšnych škodcov na profesionálne použitie preukazuje fyzická osoba – podnikateľ, vedúci zamestnanec, ktorý je zodpovedný za odborné vykonávanie týchto činností na pracovisku, alebo zamestnanec, ktorý vykonáva prácu samostatne.

 

K bodom 33 a 34

Vzhľadom na veľký rozsah zmien v novej európskej chemickej legislatíve a národnej chemickej legislatíve (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, nariadenie  Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 528/2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trh  a ich používanie, legislatívne úpravy v oblasti ochrany zdravia pri práci, legislatívne úpravy v oblasti manipulácie s prípravkami na ochranu rastlín a pod.) je potrebné na získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti na prácu s veľmi toxickými látkami a zmesami a toxickými látkami a zmesami, absolvovať odbornú prípravu podľa druhu vykonávanej činnosti vo  vzdelávacej inštitúcii, ktorá uskutočňuje akreditovaný  vzdelávací program, v dĺžke najmenej desať vyučovacích hodín.

V súčasnosti je takéto odborné vzdelávanie ukončené získaním dokladu o  odbornej spôsobilosti povinné v oblasti uvádzania prípravkov na ochranu rastlín a ich profesionálne použitie podľa zákona č. 405/2011 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v odvetviach poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Odborné vzdelávanie vyžaduje aj nariadenie  Komisie (EÚ) č. 276/2010, ktorým sa mení a dopĺňa REACH, pri činnostiach spojených  s odstraňovaním starých náterov dichlórmetánom.

Doplnením  odbornej prípravy sa zavádza rovnocenné vzdelávanie aj do ostatných odvetví, ako aj do činností fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb, kde je zvýšené riziko možných dopadov na zdravie a životné prostredie (napríklad  vo výrobných podnikoch s veľkými objemami toxických látok, pri profesionálnom používaní toxických látok a zmesí na povrchové  úpravy alebo pri profesionálnom používaní biocídnych prípravkov na reguláciu živočíšnych škodcov vrátane  plynovania a podobne).

 

K bodu 35

Odborná spôsobilosť  podľa súčasného znenia zákona sa uznáva  osobám, ktoré získali potrebnú kvalifikáciu v inom členskom štáte na základe dokladu, ktorý slúži na rovnaký účel. Preto nie je potrebné pre tieto osoby určovať ďalšie podmienky (§ 16 ods. 1 písm. c)  a  § 16 ods. 34).

 

K bodu 36

Jednou z podmienok na získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti je aj predloženie dokladu o absolvovaní odbornej prípravy, ktorý nesmie byť starší ako dva roky.

 

K bodu 37

Splnenie požiadavky na odbornú spôsobilosť na obchodovanie alebo odborné využitie veľmi toxických látok a zmesí, toxických látok a zmesí a dezinfekčných prípravkov na profesionálne použite alebo prípravkov na reguláciu živočíšnych škodcov na profesionálne použitie  bez vykonania skúšky alebo pred vykonaním skúšky sa okrem  dĺžky praxe  podmieňuje novou povinnosťou  absolvovať odbornú prípravu s ohľadom na požiadavky a rozsah zmien v európskej a národnej legislatíve.

Odborná spôsobilosť  sa podľa súčasného znenia zákona uznáva  aj osobám, ktoré získali potrebnú kvalifikáciu v inom členskom štáte na základe dokladu, ktorý slúži na rovnaký účel. Preto nie je potrebné pre tieto osoby  určovať ďalšie podmienky  (§ 16 ods. 1 písm. c)  a § 16 ods. 35), teda nemusia absolvovať odbornú prípravu.

 

Vzhľadom na zmeny v európskej chemickej legislatíve a národnej chemickej legislatíve  žiadateľ o získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti na prácu s veľmi toxickými látkami a zmesami a toxickými látkami a zmesami musí  absolvovať odbornú prípravu podľa druhu vykonávanej činnosti vo  vzdelávacej inštitúcii, ktorá uskutočňuje akreditovaný  vzdelávací program (zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov) v dĺžke najmenej 10 vyučovacích hodín.  Žiadateľ o získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti na prácu s dezinfekčnými prípravkami na profesionálne použitie a na prácu s prípravkami na reguláciu živočíšnych škodcov na profesionálne použitie musí  absolvovať takúto odbornú prípravu v dĺžke najmenej 16 vyučovacích hodín.

Okrem toho každá osoba, ktorá je držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti (vrátane osoby, ktorá získala osvedčenie na základe dokladu z iného členského štátu), má novú povinnosť absolvovať najmenej každých  päť rokov od vydania osvedčenia, aktualizačnú odbornú prípravu vo vzdelávacej inštitúcii, ktorá uskutočňuje akreditovaný  vzdelávací program,  v rozsahu najmenej 10 vyučovacích hodín (držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti na prácu s veľmi toxickými látkami a zmesami a toxickými látkami a zmesami) a v rozsahu najmenej 16 vyučovacích hodín (držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti na prácu s dezinfekčnými prípravkami na profesionálne použitie a na prácu s prípravkami na reguláciu živočíšnych škodcov na profesionálne použitie).

Splnenie tejto podmienky overuje príslušný orgán verejného zdravotníctva na základe dokladu o absolvovaní aktualizačnej odbornej prípravy, ktorý mu písomne predloží držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti. Vzory dokladov o absolvovaní odbornej prípravy a aktualizačnej odbornej prípravy sú doplnené do príloh zákona č. 355/2007 Z. z.

Rozsah odbornej prípravy na získanie  odbornej spôsobilosti a aktualizačnej odbornej prípravy držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti bude doplnený do vykonávacieho predpisu k zákonu č. 355/2007 Z. z. – vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje rozsah odbornej prípravy, rozsah požadovaných vedomostí pre skúšky odbornej spôsobilosti, podrobnosti o zriaďovaní a činnosti komisií na preskúšanie odbornej spôsobilosti, obsah osvedčenia o odbornej spôsobilosti a  rozsah aktualizačnej odbornej prípravy.

Stanovuje sa zoznam osobných údajov v registri odborne spôsobilých osôb ako aj zoznam osobných údajov, ktoré sú uvedené v osvedčení o odbornej spôsobilosti.

Dopĺňa sa nový dôvod, pre ktorý môže príslušný orgán verejného zdravotníctva   odobrať osvedčenie o odbornej spôsobilosti, a to ak držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti neabsolvoval aktualizačnú odbornú prípravu alebo nepredložil príslušnému orgánu verejného zdravotníctva doklad o absolvovaní aktualizačnej odbornej prípravy.

            Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorej príslušný orgán verejného zdravotníctva odobral osvedčenie z dôvodov uvedených v zákone, môže o nové osvedčenie požiadať až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa jeho odobratia (§ 16 ods. 32 písm. a) a c)) alebo po uplynutí jedného roka odo dňa jeho odobratia (§ 16 ods. 32 písm. b)).

        Zároveň sa zosúlaďuje terminológia podľa zákona č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon) v znení neskorších predpisov a podľa súvisiacej chemickej legislatívy vrátane legislatívy v oblasti ochrany zdravia pri práci. 

 

K bodu 38

Upravujú sa povinnosti zamestnávateľa týkajúce sa ochrany zdravia pri práci  súvisiace so zabezpečením zdravotného dohľadu pre všetkých zamestnancov prostredníctvom  pracovnej zdravotnej služby.

