125/2013 Z. z.

30.8. 2013, 19:07 | najpravo.sk

Dôvodová správa + spoločná správa výborov k novele zákona o rodine

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona") predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „poslanci NR SR") za stranu SMER-SD, a to Anton Martvoň, Otto Brixi, Daniel Duchoň a Anna Vitteková.

V súčasnosti v SR máme v zmysle tretej časti Zákona o rodine nasledovných 6 druhov vyživovacích povinností, z ktorých sa platí výživné, a to:

- vyživovacia povinnosť: a) rodičov k deťom, b) detí k rodičom, c) medzi ostatnými príbuznými, d) medzi manželmi,

- príspevok na výživu rozvedeného manžela a

- príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke.

Dovoľujeme si preto ako poslanci NRSR za stranu SMER-SD reagovať návrhom tohto zákon na faktický stav v súčasnosti v SR, že zameškané výživné sa vôbec neúročí a je častým javom v našej spoločnosti. Mnohé vyživované osoby alebo mnohé na výživné čakajúce osoby (napr. slobodná matka dieťaťa, samotné dieťa, rodič, manžel, príbuzný) mnoho krát riešia neskoro zaplatené (resp. zameškané) alebo nezaplatené výživné tým spôsobom, že si peniaze na živobytie alebo na zabezpečenie základných potrieb vyživovaného dieťaťa musia požičať z banky, od inej finančnej inštitúcie, od známych alebo proste prečerpajú limit na platobnej karte s nádejou, že keď im povinná osoba s vyživovacou povinnosťou raz zaplatí zameškané výživné, tak že to potom všetko vrátia. No, málokto si uvedomuje, že i keď síce príslušná osoba s vyživovacou povinnosťou výživné oneskorene (napr. po troch mesiacoch alebo po pol roku) čiastočne zaplatí, tak nakoniec, oprávnené osoby odkázané na výživné alebo vyživované osoby potom príslušným finančným inštitúciám musia zaplatiť za spomínané pôžičky aj rôzne vysoké úroky, ktoré im však osoby s vyživovacou povinnosťou nikdy nenahradia. A práve to je aj dôvodom, že vyživované osoby sú mnohokrát vydierané osobami s vyživovacou povinnosťou (napr. otcom dieťaťa), že pokiaľ neurobia alebo nesplnia ich požiadavky, tak povinní im len z časti zaplatia alebo vôbec im nezaplatia, alebo nezaplatia im načas výživné.

A preto sme ako predkladatelia tohto návrhu zákona názoru, že i v súčasnosti by osoby s vyživovacou povinnosťou mali mať povinnosť zaplatiť vyživovaným osobám spolu so zameškaným výživným i úrok z omeškania, a to vo výške určenej podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počítajúc odo dňa uplynutia jedného mesiaca odo dňa riadnej splatnosti výživného. Zakotvením jednomesačnej lehoty, až po ktorej uplynutí sa povinná osoba dostane do omeškania s výživným, reflektujeme a pamätáme i na mnohokrát časté meškanie výplat pracujúcich povinných osôb. Sme toho názoru, že takýto úrok zo zameškaného výživného alebo jeho časti, by mal byť súčasťou pohľadávky, ktorú by potom spolu i s výživným mohli vymáhať od povinných osôb priamo exekútori.

V súčasnosti síce máme v platnosti § 207 Trestného zákona s názvom „Zanedbanie povinnej výživy", podľa ktorého ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, tak sa dopustí trestného činu, no aktuálna právna úprava vôbec nerieši náklady a problémy, ktoré vznikajú vyživovaným osobám so zameškaným alebo s nezaplateným výživným. Pritom len v roku 2011 bolo len za tento trestný čin súdených cca 4.500 ľudí a odsúdených v SR ich bolo cca 3.700 ľudí, čo dokazuje vážnosť celej situácie.

Preto, my navrhovatelia, týmto návrhom chceme docieliť to, aby sa v SR výživné platilo vždy riadne a načas a aby tisícky vyživovaných osôb alebo na výživné oprávnených osôb (napr. matky detí) neboli cez hrozbu neskorého platenia výživného v znevýhodnenom postavení voči povinným osobám a aby si nemuseli požičiavať peniaze, kým čakajú na zaplatenie zameškaného výživného. Chceme teda primárne docieliť lepšiu disciplínu platenia výživného načas a v stanovenej výške. V súčasnosti v SR existujúce inštitúty v Trestnom zákone alebo v Exekučnom poriadku síce z väčšej časti postačujú na docielenie zaplatenia výživného, no vôbec nepostačujú na to, aby to výživné bolo platené načas, v celku a v stanovenej výške. A to platí napríklad i pri možnosti vymáhania zaplatenia výživného cez exekútora (napr. zobratím vodičského oprávnenia, alebo stŕhaním z účtu povinnej osoby).

