Najprávo.sk - právny informačný systém pre odborníkov a širokú verejnosť

332/2011 Z. z.

27.10. 2011, 14:24 |  najpravo.sk

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Predkladaný materiál sa predkladá v zmysle Plánu legislatívnych úloh vlády SR pre rok 2011.

Účelom návrhu zákona v čl. I (zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov) je vytvoriť legislatívne podmienky pre realizáciu programového vyhlásenia vlády SR v časti Efektívna justícia so zameraním najmä na zvýšenie dostupnosti, odbornosti a rozsahu služieb poskytovaných nemajetným prostredníctvom Centra právnej pomoci (ďalej len „CPP"), posilnenie preventívnej úlohy CPP pri predchádzaní eskalácie právnych sporov.

Posilnenie preventívnej úlohy CPP je v navrhovanej právne úprave zabezpečené najmä legislatívnym zakotvením možnosti sprostredkovať riešenie sporu formou mediácie a poskytnúť usmernenia i v oblasti súvisiaceho sociálneho a psychologického problému. Priestor na nové úlohy CPP sa vytvára zavedením prioritného zastupovania oprávnenej osoby v konaní pred súdom advokátom, pričom sa zavádza povinnosť poskytovať tieto služby všetkým advokátom.

Navrhovaná právna úprava rozširuje dostupnosť služieb CPP pre väčšiu skupinu osôb v materiálnej núdzi, pričom sa pre skupiny obyvateľov s príjmami presahujúcimi zákonom ustanovený násobok minimálnej mzdy. Pre túto skupinu sa zavádza povinnosť čiastočne sa podieľať na financovaní poskytovanej právnej pomoci. Rozširuje sa vecná pôsobnosť CPP o oblasti obchodného práva, správneho súdnictva a v niektorých konaniach pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. V rámci záväzkov vyplývajúcich z legislatívy EÚ sa zavádza pôsobnosť CPP v konaní na druhom stupni vo veciach administratívneho vyhostenia cudzincov a v cezhraničných sporoch i vo veciach vyživovacej povinnosti a určenia rodičovstva osoby mladšej ako 21 rokov, pričom sa pri poskytovaní právnej pomoci v týchto veciach precizuje vzťah CPP s Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.

V rámci zrýchlenia a zefektívnenia správneho konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci sa zavádza prezumpcia splnenia príjmových a majetkových podmienok na poskytnutie právnej pomoci u poberateľov dávky v hmotnej núdzi a povinnosť orgánov štátnej správy, samosprávy, notárov a pod. poskytnúť centru súčinnosť pri získavaní údajov potrebných na vyhodnotenie príjmovej a majetkovej situácie žiadateľa. Zároveň sa precizujú ustanovenia o možnosti centra odňať poskytovanie právnej pomoci a žiadať náhradu vynaložených nákladov v prípade poskytnutia právnej pomoci na základe uvedenia nepravdivých údajov. Zjednodušuje sa tiež konanie o náhrade trov konania, kde sa zavádza primárna zodpovednosť advokáta za uplatnenie náhrady trov konania v súdnom konaní a ich vymoženie od protistrany.

Zavádza sa možnosť podať odvolanie podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku voči rozhodnutiu v správnom konaní, pričom pre zefektívnenie a zrýchlenie konania budú o opravnom prostriedku rozhodovať tri určené krajské súdy, s cieľom zachovania dostupnosti súdu pre občanov.

Navrhuje sa zriadenie Rady centra, ako konzultačného orgánu riaditeľa a možnosť riaditeľa rozhodnúť o uvoľnení peňažných prostriedkov na financovanie právnej pomoci, ktorého účelom je zabezpečenie prístupu k spravodlivosti v osobitných prípadoch, ktoré neparia do pôsobnosti CPP.

Účelom návrhu zákona v čl. II (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov) je vytvoriť legislatívne podmienky pre realizáciu programového vyhlásenia vlády SR v časti Spravodlivosť so zameraním najmä na cieľ vlády SR vytvoriť na súdoch také podmienky, aby mohli rozhodovať v primeranom čase a aby sa tak zvýšila dôvera ľudí vo vzťahu k súdom.

S ohľadom na zefektívnenie fungovania súdov a odbremenenia súdnej moci od administratívnej záťaže nesúvisiacej s meritórnym rozhodovaním sa odstraňuje dvojkoľajnosť pri rozhodovaní o ustanovení advokáta v občianskoprávnych veciach a toto rozhodovanie sa ponecháva len CPP.

Návrhom zákona sú ďalej dotknuté tieto zákony:

• zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov,

• zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,

• zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov,

• zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 136/2010 Z. z. a zákona č. 141/2010 Z. z.,

• zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

• zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Materiál bol vypracovaný v úzkej spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Úradom vysokého komisára pre utečencov, Centrom právnej pomoci, Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, Slovenskou advokátskou komorou a zástupcami mimovládnych organizácií.

Nakoľko navrhovaná právna úprava bude mať pozitívny aj negatívny dopad na štátny rozpočet a pozitívny sociálny dopad a dopad na podnikateľské prostredie, bol materiál dňa 31. 3. 2011 predložený dotknutým subjektom na predbežné pripomienkové konanie.

Materiál bol predmetom riadneho pripomienkového konania (od 1. apríla 2011 do 26. apríla 2011). V rámci pripomienkového konania bolo vznesených niekoľko zásadných pripomienok. Na účely odstránenia vzniknutých rozporov bolo zvolané v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky rozporové konanie (28. apríl 2011). V rámci rozporového konania boli odstránené všetky rozpory, pričom návrh zákona bolo doplnený o dva nové novelizačné články, a to novelu zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a novelu zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii. Tieto novelizačné články riešia vzťah navrhovanej právnej úpravy k povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a k povinnosti Slovenskej advokátskej komory viesť zoznamy advokátov podľa ich odborného zameranie, na základe ktorých bude centrum určovať oprávnenej osobe advokáta.

Návrh zákona sa týka hospodárskych, sociálnych, pracovných a mzdových podmienok, preto bol prerokovaný na Hospodárskej a sociálnej rade vlády Slovenskej republiky. Taktiež bol prerokovaný na Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky, ktorá odporučila jeho predloženie na rokovanie vlády Slovenskej republiky.

Návrh zákona schválila vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 8. júna 2011.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právnom Európskej únie, pričom sa transponuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24. 12. 2008, s. 98).

B. Osobitná časť

K Čl. I

(novela zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov)

K bodu 1 (§ 1)

V súvislosti s implementáciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, sa dopĺňa ustanovenie § 1. Uvedená zmena je daná rozšírením pôsobnosti zákona na poskytovanie právnej pomoci osobám v konaní o administratívnom vyhostení. Súčasne sa zvýrazňuje účel navrhovanej právnej úpravy, ktorá má podstatným spôsobom prispieť k predchádzaniu sporov. Navrhovaná dikcia jasne poukazuje na úmysel, poskytovanie právnej pomoci vnímať aj ako výrazný príspevok k prevencii právnych sporov.

Súčasne sa vykonáva legislatívno-technická úprava, ktorou sa zavádza nová poznámka pod čiarou k odkazu 1.

K bodu 2 (§ 3)

V odseku 1 sa precizuje rozsah pôsobnosti zákona. Pôjde o poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. V porovnaní s doterajšou úpravou sa teda pôsobnosť rozširuje o konanie o administratívnom vyhostení, konania v správnom súdnictve a o konania pred Ústavným súdom.

Zúžený rozsah bude v cezhraničných sporoch, kedy sa právna pomoc bude poskytovať len v občianskoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach a v obchodnoprávnych veciach, teda okrem konaní pred súdom v správnom súdnictve a pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.