Ďalej sa upravujú povinnosti zamestnávateľa súvisiace so zabezpečením hodnotenia zdravotného rizika, vypracovaním posudku o riziku a kategorizácie prác z hľadiska zdravotných rizík  zdravotníckym pracovníkom s príslušnou špecializáciou alebo pracovnou zdravotnou službou, vypracovaním prevádzkového poriadku a posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu  s dôrazom na ochranu zdravia zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce.

Stanovuje sa zoznam osobných údajov, ktoré zamestnávateľ uvádza v záznamoch pri kvalitatívnom a kvantitatívnom zisťovaní (meraní) jednotlivých zdraviu škodlivých faktorov pracovného prostredia.

            Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť pre zamestnancov primeraný zdravotný dohľad je v legislatíve SR obsiahnutá aj v aproximačných nariadeniach vlády SR, ktorými sa transponovali do slovenského právneho poriadku smernice Rady, ktoré obsahujú zdravotné a bezpečnostné požiadavky pri expozícii zamestnancov fyzikálnym, chemickým a biologickým faktorom pri práci. Sú to:

-                 Nariadenie vlády SR č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách  na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku v znení nariadenia vlády SR č. 555/2006 Z. z. (Smernica Rady 2003/10/ES o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách, pokiaľ ide o vystavenie pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (hluk)),

-                 Nariadenie vlády SR č. 416/2005 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách  na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciám v znení nariadenia vlády SR č. 629/2006 Z. z. (Smernica Rady 2002/44/ES o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách vyplývajúcich z vystavenia pracovníkov rizikám vzniknutým pôsobením fyzikálnych faktorov (vibrácie)),

-                 Nariadenie vlády SR č. 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách  pri ručnej manipulácii s bremenami (Smernica Rady 90/269/EHS o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia  pri ručnej manipulácii s bremenami, pri ktorej pracovníkom hrozí riziko najmä poškodenia chrbta),

-                 Nariadenie vlády SR č. 329/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách  na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou elektromagnetickému poľu v  znení nariadenia vlády SR č. 217/2008 Z. z. (Smernica EP a Rady 2004/40/ES o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel (elektromagnetické polia)),

-                 Nariadenie vlády SR č. 410/2007 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách  na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou umelému optickému žiareniu (Smernica EP a Rady 2006/25/ES o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (umelé optické žiarenie)),

-                 Nariadenie vlády SR č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci v znení neskorších predpisov (Smernica Rady 98/24/ES o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci),

-                 Nariadenie vlády SR č. 356/2006 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci v znení nariadenia vlády SR č. 301/2007 Z. z. (Smernica EP a Rady 2004/37/ES o ochrane  pracovníkov pred rizikami spojenými s expozíciou karcinogénom a mutagénom pri práci),

-                 Nariadenie vlády SR č. 253/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou azbestu pri práci (Smernica Rady 83/477/ES o ochrane  pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci),

-           Nariadenie vlády SR č. 83/2013 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou biologickým faktorom pri práci (Smernica EP a Rady 2000/54/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci).

 

Upravujú sa povinnosti fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, týkajúce sa ochrany zdravia pri práci; povinnosť chrániť svoje zdravie (a zdravie obyvateľov) sa vzťahuje len na osoby vykonávajúce  rizikové práce, teda práce v kategórii 3 a 4. U ostatných SZČO je ochrana ich zdravia pri práci v dobrovoľnej rovine.

  Nové znenie návrhu zákona týkajúce sa samostatne zárobkovo činných osôb neukladá zabezpečenie zdravotného dohľadu pre vlastnú osobu ako povinnosť, ale ako právo (možnosť).

  Takáto dikcia zodpovedá aj zneniu Odporúčania pre pracovné zdravotné služby č. 171 z r. 1985 Medzinárodnej organizácie práce, ktorá na základe Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 161/1985 o pracovných zdravotných službách stanovuje, že princípy národnej politiky v oblasti pracovných zdravotných služieb by mali byť stanovené tak, aby poskytovanie PZS bolo dostupné aj pre samostatne zárobkovo činné osoby a umožňovalo im ochranu analogickú zabezpečovaniu PZS pre zamestnancov. Aj iné štáty (napr. Fínsko) riešia zabezpečenie PZS pre SZČO ako možnosť, dobrovoľný akt.

  V návrhu zákona je zakotvené právo SZČO na zdravotný dohľad, nie je to však povinnosť. V návrhu zákona je táto možnosť uvedená aj preto, aby SZČO mohla zdravotný dohľad vlastnej osoby započítať ako režijné náklady.

  Problematika zabezpečenia zdravotného dohľadu a pracovných zdravotných služieb u SZČO je v smerniciach EÚ v dobrovoľnej rovine, ale európske inštitúcie čoraz častejšie upozorňujú a aj v praxi pravidelne zisťujú spôsob zabezpečenia ochrany zdravia u SZČO v jednotlivých členských štátoch.

  Európsky parlament podporuje snahy Komisie rozšíriť pôsobnosť rámcovej smernice 89/391/EHS na skupiny pracovníkov, na ktoré sa doposiaľ nevzťahovala, ako sú vojaci, samostatne zárobkovo činné osoby, pomocníci v domácnosti a osoby pracujúce z domu.

  Podľa návrhu zákona sa povinnosť chrániť svoje zdravie (a zdravie obyvateľstva) vzťahuje len fyzické osoby - podnikateľov, ktoré nezamestnávajú iné fyzické osoby, ale vykonávajú rizikové práce, teda práce v kategórii 3 a 4. Ak by nebol regulovaný zdravotný dohľad u  SZČO vykonávajúcich rizikové práce, prejavilo by sa to o niekoľko rokov v prudkom náraste chorôb z povolania u týchto osôb a vo zvýšených nákladoch na verejný zdravotný systém.

 

            Dopĺňa sa pôsobnosť zákona vo vzťahu k príslušníkom Slovenskej informačnej služby, príslušníkom Policajného zboru a profesionálnym vojakom ozbrojených síl Slovenskej republiky a colníkom Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky  pri výkone štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky a pôsobnosť zákona vo vzťahu k príslušníkom Slovenskej informačnej služby a  príslušníkom Policajného zboru zaradeným do činnej zálohy a  príslušníkom Hasičského a záchranného zboru zaradeným mimo činnej štátnej služby.

 

 

K bodu 39

            V záujme zjednocovania legislatívy je potrebné presunúť všetky legislatívne podmienky činnosti PZS do zákona č. 355/2007 Z. z. Činnosti vykonávané v rámci PZS tvoria nedeliteľný celok odborných zdravotných výkonov v oblasti primárnej prevencie poškodení zdravia zamestnancov, ktorý je priamo previazaný s činnosťami úradov verejného zdravotníctva pri výkone štátneho zdravotného dozoru pri ochrane zdravia zamestnancov. Riešenie zdravotného dohľadu v rámci PZS v zákone č. 355/2007 Z. z. a v zákone č. 124/2006 Z. z. je roztrieštením jedného celku a tým je problematika PZS značne neprehľadná. Preto v záujme zjednocovania a sprehľadnenia legislatívy je žiaduce celý legislatívny rámec upravujúci činností PZS uviesť v jednom zákone a to v zákone č. 355/2007 Z. z.