Zároveň v článku 2 tohto nášho návrhu zakotvujeme, že v prípade, že bude musieť matka dieťaťa predsa len vymáhať od povinnej osoby nezaplatené výživné i s úrokmi z omeškania, tak zakotvujeme podobne ako to je pri istine výživného, že aj súdnou cestou vymáhané úroky z omeškania zo zameškaného výživného budú oslobodené od súdneho poplatku. Je to z dôvodu často nepriaznivej sociálnej situácie oprávnených a na výživné odkázaných osôb.

Je potrebné uviesť, že tento návrh zákona sa však nedotýka náhradného výživného vyplácaného za povinné osoby štátom, čím touto novelou zákonov nevzniká žiaden negatívny dopad na štátny rozpočet.

Predkladaný návrh zákona, preto nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie, na podnikateľské prostredie, na zamestnanosť, na informatizáciu spoločnosti, ani zvýšené nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie, ani nevyvoláva negatívne sociálne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Dôvodová správa – Osobitná časť

Čl. I bod 1 - § 76 ods. 3:

V spoločných ustanoveniach pre všetky druhy vyživovacej povinnosti (tretia časť, druhá hlava zákona o rodine) navrhovaná právna úprava zakotvuje princíp, podľa ktorého v prípade výživného vyjadreného v podobe peňažného záväzku, bude oprávnený z výživného sa môcť domáhať od povinného zaplatiť úroky z omeškania. Právna úprava sa vzťahuje na všetky druhy vyživovacej povinnosti, ktoré zákon o rodine pozná t.j. vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom (§ 62 až 65 ZR), vyživovaciu povinnosť detí k rodičom (§ 66 a 67 ZR), vyživovaciu povinnosť medzi ostatnými príbuznými (§ 68 až 70 ZR), vyživovaciu povinnosť medzi manželmi (§ 71 ZR), príspevok na výživu rozvedeného manžela (§ 72 a 73 ZR) a príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke (§ 74 ZR).

Nový princíp je vyjadrený v prvej vete ustanovenia § 76 ods. 3 pričom potreba jeho zakotvenia bola vyvolaná pre oprávneného nepriaznivým výkladom zákona o rodine, ktorý vykonal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí spis zn. č. 5 Cdo 217/2010 zo dňa 26. januára 2012. Súd konštatoval, že uplatnenie úroku z omeškania v prípade výživného nemá oporu v hmotnom práve, nakoľko nejde o záväzkový právny vzťah medzi účastníkmi konania. Argumentoval pritom tým, že výživné predstavuje vzťah vyplývajúci z rodinného práva a nie je záväzkom podľa občianskeho práva v zmysle obligačných ustanovení o záväzkoch podľa Občianskeho zákonníka. Najvyšší súd Slovenskej republiky tak vylúčil aplikáciu princípu subsidiarity, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 104 zákona o rodine. Platí, že úprava zákona o rodine je špeciálnou úpravou (lex specialis) vo vzťahu k Občianskemu zákonníku (lex generalis). Ustanovenia Občianskeho zákonníka sa použijú vtedy, ak zákon o rodine neustanovuje inak. Predmetný výklad zákona tak v súčasnosti zamedzuje oprávnenému (veriteľovi), ktorého právo na výživné bolo judikované v peniazoch, žiadať na súde úrok z omeškania. Nami predloženým návrhom to chceme zmeniť, aby oprávnení (resp. veritelia) si mohli žiadať na súde spolu so zameškaným výživným i úrok z omeškania.

Právo na úroky z omeškania bude vyplývať teda už zo zákona o rodine, avšak nárok naň si bude potrebné uplatniť (podobne ako pri nezaplatenom výživnom) priamo v občianskom súdnom konaní.

Čl. I bod 1 - § 76 ods. 4:

Výška úrokov bude totožná s tzv. občianskoprávnym úrokom z omeškania, ktorý upravuje ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v nadväznosti naň ustanovenie § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. z 18. apríla 1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V prípade omeškania s plnením peňažného dlhu
platí, že výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Čl. I bod 1 - § 76 ods. 5:

Dané ustanovenie v nadväznosti na všeobecnú úpravu zmeny obsahu záväzku vyvolanej omeškaním dlžníka, upravuje odchýlne od úpravy Občianskeho zákonníka vznik nároku na úroky z omeškania. Dlžník je síce v omeškaní podľa všeobecnej právnej úpravy Občianskeho zákonníka, avšak nárok na úroky z omeškania vzniká až po uplynutí lehoty jedného mesiaca odo dňa splatnosti záväzku. Pre určenie momentu, do ktorého má dlžník splniť svoj dlh (splatnosť), aby sa nedostal do omeškania, je rozhodný čas, dokedy má dlžník splniť svoj dlh (§ 563 OZ). Tento čas je v prípade výživného spravidla určený v rozhodnutí súdu. Pre počítanie lehoty subsidiárne platia ustanovenia Občianskeho zákonníka. Platí, že koniec lehoty určenej podľa mesiacov a rokov pripadá na deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, ktorá je pre plynutie lehoty určujúca.