V novo navrhovanom odseku 2 sa zavádza právna úprava, ktorá reaguje na povinnosť členského štátu vyplývajúcu z implementácie smernice 2008/115/ES spočívajúcu v poskytnutí právnej pomoci v konaní o administratívnom vyhostení. Právna pomoc v týchto veciach sa za zákonom ustanovených podmienok bude poskytovať fyzickým osobám podľa ustanovenia § 24c.

V odseku 3 sa vzhľadom na zmenu navrhovanú v čl. II, bod 1 návrhu (§ 30 Občianskeho súdneho poriadku) rieši poskytovanie právnej pomoci osobám, na ktoré sa vzťahujú záväzky Slovenskej republiky z dvojstranných a mnohostranných medzinárodných zmlúv o poskytovaní právnej pomoci, ako aj záväzky vyplývajúce zo vzájomnosti dojednanej s niektorými štátmi najmä vo veciach výživného (USA, niektoré provincie Kanady, Austrália) a vyhlásenej v Zbierke zákonov SR. Tieto zmluvy vychádzajú z princípu štátneho občianstva (bez ohľadu na bydlisko či obvyklý pobyt) a z princípu obvyklého pobytu (príp. minulého obvyklého pobytu - v prípade Dohovoru o uľahčení prístupu k justičným orgánom v cudzine, ozn. č. 182/2003 Z. z.), pričom sa uplatňuje kritérium rovnakého zaobchádzania ako s vlastnými štátnymi občanmi či obyvateľmi.

Pôvodné znenie ustanovenia odseku 2 sa presúva do odseku 4.

K bodu 3 (§ 4 ods. 1 písmeno a))

Predkladateľ rozširuje definíciu právnej pomoci poskytovanej oprávnenej osobe o možnosť sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie (ďalej viď odôvodnenie k bodom 8 a 13).

K bodu 4 (§ 4 ods. 1 písmeno b) prvý bod)

Pojem „trvalý pobyt alebo prechodný pobyt" sa nahrádza pojmom „obvyklý pobyt", pričom sa reaguje na vyprecizovanie implementácie Smernice Rady č. 2003/8/ES z 27. januára 2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch.

Pre prípady poskytovanie právnej pomoci s cudzím prvkom je rozhodným kritériom obvyklý pobyt. Ide o pobyt, kde sa osoba obvykle väčšinu roka reálne zdržiava bez ohľadu na úmysel sa tam zdržiavať. Nadväzovanie na „trvalý" a „prechodný" pobyt by bolo nesprávne, pretože ide o kategórie správneho práva, ktoré nemusia zodpovedať obvyklému pobytu. Obvyklý pobyt je už v súčasnosti bežnou právnou kategóriou aj v právnom poriadku SR (napr. zákon. č. 97/1963 Zb.).

K bodu 5 (§ 4 ods. 1 písmeno d))

V súvislosti s implementáciou smernice sa rozširuje definícia pojmov o nové konanie a to o administratívnom vyhostení konanie podľa osobitného predpisu, pričom sa v poznámke pod čiarou odkazuje na zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov. V súvislosti s týmto novo zavedeným konaním sa zavádza aj nový § 24c, ktorý upravuje podmienky a proces poskytnutia právnej pomoci centrom v tomto konaní.

K bodu 6 (§ 4 ods. 1 písmeno f))

Zavádza sa definícia oprávnenej osoby, ktorou sa bude rozumieť fyzická osoba, ktorej bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci právoplatným rozhodnutím centra, po preukázaní splnenia podmienok podľa zákona č. 327/2005 Z. z.

K bodu 7 (§ 4 ods. 1 písmeno i))

Predkladateľ navrhovanou právnou úpravou subsidiárne rozširuje definíciu materiálnej núdze o prípady, kedy fyzická osoba poberá dávky v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, pričom sa odkazuje na zákon č. 599/2003 Z. z. o hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Súčasne sa rozširuje definícia materiálnej núdze aj s ohľadom na novo ustanovenú výšku násobku sumy životného minima, ktorá sa stane hranicou pre posudzovanie nároku na právnu pomoc.

K bodu 8 (§ 5 ods. 1)

V súlade s rozšírením foriem poskytovania právnej pomoci sa ustanovenie odseku 1 dopĺňa o možnosť poskytovať právnu pomoc aj určenými mediátormi. Podmienky sprostredkovania mediácie centrom sú ustanovené v nadväzujúcich ustanoveniach navrhovanej právnej úpravy.

K bodu 9 (§ 5 ods. 2)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novelizačným bodom 2 (§ 3 ods. 3).

K bodu 10 (§ 5 ods. 5)

Navrhuje sa nové znenie odseku 5, ktoré výslovne ustanoví, že na čele centra je riaditeľ, ktorého na funkčné obdobie 3 rokov vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti Slovenskej republiky. Cieľom navrhovanej úpravy je precizovať právnu úpravu centra a jeho postavenia.

K bodu 11 (§ 5 ods. 6 a 7)

Ustanovenie § 5 sa navrhuje doplniť odsekmi 6 a 7, ktoré pre centrum k bližšie špecifikovanému termínu zakotvujú povinnosť vypracúvať a na webovom sídle zverejňovať výročnú správu centra za predchádzajúci rok a koncepciu činnosti centra na obdobie nasledujúcich dvoch rokov. Zároveň sa bližšie ustanovujú obsahové náležitosti výročnej správy a výslovne sa zakotvuje, že koncepcia je východiskovým programovým dokumentom centra, ktorý minister predkladá na schválenie vláde Slovenskej republiky.

V novom odseku 7 sa ustanovuje, že centrum zabezpečuje primeranú a rovnomernú dostupnosť svojich služieb na celom území Slovenskej republiky spravidla prostredníctvom kancelárií centra. Právna úprava predpokladá, že centrum bude pri zabezpečovaní siete právnej pomoci spolupracovať a svoju činnosť bude náležite koordinovať so štátnymi orgánmi (najmä so súdmi, orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže), obcami, vyššími územnými celkami a podobne. Centrum by v tejto sfére malo byť koordinátorom relevantných aktivít a subjektom, ktorý bude formami spolupráce zabezpečovať efektívne poskytovanie právnej pomoci.

K bodu 12 (§ 5a)

§ 5 a

V novom znení ustanovenia § 5a sa zavádza nový orgán - Rada Centra právnej pomoci, ktorý bude vo svojej podstate pôsobiť ako konzultačný orgán riaditeľa a ktorý sa podieľa na činnosti centra. Ustanovujú sa podmienky členstva v tomto orgáne, jeho právomoci a organizácia. Ustanovuje sa, že funkcia člena rady je čestná funkcia.

Účelom vzniku rady je poskytovať konzultačnú pomoc a podporu riaditeľovi centra. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby sa rada vyjadrovala k výročnej správe centra predloženej riaditeľom, ku koncepcii činnosti centra predloženej riaditeľom a k uvoľneniu peňažných prostriedkov na účely podľa § 5b ods. 6. Rada bude zasadať minimálne 2x ročne a zvolávanie a vedenie jej zasadnutí bude prislúchať riaditeľovi centra. Súčasne sa ustanovuje možnosť, aby si centrum podrobnosti o činnosti a organizácii rady upravilo vo svojom štatúte.

K bodu 13 (§ 5b až § 5d)

§ 5b

Zavádza sa možnosť centra rozhodnúť o forme poskytnutia právnej pomoci, a to aj s ohľadom na to, že sa rozširujú možnosti pomoci o ustanovenie advokáta alebo výber mediátora. Centrum bude pri rozhodovaní o forme pomoci prihliadať na okolnosti jednotlivých prípadov, ako aj na to, aby bola ochrana práv osôb účelná. Prioritne bude centrum zabezpečovať poskytovanie právnej pomoci advokátmi, ktorí budú zapísaní podľa svojho odborného zamerania v zoznamoch vedených Slovenskou advokátskou komorou. V tomto zmysle sa primerane mení dikcia zákona o advokácii v novelizačnom článku III.