 

            Úrad verejného zdravotníctva SR vydáva oprávnenie na činnosť PZS, kontroluje plnenie povinností PZS v praxi a preto je v záujme efektívneho usmerňovania vývoja poskytovania týchto služieb v SR presun celej legislatívy PZS pod gesciu MZ SR logický a žiaduci. Jednotiacim prvkom v zákone č. 124/2006 Z. z. bude definícia preventívnych a ochranných služieb.

 

            MZ SR je podľa kompetenčného zákona ústredným orgánom štátnej správy pre ochranu zdravia a pre zdravotnú starostlivosť. Všeobecne platí, že všetky oblasti uvedené pre jednotlivé ústredné orgány štátnej správy v kompetenčnom zákone musia byť príslušným ministerstvom aj kontrolované. Činnosť PZS kontroluje ÚVZ SR, výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, ktoré vykonávajú lekári PZS, je poskytovaním zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 576/2004 Z. z., ktoré v plnom rozsahu kontroluje MZ SR.

 

            Zdravotný dohľad zahŕňa celú činnosť PZS a to dohľad nad pracovnými podmienkami a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu vrátane výkonu cielených lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci.

 

Ustanovenie § 30a upravuje spôsob zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby zamestnávateľom.  Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zdravotný dohľad pre všetkých zamestnancov je upravená diferencovane podľa miery zdravotného rizika vyplývajúceho z pracovných podmienok.

 

Zamestnávateľ, ktorého zamestnanci vykonávajú rizikové práce zaradené do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie zabezpečuje zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu tímom PZS.

 

Ministerstvo zdravotníctva SR preto pripravilo návrh zákona, podľa ktorého zamestnávateľ, ktorého zamestnanci vykonávajú práce zaradené do kategórie 1 a 2 zabezpečuje dohľad nad pracovnými podmienkami jednou fyzickou alebo právnickou osobou osobou samostatne, ktorou môže byť lekár s určenou špecializáciou, alebo verejný zdravotník, alebo iný zdravotnícky pracovník (podľa predpisov do roku 2010) alebo bezpečnostný technik; alebo môže využiť tím PZS – aplikuje sa teda diferencovaný prístup.

 

Zamestnávateľ si môže zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu vlastnými odbornými zamestnancami, ktorí s ním uzavreli pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah a vykonávajú pracovnú zdravotnú službu pre tohto zamestnávateľa. V tomto prípade musí mať zamestnávateľ vlastný tím pracovnej zdravotnej služby, ktorého súčasťou je minimálne pracovný lekár s určenou špecializáciou a verejný zdravotník (minimálny tím), ak jeho zamestnanci vykonávajú rizikové práce zaradené do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie. Vedúci tímu PZS musí  byť lekár s určenou špecializáciou.

 

Ďalším spôsobom je zmluvné zabezpečenie pracovnej zdravotnej služby dodávateľským spôsobom s právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom, ktorá má oprávnenie vydané na výkon pracovnej zdravotnej služby Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a vykonáva túto činnosť na území Slovenskej republiky pre akéhokoľvek zamestnávateľa, ktorého zamestnanci vykonávajú rizikové práce zaradené do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie. 

 

Tím pracovnej zdravotnej služby je možné využiť aj na zabezpečenie zdravotného dohľadu pre zamestnancov, ktorí nevykonávajú rizikové práce. 

                 Osobitným spôsobom teda môže zamestnávateľ zabezpečiť zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami pre svojich zamestnancov, ktorí nevykonávajú rizikové práce.

 

                  Osobitným spôsobom môže zabezpečiť zdravotný dohľad pre svojich zamestnancov, ktorí nevykonávajú rizikové práce (práce zaradené do kategórie 1 a 2) aj poskytovateľ zdravotnej starostlivosti (§ 4 zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych   pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Činnosť pracovnej zdravotnej služby, týkajúcu sa dohľadu nad pracovnými podmienkami a nad spôsobom vykonávania práce z hľadiska vplyvu na zdravie zamestnancov, môže vykonávať poskytovateľ zdravotnej starostlivosti osobne (ak je fyzická osoba), alebo ju môžu vykonávať jeden alebo viacerí zdravotnícki pracovníci, s ktorými má uzatvorený pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú ako zamestnávateľovi z hľadiska ochrany zdravia zamestnancov pri práci z príslušných legislatívnych úprav.   

 

Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá samostatne vykonáva niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby v rozsahu dohľadu nad pracovnými podmienkami, musí písomne úradu verejného zdravotníctva ohlásiť začatie svojej činnosti a doložiť potrebné doklady.

 

Návrh zákona ustanovuje postup pri vydávaní oprávnenia na výkon pracovnej zdravotnej služby (ďalej len „oprávnenie“), pričom v § 30b ods. 2 a 3 rozlišuje, či je žiadateľom osoba už podnikajúca, čiže právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ (§ 30b ods. 2) alebo či ide o ešte nepodnikajúcu fyzickú osobu alebo založenú právnickú osobu, ktorá sa zapisuje do obchodného registra (ďalej len „založená právnická osoba”, čiže právnickú osobu, ktorá ešte právne nevznikla (§ 30b ods. 3). V § 30b ods. 2 až 4 sú uvedené doklady, ktoré žiadateľ predkladá úradu verejného zdravotníctva. Rozsah týchto dokladov zodpovedá rozsahu zmluvnej dispozície, ktorú má žiadateľ v danom štádiu a ktorú je schopný v danom štádiu prezentovať relevantným spôsobom. Nemožno preto očakávať, že založená právnická osoba bude schopná predložiť platné pracovné zmluvy, napr. s osobami, ktoré tvoria minimálny tím pracovnej zdravotnej služby, pretože v štádiu podávania žiadosti je právnická osoba len založená a právne ešte nevznikla (nebula zapísaná do obchodného registra). Tento stav je len dočasný, pretože v odseku 6 je explicitne ustanovené, že fyzická osoba alebo založená právnická osoba môže začať vykonávať činnosť pracovnej zdravotnej služby, ak má oprávnenie na výkon pracovnej zdravoptnej služby a živnostenské oprávnenie a úradu verejného zdravotníctva písomne predloží do 30 dní od získania živnostenského oprávnenia doklady, ktorými preukazuje obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa alebo obchodné meno, právnu formu, sídlo a identifikačné číslo, ak ide o právnickú osobu, ďalej predkladá už spomínané živnostenské oprávnenie, doklady preukazujúce, že má uzatvorený pracovnoprávny vzťah alebo obdobný pracovný vzťah s osobami, ktoré tvoria minimálny tím zdravotníckych pracovníkov podľa § 30a ods. 7 a doklad, že má k dispozícii ambulanciu, a to buď predloží buď povolenie na prevádzkovanie ambulancie alebo zmluvu na prenájom ambulancie, ktorá má povolenie na prevádzkovanie. Ide všetko o doklady, ktoré podľa § 30b ods. 2 predkladá fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktoré už podnikajú a rozširujú si svoje podnikateľské aktivity o výkon pracovnej zdravotnej služby.

 

            Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky vedie a zverejňuje na webovom sídle evidenciu fyzických osôb, fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb, ktorým vydal, zmenil alebo odobral oprávnenie na výkon pracovnej zdravotnej služby dodávateľským spôsobom. Dopĺňa sa ustanovenie, na základe ktorého môže byť odobraté oprávnenie aj na základe požiadania držiteľa oprávnenia.