Čl. I bod 2 - § 77 ods. 1:

Ustanovenie upravuje aj možnosť požadovať úroky z omeškania pri nezaplatení tzv. zročného výživného. Princípy uvedené v ustanovení § 76 ods. 3, 4 a 5 sa použijú rovnako i na úrok z omeškania pri nezaplatení tzv. zročného výživného. Splatnosť tzv. zročného výživného bude spravidla uvedená vo výroku rozsudku napr. zročné výživné za obdobie od 1.1.2011 do 30.11.2011 na maloletého: Y. vo výške 1.271,-€ sa otec zaväzuje splácať v mesačných splátkach po 50,-€ spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Od takto určenej splatnosti každej splátky sa bude odvíjať omeškanie.

Čl. I bod 3 - § 79 ods. 1:

Upravuje sa tu právo toho, kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť, aby od neho potom ako oprávnený mohol následne požadovať úhradu tohto plnenia, ktoré sa rozširuje aj o zaplatené úroky z omeškania z neuhradenej sumy výživného.

Čl. I bod 4 - § 119a:

Pre aplikáciu navrhovanej právnej úpravy úrokov z omeškania je rozhodujúci moment kedy vzniklo omeškanie s plnením výživného. Ak nastalo pred 1. júnom 2013, tak platí právny režim pred nadobudnutím účinnosti návrhu tohto zákona. Dovtedy sa bude aplikovať teda právna úprava vo svetle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis zn. č. 5 Cdo 217/2010 zo dňa 26. januára 2012.

Čl. II:

Právna úprava zosúlaďuje právnu úpravu súdnych poplatkov s novo navrhovanými inštitútmi.

Čl. III:

Vzhľadom na legislatívny proces sa navrhuje preto účinnosť tohto návrhu zákona na 1. júna 2013.

S p o l o č n á s p r á v a

výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Antona Martvoňa, Otta Brixiho, Daniela Duchoňa a Anny Vittekovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (tlač 424) v druhom čítaní

Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Antona Martvoňa, Otta Brixiho, Daniela Duchoňa a Anny Vittekovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (tlač 424) podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 536 z 26. marca 2013 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Antona Martvoňa, Otta Brixiho, Daniela Duchoňa a Anny Vittekovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (tlač 424) na prerokovanie týmto výborom:

Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.

Určila zároveň lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní odo dňa jeho pridelenia.

II.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky).

III.

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Antona Martvoňa, Otta Brixiho, Daniela Duchoňa a Anny Vittekovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (tlač 424) prerokovali výbory v stanovenej lehote a odporúčali ho schváliť:

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 7. mája 2013 č. 224 a

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením z 9. mája 2013 č. 49.

IV.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto spoločnej správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

1. V čl. I 1. bod znie:

„1. § 76 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:

(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

(4) Plnenie výživného povinným sa započíta najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.".

Navrhuje sa spresniť navrhované ustanovenie tak, že ako podmienka pre vznik nároku na zaplatenie úrokov omeškania sa zavádza určenie výživného súdom. Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vznikne len pokiaľ povinný neplní v zmysle rozhodnutia súdu. Navrhuje sa na základe pripomienok z odbornej verejnosti ďalej vypustiť osobitné ustanovenie o omeškaní, podľa ktorého dlžník má byť v omeškaní až po uplynutí jedného mesiaca odo dňa splatnosti. Bude to v prospech vyživovaných osôb. Pokiaľ je dlžník podľa predpisov občianskeho práva v omeškaní na druhý deň potom, ako je pohľadávka splatná, ustanoviť pri výživnom omeškanie o mesiac neskôr sa nám s odstupom času javí ako zbytočné znevýhodnenie vzhľadom na to, že nejde o vysoké sumy. Splatnosť jednotlivých plnení presne určuje rozhodnutie súdu, takže nie je dôvod na osobitnú zákonnú úpravu a rozhodli sme sa právnu úpravu zjednotiť.

Úrok z omeškania má patriť oprávnenému v prípade omeškania povinného s plnením ktorejkoľvek splátky výživného, ktorá bola určená rozhodnutím súdu. Možno medzi ne zaradiť tak súdom určené splátky bežného výživného, ako aj súdom určené splátky zročného (zameškaného) výživného.

Ústavnoprávny výbor NR SR