Pre prípady, ktoré neznesú odklad, kde by mohlo dôjsť k bezprostrednému zásahu do práv oprávnenej osoby alebo zahraničnej oprávnenej osoby alebo kde sa bude javiť, že pre osobitné pomery na strane oprávnenej/zahraničnej oprávnenej osoby by bolo zastupovanie centrom najvhodnejšou formou, oprávnenú osobu/rovnako tak zahraničnú oprávnenú osobu bude môcť v konaní pred súdom zastupovať centrum, samozrejme okrem prípadov kde je zastúpenie advokátom obligatórne.

Novo zavedené ustanovenie v § 5b ods. 4 umožní centru zvoliť na riešenie právneho sporu oprávnenej osoby inštitút mediácie, pričom centrum bude môcť v takomto prípade určiť na riešenie sporu mediátora, a to za konsenzuálneho súhlasu oprávnenej osoby alebo zahraničnej oprávnenej osoby a mediátora. V prípadoch, keď to bude vhodné a keď tak centrum uváži, bude môcť mediátora určiť až keď získa súčasne súhlas protistrany v spore - v tomto prípade tak nebude súhlas zisťovať sám mediátor.

Aplikačná prax centra priniesla potrebu riešiť aj agendu, kedy ešte nejde o konanie pred súdom, ale oprávnenej/zahraničnej oprávnenej osobe je potrebné poskytovať právnu pomoc aj v tomto čase. Centrum bude môcť takéto situácie riešiť najmä formou právneho poradenstva a formou predbežného poskytnutia právnej pomoci (§ 11). Rozširuje sa forma pomoci centrom o poskytnutie základných informácií žiadateľovi o inštitúciách, ktoré poskytujú sociálne či psychologické poradenstvo. Z praxe centra možno totiž vysledovať, že riešenie právnej otázky žiadateľa je často krát spojené aj s riešením sociálneho alebo psychologického problému. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je poskytnúť žiadateľovi o právnu pomoc komplexnú pomoc v jeho ťaživej situácii. Zavádza sa pravidlo, že ak v prípadoch keď bude zrejmé, že riešenie právnej otázky je neoddeliteľné od riešenia sociálneho alebo psychologického problému, centrum poskytne žiadateľovi základné informácie o inštitúciách, ktoré poskytujú takéto poradenstvo. V tejto súvislosti bude centrum spolupracovať najmä s orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

V odseku 6 sa reaguje na situácie, kedy je potrebné zabezpečiť prístup k spravodlivosti vo veciach, ktoré nepatria do pôsobnosti centra, ale je spoločensky žiaduce, aby existoval spôsob na zabezpečenie právnej pomoci aj takýchto prípadoch (napr. únosy maloletých detí do krajín v ktorých nie je možné právnu pomoc zabezpečiť na základe bilaterálnych alebo multilaterálnych zmlúv). Zavádza sa mechanizmus, ktorý umožní riaditeľovi centra rozhodnúť po vyjadrení Rady centra o uvoľnení a úhrade peňažných prostriedkov z rozpočtu centra na tento účel. Uvedený mechanizmu sa pritom uplatní napríklad v prípade, ak o poskytnutie právnej pomoci požiada právnická osoba alebo, ak takúto osobu na centrum odkáže súd.

§ 5c

Možnosť ustanoviť tlmočníka, zabezpečiť preklad dokladov a nahradiť nevyhnutné cestovné náklady sa systematicky presúva do ustanovení, ktoré sa týkajú všeobecného režimu poskytovania právnej pomoci. Uvedenou zmenou sa teda dosiahne, že centrum bude môcť na rozdiel od úpravy de lege lata poskytnúť právnu pomoc vyššie uvedenou formou aj v iných prípadoch, ako sú cezhraničné spory. Táto požiadavka vyplynula z aplikačnej praxe. Pokiaľ ide o náhradu nevyhnutných cestovných nákladov, táto však bude môcť byť poskytnutá iba zahraničnej oprávnenej osobe.

§ 5d

Ustanovenie § 5d zavádza možnosť zamestnancov centra zúčastňovať sa úkonov pri poskytovaní právnej pomoci advokátmi, ktorých určí centrum. Rovnaká možnosť platí aj pre prípady, ak vec rieši mediátor, pričom v tomto prípade bude zamestnanec centra považovaný za osobu prizvanú mediátorom podľa zákona o mediácii.

Predkladateľ navrhovanou právnou úpravou sleduje, aby k riešeniu problémov oprávnenej/zahraničnej oprávnenej osoby mohli prispievať aj zamestnanci centra, ktorí budú mať spravidla skúsenosť z prvého a nasledujúceho kontaktu s oprávnenou/zahraničnou oprávnenou osobou a môžu aktívne prispieť k riešeniu aj súvisiacich komunikačných a sociálno-psychologických problémov osoby. Nie je samozrejme vylúčené, že úkonov sa budú zúčastňovať aj právnici centra, ktorí budú môcť výrazne prispieť k objasneniu napr. skutkového stavu prípadu. Výslovne sa však ustanovuje, že zamestnanec však nie je oprávnený zasahovať do poskytovania právnej pomoci advokátom alebo do výkonu mediácie.

V aplikačnej praxi centra sa vyskytli aj problémy, kedy poskytovaná právna pomoc nebola v požadovanej kvalite. Predkladateľ preto navrhovanou právnou úpravou sleduje možnosť „dohľadu" nad poskytovanou právnou pomocou oprávneným/zahraničným oprávneným osobám, pričom sa počíta aj s možnosťou konzekvencií pre prípad, že by centrum malo dôvodné pochybnosti o kvalite poskytovanej právnej pomoci oprávnenej/zahraničnej oprávnenej osobe a táto by o zmenu advokáta alebo mediátora požiadala. V takom prípade by centrum mohlo rozhodnúť, že zmení osobu, ktorej služby sú nekvalitné, či už pôjde o advokáta alebo mediátora. Súčasne sa ustanovuje, že centrum rozhodne o zmene vždy, ak oprávnená/zahraničná oprávnená osoba preukáže nečinnosť advokáta alebo mediátora alebo ich pomer k protistrane. Pôjde o situácie obdobné, ako ustanovujú niektoré predpisy v súvislosti s otázkou predpojatosti. To znamená, že ak oprávnená osoba alebo zahraničná oprávnená osoba preukáže pomer advokáta alebo mediátora k účastníkovi konania, bude to mať za následok, že centrum rozhodne o ich zmene. Centrum rozhodne súčasne aj o odmene za právne zastúpenie a o odmene mediátora podľa tohto zákona, pričom centru sa ponecháva priestor v odôvodnených prípadoch odmenu vôbec nepriznať.

K bodu 14 (§ 6)

Zmena nadpisu pod paragrafom v súvislosti s navrhovanými koncepčnými zmenami.

K bodu 15 (§ 6 ods. 1)

Vzhľadom na zavedenie režimu poskytovania právnej pomoci s finančnou účasťou je potrebné rozlíšiť dva možné prípady poskytovania právnej pomoci, v tomto prípade bez finančnej spoluúčasti.

K bodu 16 (§ 6 ods. 1 písm. a))

V súlade s koncepčnou zmenou sa navrhuje nové znenie písmena a). Ak teda pôjde o osobu v stave materiálnej núdze, ktorej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, vznikne jej pri splnení ďalších podmienok nárok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej spoluúčasti.

K bodu 17 (poznámka pod čiarou k odkazu 5)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 18 (§ 6 ods. 2)

Pre navrhované zmeny viď odôvodnenie k bodu 15.