 

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky vedie a zverejňuje na svojom webovom sídle aj evidenciu fyzických osôb – podnikateľov alebo právnických osôb, ktoré samostatne vykonávajú niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby v rozsahu dohľadu nad pracovnými podmienkami.

 

Určujú sa povinnosti držiteľa oprávnenia na výkon pracovnej zdravotnej služby a povinnosti osoby samostatne vykonávajúcej niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby v rozsahu dohľadu nad pracovnými podmienkami. Pracovná zdravotná služba, vykonávaná vlastnými zamestnancami alebo dodávateľsky, na základe oprávnenia alebo osobami samostatne vykonávajúcimi zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami, okrem iného musí vykonávať odborné činnosti v súlade so súvisiacimi všeobecne záväznými právnymi predpismi a objektívne zistiteľnými informáciami o vykonávanej práci a o pracovisku s dôrazom na ochranu zdravia zamestnancov.

 

            Určuje sa náplň činnosti pracovnej zdravotnej služby, ktorá pre zamestnávateľa v rámci dohľadu nad pracovnými podmienkami hodnotí najmä zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci, podieľa sa na vypracovaní posudkov o riziku, zúčastňuje sa na vypracovávaní programov ochrany zdravia zamestnancov, pripravuje rozbory pracovnej neschopnosti, chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou, zúčastňuje sa na organizovaní systému prvej pomoci u zamestnávateľa a vzdeláva zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci a ďalšie činnosti súvisiace s ochranou zdravia zamestnancov. Na činnosti pracovnej zdravotnej služby v pracovnom prostredí nadväzuje hodnotenie expozície zamestnancov jednotlivým faktorom práce a pracovného prostredia a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na výkon konkrétnych pracovných činností. V prílohe sa dopĺňa minimálny rozsah výkonu pracovnej zdravotnej služby podľa kategórie rizikových prác.

 

Podrobne sú rozpracované povinnosti zamestnávateľa súvisiace s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu na základe lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce, teda  práce zaradené do kategórie 3 alebo 4 a u zamestnancov, ktorých zdravotná spôsobilosť sa vyžaduje podľa osobitných predpisov.  Rovnaké povinnosti súvisiace s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu sa vzťahujú aj na fyzickú osobu - podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby. Hodnotenie zdravotného rizika u nej vykonáva zdravotnícky pracovník s príslušnou špecializáciou. Dopĺňa sa povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u vybraných profesií - zamestnancov pri opakovanom výskyte choroby z povolania u rovnakej profesie na tom istom pracovisku a u zamestnancov, ak nevykonávali prácu viac ako šesť mesiacov zo zdravotných dôvodov (u prác zaradených do kategórie 2, 3 alebo 4).

Okrem lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, ktoré je zamestnávateľ povinný zabezpečiť, lekár pracovnej zdravotnej služby môže navrhnúť zamestnávateľovi vykonanie mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci, ak je to potrebné na včasné zachytenie zmien zdravotného stavu zamestnanca v súvislosti s prácou alebo sa zamestnávateľ dohodne so zástupcami zamestnancov na vykonaní lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci aj u fyzických osôb, ktoré sa uchádzajú o zamestnanie a u ďalších zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do kategórie 1 alebo 2.

Určuje sa obsah lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu, ktorý môže vypracovať len lekár s určenou špecializáciou a doručí ho zamestnávateľovi, zamestnancovi alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a lekárovi, s ktorým má zamestnanec uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Ďalej sa určuje postup, ak sú pochybnosti o správnosti posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu zo strany zamestnanca, fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby alebo fyzickej osoby, ktorá sa uchádza o zamestnanie. Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s opätovným  posúdením zdravotnej spôsobilosti na prácu uhrádza žiadateľ, ak sa potvrdí záver pôvodného lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu. Ak sa nepotvrdí správnosť pôvodného lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu, náklady uhrádza poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorého lekár vydal pôvodný lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu.

 

K bodu 40

Spresňujú sa kritériá na zaradenie prác do druhej kategórie.

 

K bodu 41

Dopĺňa sa rozhodovacia činnosť orgánov verejného zdravotníctva v súvislosti so zmenou alebo vyradením práce z tretej alebo štvrtej kategórie.

            Kategorizácia prác ako spôsob hodnotenia a klasifikácie zdravotných rizík pri práci má niekoľko desaťročí dlhú tradíciu v rámci európskeho priestoru v krajinách bývalej Česko-slovenskej republiky, teda v Čechách a na Slovensku. Je to jedinečný prepracovaný systém jednotných objektívnych kritérií, ktorý v konečnom dôsledku vychádza v ústrety zamestnávateľom, pretože im v podstate umožňuje (pri nevyhnutnom vykonávaní účinných  opatrení) vykonávať práce, pri ktorých sú prekročené limity zdraviu škodlivých faktorov práce a pracovného prostredia (rizikové práce v kategórii 3 a 4). Táto možnosť musí byť vyvážená systémom zdravotného dohľadu nad pracovnými podmienkami a nad zdravím zamestnancov.

 

K bodu 42

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na nové znenie § 30.

 

K bodu 43

Návrhom zákona  sa rieši postup uznávania choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania špecializovaným pracoviskom, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje  zdravotnú starostlivosť, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností  v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia a  špecializačnom odbore dermatovenerológia (lekár v ambulancii pracovného lekárstva alebo kožného lekárstva, poskytovatelia  ústavnej zdravotnej starostlivosti v nemocnici v odbore pracovné lekárstvo, klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo dermatovenerológia).

Úprava určuje aj lehoty na vypracovanie lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania špecializovaným pracoviskom a na vypracovanie stanoviska k uznaniu choroby z povolania regionálnou komisiou alebo Celoslovenskou komisiou na posudzovanie chorôb z povolania. Lehota je určená aj pre príslušný orgán verejného zdravotníctva, ktorého pracovníci prešetrujú pracovné podmienky a spôsob práce posudzovanej osoby. Určená lehota sa príslušnému orgánu verejného zdravotníctva predlžuje, napríklad ak prešetruje pracovné podmienky u niekoľkých zamestnávateľov posudzovanej osoby. V prílohe zákona sa ustanovujú náležitosti odborného stanoviska z prešetrenia pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania.

Zároveň sa ustanovujú podmienky činnosti Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania  na účely posudzovania  obzvlášť zložitých prípadov podozrení na chorobu z povolania, ako aj  podmienky činnosti regionálnych komisií na posudzovanie chorôb z povolania vrátane regionálnych komisií na posudzovanie kožných chorôb z povolania. Určuje sa obsah lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania, ktorý vypracuje špecializované pracovisko a určujú sa subjekty, ktorým sa tento lekársky posudok doručuje. Vzor lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania je doplnený do príloh zákona č. 355/2007 Z. z.

Úprava určuje postup pri hlásení choroby z povolania a evidencii uznaných chorôb z povolania. Ďalej sa upravuje postup osoby, u ktorej sa posudzovalo podozrenie na chorobu z povolania, alebo jej zamestnávateľa, ak má pochybnosti o správnosti tohto posúdenia špecializovaným pracoviskom.

 

K bodu 44

            Dopĺňa sa povinnosť zamestnávateľa posúdiť záťaž teplom a chladom pri práci.

 

K bodu 45

            Text sa mení v súvislosti s používanou odbornou terminológiou.

 

K bodu 46

            Dopĺňa sa povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať ďalšie opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov pri nadmernej záťaži teplom a chladom pri práci a po dohode so zástupcom zamestnancov ich upraviť vnútorným predpisom.

            Doterajšie znenie zákona de facto ukladalo zamestnávateľovi pri záťaži teplom a chladom jedinú povinnosť a to upraviť čas práce až pri dosiahnutí hodnôt vymedzujúcich dlhodobo a krátkodobo únosný čas. Nový návrh vymenováva opatrenia, ktoré zamestnávateľ vykonáva pri prekročení prípustných hodnôt tepelnej záťaže s cieľom znížiť tepelnú záťaž zamestnancov.

            Vzhľadom na prebiehajúce klimatické zmeny, spôsobujúce nárast počtu mimoriadne teplých dní počas letného obdobia, vyvstáva potreba konkretizácie opatrení pred záťažou teplom, ktoré by zohľadňovali špecifické podmienky jednotlivých pracovísk. Táto požiadavka vyplynula z rokovaní so zástupcami odborových zväzov a nadväzuje na obdobnú požiadavku zákona č. 124/2006 Z. z., ktorý v § 6 ods. 3 písm. b) ukladá zamestnávateľovi povinnosť upraviť zabezpečovanie pitného režimu vnútorným predpisom.

Dopĺňa sa povinnosť vypracovať prevádzkový poriadok.

            V doterajšom znení zákona č. 355/2007 Z. z. nebola povinnosť vypracovať prevádzkový poriadok pre pracoviská so záťažou teplom a chladom jednoznačne stanovená a spôsobovala nejednotný výklad. Nový návrh túto povinnosť jednoznačne stanovuje aj pre záťaž teplom a chladom pri práci.

 

K bodom 47 až 49

            Dopĺňa sa povinnosť zamestnávateľa posúdiť fyzickú záťaž pri práci a vypracovať prevádzkový poriadok pri zvýšenej fyzickej záťaži pri práci.

            Upravuje sa text v súvislosti s používanou terminológiou na povinnosť zamestnávateľa  zabezpečiť posúdenie psychickej pracovnej záťaže a senzorickej záťaže zamestnancov.

 

K bodu 50

            Systematicky sa upravujú povinnosti zamestnávateľa súvisiace s ochranou zdravia zamestnancov pri odstraňovaní azbestu zo stavieb. Zamestnávateľ, ktorého zamestnanci odstraňujú azbest alebo materiály obsahujúce azbest zo stavieb, musí mať oprávnenie na túto činnosť vydané Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Pre žiadateľov sa upravujú podmienky získania tohto oprávnenia.

Po získaní oprávnenia musí právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ pred výkonom búracích prác na konkrétnej stavbe požiadať o posúdenie technických a organizačných opatrení vrátane prevádzkového poriadku miestne príslušný orgán verejného zdravotníctva a následne oznámiť začiatok a ukončenie výkonu prác na stavbe.

Dopĺňa sa ustanovenie o vydávaní oprávnenia na konkrétne špecifikované činnosti  odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb.

Zároveň sa určujú dôvody, pre ktoré môže Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky oprávnenie odobrať, ako aj lehota po uplynutí ktorej, môže právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ opätovne požiadať o vydanie nového oprávnenia. 

 

            Dopĺňa sa ustanovenie o špecifikáciu činností spojených s expozíciou azbestu (údržbárske práce, opravy a iné činnosti), pri ktorých je predpoklad prekročenia technickej smernej hodnoty napriek vykonaným opatreniam.

            Dopĺňa sa ustanovenie o absolvovaní odbornej prípravy na prácu pri odstraňovaní azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb zamestnancov a osoby zodpovednej za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb s určením jeho poskytovateľa a rozsahu (10 vyučovacích hodín).

            Dopĺňa sa ustanovenie o zdravotnej spôsobilosti na prácu zamestnancov a osoby zodpovednej za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb.

            Dopĺňa sa ustanovenie o zabezpečení merania azbestu vrátane odberu vzoriek z pracovného prostredia v súlade s doteraz vykonávanou  vnútroštátnou vykonávanou praxou.

            Dopĺňa sa ustanovenie o zneškodňovaní odpadu v súvislosti so zákonom č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

            Dopĺňa sa ustanovenie s uvedením podrobností pre žiadateľa – fyzickú osobu o oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, ktorá ešte nemá vydané živnostenské oprávnenie.

            Doplnenie náležitostí vydávaných oprávnení. Doplnenie platnosti vydaných oprávnení na dobu neurčitú na základe zákona č. 136/2010 Z.z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

            Dopĺňa sa ustanovenie s uvedením povinností pred začiatkom činnosti odstraňovania pre fyzickú osobu, ktorej bolo vydané živnostenské oprávnenie.

            Dopĺňa sa ustanovenie s podrobnejšou špecifikáciou činností odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb (v interiéri, v exteriéri, do 10 m3) v závislosti od preukázaného technického vybavenia kvôli spresneniu a na odstránenie nejasností výkladu zákona v praxi.

            Doplnenie požiadaviek na technologické vybavenie pri odstraňovaní materiálov s obsahom azbestu.

            Doplnenie možnosti odobratia oprávnenia na vlastnú žiadosť.   

            Určenie možností  zániku platnosti oprávnenia.   

            Stanovenie doby opätovného požiadania o vydanie oprávnenia po jeho odobratí.   

            Dopĺňa sa ustanovenie s určením náležitostí návrhu na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, ktoré sú predkladané príslušnému orgánu verejného zdravotníctva držiteľmi oprávnenia. 

            Doplnenie intervalu vykonania aktualizačnej odbornej prípravy (každých 5 rokov) .

            Doplnenie povinnosti oznámenia príslušnému orgánu verejného zdravotníctva začiatok a ukončenie výkonu odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest na konkrétnej stavbe. Uvedená povinnosť súvisí a nadväzuje na ňu výkon štátneho zdravotného dozoru orgánov verejného zdravotníctva na mieste výkonu odstraňovania.

            Dopĺňa sa povinnosť zamestnávateľa, ktorého zamestnanci sú exponovaní biologickým faktorom o poskytovanie očkovania zamestnancom, ktorí sú pri práci exponovaní biologickým faktorom, proti ktorým nie sú imúnni, ak je k dispozícii očkovacia látka. Rozsah povinného a odporúčaného očkovania zamestnancov pri ich profesionálnej expozícii je upravený vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v znení neskorších predpisov.

Ustanovujú sa povinnosti zodpovednej osoby a distribútora pri výrobe, uvedení na trh a sprístupnení na trh kozmetických výrobkov podľa nariadenia č. 1223/2009.

 

K bodu 51

V § 51 sa vkladá nové písmeno, ktoré sa týka dodržiavania požiadaviek na zdravotnú nezávadnosť pri výrobe hotových pokrmov a pri manipulácii s hotovými pokrmami v zariadeniach spoločného stravovania.

 

 

K bodu 52

Upresňuje sa povinnosť vykonať kvalitatívne  a kvantitatívne zisťovanie zdraviu škodlivých faktorov životného a pracovného prostredia odborne spôsobilou osobou podľa § 16 ods. 1.