K bodu 19 (§ 6 ods. 3)

Odsek 3 sa vypúšťa z dôvodu, že predmetnú právnu úpravu je potrebné primerane rozšíriť aj na režim podľa § 6a, a teda navrhuje sa vložiť nový § 6b, ktorý komplexne upraví možnosti centra pri zmierňovaní tvrdosti zákona.

K bodu 20 (§ 6a a 6b)

§ 6a

Z dôvodu rozšírenia cieľovej skupiny osôb, ktorým môže centrum poskytnúť právnu pomoc, sa zavádza participačný model financovania právnej pomoci. V prípade, že príjmy žiadateľa budú vyššie ako 1,4 - násobok sumy životného minima, ale nebudú presahovať 1,6 -násobok sumy životného minima, rozhodne centrum o poskytnutí právnej pomoci, forme poskytnutia právnej pomoci a zaviaže oprávnenú osobu podieľať sa na financovaní právnej pomoci sumou zodpovedajúcou 20% nákladov na právnu pomoc. Výslovne sa ustanovuje, že uvedená výnimka sa vzťahuje len na podmienku posúdenia materiálnej núdze, a teda na posúdenie zvyšných podmienok pre nárok na poskytnutie právnej pomoci zostáva nedotknuté. Zároveň sa ustanovuje, že aj na režim podľa § 6a sa primerane použije ustanovenie § 6 ods. 2.

Výška hradenej sumy bude závislá od formy poskytovania právnej pomoci v každom jednotlivom prípade. V prípade poskytovania právnej pomoci formou zastupovania v konaní pred súdom prvého a vyššieho stupňa prostredníctvom určeného advokáta, alebo pracovníka centra určí centrum výšku spoluúčasti podľa § 14a a 14b vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb s ohľadom na povahu veci. V prípade, že sa rozhodne určený advokát, alebo centrum využiť vo veci aj riadny, alebo mimoriadny opravný prostriedok, vyzve centrum oprávnenú osobu doplatiť sumu spoluúčasti osobitným rozhodnutím. Je teda zrejmé, že v prvom rozhodnutí sa bude výška finančnej účasti určovať pre konanie na súde v prvom stupni.

V prípade, že centrum rozhodne o poskytovaní právnej pomoci formou sprostredkovania mediácie, sa stanovuje výška spoluúčasti v rozsahu 20 % odmeny mediátora, ktorá by mu patrila podľa § 2 ods. 1 písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR o odmene mediátora za výkon mediácie v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, ak by došlo k uzavretiu dohody, ktorá je výsledkom mediácie. Spoluúčasť oprávnenej osoby však prichádza do úvahy iba vtedy, ak by podľa vyhlášky mediátorovi vznikol nárok na odmenu, to znamená ak by došlo prinajmenšom k uzavretiu dohody o začatí mediácie.

Výslovne sa ustanovuje, že povinnosť úhrady finančnej účasti oprávnenej osoby zaniká splnením, a to aj pre prípad zmeny v osobe advokáta alebo mediátora podľa § 5d ods. 2.

V osobitných prípadoch, kedy finančná situácia neumožňuje oprávnenej osobe stanovenú výšku sumu spoluúčasti uhradiť jednorázovo, zavádza sa možnosť dohodnúť po predchádzajúcej komunikácii s oprávnenou osobou a stanoviť primeraný splátkový kalendár. Navrhovaná právna úprava predpokladá, že centrum bude splátkový kalendár využívať vždy, keď na strane oprávnenej osoby budú najmä okolnosti odôvodňujúce jej ťaživú situáciu. Navrhuje sa, aby proti tomuto rozhodnutiu nebolo možné podať opravný prostriedok, keďže ide len o stanovenie výšky spoluúčasti. Navrhovaná právna úprava súčasne predpokladá, že pri stanovení splátkového kalendára sa centrum vždy dohodne s oprávnenou osobou.

Ak oprávnená osoba spoluúčasť, prípadne dohodnutú splátku v stanovenej lehote neuhradí, Centrum vydá rozhodnutie o odňatí poskytovania právnej pomoci.

Spoluúčasť bude z dôvodu procesnej ekonómie oprávnená osoba uhrádzať priamo centru, určenému advokátovi alebo určenému mediátorovi, a to v závislosti od formy poskytnutej právnej pomoci.

§ 6b

V odseku 1 sa zavádza možnosť centra priznať právnu pomoc bezplatne aj v prípadoch, keď príjem osoby prevyšuje 1,4-násobok a zároveň nepresahuje 1,6- násobok životného minima.

V odseku 2 sa zachováva s ohľadom na poznatky z aplikačnej praxe generálne pravidlo zmiernenia tvrdosti zákona, zmyslom ktorého je umožniť centru priznať právnu pomoc aj osobám, ktoré vôbec nespĺňajú podmienky materiálnej núdze.

K bodu 21 (§ 7 ods. 2 písm. d))

Legislatívno-technická a vecná úprava. V súvislosti so zrušením zákona o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností sa navrhuje nové znenie, podľa ktorého sa pri posudzovaní osoby budú brať do úvahy ďalšie príjmy fyzických osôb podľa osobitných predpisov po odpočítaní dane z príjmu.

K bodu 22 (poznámka pod čiarou k odkazom 10, 11, 12 a 14)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 23 (§ 7 ods. 3 písm. f))

Štipendium v doktorandskom študijnom programe v dennej forme štúdia značne presahuje sumu materiálnej núdze, preto sa zaraďuje do zoznamu príjmov, ktoré sa považujú za príjem podľa tohto zákona. Z poznatkov aplikačnej praxe vyplynulo, že na rozdiel od iných štipendií by malo byť doktorandské štipendium na účely tohto zákona posudzované odlišne. Ostatné druhy štipendií tým nie sú dotknuté.

K bodu 24 (§ 7 ods. 4)

Návrh vychádza z aplikačnej praxe. Prehodnocovanie príjmov každých 6 mesiacov bolo neefektívne a predstavovalo v praxi zbytočnú a nadmernú administratívnu záťaž centra. Zákon pritom obsahuje povinnosť oprávnenej osoby oznámiť zmenu príjmovej situácie centru do 8 dní pod hrozbou sankcie odňatia poskytovania právnej pomoci.

K bodu 25 (§ 10 ods. 1)

Navrhovaná právna úprava má za cieľ dosiahnuť, aby sa počet vyžadovaných dokladov obmedzil na minimum. Nakoľko sa zavádza povinnosť štátnych orgánov, obcí, notárov a iných právnických a fyzických osôb disponujúcich informáciami o príjmovej a majetkovej situácii žiadateľa poskytovať centru súčinnosť, predpokladá sa vytvorenie mechanizmov, ktoré operatívne zabezpečia pre centrum potrebné informácie. Tým bude možné obmedziť počet dokladov vyžadovaných od žiadateľa.

K bodu 26 (§ 10 ods. 5)

Odstránenie dvojkoľajnosti v systéme prístupu k právnej pomoci v občianskom súdnom konaní znamená, že centrum bude jediným orgánom, ktorý môže žiadateľovi ustanoviť advokáta na zastupovanie. Odpadá teda možnosť, aby sa neúspešný žiadateľ obrátil so žiadosťou o ustanovenie advokáta na súd, ktorý mal možnosť rozhodnúť o ustanovení advokáta aj žiadateľovi, ktorý nespĺňal podmienky centra. Keďže právo na právnu pomoc patrí medzi základné práva, zavádza sa možnosť preskúmať neprávoplatné rozhodnutie centra o poskytnutí právnej pomoci súdom. Zároveň sa odstráni nepriaznivý stav, kedy jediným opravným prostriedkom voči rozhodnutiu centra bolo súdne preskúmanie právoplatného rozhodnutia, ktoré vyžaduje povinné zastúpenie advokátom. Miestne príslušný na rozhodnutie o opravnom prostriedku bude niektorý z troch navrhovaných krajských súdov, čo bude mať za následok efektívne rozhodovanie na základe rýchlo ustálenej judikatúry. Centrum bude povinné o tomto náležite poučiť v odôvodnení svojho rozhodnutia.