 

K bodu 53

V § 52 ods. 1 písm. d) sa slovo „dopadov“ nahrádza slovom „vplyvov“.

 

K bodom 54 až 58

        Upresňuje sa povinnosť fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb v súvislosti s vypracovaním prevádzkového poriadku a pri zabezpečovaní zdravotného dohľadu pre zamestnancov.

 

Upresňuje sa povinnosť fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb zabezpečiť primeraný zdravotný dohľad pre zamestnancov podľa § 30a a § 30d.

 

            Dopĺňa sa povinnosť fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb zabezpečiť pre zamestnancov pitnú vodu pri práci.

 

Z povinností fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb sa vypúšťa hlásenie profesijných otráv a ochorení súvisiacich s prácou príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva. Oznamovacia povinnosť patrí príslušnému špecializovanému pracovisku, ktoré uznalo chorobu z povolania alebo ohrozenie chorobou z povolania.

 

 

K bodu 59

Zosúlaďuje sa terminológia podľa zákona č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon) v znení neskorších predpisov a podľa súvisiacej chemickej legislatívy, vrátane legislatívy v oblasti ochrany zdravia pri práci. 

Časť vety bola vypustená z dôvodu problematickej  realizácie v praxi, pretože pri samoobslužnom predaji môžu toxické látky a zmesi vydávať aj iné osoby, nielen predavač.

 

K bodu 60

Ustanovuje sa povinnosť pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a zdravotníckeho pracovníka poskytovať osobné údaje príslušnému orgánu verejného zdravotníctva na účel hodnotenia zdravotných rizík pri práci a prešetrovania podozrenia na chorobu z povolania, ako aj ich evidencie v registri rizikových prác.

 

K bodu 61

            Z povinností fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb sa vypúšťa hlásenie profesijných otráv a ochorení súvisiacich s prácou príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva. Oznamovacia povinnosť patrí príslušnému špecializovanému pracovisku, ktoré uznalo chorobu z povolania alebo ohrozenie chorobou z povolania.

 

K bodu 62

Dopĺňa sa povinnosť kontrolovať plnenie opatrení nariadených na predchádzanie ochoreniam.

 

K bodu 63

Dopĺňajú sa oprávnenia orgánov verejného zdravotníctva pri výkone štátneho zdravotného dozoru nad kozmetickými výrobkami prijať na mieste opatrenia potrebné k okamžitému zásahu alebo na zrušenie  dočasne uložených opatrení.

 

K bodu 64

V § 56 sa dopĺňa skutková podstata priestupku na úseku verejného zdravotníctva.

 

K bodu 65

Upravujú  sa iné správne delikty na úseku verejného zdravotníctva v oblasti ochrany zdravia pri práci,  ktorých sa dopustí fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ak neplní povinnosti  týkajúce sa ochrany zdravia pri práci určené v § 30, § 30a,  § 30e a § 63c.

Ďalej sa upravujú iné správne delikty na úseku verejného zdravotníctva v oblasti ochrany zdravia pri práci,  ktorých sa dopustí fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, ak neplní povinnosti týkajúce sa ochrany zdravia pri práci určené v § 30.

 

K bodu 66

Upravuje  sa iný správny delikt na úseku verejného zdravotníctva v oblasti ochrany zdravia pri práci,  ktorého sa dopustí fyzická osoba – podnikateľ alebo  právnická osoba, ktorá je držiteľom oprávnenia na výkon pracovnej zdravotnej služby, ak neplní povinnosti  týkajúce sa činnosti pracovnej zdravotnej služby.

 

K bodom 67 a 68

Upravuje  sa iný správny delikt na úseku verejného zdravotníctva v oblasti ochrany zdravia pri práci,  ktorých sa dopustí fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba,  ktorá je držiteľom oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, ak si neplní oznamovaciu povinnosť, týkajúcu sa začiatku a ukončenia odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest na konkrétnej stavbe. 

 

K bodu 69

Legislatívno - technická úprava  súvisiaca s úpravou § 41 ods. 16.

 

K bodu 70

Upravuje  sa iný správny delikt na úseku verejného zdravotníctva v oblasti ochrany zdravia pri práci,  ktorého sa dopustí fyzická osoba – podnikateľ alebo  právnická osoba, ak neplní povinnosti týkajúce sa ochrany zdravia pri práci s biologickými faktormi určené v § 42.

 

K bodom 71 a 72

Vymedzuje sa rozsah správnych deliktov, ktorých sa dopustí fyzická a právnická osoba pri výrobe, uvedení na trh a sprístupnení na trhu kozmetických výrobkov, ak nesplní povinnosti uložené zákonom a nariadením (ES) č. 1223/2009.

 

K bodu 73

Zosúlaďujú sa správne delikty na úseku verejného zdravotníctva, ktorých sa dopustí fyzická osoba podnikateľ alebo právnická osoba, ak porušia povinnosti uvedené v § 52 odseku 1.

Dopĺňa sa iný správny delikt na úseku verejného zdravotníctva v oblasti ochrany zdravia pri práci,  ktorého sa dopustí fyzická osoba – podnikateľ alebo  právnická osoba, ak nezabezpečí pre zamestnancov pitnú vodu pri práci. 

 

K bodu 74

Upravujú sa správne delikty v oblasti zaobchádzania s veľmi toxickými látkami alebo toxickými látkami a zmesami podľa zákona č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon) v znení neskorších predpisov a podľa súvisiacej chemickej legislatívy vrátane legislatívy v oblasti ochrany zdravia pri práci.

 

K bodu 75

Upravujú sa iné správne delikty pre osoby, ktoré vykonávajú niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby samostatne v rozsahu dohľadu nad pracovnými podmienkami.

 

K bodu 76

            Vymedzuje sa výška pokút za správne delikty na úseku verejného zdravotníctva, ktoré ukladá príslušný orgán verejného zdravotníctva fyzickým osobám – podnikateľom a právnickým osobám.

 

K bodu 77

Upravuje sa, že na posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu a na uznávanie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní vzhľadom na skutočnosť, že lekár vystavuje lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu a špecializované pracovisko sa vyjadruje k uznaniu choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania formou lekárskeho posudku podľa § 16 ods. l písm. a) a b) zákona č. 576/2004  Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

K bodu 78

Splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacieho predpisu, ktorým sa ustanovuje rozsah požadovaných vedomostí pre skúšky odbornej spôsobilosti, podrobnosti o zriaďovaní a činnosti komisií na preskúšanie odbornej spôsobilosti a obsah osvedčenia o odbornej spôsobilosti sa dopĺňa o odbornú prípravu a aktualizačnú odbornú prípravu. 

 

K bodu 79

Dopĺňajú sa splnomocňovacie ustanovenia na vydanie vykonávacieho predpisu, ktorý podrobne upraví rozsah a náplň výkonu pracovnej zdravotnej služby, zloženie tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú a ich odbornú spôsobilosť a vykonávacieho predpisu, ktorý upraví podrobnosti o hodnotení dopadov na verejné zdravie.

 

 

 

K bodu 80

V prechodných ustanoveniach sa  zosúlaďuje platnosť oprávnení na odstraňovanie azbestových materiálov zo stavieb vydaných Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky do 31. mája 2010 so zákonom č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tieto oprávnenia sa považujú za oprávnenia vydané na neurčitú dobu.

            Dopĺňa sa povinnosť všetkých držiteľov osvedčení o odbornej spôsobilosti na prácu s toxickými a veľmi toxickými látkami a zmesami a osvedčení o odbornej spôsobilosti na prácu s dezinfekčnými prípravkami na profesionálne použitie a na prácu s prípravkami na reguláciu živočíšnych škodcov na profesionálne použitie, platných ku dňu účinnosti tohto zákona, absolvovať aktualizačnú odbornú prípravu s termínom určeným podľa dátumu vydania osvedčenia.

Dopĺňa sa povinnosť zamestnávateľa, ktorý vykonával svoju činnosť pred účinnosťou tohto zákona, zabezpečiť hodnotenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia, vypracovanie kategorizácie prác z hľadiska zdravotných rizík a posudku o riziku pracovnou zdravotnou službou alebo zdravotníckym pracovníkom s príslušnou špecializáciou najneskôr do 31.12.2014. Zamestnávateľ, ktorý začal vykonávať činnosť po nadobudnutí účinnosti zákona, musí splniť túto povinnosť do jedného roka od začatia činnosti.         

Dopĺňa sa povinnosť zamestnávateľa oznámiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva do 31. júla 2014, ak zabezpečoval pracovnú zdravotnú službu vlastnými odbornými zamestnancami už pred účinnosťou tohto zákona.

Dopĺňa sa možnosť vykonávania vybraných činností pracovnej zdravotnej služby  v dohľade nad pracovnými podmienkami lekármi so špecializáciou podľa predpisov účinných do 28. marca 2002 v špecializačnom odbore hygiena práce a pracovné lekárstvo s praxou na pracovisku preventívneho pracovného lekárstva a toxikológie alebo v špecializačnom odbore hygiena a epidemiológia.

Ďalej sa dopĺňa  možnosť vykonávania  vybraných činností pracovnej zdravotnej služby v dohľade nad pracovnými podmienkami  diplomovanými asistentmi hygieny a epidemiológie, podľa predpisov účinných do 30. júna 2010, asistentmi hygieny a epidemiológie podľa predpisov účinných do 1. mája 2004,  asistentmi  hygienickej služby podľa predpisov účinných do 28. marca 2002, inými zdravotníckymi pracovníkmi podľa predpisov do roku 2010 a bezpečnostnými technikmi.

            Rámcová smernica požaduje príslušnú odbornú spôsobilosť členov tímu PZS. Činnosť PZS je komplex úzko súvisiacich odborných zdravotníckych činností, ktoré musia vykonávať zdravotnícki pracovníci najmä v zdravotnom dohľade výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci. 

Dopĺňa sa špecializácia lekárov podľa predpisov účinných do 28. marca 2002.

 

          Dopĺňa sa povinnosť všetkých držiteľov oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb platných ku dňu účinnosti tohto zákona, absolvovať aktualizačnú odbornú prípravu zamestnancov a osoby zodpovednej za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest s termínom určeným podľa dátumu vydania oprávnenia.

            Tlačivo určené na hlásenie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, ktoré sa používalo pred účinnosťou tohto zákona sa môže používať najdlhšie do 31.12.2014. Ustanovuje sa, že oprávnenia na výkon pracovnej zdravotnej služby vydané podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti.

 

K bodu 81

Zrušujú sa výnos Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 30/2003 o organizácii a úlohách na  úseku ochrany zdravia v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 348/2004 Z. z. ktorým sa ustanovujú analytické metódy na kontrolu zloženia kozmetických výrobkov a  aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 658/2005 Z. z. ktorým sa ustanovujú požiadavky na kozmetické výrobky v znení neskorších predpisov.

 

K bodom 82 až 85

Legislatívno - technická úprava  súvisiaca s úpravou § 16.

            Text sa mení v súvislosti so zavedenými odbornými názvami príslušných chemických látok.

 

K bodu 86

Na zabezpečenie jednotného postupu vzdelávacích inštitúcií, ktoré uskutočňujú odbornú prípravu osôb na získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti na prácu s veľmi toxickými látkami a zmesami a toxickými látkami a zmesami alebo osvedčenia o odbornej spôsobilosti na prácu s dezinfekčnými prípravkami na profesionálne použitie a na prácu s prípravkami na reguláciu živočíšnych škodcov na profesionálne použitie a aktualizačnú odbornú prípravu pre držiteľov týchto osvedčení o odbornej spôsobilosti, v rámci akreditovaných vzdelávacích programov, sú v prílohe č. 3a zákona doplnené vzory dokladov o absolvovaní odbornej prípravy na overenie odbornej spôsobilosti a aktualizačnej odbornej prípravy.

V prílohe č. 3b sa ustanovuje minimálny rozsah výkonu pracovnej zdravotnej služby podľa kategórie prác u zamestnávateľa.

Na zabezpečenie jednotného postupu lekárov, ktorí vykonávajú lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci a posudzujú zdravotnú spôsobilosť na prácu, ako aj špecializovaných pracovísk, ktoré posudzujú podozrenie na chorobu z povolania,  sú v prílohách č. 3c a 3e zákona doplnené vzory lekárskych posudkov o zdravotnej spôsobilosti na prácu zamestnanca a fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a vzor lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania. 

V prílohe č. 3d sa ustanovujú náležitosti odborného stanoviska z prešetrovania pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania.

V prílohe č. 3f sa dopĺňa vzor tlačiva určeného na hlásenie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania  v súvislosti s právnou úpravou v § 31b.

Na zabezpečenie jednotného postupu vzdelávacích inštitúcií, ktoré uskutočňujú odbornú prípravu zamestnancov a osôb zodpovedných za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, ako aj aktualizačnú odbornú prípravu v rámci akreditovaných vzdelávacích programov, sú v prílohe č. 3g zákona doplnené vzory dokladov o absolvovaní odbornej prípravy a aktualizačnej odbornej prípravy.

 

 

 K bodu 87

Dopĺňa sa zoznam preberaných právnych aktov Európskych Spoločenstiev a Európskej Únie o smernicu Rady 89/391/EHS, ktorá v článku 7 upravuje ochranné a preventívne služby, medzi ktoré patrí pracovná zdravotná služba a bezpečnostnotechnická služba.

 

K bodu 88

            Dopĺňa sa upravenie problematiky ochrany osobných údajov týkajúcich sa vedenia registra rizikových prác, hodnotenia zdravotných rizík pri práci, prešetrovania pracovných podmienok a spôsobu práce fyzickej osoby pri podozrení na chorobu z povolania a  hlásení uznaných chorôb z povolania a zosúlaďuje sa zákon č. 355/2007 Z. z. v platnom znení so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

K čl. II  

Novelizuje sa zákon o priestupkoch.

 

K čl. III

K bodu 1

Legislatívno - technická úprava  súvisiaca s úpravou § 30a.

 

 

K bodu 2

Upravuje sa poznámka pod čiarou.

 

K bodu 3

Upravujú sa živnosti v bode 71, ktoré  budú  vykonávať osoby, ktoré získali osvedčenie o odbornej spôsobilosti podľa § 15 ods. 1 písm. a), b) a f) a § 15 ods. 3 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z.

 

V bode 4

Dopĺňajú sa viazané živnosti na dohľad nad pracovnými podmienkami a na odstraňovanie azbestu alebo materiálov s obsahom azbestu zo stavieb pri búracích prácach, údržbárskych prácach, opravách a iných činnostiach.