K bodu 27 (§ 10 ods. 6)

Navrhuje sa vypustiť odsek 6, pretože v ňom obsiahnutá právna úprava sa presúva do ustanovenia nového § 5b, ktorý bude komplexne upravovať formy poskytovania právnej pomoci.

K bodu 28 (§ 10 ods. 7)

Zavádza sa prísnejšia právna úprava vo vzťahu k možnosti centra odňať poskytovanie právnej pomoci. Osobitne sa vymedzuje, že centrum bude oprávnené poskytovanie právnej pomoci odňať aj v prípade, ak bol nárok priznaný aj na základe nepravdivých alebo neúplných údajov.

K bodu 29 (§ 11a)

Navrhovateľ považuje mediáciu za kľúčový inštitút riešenia právnych sporov. Vytvára sa priestor pre centrum sprostredkovať oprávnenej osobe riešenie jej právneho sporu prostredníctvom mediácie.

Centrum bude oprávnené určiť za mediátora aj zamestnanca centra, pokiaľ je zapísaný v zozname mediátorov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Tomuto zamestnancovi odmena za vykonanie mediácie nepatrí. Uvedené však nemá vplyv na povinnosť oprávnenej osoby podľa § 6a uhradiť centru spoluúčasť. O odmene bude rozhodovať centrum.

Zavádza sa úprava, podľa ktorej bude mediátor povinný informovať centrum bez zbytočného odkladu a to písomne centrum o skončení mediácie. Na žiadosť centra bude mediátor povinný bez zbytočného odkladu centrum informovať aj o aktuálnom stave a priebehu mediácie. Zavádza sa povinnosť centra vyzvať oprávnenú osobu na uzavretie dohody o začatí mediácie s určeným mediátorom.

K bodu 30 (§ 12)

Po priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci centrum oprávnenú osobu vyzve na uzavretie dohody o poskytovaní právnej pomoci buď priamo s centrom alebo s určeným advokátom v závislosti od formy poskytovanie právnej pomoci a na udelenie plnomocenstva centru alebo určenému advokátovi na zastupovanie v konaní alebo na jednotlivé úkony, ktoré je v rámci poskytovania právnej pomoci nutné vykonať. Súčasťou dohody bude aj súhlas oprávnenej osoby s poskytovaním informácií centru. Pokiaľ ide o výber advokáta, predpokladá sa, že centrum prioritne vyhovie návrhu oprávnenej osoby a ustanoví advokáta, ktorého si sama zvolí. To však neplatí v prípade, že centrum bude mať dôvodné pochybnosti o kvalite advokáta, jeho orientácii v oblasti, do ktorej prípad spadá.

Zavádza sa generálne poňatá povinnosť advokáta bez zbytočného odkladu informovať centrum o výsledku konania, najmä o podaní opravného a mimoriadneho opravného prostriedku. Advokát bude súčasne povinný vždy informovať centrum o skončení zastupovania, pričom na žiadosť centra bude tiež povinný informovať o aktuálnom stave konania. Navrhované znenie má teda za cieľ zabezpečiť vykonateľnosť režimu návratnosti vynaložených finančných prostriedkov pri poskytovaní právnej pomoci.

Zároveň sa odstraňuje nepriaznivý stav, kedy pre protistranu oprávnenej osoby v konaní pred súdom bolo výhodnejšie, ak bola táto zastupovaná centrom, pretože ani v prípade neúspechu v konaní nebola povinná hradiť trovy, keďže podľa súčasnej právnej úpravy centru trovy nepatria. Uvedený stav sa mení, centru bude patriť náhrada vo výške odmeny a náhrada trov ako advokátovi a v prípade úspechu v konaní bude centrum povinné vrátiť oprávnenej osobe uhradenú spoluúčasť (ak ide o oprávnenú osobu podľa § 6a).

K bodu 31 (§ 13 ods. 2)

Zavádza sa povinnosť oprávnenej osoby poskytovať súčinnosť aj centrom určenému mediátorovi.

K bodu 32 (§ 13 ods. 3)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 33 (§ 14 ods. 1 písm. a))

Zavádza sa nový dôvod odňatia poskytovania právnej pomoci, ktorý spočíva v skutočnosti, že oprávnená osoba neposkytne súčinnosť aj mediátorovi určenému centrom.

K bodu 34 (§ 14 ods. 1)

Vkladá sa nové znenie písmen b) a c), ktorého cieľom je spresniť dôvody odňatia poskytovania právnej pomoci.

K bodu 35 (§ 14 ods. 2)

Odňatie poskytovania právnej pomoci je zásahom do základného práva oprávnenej osoby, zavádza sa možnosť preskúmať neprávoplatné rozhodnutie centra súdom. Zároveň sa odstráni nepriaznivý stav, kedy jediným opravným prostriedkom voči rozhodnutiu centra bolo súdne preskúmanie právoplatného rozhodnutia, ktoré vyžaduje povinné zastúpenie advokátom.

K bodu 36 (§ 14 ods. 3)

S ohľadom na zrušenie možnosti súdu ustanoviť za zástupcu centrum alebo advokáta sa navrhuje vypustenie odseku 3, ktorý sa navrhovanou zmenou stane obsolentným.

K bodu 37 (§ 14a)

Navrhuje sa právna úprava, kedy oprávnená osoba bude mať povinnosť vrátiť centru v plnej výške náklady vynaložené na trovy právneho zastúpenia, rovnako tak aj náklady súvisiace so zabezpečením dokladov podľa § 5c písm. a) a b). Takáto situácia nastane, ak fyzická osoba, ktorá žiadala o poskytnutie právnej pomoci zatajila informácie, na základe ktorých by bolo neposkytnutie právnej pomoci.

K bodu 38 (§ 15)

Navrhovaná právna úprava má za cieľ jednoznačne upraviť režim návratnosti vynaložených finančných prostriedkov pri poskytovaní právnej pomoci.

V súlade s režimom Občianskeho súdneho poriadku sa ustanovuje, že ak súd prizná oprávnenej osobe náhradu trov konania, nebude môcť oprávnená osoba v rozsahu pohľadávky na náhrade trov právneho zastúpenia s pohľadávkou nakladať. Advokát bude oprávnený túto pohľadávku vymáhať na vlastný účet v mene oprávnenej osoby a až okamihom jej úspešného vymoženia sa pohľadávka bude považovať za postúpenú na advokáta; to nebude platiť vo výške, v ktorej advokátovi oprávnená osoba zaplatila finančnú účasť podľa § 6a ods. 4. V prípade úspechu pritom advokátovi patrí plná tarifná odmena podľa ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

Odsek 2 reaguje na situáciu, kedy súd účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia vôbec neprizná. Navrhovaná právna úprava ustanovuje, že ak si advokát uplatnil riadne a včas právo na trovy právneho zastúpenia, patrí mu, napriek tomu, že súd trovy vôbec nepriznal, odmena podľa zníženej tarify (§ 14a a 14b vyhlášky č. 655/2004 Z. z.). Ak si však advokát právo na trovy právneho zastúpenia v súdnom konaní neuplatnil riadne a včas, právo na zaplatenie odmeny mu nevznikne.

Podľa odseku 3 ak po právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania advokát preukáže, že pohľadávku podľa odseku 1 preukázateľne nevymohol od osoby, ktorej bola náhrada týchto trov uložená, je oprávnený požiadať o vyúčtovanie odmeny podľa osobitného predpisu zníženej o výšku finančnej účasti podľa § 6a ods. 4, centrum. Advokát je v tomto prípade povinný predložiť centru kópiu rozhodnutia súdu.

K bodu 39 (§ 17 ods. 1 písm. b))

Rozširuje sa možnosť fyzickej osoby podať žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore aj prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.

K bodu 40 (§ 17 ods. 3)

Navrhuje sa výnimka z poskytovania právnej pomoci v prípade, ak o uznanie alebo výkon cudzieho rozhodnutia o výživnom alebo o výkon rozhodnutia slovenského súdu o výživnom požiadala fyzická osoba mladšia ako 21 rokov prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (bližšie viď odôvodnenie k bodu 45).

K bodu 41 (§ 18 ods. 4)

Na rozdiel od platného právneho stavu sa navrhuje, aby proti neprávoplatnému rozhodnutiu o žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore bol prípustný opravný prostriedok podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Uvedená zmena reaguje na potrebu reflektovania skutočnosti, že centrum aj v tomto prípade rozhoduje o základnom ľudskom práve. Preto sa navrhuje, aby proti takémuto rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie, o ktorom rozhodne príslušný súd. Ide teda o zabezpečenie garancie prístupu súdu, pokiaľ ide o otázku preskúmania správnosti a zákonnosti rozhodnutia vydaného centrom.

Zároveň sa odstráni nepriaznivý stav, kedy jediným opravným prostriedkom voči rozhodnutiu centra bolo súdne preskúmanie právoplatného rozhodnutia, ktoré vyžaduje povinné zastúpenie advokátom.

K bodu 42 (§ 18 ods. 5)

Zavádza sa právna úprava, podľa ktorej centrum v rozhodnutí, ktorým prizná nárok na poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore, zároveň určí formu poskytnutia právnej pomoci. Zmena vecne súvisí s rozšírením foriem poskytovania právnej pomoci centrom.

K bodu 43 (§ 19)

Zavádza sa úpravu, ktorá rieši poskytnutie právnej pomoci v cezhraničných sporoch podľa § 17 týkajúcich sa vyživovacej povinnosti fyzickej osoby mladšej ako 21 rokov, ktorá je žiadateľom o právnu pomoc podľa tohto zákona, vrátane určovania rodičovstva, s ktorým je konanie o určenie výživného spojené. Nové ustanovenie zavádza úpravu, podľa ktorej sa právna pomoc poskytne len v prípade, ak žiadateľovi nemôže poskytnúť právnu pomoc Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže alebo ak žiadateľ nemôže konať pred súdom bez právnej pomoci. Nebude sa pritom skúmať splnenie podmienok podľa § 17 ods. 1 písm. c) až e).

Vylúčenie poskytnutia právnej pomoci centrom je v tomto prípade legitímne, pretože ochrana práv takejto osoby bude zaručená právnou pomocou zo strany Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Nariadenie č. 4/2009 umožňuje členskému štátu „vyhnúť" sa poskytovaniu právnej pomoci (čl. 44 ods. 3), ak „konanie v tomto členskom štáte umožňuje účastníkom konať bez potreby právnej pomoci a ústredný orgán poskytuje potrebné služby bezplatne".

Ak jedna z týchto dvoch podmienok nie je splnená, právna pomoc sa musí poskytnúť, avšak u dieťaťa mladšieho ako 21 rokov (čl. 46) sa poskytuje bez akýchkoľvek podmienok (skúmanie ekonomickej odkázanosti, úspešnosť sporu, a pod), z toho dôvodu je potrebné vylúčiť uplatnenie ustanovení týkajúcich sa podmienenia nároku skúmaním týchto skutočností.

To znamená, že ak žiadateľa nezastupuje Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (z akéhokoľvek dôvodu; oprávnený v cudzine nemá povinnosť uplatňovať svoj nárok cez Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže alebo ak ho aj zastupuje, avšak počas zastupovania by sa ukázalo, že nemožno viesť konanie v SR bez potreby právnej pomoci (žiadateľ je výživou povinná osoba alebo iná osoba, na ktorú sa čl. 46 nariadenia nevzťahuje, atď.), nastúpilo by uplatnenie zákona č. 327/2005 Z. z. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže by v takom prípade žiadateľa z cudziny poučilo na potrebu podať žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, resp. mohlo by túto žiadosť postúpiť priamo Centru právnej pomoci (čl. 51 ods. 2 a/ nariadenia).

K bodu 44 (§ 20 ods. 2)

Navrhuje sa, aby proti rozhodnutiu aj proti neprávoplatnému rozhodnutiu centra o rozhodnutí nahradiť centru náklady spojené s poskytnutím právnej pomoci zahraničnou oprávnenou osobou bol prípustný opravný prostriedok v podobe odvolania, o ktorom rozhodne príslušný súd.

Zároveň sa odstráni nepriaznivý stav, kedy jediným opravným prostriedkom voči rozhodnutiu centra bolo súdne preskúmanie právoplatného rozhodnutia, ktoré vyžaduje povinné zastúpenie advokátom.

K bodu 45 (§ 21)

Navrhuje sa, aby na režim poskytovania právnej pomoci v cezhraničných sporoch primerane dopadali všetky relevantné ustanovenia týkajúce sa režimu poskytovania právnej pomoci vo vnútroštátnych sporoch. Pôjde napríklad o režim finančné účasti na poskytovaní právnej pomoci, ďalej režim návratnosti vynaložených finančných prostriedkov a pod.

Pritom bude platiť pravidlo, že relevantné ustanovenia sa však použijú len vtedy, ak zákon nebude v § 16 až 20 ustanovovať inak.

K bodu 46 (§ 23 ods. 1 písm. d))

Upresňuje sa dikcia písmena d) odkazom na ustanovenie § 5b, ktoré bližšie vymedzuje formy poskytovania právnej pomoci centrom pre prípady poskytnutie právnej pomoci tuzemskej oprávnenej osobe v cezhraničnom spore.

K bodu 47 (§ 23 ods. 2)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 48 (§ 23 ods. 3)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 49 (§ 24a písm. d))

Navrhuje sa zaviesť nová podmienka poskytnutia právnej pomoci pre prípad azylovej veci, ktorá spočíva v posudzovaní stavu materiálnej núdze žiadateľa.

K bodu 50 (§ 24b ods. 1)

Navrhuje sa legislatívno-technická úprava, pričom sa súčasne ustanovuje, že ministerstvo vnútra bezodkladne doručí žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci centru.

K bodu 51 (§ 24b ods. 4)

Zavádza sa povinnosť centra skúmať aj stav materiálnej núdze žiadateľa, okrem prípadu, že fyzická osoba mala bezprostredne pred vydaním rozhodnutia podľa § 24a písm. c) na území Slovenskej republiky povolený pobyt.

K bodu 52 (§ 24b ods. 8)

Výslovne sa ustanovuje, že ak centrum poskytlo právnu pomoc v azylovej veci po splnení podmienok ustanovených v ustanovení § 24a, nárok na právnu pomoc trvá aj po zrušení rozhodnutia podľa § 24a písm. c).

Z uvedeného je zrejmé, že ak bude zrušené rozhodnutie, nebude to mať za následok zánik nároku na právnu pomoc v azylovom konaní a teda žiadateľovi o azyl bude právna pomoc poskytovaná aj v ďalšom administratívno-právnom konaní vedeným pred správnym orgánom.

K bodu 53 (§ 24c)

Zavádza sa nová právna úprava, ktorá reaguje na potrebu implementáciu smernice ktorá Právna pomoc v konaní o administratívnom vyhostení Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín.

Ustanovujú sa podmienky poskytnutia právnej pomoci v konaní o administratívnom vyhostení, ktoré musí osoba splniť kumulatívne. Osoba musí byť cudzincom krajiny, musí požiadať o poskytnutie právnej pomoci, nemá zástupcu na konanie, v ktorom žiada o poskytnutie právnej pomoci, nachádza sa v materiálnej núdzi a existuje rozhodnutie Úradu hraničnej a cudzineckej polície o administratívnom vyhostení takejto osoby.

Nasledujúce ustanovenia upravujú podmienky a náležitosti žiadosti. Zároveň sa ustanovuje povinnosť štátnych orgánov komunikovať so žiadateľom v jazyku, o ktorom sa predpokladá, že mu táto osoba rozumie.

Ďalej sa ustanovuje, že centrum vykoná neodkladné úkony právnej pomoci a to aj pre prípad, že žiadosť nie je úplná, najmä podá opravný prostriedok proti rozhodnutiu podľa odseku 1 písm. e). Ak však žiadateľ žiadosť nedoplní v určenej lehote, zastúpenie centra/určeného advokáta zaniká. O takomto zániku má centrum povinnosť žiadateľa upovedomiť.

Podmienku podľa ods. 1 písm. d) centrum bude skúmať len v prípade, ak fyzická osoba mala bezprostredne pred vydaním rozhodnutia podľa písm. ods. 1 e) na území Slovenskej republiky povolený pobyt.

V prípade, ak si žiadateľ zvolí vlastného právneho zástupcu na konanie, v ktorom požiadal o poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona, takýto úkon sa považuje za späťvzatie žiadosti.

Pokiaľ bol žiadateľ vyhostený, advokát alebo centrum sú oprávnení vziať podaný opravný prostriedok späť.

Výslovne sa ustanovuje, že ak centrum poskytlo právnu pomoc v konaní o administratívnom vyhostení, nárok na právnu pomoc trvá aj po zrušení rozhodnutia Úradu hraničnej a cudzineckej polície o administratívnom vyhostení súdom.

Z uvedeného je zrejmé, že ak bude zrušené rozhodnutie o administratívnom vyhostení, nebude to mať za následok zánik nároku na právnu pomoc v konaní o administratívnom vyhostení a teda cudzincovi bude právna pomoc poskytovaná aj v ďalšom administratívno-právnom konaní vedeným pred správnym orgánom.

K bodu 54 (§ 24d)

Ustanovuje sa primerané použitie právnej úpravy poskytovania právnej pomoci aj na konania upravené v ustanoveniach § 24a až 24c.

K bodu 55 (§ 25)

Navrhuje sa nové znenie § 25. Upravuje sa subsidiárne použitie správneho poriadku na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a s tým súvisiacich nárokov, napr. podľa § 5d ods. 2, § 6a ods. 3. Zavádza sa povinnosť štátnych orgánov, obcí, notárov, rovnako aj právnických a fyzických osôb, ktoré vedú evidenciu osôb a majetku, oznámiť centru na jeho písomnú žiadosť bezodplatne všetky údaje potrebné na účely rozhodovania podľa tohto zákona.

Zavádza sa generálna povinnosť súčinnosti, ktorej zmyslom je naplnenie cieľa právnej úpravy a to zabezpečenie plnohodnotných informácií na účely rozhodovania o poskytovaní právnej pomoci. Uvedené ustanovenie má vecný súvis aj s povinnosťou centra pri posudzovaní nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa možností zadovážiť údaje a podklady, ktoré majú menované osoby k dispozícii.

Povinnosť poskytnúť centru potrebné údaje, listiny a iné veci na účely rozhodovania centra sa zavádza aj pre iné právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré takýmito údajmi disponujú. Centrum je povinné riadne zabezpečiť ochranu údajov, listín a iných vecí pred zničením, stratou, poškodením a zneužitím a bezodkladne ich vrátiť osobám, ktoré ich poskytli, ak už nie sú potrebné na účely rozhodovania podľa tohto zákona. To platí aj pre poisťovne, pokiaľ ide o oznamovanie poskytnutia poistného plnenia zo životného poistenia žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci vrátane jeho výšky. Uvedené údaje sa budú poskytovať na žiadosť centra a bezodplatne.

Osoby podľa odsekov 2 až 4 budú povinné poskytnúť centru súčinnosť bez zbytočného odkladu.

Nová právna úprava explicitne vymedzuje aj vzájomnú súčinnosť centra s Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, ktoré majú navzájom spolupracovať a to pri žiadostiach o poskytnutie právnej pomoci vo veciach vyživovacej povinnosti.

K bodu 56 (§ 25b)

Prechodné ustanovenie rieši v súvislosti so zriadením rady centra povinnosť predsedu Slovenskej advokátskej komory, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR a verejného ochranca práv navrhnúť ministrovi spravodlivosti členov rady a to v lehote najneskôr do 28. februára 2012.

V odseku 2 sa upravuje režim postupovania centra pre prípad, ak bolo podľa doterajších procesných predpisov ustanovené za zástupcu v konaní pred súdom, pričom pri prehodnocovaní nároku na poskytnutie právnej pomoci sa bude postupovať podľa predpisov účinných od 1. januára 2012. Pri prehodnocovaní bude centrum postupovať podľa ustanovenia § 7 ods. 4 navrhovanej právnej úpravy, pričom lehota 12 mesiacov sa bude počítať od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd ustanovil centrum za zástupcu. Konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa predpisov účinných od 1. januára 2012.

K bodu 57 (§ 26 písm. e))

V súvislosti s rozšírením pôsobnosti zákona aj na poskytovanie právnej pomoci v konaní o administratívnom vyhostení sa ustanovuje, že všeobecne záväzný právny predpis ministerstva upraví aj vzor žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v konaní o administratívnom vyhostení podľa § 24c ods. 2.

K bodu 58 (§ 27)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s prijatím Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

K bodu 59 (Príloha)

Z rovnakého dôvodu, aký je uvedený v odôvodnení k bodu 42, sa z nadpisu prílohy zákona vypúšťa slovné spojenie označujúce Európske spoločenstvá.

Vzhľadom na implementáciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, sa táto dopĺňa do nasledujúceho bodu prílohy v požadovanom znení (vrátane označenia vydania v Úradnom vestníku Európskej únie).

K Čl. II

(novela zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov)

K bodu 1 (§ 30)

S ohľadom na zmenu koncepčného prístupu ohľadom poskytovania právnej pomoci centrom sa navrhuje, aby právnu pomoc v podobe ustanovovania advokáta zabezpečovalo iba centrum právnej pomoci.

Súd bude podľa navrhovanej právnej úpravy oprávnený účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého budú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, iba odkázať na Centrum právnej pomoci. Zároveň sa ustanovuje zákonná povinnosť súdu poučiť účastníka o možnosti poskytnutia právnej pomoci zo strany Centra právnej pomoci.

Navrhovaná právna úprava predpokladá, že v prípade odkázania účastníka na Centrum právnej pomoci bude tomuto účastníkovi poskytnutá kvalifikovaná právna pomoc omnoho rýchlejšie, ako tomu bolo doteraz zo strany súdov. Centrum právnej pomoci bude navyše oprávnené poskytnúť aj tzv. predbežnú právnu pomoc, čím bude možné zamedziť vzniku ujmy na strane účastníka súdneho konania (napr. v prípade nevyhnutnosti podať návrh na nariadenie predbežného opatrenia a pod.).

K bodu 2 (§ 31 ods. 2)

Z dôvodu navrhovaných zmien v bode 1 sa ustanovenie vypúšťa ako nadbytočné. Súčasne sa vypúšťa označenie odseku 1.

K bodu 3 (§ 31a ods. 2)

Z dôvodu navrhovaných zmien v bode 1 sa navrhuje nové znenie ustanovenia.

K bodu 4 (§ 137)

Navrhuje sa, aby sa za trovy konania považovali aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní pred súdom podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom sa pritom rozumie najmä zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. V súlade s navrhovanou dikciou zákona č. 327/2005 Z. z. bude aj centru patriť náhrada za zastupovanie oprávnenej osoby pred súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb.

K bodu 5 (§ 140 ods. 2)

Z dôvodu navrhovaných zmien v bodoch 1 a 2 sa navrhované ustanovenie vypúšťa ako nadbytočné.

K bodu 6 (§ 149 ods. 2)

V súlade s novou dikciou § 15 v článku I sa navrhuje nové znenie § 149 ods. 2. V prípade ak bude pred súdom zastupovať centrum alebo advokát určený centrom, bude sa na rozhodovanie o trovách právneho zastupovania vzťahovať ustanovenie § 15 zákona č. 327/2005 Z. z.

K bodu 7 (§ 151 ods. 8)

S ohľadom na novo navrhovanú dikciu § 15 zákona č. 327/2005 Z. z. a § 149 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sa zavádza nová právna úprava, podľa ktorej bude mať súd povinnosť vo výroku o náhrade trov konania vyjadriť osobitne trovy právneho zastúpenia a osobitne aj iné trovy, ktorých náhradu prizná účastníkovi. Uvedená právna úprava zároveň umožní presne stanoviť výšku trov, ktoré budú patriť právnemu zástupcovi účastníka a uľahčí tak následné vysporiadanie vzájomných nárokov účastníka a jeho právneho zástupcu.

K bodu 8 (§ 372t)

Z dôvodu vypustenia inštitútu ustanovovania advokátov súdom sa zavádza prechodné ustanovenie, ktorého cieľom je upraviť režim neskončených konaní, v ktorých súd za zástupcu ustanovil advokáta, sa dokončia podľa ustanovení doterajších predpisov, ktoré sú v súčasnosti predmetom derogácie (napr. v neskončených konaniach o trovách rozhodne súd, ktorý advokáta ustanovil, tento súd bude mať zároveň právo posúdiť, či trvajú podmienky ustanovenia advokáta, a pod.).

K Čl. III

(novela zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov)

K § 87

V súvislosti s rozšírením pôsobnosti centra sa navrhuje zmena dikcie § 87 ods. 2 a 3 zákona o advokácii, podľa ktorej bude Slovenská advokátska komora v závislosti od odborného zamerania advokátov viesť osobitné zoznamy na účely poskytovanie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. Do zoznamov budú zaradení všetci advokáti s tým, že ich rozdelenie podľa odborného zamerania bude uľahčovať prácu centru, ktoré bude podľa okolností prípadu vyberať vzhľadom na uvedené rozdelenie vhodného advokáta, ktorý sa zaoberá problematikou týkajúcou sa konkrétneho prípadu budúceho klienta.

Oblasť odborného zamerania pritom ustanoví predpis komory a bude sa prihliadať na pôsobnosť centra. Osobitne sa uvádza, že komora bude povinná viesť zoznam advokátov na poskytovanie právnej pomoci v azylových veciach a v konaní o administratívnom vyhostení. Zoznamy bude komora zasielať pravidelne ministerstvu a centru.

K Čl. IV

(novela zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov)

K § 14c

Zavádza sa osobitná miestna príslušnosť správnych súdov, ktoré budú podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku rozhodovať o odvolaniach proti rozhodnutiam centra vydaným v konaní o poskytnutí právnej pomoci.

Snahou je zabezpečiť jednotnú judikatúru vo sfére rozhodovania o nárokoch o priznanie právnej pomoci. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o rozhodovanie o základnom ľudskom práve, javí sa ako potrebné založiť príslušnosť troch krajských súdov.

Vzhľadom na organizačnú štruktúru centra a jeho územnú pôsobnosť sa navrhujú ako súdy s osobitnou agendou Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Banskej Bystrici a Krajský súd v Košiciach.

K Čl. V

(novela zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii v znení neskorších predpisov)

K bodu 1 (§ 4 ods. 3 a 4)

ods. 3

Explicitne sa ustanovuje, že mediátor má nárok na odmenu za výkon mediácie. V súlade s charakterom a povahou mediácie ako prostriedku mechanizmu mimosúdneho riešenia sporov súkromnoprávneho charakteru, sa vymedzuje, že mediátorovi patrí odmena dohodnutá medzi ním a osobami zúčastnenými na mediácií. Zákonodarca si vyhradil, že zákon môže ustanoviť inú úpravu odmeňovania. V tejto súvislosti sa ustanovuje, že ak bol mediátor určený centrom podľa osobitného predpisu, patrí mu odmena ktorú ustanovuje zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii.

ods. 4

V súlade s novo navrhovanou koncepciou činnosti centra sa ustanovuje, že podmienky výkonu mediácie v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi ustanoví zákon č. 327/2005 Z. z.

Podmienkami výkonu mediácie sa rozumejú najmä podmienky určenia mediátora centrom, ktoré v plnom rozsahu rešpektujú súkromnoprávnu povahu a atribút dobrovoľnosti výkonu mediácie. Z tohto dôvodu je potrebné túto a ďalšie podmienky expressis verbis ustanoviť v zákone č. 327/2005 Z. z., ktorý je v tomto prípade svojou povahou lex specialis.

V rovine legislatívno-technickej sa odsek 3 označuje ako odsek 4 a vkladá sa poznámka pod čiarou k odkazu 4c.

K bodu 2 (§ 6)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novelizačným bodom 1.

K bodu 3 (§ 15a)

Vkladá sa splnomocňovacie ustanovenie, ktoré zakotvuje že výšku odmeny mediátora za výkon mediácie v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi podľa osobitného predpisu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti. To isté platí aj pokiaľ ide o spôsob jej určenia. Obdobne, ako je to v prípade advokátov, vyhláška ministerstva ustanoví výšku a spôsob určenia odmeny mediátorov, pričom budú reflektované jednotlivé štádia výkonu mediácie.

K Čl. VI

(novela zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov)

K bodu 1 (§ 40 ods. 3)

V súvislosti so zavedením povinnosti poisťovne oznámiť centru na jeho písomnú žiadosť bezodplatne výplaty poistných plnení zo životného poistenia žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci sa v § 40 ods. 3 zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov vkladá nové písmeno, ktorého ustanovuje, že za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa nebude považovať ani poskytnutie predmetnej informácie centru. Ide o zosúladenie s novonavrhovaným ustanovením § 25 ods. 3 zákona č. 327/2005 Z. z.

V rovine legislatívno-technickej sa mení označenie písmen a vkladá nový odkaz a poznámka pod čiarou.

K bodu 2 (§ 99)

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyvolanú prijatím a nadobudnutím účinnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

K bodu 3 (príloha č. 2)

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyvolanú prijatím a nadobudnutím účinnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

K Čl. VII

(novela zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov)

K § 11 ods. 6

Navrhuje sa priama novelizácia zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) z dôvodu zavedenia povinnosti súčinnosti zo strany daňových orgánov. Z tohto dôvodu sa výslovne ustanovuje, že porušením daňového tajomstva nebude ani poskytovanie údajov centru na účely rozhodovania podľa zákona č. 327/2005 Z. z.

K Čl. VIII

(splnomocňovacie ustanovenie na vyhlásenie úplné znenie zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej v znení neskorších predpisov)

Vzhľadom na rozsah a povahu navrhovaným zmien a doplnení uskutočnených v čl. I. sa predseda Národnej rady Slovenskej republiky splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov vyhlásil úplné znenie zákona č. 327/2005 Z. z.

K Čl. IX

Ustanovuje sa účinnosť zákona.

V Bratislave, 8. júna 2011

Iveta Radičová v.r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Lucia Žitňanská v.r.

ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky 


Najprávo.sk - právny informačný systém pre odborníkov a širokú verejnosť