 

 

K čl. IV

 

Zrušujú sa správne poplatky v súvislosti s novou právnou úpravou v článku I, v paragrafe 43, v oblasti vydávania rozhodnutí na použitie iných ako povolených  regulovaných látok a neuvedenie látok v zozname zložiek z dôvodu obchodného tajomstva.

 

K čl. V

 

K bodu 1

Text sa mení vzhľadom na terminológiu používanú v § 31a ods. 2  zákona č. 355/2007 Z. z.

 

 K bodom 2 a 3

Text sa mení vzhľadom na terminológiu používanú v § 31a a 31d zákona č. 355/2007 Z. z.

 

K čl.  VI

K bodom 1 až 14

Text sa mení a dopĺňa v súvislosti so zavedenou odbornou terminológiou v tejto oblasti.

 

 

K čl. VII

 

K bodu 1

            Legislatívno – technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 2.

 

 K bodu 2

Doplnením sa špecifikuje, že zamestnanec, ktorý je povinný podrobiť sa lekárskym preventívnym prehliadkam vo vzťahu k práci na účel posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu, nemá právo na výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, vzhľadom na povinnosť zabezpečiť posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu danú zamestnávateľovi, ako aj na striktné určenie lekárov vykonávajúcich lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci v tíme pracovnej zdravotnej služby alebo mimo tohto tímu, ktorí vykonajú cielenú lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci vzhľadom na   konkrétne pracovné podmienky zamestnanca.

 

K bodu 3

            Upresňuje sa terminológia súvisiaca s lekárskym posudkom v zmysle terminológie používanej v zákone č. 355/2007 Z. z.

 

K bodu 4

            Doplnenie definície lekárskeho posudku v súvislosti s uznaním choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania upraveného v § 31a zákona č. 355/2007 Z. z.

 

K bodom 5 a 6 

Legislatívno – technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 2.

 

 

 

K čl. VIII

 

 

K bodu 1

Navrhuje sa doplniť ďalšie druhy vyslania profesionálneho vojaka mimo územia Slovenskej republiky, počas ktorých sa na činnosti, ktoré profesionálny vojak bude vykonávať, nebudú vzťahovať ustanovenia zákona č. 124/2006 Z. z. Pri výkone jeho činností bude potrebné zabezpečiť najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti a zdravia.

 

K bodom 2 a 3

            Poznámky pod čiarou a text ustanovenia sa navrhuje zmeniť  vzhľadom na zmenu a doplnenie zákona č. 355/2007 Z. z. 

 

K bodu 4

Text sa spresňuje vzhľadom na vypustenie § 26.

 

K bodu 5

            Text sa spresňuje vzhľadom na povinnosť zamestnanca podrobiť sa lekárskym preventívnym prehliadkam vo vzťahu k práci v prípadoch uvedených v § 30e ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z.

 

K bodu 6

Po presunutí právnej úpravy pracovnej zdravotnej služby do zákona č. 355/2007 Z. z. sa  v § 21 zákona č. 124/2006 Z. z. spresňujú ustanovenia súvisiace so zriadením a činnosťou bezpečnostnotechnickej služby. Zamestnávateľ si môže zabezpečiť bezpečnostnotechnickú službu vlastnými odbornými zamestnancami, ktorí sú so zamestnávateľom v pracovnom pomere, pričom musí byť vybavený pracovnými prostriedkami (technickým a prístrojovým vybavením) potrebnými  na výkon úloh bezpečnostnotechnickej služby, ktoré musia byť u zamestnávateľa vykonávané so zreteľom na pracovné podmienky, rozsah, charakter a rozloženie nebezpečenstiev a z nich vyplývajúce riziká nachádzajúce sa na pracoviskách zamestnávateľa. Zamestnávateľ si môže zabezpečiť bezpečnostnotechnickú službu aj zmluvne, dodávateľským spôsobom s fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, ktorá má oprávnenie vydané na výkon bezpečnostnotechnickej služby Národným inšpektorátom práce. Národný inšpektorát práce vedie a zverejňuje evidenciu vydaných oprávnení  fyzickým osobám – podnikateľom alebo právnickým osobám, ktorým vydal oprávnenie na výkon činnosti bezpečnostnotechnickej služby dodávateľským spôsobom.

 

 

K bodu 7

            Text sa upravuje vzhľadom na výkon činnosti pracovnej zdravotnej služby tímom  zdravotníckych pracovníkov s odbornou spôsobilosťou podľa osobitného predpisu (§ 30a ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z.). Pracovníci bezpečnostnotechnickej služby nemajú zdravotnícke vzdelanie a príslušnú špecializáciu, ktorá je podľa zákona č. 355/2007 Z. z. potrebná na výkon pracovnej zdravotnej služby zdravotníckymi pracovníkmi.

 

K bodu 8

            Vzhľadom na presunutie právnej úpravy pracovnej zdravotnej služby do zákona č. 355/2007 Z. z. sa vypúšťa § 26. 

 

K bodu 9

Text sa mení vzhľadom na presunutie splnomocňovacích ustanovení vykonávacích predpisov súvisiacich s pracovnou zdravotnou službou a s hlásením, registráciou a evidenciou choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania do zákona č. 355/2007 Z. z.  

 

 

 

K bodu 10

            Text sa mení vzhľadom na presunutie právnej úpravy pracovnej zdravotnej služby do zákona č. 355/2007 Z. z. 

 

K bodu 11

            Vzhľadom na presunutie právnej úpravy pracovnej zdravotnej služby do zákona č. 355/2007 Z. z. sa vypúšťa prechodné ustanovenie súvisiace s plnením úloh pracovnej zdravotnej služby.

 

K bodu 12

Po presunutí právnej úpravy pracovnej zdravotnej služby do zákona č. 355/2007 Z. z. a novej úprave uznávania chorôb z povolania,  hlásenia a evidencie chorôb  povolania v zákone č. 355/2007 Z. z  sa zrušujú vykonávacie predpisy zákona č. 124/2006 Z. z., ktoré upravujú náplň činnosti pracovnej zdravotnej služby (vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 292/2008 Z. z.) a spôsob hlásenia, evidencie a registrácie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania (vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 504/2006 Z. z.).  

 

K bodu 13

Vzhľadom na aplikačnú prax je potrebné upraviť činnosť, ktorú podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 124/2006 Z. z. môže vykonávať len fyzická osoba zdravotne spôsobilá a s platným osvedčením.

 

K bodu 14

Upravený je publikačný zdroj smernice Rady 89/391/EHS.

 

 

 

 

K čl. IX

Stanovuje sa povinnosť štátnej veterinárnej a potravinovej správe Slovenskej republiky poskytovať súčinnosť Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri vypracovaní výročnej správy o počte a type testov vykonaných na zvieratách.

 

 

K čl. X

 

Vzhľadom na rozsah zmien a doplnení zákona č. 355/2007 Z. z. sa  splnomocňuje  predseda Národnej rady Slovenskej republiky, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona.

 

 

K čl. XI

      Navrhuje sa, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. augusta  2014.

 

 

 

 

 

 

V Bratislave, 23. apríla 2014

 

 

 

Zuzana Zvolenská, v. r.

ministerka zdravotníctva

Slovenskej republiky

 

 

 

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky