385/2000 Z. z.
1.6. 2020, 18:57 | najpravo.skDôvodová správa k pôvodnému zneniu zákona č. 385/2000 o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov
I. Všeobecná časť
Otázky postavenia sudcov, prísediacich a justičných čakateľov v súdnictve Slovenskej republiky upravuje zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch, zákon č. 412/1991 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov v znení neskorších predpisov a zákon č. 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1993 Z. z. Na vzťahy vyplývajúce z funkcie sudcu sa tiež vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch, ak osobitné zákony neustanovujú inak.
Právna úprava postavenia sudcov a prísediacich, ako i právna úprava kárnej zodpovednosti sudcov (koncipovaná v období po novembri 1989) čiastočne už zohľadňuje ich kvalitatívne nové postavenie v demokratickej spoločnosti, vychádzajúc z konštitúcie súdov a ich právomoci tak, aby sa právo na súdnu ochranu ako základný spôsob ochrany subjektívnych práv a občianskych slobôd a tiež ako jeden zo základných prvkov právneho štátu skutočne realizovalo v súlade s medzinárodnými normami.
Doterajšia platná úprava činnosti súdov a postavenia sudcov však nedostatočne diferencuje oblasť kompetencií správy súdov a oblasť postavenia sudcov ako ústavných činiteľov. Výber a kariéra (funkčný postup sudcov) musí vychádzať zo zohľadnenia jeho budúceho ústavného postavenia v mocenských orgánoch štátu, kvalifikácie, bezúhonnosti a schopností jednotlivého sudcu, ktorý posúdi orgán nezávislý na výkonnej moci. Postupy pri hodnotení sudcov musia byť transparentné, nezávislé a neovplyvniteľné neobjektívnymi alebo nezistiteľnými kritériami. O takú právnu úpravu v súlade s Odporúčaním Výboru ministrov Rady Európy č. R/94/12 o nezávislosti, efektívnosti a úlohe sudcov sa usiluje predkladaný návrh, zakotvujúci výberové konanie na obsadenie funkcie sudcu a hodnotenie sudcov za účasti sudcovských rád.
Predkladaný návrh zákona upravuje postavenie sudcov a prísediacich, pričom základnú úpravu postavenia a prípravy justičných čakateľov a úpravu organizácie a správy súdov ponecháva budúcim samostatným právnym predpisom. S ohľadom na vyčlenenie Zákonníku práce iba na úpravu súkromných zamestnaneckých pomerov sa predpokladá, že justiční čakatelia budú začlenení do režimu štátno-služobného pomeru.
Návrh zákona o súdoch vychádza zo skutočnosti, že štátna moc v zavedených tradičných demokraciách je koncipovaná na princípe trojdelenia moci a to zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci. V tomto ohľade je naše súdnictvo koncipované ako tretia, Ústavou zaručená moc v štáte, ktorá garantuje existenciu právneho štátu, dodržiavanie princípov zákonnosti tak štátnymi orgánmi, ako aj fyzickými a právnickými osobami. Princíp nezávislosti súdov a sudcov návrh zákona posilňuje, čím sa vytvárajú záruky zabezpečenia princípov výstavby súdov spočívajúcich vo vylúčení možnosti priameho zasahovania štátnych a politických orgánov do rozhodovacej činnosti súdov.
Dôležitou garanciou sudcovskej nezávislosti je hmotné zabezpečenie sudcu na základe zákona, a to nielen počas aktívneho výkonu sudcovskej funkcie, ale aj v prípade choroby a pre obdobie po ukončení výkonu funkcie. Predkladaný návrh tieto otázky rieši v súlade s Európskou chartou o zákone pre sudcov tak, že výška základného platu zodpovedá platu ústavného činiteľa - poslanca a že zohľadňuje tiež dĺžku výkonu funkcie, charakter povinností v závislosti od pôsobenia na určitom stupni súdu ako aj funkčné zaradenie v hierarchii vyšších súdnych funkcií.
Zákon rieši i postavenie prísediacich, ktorí v súdnom konaní reprezentujú občiansku kontrolu výkonu súdnictva účasťou prísediacich z radov občanov v rozhodovacom procese súdov. Výber prísediacich sa zveruje do pôsobnosti príslušných zastupiteľstiev. Vychádza sa z predpokladu, že za výber osôb do funkcie prísediacich zodpovedajú občania prostredníctvom svojich zastupiteľských orgánov, pričom sa utvárajú aj zákonné podmienky pre konštituovanie senátov pre rozhodovanie v pracovnoprávnych veciach na princípe tripartity.
Z uvedených dôvodov predkladateľ pristúpil k úplnej rekodifikácii zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov a tiež zákona č. 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov v znení neskorších predpisov a ďalej zákona č. 412/1991 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov v znení neskorších predpisov a predkladá návrh zákona, v ktorom sú zapracované skúsenosti a poznatky legislatívy a odborníkov z praxe.
Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vo vzťahu k právu EÚ ide o právnu úpravu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Zmluvy o založení Európskej únie v článku 45 o výkone verejnej moči. Predložením návrhu zákona o sudcoch si Slovenská republika plní úlohy, ktoré pre ňu vyplývajú z Národného programu pre prijatie acquis communautaire v časti 1 - krátkodobé priority súdnictva. Predkladaný materiál sa snaží aktívne odstrániť nedostatky, ktoré boli Slovenskej republike vytýkané v Pravidelnej správe Komisie ES z novembra 1998 o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v EÚ. V uvedenej správe, v jej všeobecnej časti 1. Politické kritéria sa Slovensku vytýka neriešenie otázky nezávislosti sudcov. Pojem "nezávislosť sudcov" vymedzuje Komisia ES v posudku Komisie k žiadosti Slovenska o členstvo v Európskej únii v časti 1. 1., kde konštatuje, že je potrebné nahradiť voľbu sudcov na štvorročné obdobie voľbou na doživotie a posilnenie záruk nezávislosti sudcov v zmysle medzinárodných dokumentov (najmä Odporúčanie Výboru pre ľudské práva OSN z novembra 1995).
Návrh zákona prerokovala Rada hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 26. mája 2000 a nemala k nemu zásadné pripomienky.
S účinnosťou časti návrhu zákona sa uvažuje od 1. 1. 2001. Účinnosť tej časti návrhu, ktorá má dopad na štátny rozpočet, sa odsúva k 1. 1. 2003.
Návrh má dopad na štátny rozpočet. Kvantifikácie finančného dopadu na štátny rozpočet zo zákona o sudcoch a o zmene a doplnení iných zákonov bol na Ministerstvo financií Slovenskej republiky zaslaný listom zo dňa 17. 8. 1999. Finančné nároky boli prejednané medzi Ministerstvom spravodlivosti SR a Ministerstvom financií SR na spoločných zasadnutiach v rokoch 1999 a 2000. V stanovisku MF SR zo dňa 19. 5. 2000 je konštatované, že kvantifikácia finančných dôsledkov boli prerokované na spoločnom stretnutí dňa 10. 5. 2000 a odbor štátneho rozpočtu sa s predloženou kvantifikáciou stotožnil. Na základe odporúčania MF SR bola kvantifikácia prepracovaná tak, aby zohľadnila priemerný plat sudcu po uskutočnenej valorizácii k 1. 4. 2000. Predkladaný návrh nemá nároky na pracovné sily, na organizačné zabezpečenie ani na zamestnanosť.
I. Osobitná časť
K§1
Toto ustanovenie upravuje predmet zákona. Nakoľko v tomto zákone ide o úpravu štatusových práv a povinností, resp. právnych vzťahov nižšie vymenovaných subjektov, návrh sa nezaoberá inštitútmi, ktoré sú vlastné organizácii a správe súdov (napr. právomoci predsedov súdov, zákonný sudca, rozvrh práce a súdne prázdniny). Návrh zákona o sudcoch sa opiera o generálne splnomocňujúce ustanovenie článku 148 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého postavenie, práva a povinnosti sudcov ustanoví zákon. Obdobne aj druhý odsek rovnakého článku Ústavy generálne splnomocňuje, aby sa prostredníctvom zákonnej formy upravil spôsob ustanovovania prísediacich z radov občanov.
Osobitným predmetom tohto zákona nie sú právne vzťahy justičných čakateľov. Uvedené vzťahy ako i právna úprava ich prípravnej služby budú riešené navrhovaným zákonom o štátnej službe, ktorý sa v súčasnosti pripravuje tiež na ústavné rokovanie.
K § 2
Ustanovenia vyplývajú z či. 141, 142 ods. 2 a 3 a či. 144 Ústavy SR a vyjadrujú základné princípy výkonu nezávislého súdnictva nezávislým sudcom. V § 2 sa kvalifikuje sudca ako predstaviteľ súdnej moci. Ustanovenie § 2 zároveň zakotvuje a rozpracováva nasledovné princípy a zásady:
a) princíp sudcovskej nezávislosti - sudcovská nezávislosť musí byť zabezpečená rôznymi inštitútmi. V tomto zákone okrem druhého odseku (prísny zákaz ukladania príkazov a plnenia pokynov) je to najmä mechanizmus striktného určenia kogentných a vopred daných platových náležitostí (zákaz fakultatívnych zložiek platu - platieb za lojalitu a plnenie príkazov ako sú napr. odmeny, prémie, osobné ohodnotenia a iné pohyblivé zložky platu zamestnancov), ktorý upevňuje nezávislosť sudcu na inej moci,
b) princíp trojdelenia štátnej moci,
c) zásada kooperácie - prerozdelenie kompetencií pri riadení výkonu súdnictva medzi ústredné orgány štátnej správy súdov a Radu sudcov Slovenskej republiky, sudcovské rady a záujmová združenia sudcov,
d) zásada rizika - riziko výkonu funkcie sudcu má tendenciu sa neustále zvyšovať, jeho konkretizáciou sú ustanovenia § 34 ods. 4 a 5, § 50. Nebezpečný charakter a rizikovú stránku výkonu funkcie sudcu okrem iného zdôrazňuje ustanovenie § 103 ods. 4, ktorý neumožňuje štátu zbaviť sa zodpovednosti za škodu spôsobenú sudcovi,
e) zásada prístupnosti funkcie - zavedenie nového mechanizmu výberového konania,
f) zásada stability - inými slovami povedané je to zásada nemennosti miesta výkonu funkcie bez súhlasu sudcu, ktorá výslovne zakazuje štátu meniť výkon funkcie sudcu bez jeho súhlasu. Je zakotvená v ustanovení § 11 (pridelenie sudcu na výkon funkcie k určitému súdu), § 12 (dočasné pridelenie) a § 14 (preloženie sudcu na iný súd). Uvedená zásada je prelomená okamihom právoplatnosti rozhodnutia disciplinárneho súdu o uložení disciplinárneho opatrenia podľa § 117 ods. 3 písm. b) - preloženie sudcu na iný súd toho istého alebo nižšieho stupňa,
g) zásada práva občana na spravodlivý súdny proces sa premieta najmä v sľubu sudcov v §10 (§8).
K § 3
Ustanovenie vychádza z článku 142 Ústavy Slovenskej republiky. Potvrdzuje a rozpracováva začlenenie laického prvku (alternatívou laického prvku k krajinách anglosaských právnych systémov je existencia porotného systému) do konania. Iba pri rozhodovaní vo veci sú sudcovia a prísediaci navzájom si rovní. Ak ide o veci počas pojednávania alebo mimo výkon funkcie prísediaceho, nie je možné zachovať alebo vytvoriť adekvátnu rovnosť so štatusovými právami a povinnosťami sudcov.
K § 4
Realizácia ústavného práva občana domáhať sa ochrany svojho práva na nezávislom a nestrannom súde vyžaduje vytvorenie systému záruk, ktoré eliminujú neoprávnené zásahy do sudcovskej nezávislosti. V ustanovení § 4 ods. 1 sa všeobecne poskytuje ochrana pred neoprávnenými zásahmi do činnosti sudcov a prísediacich, ktorej konkrétne vyjadrenie sa prejavuje v ostatných ustanoveniach predloženého návrhu zákona. So zreteľom na skutočnosť, že je povinnosťou štátu zabezpečiť právo každého na nezávislý a nestranný súd, stáva sa súčasne a len povinnosťou štátu zabezpečiť nezávislosť sudcov aj ich hmotným zabezpečením, vrátane zabezpečenia sociálneho. Hmotné zabezpečenie sudcov musí byť konštruované tak, aby boli chránení pred tlakom s úmyslom ovplyvniť ich rozhodnutia alebo konanie vo všeobecnosti, čím by bola ohrozená nezávislosť a nestrannosť sudcov.
K § 5
Ustanovenie § 5 zakotvuje základné predpoklady, ktoré musí spĺňať uchádzač o funkciu sudcu, aby mohol byť do tejto funkcie zvolený. Sú to predovšetkým tieto predpoklady: občianstvo Slovenskej republiky (vyšší stupeň lojality k štátnemu zriadeniu), trvalý pobyt na jej území, bezúhonnosť, veková hranica, súhlas s voľbou a pridelením k súdu, úplné právnické vzdelanie, justičná skúška a v porovnaní so súčasným stavom ako nóvum aj úspešné absolvovanie predpísaného výberového konania. Zdravotná spôsobilosť sa posudzuje iba vo vzťahu k výkonu funkcie sudcu.
Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa veková hranica na voľbu sudcu zvyšuje z 25 na 30 rokov. Odôvodnenosť tejto zmeny je daná zvýšením požiadaviek na občiansku a odbornú zrelosť uchádzača o funkciu sudcu, ktorá sa premietla aj do predĺženia doby školskej dochádzky a predpokladané zvýšenie doby praxe justičného čakateľa z troch na štyri roky.
K § 6
Ustanovovanie do funkcie sudcu prostredníctvom voľby za sudcu na 4 roky, sa realizuje zásadne na návrh vlády Slovenskej republiky. Po uplynutí tohto štvorročného obdobia sú sudcovia volení bez časového obmedzenia. V prípade záporného stanoviska vlády SR kprevoleniu sudcu bez časového obmedzenia rozhoduje s konečnou platnosťou parlament.
K § 7
Uvedené ustanovenia zakotvujú spôsob voľby sudcov. Sudcov na návrh vlády Slovenskej republiky volí Národná rada Slovenskej republiky. Napriek splneniu podmienok uvedených v § 5 ods. 1 a 2 musí kandidát na funkciu sudcu výslovne súhlasiť so svojím zvolením za sudcu a tiež musí výslovne súhlasiť s pridelením na určitý súd (určitý s ohľadom na stupeň a sídlo). Uvedený súhlas zakladá právne následky pri odvolaní súhlasu a v zmysle navrhovaného ustanovenia § 11 ods. 3 funkcia sudcu zaniká.
K § 8
Vzhľadom na doterajšie skúsenosti z aplikácie ustanovení platného zákona o voľbe sudcov a so zreteľom na znenie Ústavy Slovenskej republiky (či. 145) sa navrhuje konkrétny mechanizmus hodnotenia a prerokúvania hodnotenia sudcu zvoleného na štyri roky pred jeho voľbou do funkcie sudcu bez časového obmedzenia. Podiel na tomto hodnotení budú mať sudcovské rady.
Sudca zvolený na štyri roky bude musieť sám prejaviť záujem byť zvoleným bez časového obmedzenia a túto svoju vôľu včas vyjadriť vyhlásením. Lehotami navrhovanými pre jednotlivé štádiá návrhového procesu sa sleduje, aby proces hodnotenia sudcu, spracovania a posudzovania návrhu na voľbu bez časového obmedzenia bol plynulý, prehľadný a s jednoznačným určením oprávnení sudcu podieľať sa na tomto procese (napr. právom vyjadriť sa k hodnoteniu a právom žiadať jeho doplnenie a spresnenie, právom účasti na rokovaní sudcovskej rady, právom byť oboznámený so stanoviskom vlády SR a právom sa k nemu vyjadriť).
K § 9
Návrh vychádza zo zásady, že sudca zvolený na štyri roky je sudcom až do doby, kým mu nie je doručené rozhodnutie národnej rady o tom, že na dobu bez časového obmedzenia nebol zvolený. Ak sudca bol zvolený, stáva sa sudcom bez časového obmedzenia výkonu funkcie dňom nasledujúcim po uplynutí štvorročného volebného obdobia.
Návrhom sa tiež sleduje, aby sudcovia, ktorí boli ustanovení do funkcie bez časového obmedzenia od začiatku účinnosti zákona č. 335/1991 Zb. a ak odišli zo súdnictva z dôvodov, ktoré nesúviseli s disciplinárnymi dôvodmi, sa mohli v prípade záujmu vrátiť a uchádzať sa o novú voľbu bez časového obmedzenia, avšak vždy po absolvovaní výberového konania (do účinnosti uvedeného návrhu zákona sudcovia neboli volení bez časového obmedzenia).
K § 10
Ustanovenie § 10 určuje obsah sľubu, ktorý sudca po zvolení do funkcie sudcu skladá. Navrhované znenie sľubu na rozdiel od súčasnej úpravy obsahuje aj sľub na spravovanie sa Ústavou Slovenskej republiky a na nezávislé, nestranné a spravodlivé vykonávanie funkcie, nielen ako doposiaľ, na nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie. Premieta sa tým právo občana na spravodlivý súdny proces do sľubu sudcu taký spravodlivý proces výkonom funkcie sudcu zabezpečovať.
K § 11
Uvedené ustanovenie zakotvuje mechanizmus prideľovania sudcov na iný súd ako aj zásadu, že bez súhlasu sudcu nemôže dôjsť k jeho prideleniu k inému súdu. Stanovenie dĺžky praxe sudcu pre pridelenie alebo preloženie na najvyšší súd by nebolo praktické z dôvodu, že pre najvyšší súd, ktorý v súčasnosti plní aj funkciu najvyššieho správneho súdu, nie je možné vylúčiť potrebu zvolenia za sudcov aj špecialistov zo štátnej správy. Keďže správne súdy rozhodujú ako súdy jednostupňové s vymedzenou vecnou príslušnosťou, nie je prakticky možné, aby prax sudcu správneho súdu na nižšom stupni bola podkladom pre výkon funkcie na vyššom stupni. Počíta sa tiež s tým, že podmienky výberu kandidátov na najvyšší súd budú predmetom úpravy v zásadách funkčného postupu sudcov na vyšší súd (§ 26 ods. 2, kde bude možné stanoviť dĺžku praxe pre postup sudcov aj na jednotlivé stupne súdov).
Uvedené ustanovenie v odseku 3 rieši právne následky nedodržania súhlasu s pridelením na určitý súd podľa navrhovaného § 7. Ustanovuje jednoznačne, že odvolanie súhlasu je dôvodom zániku funkcie sudcu (viď. demonštratívne vymenovanie dôvodov zániku funkcie sudcu v § 17). Osobitnou výnimkou z uvedeného dôvodu je pridelenie sudcu na iný (náhradný) súd s tým, že sa zohľadnia oprávnené záujmy sudcu. Čo sa rozumie pod pojmom "oprávnené záujmy", to záleží prípad od prípadu. Preto minister (v zmysle odseku 1) je kompetentný posúdiť oprávnenosť záujmov odmietajúceho sudcu (napr. ťažká choroba blízkych osôb, ktorá nebola známa sudcovi v čase vyslovenia súhlasu s pridelením na určitý súd apod. ) a na základe znalostí o voľných miestach (z hľadiska oprávnených záujmov musí sudca uviesť, či je alebo nie je preň ho iné umiestnenie vhodné a prečo) mu ponúkne alebo neponúkne iné miesto výkonu funkcie.
K § 12
Ustanovenie § 12 rieši inštitút dočasného prideľovania sudcu na výkon funkcie sudcu na iný súd alebo na využitie jeho skúseností na ministerstvo spravodlivosti, ako ústredný orgán správy súdov alebo na Úrad vlády Slovenskej republiky, Kanceláriu prezidenta Slovenskej republiky, alebo Kanceláriu NR SR. Okrem pridelenia na ministerstvo podľa navrhovaného písmena a) sa pridelenia na ostatné orgány reálne uskutočnili len u dvoch sudcov a aj v budúcnosti by sa s takým pridelením počítalo len celkom výnimočne. Ako nový druh dočasného pridelenia sa zakotvuje pridelenie sudcu ako poradcu na Ústavný súd, čím sa sleduje vytvorenie zákonných podmienok pre vzájomné oboznamovanie sa s prácou sudcov ústavného a všeobecného súdnictva. V záujme odborného rastu sudcov sa zakotvuje možnosť dočasného pridelenia v súvislosti so zvyšovaním kvalifikácie na súd vyššieho stupňa. Ako nóvum sa tiež zakotvuje možnosť dočasného pridelenia sudcu k inštitúcii zabezpečujúcej vzdelávanie sudcov.
Hoci je v zmysle § 12 sudca pridelený na iný orgán, je to stále sudca, ktorý tam uplatňuje svoje právnické vedomosti, tzn. že je nutné sa pozerať na vykonávanú činnosť ako na výkon funkcie sudcu v širšom slova zmysle (extenzívny výklad).
Dĺžku doby dočasného pridelenia ustanovuje zákon. Dočasné pridelenie sudcov na výkon funkcie sudcu umožňuje štátnej správe súdov zabezpečovať nerušený, permanentný chod súdov, výkon súdnictva na tých súdoch, kde nápad vecí je vysoký. Z praktických dôvodov sa výslovne neobmedzuje doba dočasného pridelenia na ústredný orgán správy súdov ak ide o pridelenie v záujme využitia skúseností sudcu napr. pre legislatívnu činnosť alebo v oblasti správy súdov. Doba pridelenia v takom prípade závisí od splnenia účelu pridelenia.
K § 13
Ustanovenie § 13 zakotvuje mechanizmus dočasného prideľovania sudcu na výkon funkcie sudcu na iný súd alebo na využitie jeho skúseností.
K § 14
Uvedené ustanovenie zakotvuje mechanizmus prekladania sudcov na iný súd ako aj zásadu, že bez súhlasu sudcu nemôže dôjsť k jeho preloženiu k inému súdu. Výnimku z tejto zásady tvorí výlučne len skutočnosť právoplatného rozhodnutia disciplinárneho súdu podľa § 117 ods. 3 písm. b). V takomto prípade je možné preložiť sudcu na iný súd toho istého stupňa alebo nižšieho stupňa bez jeho súhlasu. V ustanovení § 44 sa potom riešia cestovné náhrady, ak bol sudca preložený z dôvodu zabezpečenia výkonu súdnictva.
K § 15
Ustanovenie § 15 zakotvuje mechanizmus vymenúvania tých súdnych funkcionárov, ktorí nevykonávajú správne funkcie, ale funkcie odborné, ktorých náplň vymedzujú procesné predpisy. Vyššími súdnymi funkcionármi sú funkcie predsedov senátov alebo predsedov kolégií. Ustanovuje sa i úloha sudcovských rád v procese vymenúvania predsedov senátov. Novým prvkom je voľba predsedov kolégií. Nie je na mieste obsadzovať tieto funkcie výberovým konaním, pretože kandidátmi môžu byť len predsedovia senátov. Zákon vytvára priestor pre to, aby aj na krajských súdoch boli v budúcnosti vytvorené namiesto správnych funkcií (podpredsedov súdov ) funkcie predsedov kolégií, ako odborných garantov na jednotlivých úsekoch rozhodovacej činnosti. Ich konkrétne funkčné postavenie upraví v budúcnosti zákon o organizácii súdov. Je dôležité výslovne v zákone zakotviť úpravu, že predseda kolégia a tiež predseda senátu nie sú predstaviteľmi štátnej správy súdov. Dôležitým prvkom objektívnosti výberu do funkcií predsedov senátov budú výberové konania, ktoré zákon, upravuje ako nový inštitút v oblasti súdnictva.
K § 16
Ustanovenie § 16 zakotvuje mechanizmus odvolávania z vyššej sudcovskej funkcie. Zásadne dôležitou garanciou nezávislosti predsedu senátu bude to, že môže byť odvolaný z tejto funkcie len zo zákonom vymedzených dôvodov, a to právoplatným rozhodnutím disciplinárneho súdu (napr. pre porušenie povinností sudcu). Nebude možné jeho odvolanie len orgánom štátnej správy súdov predsedom súdu.
K § 17:
Uvedené ustanovenie upravuje prehľadným spôsobom dôvody zániku funkcie sudcu. Samotné dôvody však nedefinuje, ale iba odkazným spôsobom určuje, na ktoré ustanovenie je potrebné sa obrátiť.
K § 18
Orgánom, ktorý môže odvolať sudcu z funkcie sudcu je Národná rada Slovenskej republiky. Dôvody, na základe ktorých môže byť sudca z funkcie odvolaný sú vymedzené v či. 147 Ústavy. Sudca bude odvolaný vždy, ak je tu právoplatný odsudzujúci rozsudok za úmyselný trestný čin alebo právoplatné rozhodnutie disciplinárneho súdu za čin, ktorý je nezlučiteľný s funkciou sudcu. O odvolaní zo zdravotných dôvodov, ktoré bránia sudcovi dlhodobo vykonávať funkciu sudcu, t. j. počas jedného roka, alebo preto, že dosiahol vek 65 rokov, národná rada môže rozhodnúť.
V odseku 3 sa ďalej zakotvujú oprávnenie ministra spravodlivosti predložiť návrh na odvolanie sudcu z funkcie sudcu okrem sudcov najvyššieho súdu. Návrh na odvolanie sudcov najvyššieho súdu môže podať len predseda najvyššieho súdu. Ústava Slovenskej republiky stanovuje povinnosť Národnej rady Slovenskej republiky, aby si skôr ako rozhodne o dovolaní sudcu, vyžiadala k návrhu na odvolanie stanovisko príslušného disciplinárneho súdu.
Návrh vymedzuje postavenie sudcovskej rady v procese odvolávania sudcu tak, že vyjadrenie Rady sudcov SR je potrebné k podaniu návrhu na odvolanie z dôvodov zdravotných a pre vek. Sleduje sa tým, aby pred podaním takého návrhu národnej rade príslušný sudcovský orgán posúdil nielen formálnu existenciu dôvodu, napr. dosiahnutie veku, ale aj objektívne zhodnotil, či dosiahnutý vek bráni sudcovi riadne svoju funkciu vykonávať a či je prínosom pre výkon súdnictva. Funkcia sudcu zaniká dňom doručenia rozhodnutia národnej rady o odvolaní sudcu.
K § 19
Funkcia sudcu môže zaniknúť i vzdaním sa funkcie sudcu. Lehota, v ktorej dôjde k zániku funkcie je jednoznačne v návrhu vymedzená.
K § 20
Ide o blanketné ustanovenie. Funkcia sudcu zanikne, ak nastanú skutočnosti uvedené v § 20 alebo v iných ustanoveniach tohto zákona (§ 8 ods. 1, § 10 ods. 2, § 11 ods. 3).
K § 21
Odchod z výkonu ústavnej funkcie je u ústavných činiteľov spravidla sprevádzaný vyplácaním funkčného platu po určitú dobu (sudcovia Ústavného súdu po dobu 6 mesiacov). Odchod sudcu z výkonu funkcie je vážnym zásahom do jeho života, najmä ak vykonával funkciu dlhú dobu a je nútený odísť pred nadobudnutím nároku na dôchodok a zo zdravotných dôvodov. Navrhuje sa preto, aby v prípade, ak sudcovi ešte nevznikol nárok na odchodné (ktoré je viazané výlučne na nadobudnutie nároku na dôchodok), mal sudca nárok po dobu 5 mesiacov od skončenia výkonu funkcie na plat vo výške posledného funkčného
platu, avšak len v prípade odvolania z funkcie alebo vzdania sa funkcie zo zdravotných dôvodov.
Odchodné pre sudcu pri odchode do dôchodku (starobného, invalidného) sa navrhuje upraviť tak, aby jeho výška zodpovedala výkonu sudcovskej funkcie bez časového obmedzenia, často aj 40 a viac rokov. Odchodné sa navrhuje limitovať desaťnásobkom základného platu sudcu vzhľadom na relatívnu trvalosť a dlhodobosť výkonu funkcie sudcu a dlhodobé oddialenie výplaty odchodného sudcu v porovnaní s príslušníkmi ozbrojených síl a zborov.
K § 22
Sudca môže byť výkonu funkcie sudcu zbavený dočasne rozhodnutím národnej rady, ak ide o predsedu alebo podpredsedu najvyššieho súdu. Predseda Najvyššieho súdu SR rozhoduje, ak ide o sudcu najvyššieho súdu a minister spravodlivosti v ostatných prípadoch. Vzhľadom na závažnosť zásahu do ústavných funkcií sudcu sa navrhuje, aby na posudzovaní dôvodnosti dočasného zbavenia funkcie sa podieľala Rada sudcov SR.
K § 23
V ustanovení § 23 ods. 1 je vyjadrená nezlučiteľnosť výkonu funkcie s výkonom iných štátnych funkcií, ktorá vyplýva z princípu rozdelenia moci v štáte a nezávislosti sudcu. Sudca je povinný odstrániť dôvody nezlučiteľnosti v lehote stanovenej v zákone. Inak mu funkcia sudcu zanikne.
Princípy nezávislosti a nestrannosti sudcu pri rozhodovaní bránia tiež tomu, aby sudca mohol podnikať alebo zastávať inú platenú funkciu alebo, aby vykonával inú zárobkovú činnosť (§ 23 ods. 2). V návrhu sa taxatívne vymedzuje, kedy a za akých podmienok môže sudca vykonávať činnosť, z ktorej môže mať popri plate ďalší príjem, pričom vymedzený okruh činností je úzko spätý s oprávnením sudcu spravovať vlastný majetok a majetok svojich detí a s právom využiť svoje osobnostné predpoklady v športovej alebo umeleckej či vedeckej a pedagogickej činnosti. Vždy je tu však podmienka, že takouto činnosťou sa nesmie narušiť dôstojnosť jeho funkcie sudcu. Pod pojmom športová činnosť sa rozumie iba výkon aktívneho športovca. Nesmie sa tým rozumieť činnosť profesionálneho funkcionára športového oddielu, resp. športového rozhodcu. Je nutné rozlišovať trvalú a príležitostnú športovú činnosť. Za príležitostnú činnosť sa považuje vo vzťahu k plneniu úloh taká činnosť, ktorá žiadnym spôsobom nenarušuje riadny výkon povinností sudcu (najmä jeho prítomnosť na pojednávaní).
K § 24
K odstráneniu dôvodov nezlučiteľnosti výkonu funkcie sudcu s inou funkciou napomáha aj samotný zákon tým, že v § 24 ods. 1 a 2 vymedzuje prípady, kedy sa výkon funkcie sudcu prerušuje v záujme umožnenia výkonu inej funkcie v taxatívne vymedzených prípadoch, keď je spoločensky prijateľné, aby takú funkciu mohla vykonávať aj osoba zvolená za sudcu bez toho, aby sa funkcie sudcu musela vzdať. Úpravou, že prerušenie výkonu funkcie sudcu trvá ešte tri mesiace po skončení výkonu funkcie, pre ktorú bol výkon funkcie sudcu prerušený, sa sleduje vytvorenie potrebného časového priestoru pre zánik tých väzieb, ktoré výkon funkcie sprevádzali a pre obnovenie nezávislého postavenia sudcu aj vo vedomí verejnosti.
Návrh zákona počíta s možnosťou prerušenia výkonu funkcie sudcu aj z dôvodov, ktoré vyplývajú z rôznych životných situácií dočasného charakteru, a na ktoré nie je nevyhnutné a ani spoločensky účelné reagovať zánikom funkcie sudcu a prípadnou novou voľbou. Je žiadúce napr. umožniť kvalifikovanému sudcovi činnosť v medzinárodných súdnych orgánoch, v diplomatických službách alebo prerušiť výkon funkcie z vážnych osobných dôvodov. Nenavrátenie sa sudcu zo zahraničia je porušením povinností sudcu a môže sa riešiť disciplinárnym konaním.
Sudca počas prerušenia výkonu funkcie sudcu nemá práva ani povinnosti sudcu. Jediným právom vyplývajúcim z tohto postavenia je to, že má právo ujať sa za podmienok stanovených zákonom znova výkonu svojej funkcie sudcu bez toho, aby sa musel uchádzať o opätovnú voľbu. Na druhej strane sa výkon takejto inej funkcie nepovažuje za substitučnú sudcovskú činnosť a preto sa expresiss verbis ustanovuje, že výkon inej funkcie nemôže nahradiť výkon funkcie sudcu a to ani podľa ustanovenia § 62. Nakoľko však pri svojom pôsobení vo funkciách podľa odsekov 1 až 3 preukázateľne musí využívať aj svoje skúsenosti z výkonu funkcie sudcu, ide o započítateľnú prax sudcu v zmysle ustanovenia § 82 návrhu.
Výkon funkcie sudcu bude môcť byť prerušený aj sudcovi, ktorý sa stal poberateľom dôchodku, ak sa v súvislosti s tým nevzdal funkcie. Takýto sudca, v prípade akútnej potreby, ak o to prejaví záujem, bude môcť byť zaradený opätovne na vymedzenú dobu do výkonu funkcie za podmienok, na ktorých sa s predsedom príslušného súdu dohodne. Ak je potrebné povolať na prechodné obdobie (napr. sudcovských prázdnin) sudcov na starobnom dôchodku, osobitným prípadom je vyriešenie súbehu platu a vyplácaného dôchodku. V zmysle § 98 ods. 2 zákona č. 100/1988 o sociálnom zabezpečení sa sudcovi, ktorý vykonáva funkciu dojednanú na dobu najviac jedného roka, vypláca starobný dôchodok. Na pokračovanie vo výkone funkcie, pri vzdaní sa dôchodku, však sudca nemá právny nárok a jeho ďalšia činnosť bude závisieť aj od stanoviska príslušnej sudcovskej rady. O prerušení výkonu funkcie sudcu, ak nevyplýva priamo zo zákona, rozhoduje minister spravodlivosti.
K § 25 až 26
Ustanovenia uvedených paragrafov upravujú charakter vzťahu sudcu a štátu, účasť sudcovských rád a Rady sudcov Slovenskej republiky na konaniach týkajúcich sa výkonu funkciu a postavenia sudcov počas doby výkonu funkcie. Zákon po prvýkrát ustanovuje, že vzťah sudcu a štátu je verejnoprávnym vzťahom, nejde teda o vzťah pracovnoprávny medzi sudcom a súdom, ani o služobný pomer sudcu k súdu, na ktorom vykonáva funkciu. Ide o verejnoprávny vzťah ústavného činiteľa k štátu preto, lebo v jeho mene vykonáva svoju funkciu. Vo veciach týkajúcich sa postavenia sudcov v ich osobitnom právnom vzťahu k štátu koná za štát orgán štátnej správy súdov, ktorého pôsobnosť upravuje a v budúcnosti upraví nový zákon o správe súdov. Návrh zákona vymedzuje dobu výkonu funkcie v ktorej tento osobitný vzťah sudcu a štátu trvá.
Návrh zákona zakotvuje ďalšie kompetencie sudcovských rád a Rady sudcov SR, ktoré garantujú účasť sudcov na činnostiach ako sú: výber a prijímanie kandidátov na voľbu, funkčný postup, zánik funkcie, hodnotenie spôsobilosti pre ďalší výkon funkcie, vzdelávanie a pre ktoré Európska Charta o zákone pre sudcov jednoznačne vyžaduje intervenciu orgánu nezávislého od výkonnej moci. Preto v týchto prípadoch rady nebudú pôsobiť ako poradné orgány predstaviteľov správy súdov, ale ako orgány samosprávne. Zásady funkčného postupu sudcov musia byť chápané ako interný predpis a nie ako všeobecne záväzný predpis.
K § 27
V návrhu zákona sa po prvýkrát upravuje hodnotenie sudcov a výberové konanie. Návrh úpravy hodnotenia sudcov počas výkonu funkcie vychádza zo zásady, že sudcu hodnotí sudca - predseda súdu, na základe podkladov, ktoré pochádzajú od sudcov z prieskumu rozhodovacej činnosti, plynulosti a dôstojnosti konania, stanoviska odvolacích senátov a z vlastných poznatkov predsedu príslušného súdu. Hodnotenie sudcu sudcami je jedným zo základných princípov nezávislosti súdnictva. V návrhu sa rozlišuje hodnotenie sudcov podľa účelu. Spoločnou zásadou však je, že sudca má mať vždy možnosť k hodnoteniu sa vyjadriť a podať k nemu námietky. O námietkach rozhodne, ak im nevyhovie predseda súdu, sudcovský kolektívny orgán, ktorým je sudcovská rada. U sudcov zvolených na štyri roky odlišnosť postupu vyplýva z účelu, pre ktorý sa hodnotenie vyhotovuje. U sudcov, ktorí o vydanie hodnotenia požiadajú v súvislosti s odchodom z funkcie, sa zaručuje rozhodovanie o námietkach nie v kolektívnom sudcovskom orgáne, ale súdom (či. 46 ods. 1 Ústavy SR), ktorým je disciplinárny súd.
K § 28
Rovnako ako hodnotenie sudcov, aj podmienky výberového konania sú v zákone upravené po prvý krát. Výberové konanie sa týka výberu uchádzačov na funkciu sudcu (okrem justičných čakateľov, ktorí zložili skúšku, pretože u nich sa výberové konanie predpokladá už pri prijímaní do prípravnej služby justičného čakateľa), výberu uchádzačov o postup na vyšší súd ako aj výberu na funkciu predsedu senátu. Návrh nestanovuje presné lehoty na vyhlasovanie výberového konania, preto si ho môže každý oprávnený predseda vyhlásiť podľa svojej potreby. Oboznámenie s výsledkami výberového konania je založené na verejnom princípe. Okrem poradia sa uchádzači neoboznamujú s dôvodmi, na základe ktorých bolo im pridelené poradie. Je to interná záležitosť komisie.
Návrh zákona tiež neurčuje predsedovi súdu, či a v akom rozsahu má akceptovať poradie uchádzačov určené výberovou komisiou. V tomto smere sa mu zachováva doterajšia právomoc výberu konkrétnej osoby na uvažovanú funkciu s tým, že podľa osobitného zákona sa k jeho konkrétnemu výberu vyjadruje sudcovská rada (§ 58 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov). Obe ustanovenia návrhu zákona sú konkrétnym vyjadrením požiadaviek zakotvených v Európskej charte sudcov.
K § 29
Dôležitým prvkom, ktorý návrh prináša, je kreovanie výberovej komisie. členstvo a samotná činnosť v komisii je čestnou a neplatenou funkciou, ktorá vyjadruje ocenenie a úctu k doterajšiemu pôsobeniu sudcu vo výkone funkcie.
K § 30
Návrh zákona vychádza zo zásady, že práva a povinnosti sudcov treba ponímať v jednote a vo vzájomnej väzbe. Okrem základných práv a povinností uvedených v týchto ustanoveniach sú povinnosti sudcov upravené najmä v procesných predpisoch, ale aj v ďalších zákonoch (napr. predpisy bezpečnosti práce).
Základnou povinnosťou sudcu je, aby sa pri výkone funkcie ale aj v občianskom živote zdržal všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie. Ide o vyjadrenie najvšeobecnejších princípov správania sa sudcu ďalej špecifikované v odsekoch 2 až 11 v §30.
V nadväznosti na požiadavku uvedenú v § 2 ods. 2, t. j. že sudca rozhoduje nestranne, spravodlivo a bez zbytočných prieťahov, na základe skutočností zistených v súlade so zákonom, sa zvýrazňuje povinnosť sudcu konať v pridelených veciach plynulo a povinnosť upozorniť predsedu súdu na neprimeraný počet pridelených vecí, ak hrozí, že ich nemôže vybaviť bez zbytočných prieťahov. Aj samotný sudca bude teda zodpovedný za to, že neupozornil včas na možné prieťahy konania v dôsledku nadmernej zaťaženosti. Uvedenej povinnosti zodpovedá právo sudcu na prideľovanie vecí podľa rozvrhu práce a v takom počte, aby ich mohol prejednať bez zbytočných prieťahov.
Podľa či. 37 ods. 4 Ústavy SR sudca nemá právo štrajkovať. Nesmie však ani akýmkoľvek iným spôsobom znemožňovať činnosť súdnictva. Uvedené ustanovenie je ďalej rozpracované napr. pri čerpaní dovoleniek a pod.
Ak ide o úpravu politickej organizovanosti sudcov, treba uviesť, že od roku 1989 nie sú známe konkrétne prípady členstva sudcov v politických stranách a hnutiach. Vylúčenie možného členstva v politickej strane alebo hnutí však samé osebe nie je zárukou nevykonávania aktívnej politickej činnosti a neprejavovania politických sympatií. Podľa dokumentu, ktorý sa zaoberá dodržiavaním záväzkov členskými štátmi Rady Európy z novembra 1997 členstvo v politickej strane je vo všeobecnosti povolené, ak sa sudcovia zdržia politických aktivít. Návrh sa predkladá s tým, aby sudcovi bolo zakázané členstvo v politickej strane alebo hnutí ako aj vykonávanie aktívnej politickej činnosti, najmä preto, aby sa vylúčili možné dôvody spochybňovania ich nestrannosti a prejavy zviazanosti s akoukoľvek politickou mocou. Uvedený návrh nie je v rozpore s či. 29 ods. 2 Ústavy.
Sudca je viazaný mlčanlivosťou, ktorej ho môže zbaviť len predseda súdu alebo Národná rada Slovenskej republiky, ak ide o predsedu najvyššieho súdu. V súlade so základnými princípmi súdnictva schválenými VZ OSN však zákon zakotvuje, že sudcu nemožno nútiť, aby vypovedal, aj v prípade zbavenia mlčanlivosti, ako svedok o veciach, o ktorých sa dozvedel pri svojej úradnej činnosti. Ide o významný prvok ochrany sudcu, ako zdroja informácií.
V ustanovení § 30 ods. 10 sa formuluje vzájomný vzťah realizácie práva na súdnu ochranu, práva na ochranu osobnostných práv účastníkov súdneho konania a súdnych osôb a práva verejnosti na informácie. Ani jedno z uvedených práv nemôže byť ponímané bezhranične. Zdržanie sa sudcu vo vyslovení názoru v prejednávanej veci je základným atribútom pre posúdenie jeho nestrannosti. Za informovanie verejnosti nesie zodpovednosť len potiaľ, že je príslušnej osobe poverenej informovaním verejnosti (hovorcovi alebo inej osobe) povinný dať nevyhnutné informácie, ktorých rozsah posúdi sám. Podrobnosti v tomto smere upraví zákon o správe súdov.
K § 31
V súlade so zakotvením postavenia sudcu ako ústavného činiteľa sa navrhuje úprava povinností sudcu podať vyhlásenie o podmienkach nezlučiteľnosti výkonu funkcie a iných skutočnostiach obdobne ako je to ústavným zákonom č. 119/1993 Z. z. uložené ústavným činiteľom.
K § 32
Zákon ukladá aj povinnosť podať obdobné majetkové priznanie s tým, že sa znižuje hodnota majetku, ktorý je povinný priznať na 500 000 Sk (ostatní ústavní činitelia 1 mil. Sk) a naviac, sudca je povinný tiež podať čestné vyhlásenie, že nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v spoločnej domácnosti, ktoré môžu byť považované za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov. Sudca v danom prípade môže vyhlásiť, že nemá vedomosť. Toto vyhlásenie vychádza z princípu sudcovskej pozície v spoločnosti a na druhej strane je vyjadrením spoločenského očakávania, že sudca, ktorý by nemohol také čestné vyhlásenie podať, zváži ďalší výkon funkcie. Orgánmi príslušným na zhromažďovanie a zhodnotenie oznámení a majetkových priznaní budú predsedovia súdov ako predsedovia sudcovských rád a príslušné sudcovské rady.
K § 33
Nesplnenie uloženej povinnosti bude možné stíhať ako disciplinárne previnenie pred disciplinárnym súdom.
K § 34
Ustanovenia § 34 všeobecne určujú práva sudcu súvisiace s bezprostredným výkonom funkcie sudcu. Z rovnakých hľadísk sa pristupuje aj k úprave práva sudcu (§ 34 ods. 2) rozhodovať o tom, či je možné v priebehu pojednávania uskutočňovať obrazové alebo zvukové záznamy a prenosy. Uvedené ustanovenie sa nepriamo dopĺňa s právom sudcu na ochranu svojej identity podľa odseku 4.
Odporúčaniu RE č. R/94/12 zodpovedá navrhovaná úprava, podľa ktorej má sudca právo na prideľovanie vecí podľa rozvrhu práce. O jeho možných námietkach
v zmysle uvedeného odporúčania má rozhodnúť orgán požívajúci rovnakú nezávislosť, ako sudca. Podľa názoru predkladateľa sudcovská rada tejto požiadavke zodpovedá.
V návrhu sa posilňuje právo sudcu na ochranu jeho osoby, jeho rodinných príslušníkov a obydlia, ak o to správu súdu požiada, alebo aj bez požiadania, ak to vyžaduje verejný záujem, ako aj právo na to, aby jeho tvár, miesto výkonu funkcie a bydliska nebolo zverejňované bez súhlasu sudcu.
K § 35
V návrhu sa jednoznačne vyjadruje povinnosť sudcu vzdelávať sa v dvoch rovinách. Po prvýkrát upravujú konkrétne podmienky vzdelávania sudcov. Podmienky na vzdelávanie zabezpečuje ministerstvo spravodlivosti, samotné vzdelávanie však môžu zabezpečovať aj vysoké školy a ďalšie vzdelávacie inštitúcie po dohode s ministerstvom. Nezastupiteľnú úlohu vo vzdelávaní sudcov majú práve sudcovia, pričom zákon utvára podmienky aj na inštitucionalizáciu vzdelávania organizovaného samotnými sudcami tým, že umožňuje dočasné pridelenie sudcu aj k takejto vzdelávacej inštitúcii. Preto sa upravujú aj podmienky tejto činnosti právom na odmenu podľa osobitných predpisov a právom na príslušné voľno.
K § 36 až 38
V ustanovení sa zdôrazňuje zodpovednosť každého sudcu za prehlbovanie svojich odborných vedomostí pri využití ponúknutých možností na vzdelávanie. Tiež sa tu prejavuje zodpovednosť každého sudcu za využitie ponúknutých možností na vzdelávanie.
K § 39
Napriek špecifickému charakteru činnosti sudcu zákon vymedzuje pracovný čas sudcu v trvaní najviac 40 hod. týždenne. Sudca si však zadeľuje pracovnú dobu sám v závislosti na množstve a naliehavosti vecí pridelených na rozhodnutie a tiež
vzhľadom na pracovnú dobu pomocného administratívneho aparátu. Musí si dodržať svoje povinnosti, najmä podľa § 30 ods. 2.
K § 40
U sudcu sa výkon funkcie nad rámec týždenného pracovného času považuje za výkon funkcie nadčas len vtedy, ak je výkon funkcie uskutočňovaný podľa osobitných predpisov vyžadujúcich neodkladné úkony a rozhodnutia sudcu, a ak pre zabezpečenie plnenia týchto úloh je mu nariadená pohotovosť. Návrh zákona stanovuje podmienky nariadenia pohotovosti sudcu.
K § 41
Vzhľadom na charakter sudcovskej funkcie, pri výkone ktorej je ťažisko činnosti sudcu v pojednávacej miestnosti počas pojednávacích dní, návrh počíta s možnosťou práce sudcu okrem pojednávacích dní aj v domácom prostredí, kde je možnosť sústredenia na duševnú prácu pre mnohých sudcov priaznivejšia. Poznatky zo zahraničia svedčia o tom, že tento systém práce sa osvedčuje a najmä u výkonných a erudovaných sudcov sa tým napomáha dosahovať vynikajúce výsledky s menšou duševnou námahou a počas dlhšej doby. Rozhodujúce slovo pri umožnení práce v domácom prostredí bude mať predseda súdu, ktorý si vyžiada stanovisko sudcovskej rady ku každej žiadosti sudcu. Musí pri tom brať ohľad na nutnosť utajenia obsahu spisov pred rodinnými príslušníkmi, odcudzenia nepovolanými osobami, resp. následky živelných pohrôm (napr. preukázanie skutočnej existencie uzamykateľnej plechovej skrine alebo trezoru).
K § 42
Doteraz sa úprava podmienok nárokov sudcu pri vykonaní pracovnej cesty riadila Zákonníkom práce a zákonom č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách. V predkladanom návrhu sa reaguje na špecifické postavenie sudcu pri výkone funkcie. Ak má sudca v príslušnom konaní vykonať potrebné procesné úkony mimo sídla súdu, je rozhodnutie o vykonaní cesty len v jeho právomoci. Vyslanie sudcu predsedom súdu na takúto cestu neprichádza v úvahu. Sudca však má k predsedovi súdu, ako predstaviteľovi správy súdu zabezpečujúcej podmienky cesty, oznamovaciu povinnosť o ceste a to v primeranej dobe pred jej uskutočnením. Sudcovi sa zakotvuje právo vykonať takú cestu služobným motorovým vozidlom s vodičom v záujme jeho vlastnej bezpečnosti a bezpečnosti písomností, ktoré sú k vykonaniu úkonu nevyhnutné:
Na iné cesty (na pracovné porady, školenia a semináre a prednášky v rámci rezortného vzdelávania, previerky, prieskumy, rokovania sudcovskej rady, zhromaždenia sudcov, cesty do miesta dočasného pridelenia a pod. ) bude sudca vyslaný za podmienok stanovených v zákone. Keďže sudca je v prvom rade zodpovedný za konanie bez zbytočných prieťahov, na cestu dlhšiu ako tri dni môže byť vyslaný len s jeho súhlasom. Cestu môže vždy odmietnuť, ak by malo dôjsť k zmareniu už nariadených procesných úkonov. V záujme obmedzenia časových strát sa v návrhu počíta s tým, že použitie vlastného motorového vozidla na takú cestu bude pre sudcu prístupnejšie, než tomu bolo doposiaľ.
K § 43
Náhrada výdavkov obsahuje štandardnú úpravu podľa zákona č. 119/1991 Zb. s výnimkou, že sudca má vždy právo na použitie hromadných dopravných prostriedkov prvej triedy, zodpovedajúcej štandardu ústavných činiteľov a tým aj na príslušnú náhradu.
K § 44
Upravujú sa tiež podmienky pre náhradu výdavkov pri preložení (ale iba ak bol preložený na vlastnú žiadosť) a dočasnom pridelení z dôvodu zabezpečenia výkonu súdnictva. Rovnako ako pri ceste v súvislosti s dočasným pridelením alebo preložením má nárok na náhradu výdavkov aj sudca, ktorý bol pri prvej voľbe pridelený na iný súd, než na ktorom vykonáva prípravnú službu a súčasne aj mimo miesta svojho bydliska.
K § 45 a 46
Podmienky čerpania dovolenky stanovuje zákon tak, aby sudca bol v zásade povinný čerpať časť dovolenky v čase súdnych prázdnin (termín "súdne prázdniny" vymedzí legislatívne zákon o organizácii súdov) a zvyšok vcelku, ak o to požiada.
Inak nástup dovolenky určuje predseda súdu. Aj vo vzťahu k čerpaniu dovolenky sa však uplatnila zásada, že ak je sudca zodpovedný za výkon spravodlivosti bez zbytočných prieťahov, môže v záujme naliehavého súdnictva nástup určenej dovolenky odmietnuť.
K § 47 až 49
Uvedené paragrafy upravujú dovolenku na zotavenie. Vzhľadom na dlhodobú záťaž najmä starších sudcov sa javí opodstatnené, aby prípadné liečebné pobyty v kúpeľoch neboli len na úkor základnej dovolenky, ale aby sa sudcom v prípade odporučenej liečby lekárom predĺžila. Ide o také predĺženie dovolenky sudcov, ktoré samo o sebe nebude mať negatívny vplyv na plnenie sudcovských povinností, ale zároveň umožní náležitý fyzický aj psychický odpočinok zodpovedajúci tejto funkcii.
K § 50 a 51
Súčasťou zdravotníckej starostlivosti o sudcu je poskytnutie preventívnej rehabilitácie za podmienok stanovených v zákone. Ide o nárok, ktorý zvyšuje štandard patriaci štátnym zamestnancom, neprevyšuje však štandard nárokov patriacich príslušníkom armády a polície. Predmetná úprava je už dlhodobo sudcom prisľúbená a nimi očakávaná. Ministerstvo spravodlivosti SR bolo zaviazané uznesením vlády SR č. 439 zo dňa 18. júla 1996 položka B. 23, aby v spolupráci s ministrom zdravotníctva a ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny legislatívne pripravil návrh na poskytnutie liečebno-preventívnych rehabilitácií sudcom s cieľom kompenzovať psychickú náročnosť sudcovskej funkcie. Vzhľadom na dlhodobú náročnú psychickú záťaž, ktorá sa v súčasnej dobe neustále zvyšuje a preukázateľné fyzické opotrebovanie súvisiace s dlhodobým výkonom sedavého zamestnania, ktorá by sa mala prejavovať pri dosiahnutí vyššieho veku sudcu, je navrhovaná úprava plne opodstatnená. V ustanovení § 146 zákona č. 73/1998 Z. z. sa vybranému okruhu policajtov zaručuje preventívna starostlivosť. Ministerstvo spravodlivosti SR vychádzalo z koncepcie návrhu zákona o sudcoch, ktorý bol predmetom, pripomienok ústredných orgánov štátnej správy SR už v roku 1997. Rizikovosť výkonu funkcie sudcu okrem iného zdôrazňuje ustanovenie § 107, ktorý neumožňuje štátu zbaviť sa zodpovednosti za škodu spôsobenú sudcovi.
K § 52
V uvedenom ustanovení sa zakotvujú ďalšie podmienky výkonu funkcie sudcu. Neodmysliteľnou podmienkou výkonu funkcie je najmä to, aby sudca včas obdržal základnú odbornú literatúru ale aby bol aj vybavený technikou umožňujúcou efektívny výkon práce. V súčasnej dobe je najmä dostupnosť počítača pre sudcu takou podmienkou, ktorá má bezprostredný vzťah ku kvalite a množstvu sudcom vybavovanej agendy. To isté sa vzťahuje na záznamovú techniku (napr. diktafón) a mechanické, resp. elektrické písacie stroje.
V zmysle ustanovenia § 1 zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky sa okrem iného im priznávajú paušálne náhrady tak, aby bola zvýraznená rovnosť jej jednotlivých zložiek. V súvislosti s výkonom funkcie má byť aj sudcovi, obdobne ako iným ústavným činiteľom, poskytnutá paušálna náhrada nákladov spojených s výkonom funkcie. Navrhovaná úprava počíta s obmedzením tejto paušálnej náhrady na nevyhnutnú mieru, na 50 % priemerného základného platu sudcu, čo v súčasnosti predstavuje cca 15 000, - Sk ročne.
K § 53
Ústavný inštitút zákonného sudcu sa realizuje zásadou o objektívnom určení osoby sudcu pre určité veci, resp. mechanizmom, ktorý vylučuje subjektívne zásahy správy súdov v čase začatia konania. V danom prípade je nutné prihliadnuť na osobitosti stavu tehotnej sudkyne, resp. sudkyne starajúcej sa o maloleté dieťa vo veku do troch rokov vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré je možné očakávať pri prejednávaní a rozhodovaní o trestných činoch uvedených v siedmej hlave (vražda, vražda novonarodeného dieťaťa matkou apod. ) a druhom dieli ôsmej hlavy (znásilnenie, pohlavné zneužívanie apod. ). Uvedené osobitosti predpokladá ústava a niektoré medzinárodné dokumenty priamo zakotvujú princíp pozitívnej diskriminácie tehotných žien a matiek vo vzťahu k výkonu funkcie. Aby sa nenarušila zásada zákonného sudcu, je potrebné, aby pri zostavovaní rozvrhu prác na príslušný rok sa s uvedenou možnosťou kalkulovalo, pripustilo sa zastúpenie s menovitým určením zastupujúceho sudcu.
Napriek skutočnosti, že sa nepredkladá časté vyskytnutie sa situácie, ak podľa lekárskeho posudku výkon funkcie sudcu ohrozuje tehotenstvo sudkyne a predseda súdu nemá možnosť primeranej úľavy z výkonu funkcie (napr. pridelenie vecí, ktoré sa nemusia verejne pojednávať, vydávanie platových rozkazov alebo iných jednoduchých úkonov), je potrebné uvedenú situáciu riešiť vytvorením inštitútu "zaradenie mimo aktívneho výkonu funkcie". Uvedený inštitút bude v praxi realizovaný napríklad výkonom činností pri školení justičných čakateľov, príprave odborného a iného personálu súdov, využitím skúseností pri legislatívnych prácach, resp. iných činnostiach požadovaných orgánom správy súdov apod.
K § 54
Uvedené ustanovenia upravujú špecifické podmienky pre výkon sudcovskej služby tehotným sudkyniam vrátane rodičovskej dovolenky a prestávok na dojčenie. Aj tehotná sudkyňa a sudkyňa starajúca sa o dieťa mladšie ako jeden rok môže vykonať cestu, ak jej vykonanie vyžaduje včasné a zákonné rozhodnutie pridelenej veci. V takom prípade jej patrí náhrada nákladov spojených s osobitnou starostlivosťou o dieťa. Definícia týždenného pracovného času a dennej pracovnej doby je obsiahnutá v ustanovení § 39 návrhu zákona. Zákon ustanovuje, kedy môže vykonanie cesty aj v takom prípade odmietnuť. Tým sa zároveň vytvoria prípadné zákonné dôvody na zmenu v osobe zákonného sudcu.
K § 55 až 57
Uvedené ustanovenia riešia otázku osobitného postavenia sudkýň starajúcich sa o dieťa vo veku do šiestich mesiacov pri výkone svojej funkcie. Tiež sa upravuje rodičovská dovolenka ako aj jej výkon v osobitných prípadoch.
K §58
Nad rámec štandardných úprav plateného voľna zamestnancov sa u sudcov počíta s tým, že členom a predstaviteľom stavovskej organizácie sudcov (napr. Združenie sudcov Slovenska), v rozsahu a za podmienok stanovených v zmluve medzi Ministerstvom spravodlivosti SR a takou organizáciou sa poskytne potrebné platené pracovné voľno.
K § 59 až 61
Uvedené ustanovenia riešia problematiku neplateného voľna. Neplatené voľno je možné priznať sudcovi iba z dôvodu vážnych osobných dôvodov, ktoré však nevyžadujú prerušenie výkonu funkcie sudcu, je tak zabezpečený aj inštitút zákonného sudcu a rozvrh práce, z uvedeného dôvodu o písomnej žiadosti rozhoduje osoba zodpovedná za príslušný súd - jeho predseda.
K §62
Okrem skutočného, reálneho výkonu funkcie je potrebné zvážiť v súlade s medzinárodnými záväzkami v oblasti pracovného práva, ktoré dôležité ľudské činnosti sa majú posudzovať z hľadiska začlenenie sudcu ako člena spoločnosti a súčasne ako predstaviteľa súdnej moci za dobu výkonu funkcie. Tiež na výkon činností počas dočasného pridelenia na využitie skúseností sudcu na ústredný orgán, ktorý vykonáva správu súdov ako aj napr. na Ústavný súd SR, je potrebné nazerať ako na plnohodnotný výkon funkcie sudcu. Osobitným prípadom je nečinnosť sudcu počas dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu. Iba v prípade, že je sudca pozbavený obvinenia, je spravodlivé, aby aj toto obdobie bolo považované za výkon funkcie sudcu.
K § 63 a 64
Ustanovenia riešia osobitnú problematiku výkonu služby v ozbrojených silách.
K § 65
Výsledkom rokovaní uskutočnených medzi MS SR a MF SR v rokoch 1999 a 2000 je predloženie návrhu zmeny doterajšej úpravy platových pomerov sudcov. MS SR presadzovalo vyjadrenie požiadavky nezávislosti súdnictva definitívnym začlenením sudcov medzi ústavných činiteľov aj vo vzťahu k spôsobu ich odmeňovania (princíp rovnakého platu tridsaťročného sudcu a poslanca). Na druhej strane MF SR vychádzalo z obmedzení daných štátnym rozpočtom. Princíp rovnoprávneho postavenia sudcu vo vzťahu k poslancom sa v tomto návrhu neuplatní.
Postavenie sudcov, čo sa týka ich platových pomerov je v súčasnosti upravené v zákone č. 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1993 Z. z. Základný plat sudcu je stanovený so zreteľom na zásadu vymedzenú v zákone č. 120/1993 Z. z., podľa ktorej priemerný plat sudcu má zodpovedať platu poslanca.
Súčasná úprava platových pomerov sudcov vo väzbe na plat poslanca a tým aj na platový vývoj v národnom hospodárstve sa v podstate osvedčila. Preto v predkladanom návrhu zákona s poukazom na § 1 zákona č. 120/1993 Z. z. v záujme zvýraznenia reálnej deľby moci jednotlivých jej zložiek sa mení spôsob stanovenia základného platu sudcu tak, že základný plat sudcu sa nebude pohybovať v rozpätí 70 až 130% platu poslanca, ale v rozpätí 90 až 130% platu poslanca. Osobitný prístup sa zvolil k platom sudcov Najvyššieho súdu SR, ktorých základný plat bude 130% platu poslanca rovnako ako u sudcu ústavného súdu a niektorých ďalších ústavných činiteľov. Základná úprava priemerného platu sudcu sa pritom zakotvuje v zákone č. 120/1993 Z. z.
Osobitný prístup k platovým pomerom sudcov najvyššieho súdu je odôvodnený tým, že na výkon funkcie sudcu na najvyššom súde sa okrem zavedenia vekového cenzu kladú zvýšené nároky okrem rozhodovacej činnosti aj na zjednocovanie rozhodovania nižších súdov. Pritom ohodnotenie sudcov najvyššieho súdu počíta len s 5 % diferenčným rozdielom základného platu oproti najstaršiemu sudcovi krajského súdu.
K § 66 a 67
V súlade so zásadami vyjadrenými v Európskej charte zákona pre sudcov sa plat sudcu vyjadruje v závislosti na dĺžke výkonu funkcie a stupňa súdu (s výnimkou sudcov najvyššieho súdu), na ktorom funkciu vykonáva. U sudcov okresných a krajských súdov sa stanovuje percentom z platu poslanca s tým, že platovú úroveň poslanca sudca okresného súdu dosiahne až od začiatku 8. roku praxe. Takto určený spolu s prípadným funkčným príplatkom za riadiacu činnosť a za vyššiu sudcovskú funkciu tvoria funkčný plat sudcu (§71).
Sudcovia sú zaradení v jednotlivých stupňoch v § 67 vždy s odstupňovaním 4 rokov.
K § 68 až 70
V návrhu sa mení výška funkčných príplatkov za riadiacu činnosť (výkon štátnej správy) a za funkciu predsedov senátov, resp. kolégií. V nadväznosti na úpravy funkčných platov v štátnej správe je dôvodné vykonať úpravu funkčných príplatkov za riadiacu činnosť a za výkon vyššej sudcovskej funkcie (§ 68 a 69), keďže od roku 1993 taká úprava vykonaná nebola a funkčné príplatky prestali mať motivujúci význam. V prípade súbehu funkcie predsedu príslušného súdu s funkciou napr. predsedu senátu patrí iba funkcionárovi iba jeden príplatok, ktorý je preňho výhodnejší, tzn. že sa nepripúšťa kumulácia príplatkov, hoci kumulácia funkcií sa pripúšťa.
K § 71
V súlade s už hore uvedenými ustanoveniami sa ustanovuje legislatívny pojem funkčného platu, ktorý sa používa v nasledovných ustanoveniach: § 22 ods. 5, § 24 ods. 8, § 36 ods. 2, § 37 ods. 5, § 47 ods. 3, § 48, § 58 ods. 5, § 63 ods. 4, § 64, § 84, § 86 ods. 1 a 2, § 93 ods. 1, § 94, § 96, §105 ods. 2, § 110 a § 117 ods. 1 písm. b).
K § 72 a 73
Osobitným spôsobom sa upravujú platové, pomery dočasne prideleného sudcu v zmysle § 72. Ak je plat v štátnej službe vyšší, bolo by neprimeranou požiadavkou, aby sudcovi nebol tento plat vyplatený. V návrhu sa zakotvuje nárok na príplatok za výkon funkcie sudcu na vyššom súde počas dočasného pridelenia tak, aby zodpovedal výkonu funkcie na tomto súde. Spresňujú sa aj platové pomery sudcov dočasne pridelených na využitie skúseností na ústredné a iné štátne orgány. V záujme transparentnosti sa zakotvuje súhlas sudcovskej rady k priznávaniu príplatku za zastupovanie.
K § 74 až 78
Príplatky uvedené v § 75 až 76 vyjadrujú osobitosť výkonu sudcovskej funkcie oproti štátnej službe. Plat za pohotovosť patrí sudcovi len v prípade nariadenej pohotovosti, ktorá sa vopred určuje na základe rozvrhu prác pre ten, ktorý kalendárny rok. Základný plat sudcu za jeho výkon funkcie v sebe neobsahuje odmenu za pohotovosť. Uvedený stav vyplýva zo špecifiká procesných právnych predpisov, podľa ktorých sa súdna agenda musí vybavovať, resp. sa predpokladá že sa bude vybavovať nepretržite (napr. rozhodnutie o vzatí do väzby). Ak takáto situácia reálne nastane, prerušuje sa výkon pohotovosti a sudca začína vykonávať funkciu mimo svoju dennú pracovnú dobu, tzn. že ide o výkon funkcie nadčas. Uvedená činnosť, napriek že ju vykonáva funkcionár štátnej správy, je celkom iného charakteru a má črty výkonu sudcovskej funkcie, tzn. že ide zo zákona o neopakovateľné, neodkladné a ničím iným nenahraditeľné úkony, ktoré sa priamo viažu na určenú osobu sudcu prostredníctvom rozvrhu práce.
Prieskum činnosti iného sudcu sa môže realizovať v praxi iba prostredníctvom jeho vybavených, či pridelených spisov. Ide o veľmi namáhavú, časovo náročnú a duševne zaťažujúcu činnosť. Prieskum slúži iba ako podklad pre hodnotenie, ktoré následne vykoná predseda súdu. Uvedená činnosť nie je funkčnou náplňou sudcu. Sudcovi preto možno priznať osobitný príplatok za výkon činností podľa § 27 odsek 3. Osobitný príplatok má fakultatívny charakter. Sudca vykonáva prieskumnú činnosť popri výkonu svojej funkcie, preto je na ňu potrebné pozerať ako na činnosť, ktorá je nad rámec bežných povinností sudcu. Ani v rámci rozvrhu práce nie je možné zastaviť nápad vecí a vytvoriť priestor (napr. zastupovanie iným sudcom) na uvedené činnosti.
Sudcom už v súčasnosti patrí jeden plat naviac. Úprava § 77 zodpovedá úpravám v štátno-zamestnaneckých pomeroch.
K § 79 a 80
Ako ocenenie pracovných zásluh pri životnom jubileu sudcovi možno priznať odmenu. Inak návrh zákona v iných ustanoveniach sa ostro dištancoval od pojmu odmena, aby sa zabránilo možným špekulatívnym úvahám smerujúcim k záveru, že sa jedná o odmenu za "poslušnosť a lojalitu". Uvedené vyjadrenie by bolo v rozpore s nezávislosťou sudcu.
K § 81 až 92
V návrhu zákona sa jednoznačne vymedzujú hmotné výhody súdnych funkcionárov v porovnateľnej miere s inými ústavnými činiteľmi a štátnymi funkcionármi - u predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v miere zodpovedajúcej predsedovi ústavného súdu, resp. členovi vlády. S poukazom na právo bezplatného cestovania poslancov a ústavných sudcov návrh neobsahuje po rozporovom konaní s MF SR právo sudcov všeobecných súdov na paušálnu náhradu cestovného do miesta výkonu funkcie.
Plat v súlade s doterajšou platovou úpravou patrí sudcovi odo dňa zloženia sľubu. Príplatky patria od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom vznikol na ne nárok. Znížiť základný plat sudcovi možno len na základe právoplatného rozhodnutia disciplinárneho súdu. V návrhu sa upravujú podmienky vyplácania platu ako aj podmienky vykonávania zrážok z platu sudcu.
K § 93 a 94
Ustanovenia týchto paragrafov určujú podmienky nemocenského zabezpečenia sudcu, vychádzajúc z účasti sudcov na zdravotného poistení. Nad rámec dávok nemocenského poistenia sa navrhuje sudcom poskytnúť príplatky k nemocenskému a peňažnej pomoci v materstve, keď v súlade s chartou ide o záruky proti sociálnym rizikám v takej miere, aby oni nemali výrazne nepriaznivý vplyv na životnú úroveň sudcu. Zákon upravuje podmienky výplaty týchto príspevkov s tým, že sa navrhuje ich správa v rezorte Ministerstva spravodlivosti SR (prostredníctvom príslušných vedúcich súdnej správy).
K §95
V súlade s požiadavkou charty, aby sudcovia, ktorí vo funkcii sudcu dosiahli dôchodkový vek, mali právo na dôchodok - hmotné zabezpečenie, ktorého výška musí byť čo možno najbližšie k úrovni platu na konci kariéry, sa navrhuje úprava o príplatku k dôchodku. Aj s poukazom na či. 39 Ústavy Slovenskej republiky je možné konštatovať, že sudcovia majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Popri nárokoch vyplývajúcich zo sociálneho poistenia je dôvodné, aby vzhľadom na vysoké nároky na výkon funkcie sudcu boli v dôchodkovej oblasti týmto príplatkom kompenzované aj tie obmedzenia, ktoré sudca musí vzhľadom na svoje postavenie strpieť spravidla počas dlhej doby výkonu funkcie. Príplatok odvodený od priznaného dôchodku (a nie z posledného platu) nezodpovedá v plnej miere osobitnosti doživotného výkonu funkcie sudcu, ktorá sa z hľadiska psychickej zaťaženosti a možných nebezpečí stáva čoraz namáhavejšia a v tomto smere nezodpovedá ani príplatku k dôchodku príslušníkov polície a tiež zboru väzenskej a justičnej stráže. Podľa stanoviska MFSR súčasné možnosti štátneho rozpočtu iné riešenie neumožňujú.
Sudcovi podľa predloženého návrhu vzniká nárok na príplatok k dôchodku, iba ak skončil výkon funkcie sudcu a má nárok na výplatu príslušného dôchodku. Ustanovenie odseku 2 určuje, kto v prípade smrti sudcu má nárok na príplatok. Výška príplatku k dôchodku sa stanovuje za každý rok výkonu funkcie vo výške 3, 75 % z priznaného dôchodku.
K §96 až 102
V § 96 až 102 sa určujú spoločné ustanovenia k príplatkom k nemocenskému, peňažnej pomoci v materstve a k príplatku k dôchodku sudcu. Nárok na príplatok k dôchodku vzniká splnením podmienok určených týmto zákonom na vznik nároku. Konanie o ňom sa začína na základe písomnej žiadosti sudcu prípadne inej osoby oprávnenej podľa zákona na jeho uplatnenie. Ak bol príplatok nesprávne priznaný alebo bola nesprávne vypočítaná jeho výška, túto nezrovnalosť možno odstrániť spätne tri roky. Právo na príplatok zaniká dňom smrti sudcu alebo pozostalého po sudcovi. V prípade, že sudca zomrel po uplatnení si nároku na príplatok, vstupujú do ďalšieho konania o príplatok a nadobúdajú nárok na sumy splatné do smrti sudcu postupne manželka (manžel), deti a rodičia a to v prípade, že v čase smrti sudcu žili v spoločnej domácnosti. Oprávnenie príslušného súdu a ministerstva rozhodovať o priznaní príplatkov ako aj o možnosti proti tomuto rozhodnutiu sa odvolať je dôvodné upraviť v zákone. O priznaní rozhoduje predseda súdu a o dovolaní proti rozhodnutiu ministerstvo, a v konečnom dôsledku minister.
Sudcovia budú zúčastnení na zdravotnom poistení, na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení. Preto je potrebné upraviť kto a za akých podmienok bude plniť povinnosti vyplývajúce z príslušných zákonov o jednotlivých poistných vzťahoch. Na poistenie v nezamestnanosti budú platiť príspevok len sudcovia zvolení na dobu štyroch rokov. Sudcovia zvolení bez časového obmedzenia výkonu funkcie sudcu, vzhľadom na "doživotný" charakter funkcie nebudú platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti obdobne ako štátni zamestnanci s tzv. "definitívou".
K §103 až 114
Pre uvedené ustanovenia platí subsidiárna pôsobnosť Zákonníka práce, konkrétne § 109 ods. 1, 3, 4 a 6, § 110, § 112, § 113 ods. 1, § 114, § 154, § 179 ods. 1, § 180 až 191, § 194 ods. 2 a 3, § 195 až 199, § 200 ods. 1, § 201, § 204 až 207, § 208 ods. 1, § 209, § 211, § 212, § 215 ods. 1 a § 218 až 229. Osobitosťou zodpovednosti za škodu, ktorú by sudca spôsobil rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom je to, že za takúto škodu zodpovedá štát podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu a jeho nesprávnym úradným postupom. Uvedený zákon tiež upravuje, kedy a za akých podmienok môže štát vymáhať náhradu škody od sudcu. Predložený návrh odkazuje na túto špecifickú úpravu v § 104 v záujme komplexnosti úpravy.
Za inú škodu, než je uvedená v § 105 zodpovedá sudca podľa doterajších zásad upravených v Zákonníku práce. Za škodu, ktorú utrpí sudca pri výkone funkcie alebo v súvislosti s ňou, alebo pre výkon funkcie, zodpovedá štát. V návrhu sa výslovne zakotvuje, kedy sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti (§ 107). Je to vždy, keď sudca vykonáva sudcovské úkony počas verejného pojednávania alebo iného verejného úkonu, pri výsluchu účastníka konania mimo súdneho pojednávania v priestoroch súdu alebo mimo nich, pri rozhodovaní o väzbe, pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu, alebo škody hroziacej majetku, alebo ak utrpí škodu pre výkon funkcie sudcu. Ide o novú, špecifickú úpravu zodpovedajúcu súčasnému stavu ohrozenia sudcu samotným výkonom funkcie. Ak utrpia škodu pre výkon funkcie sudcu jeho rodinní príslušníci, zodpovednosť voči nim rovnako nesie štát.
Ak ide o spôsob a rozsah náhrady škody, stanovuje sa jednorázové bolestné najmenej v dvojnásobnej výške, ak sudca utrpel úraz v dôsledku trestného činu spáchaného inou osobou pre výkon funkcie sudcu alebo v dôsledku konania, ktoré smerovalo proti výkonu funkcie. Ak z rovnakých dôvodov stratil sudca schopnosť vykonávať funkciu, patrí mu mimoriadne odškodnenie vo výške stonásobku minimálnej mzdy. Inak sa spôsob odškodnenia nebude odlišovať od doterajšej úpravy Zákonníkom práce.
V návrhu sa upravuje konanie vo veciach náhrady škody tak, aby sa zabezpečilo čo možno najrýchlejšie uspokojenie nárokov na základe rozhodnutia predsedu príslušného súdu, pričom obdobné riešenie včítane súdneho prieskumu administratívneho rozhodnutia sa uspokojivo uplatňuje v prostredí ozbrojených síl a zborov.
K§115až118
S poukazom na či. 147 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky sa v predkladanom návrhu doterajšie kárne súdy menia svojim názvom na disciplinárne súdy a tomu zodpovedajúc aj doterajšie kárne konanie na disciplinárne konanie. Ustanovenia týchto paragrafov zakotvujú disciplinárnu zodpovednosť sudcu za disciplinárne previnenie a za konanie, ktoré má charakter priestupku a zakotvujú disciplinárne opatrenia. Na rozdiel od doterajšej úpravy sa navrhuje, aby disciplinárnej zodpovednosti podliehal sudca aj vtedy, ak sa dopustil konania, ktoré môže byť postihnuté sankciami podľa osobitných predpisov. V § 2 ods. 2 a v § 30 až 32 sa širšie a konkrétnejšie formulujú povinnosti sudcov, ako tomu bolo doposiaľ a preto aj možný postih sudcu za nesplnenie týchto povinností, ktorý priamo vyplýva z § 116 zákona pokrýva širší rozsah nežiadúcich konaní. Druhy doterajších disciplinárnych opatrení zostávajú nezmenené. Sankcie za priestupok a iné porušenie zákona podľa osobitných predpisov možno uložiť za podmienok a vo výške ustanovenej osobitnými predpismi. Zodpovednosť sudcu za disciplinárne previnenie alebo za priestupok zaniká, ak uplynul od ich spáchania jeden rok.
Za disciplinárne previnenie môže byť sudcovi uložené opatrenie vo forme napomenutia alebo zníženie platu o 15% na dobu troch mesiacov alebo až na dobu šiestich mesiacov. Za priestupok alebo iné porušenie zákona môže byť sudca podľa miery porušenia zákona napomenutý, pokutovaný, môže mu byť zakázaná činnosť (napr. viesť motorové vozidlo) okrem výkonu sudcovskej činnosti, na dobu stanovenú osobitnými predpismi, alebo mu môže byť uložené opatrenie prepadnutia veci. Za závažné disciplinárne previnenie alebo závažný priestupok môže byť odvolaný z funkcie predsedu senátu, preložený na iný súd toho istého stupňa alebo nižšieho alebo odvolaný z funkcie. Osobitnú úpravu vydania a zverejnenia disciplinárneho rozhodnutia obsahuje zákon v nadväznosti na novo uloženú povinnosť podania oznámenia a majetkového priznania, ktoré umožní verejnú kontrolu plnenia si tejto povinnosti sudcami.
K§119
Za disciplinárny súd sa ustanovuje Najvyšší súd Slovenskej republiky. Na rozdiel od doterajšej úpravy sa navrhuje, aby sudcov disciplinárneho súdu nemenoval predseda súdu, ktorý sám bol oprávnený podať návrh na disciplinárne konanie, a teda bol účastníkom konania, ale aby sudcov disciplinárneho súdu volila Rada sudcov SR. Predseda súdu po zvolení sudcov disciplinárneho súdu určí predsedu senátu a členov senátu podľa stanoveného rozvrhu práce.
K §120 až 135
Ustanovenia týchto paragrafov upravujú procesnú stránku disciplinárneho konania. Disciplinárne konanie možno začať na návrh ministra spravodlivosti, resp. predsedu príslušného súdu. Touto úpravou sa sleduje, aby minister bol ako predstaviteľ výkonnej moci účastníkom disciplinárneho konania vo všetkých prípadoch, ak návrh smeruje proti sudcovi. Podnet na disciplinárne konanie môže podať aj sudcovská rada. Zachováva sa doterajšie úprava podania návrhu predsedom súdu z podnetu poškodeného vo veciach vymedzených v 120 ods. 4. Návrh musí predseda súdu podať v lehote dvoch mesiacov ako sa o disciplinárnom previnení dozvedel. Sú ustanovené aj náležitosti, ktoré musí návrh obsahovať.
V § 122 a 123 sa ustanovujú povinnosti predsedu disciplinárneho senátu voči sudcovi, proti ktorému sa konanie vedie a jeho povinnosti v súvislosti s predbežným vyšetrovaním. Podmienky rozhodnutia disciplinárneho senátu o zastavení konania bez ústneho pojednávania a o ústnom pojednávaní zostávajú nezmenené. Platí tiež zásada neverejnosti pojednávania pred disciplinárnym senátom s tým, že právo zúčastniť sa pojednávania má vždy poškodený a jeho dvaja dôverníci. Z ústneho pojednávania pred disciplinárnym senátom sa vyhotovuje zápisnica, ktorú podpisujú predseda ako aj členovia senátu a zapisovateľ.
Disciplinárny senát je povinný rozhodnúť spravidla v lehote do troch mesiacov od podania návrhu. Rozhodnutie senátu jeho predseda vyhlasuje na ústnom pojednávaní vždy verejne. Rozhodnutie sa doručí sudcovi, proti ktorému sa konanie viedlo do vlastných rúk a orgánu, ktorý navrhol začatie disciplinárneho konania. Proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu krajského súdu, možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia. Odvolanie môže podať sudca, proti ktorému sa konanie viedlo alebo predseda súdu, ktorý návrh podal. O odvolaní rozhoduje najvyšší súd. Proti jeho rozhodnutiu odvolanie nie je možné, a to ani vtedy, keď rozhoduje ako disciplinárny súd prvého stupňa.
Návrh na obnovu disciplinárneho konania môže podať len sudca. Iný opravný prostriedok ako obnova konania nie je prípustný. Opatrenia potrebné na výkon rozhodnutia disciplinárneho súdu vykoná príslušný orgán štátnej správy. Výnosy z pokút uložených disciplinárnym súdom sú príjmom štátneho rozpočtu a prepadnuté veci sa stávajú vlastníctvom štátu. Rozhodnutie o povinnosti sudcu nahradiť škodu sa vykonávajú podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o výkone rozhodnutia. Ustanovujú sa aj podmienky zahladenia kárneho postihu. Ak z povahy veci nevyplýva niečo iné, v disciplinárnom konaní sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku.
K §136 až 138
Podľa článku 147 Ústavy Slovenskej republiky si Národná rada Slovenskej republiky pred rozhodnutím o odvolaní sudcu z funkcie vyžiada stanovisko príslušného disciplinárneho súdu. V navrhovanom ustanovení sa upravuje postup disciplinárneho súdu pri vydávaní tohto stanoviska v závislosti od dôvodov odvolania. V stanovisku k návrhu na odvolanie z tzv. disciplinárnych dôvodov disciplinárny súd len potvrdí právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutí, na základe ktorých Národná rada SR sudcu z funkcie v zmysle Ústavy SR odvolá.
Ak je však dôvodom podania návrhu na odvolanie z funkcie zdravotný stav alebo vek sudcu, kde národná rada sudcu môže, ale nemusí odvolať, disciplinárny súd vykoná dokazovanie na zistenie existencie dôvodov odvolania sudcu. Disciplinárny senát tiež rozhodne o tom, či sú dôvodné námietky sudcu proti jeho hodnoteniu, ak hodnotenie bolo podané v súvislosti so skončením výkonu funkcie sudcu. Vo všetkých konaniach podľa tohto ustanovenia bude disciplinárny súd konať podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
Ustanovenie tohoto paragrafu rieši osobitne otázku disciplinárneho konania v prípadoch trestných činov sudcov spáchaných z nedbanlivosti. Konanie je v tomto prípade tiež návrhové, lebo sa začína na návrh predsedov súdu a ministra spravodlivosti.
K §139 až 148
Sudcovia a prísediaci sú si pri rozhodovaní rovní (§ 3 ods. 2). Funkcia prísediaceho je verejnou funkciou (§ 4 ods. 1). Vychádzajúc z uvedených základných princípov postavenia prísediacich z radov občanov môže byť za prísediaceho zvolený občan SR, ktorý spĺňa rovnaké predpoklady na voľbu, ako občan uchádzajúci sa o voľbu za sudcu, okrem predpokladu vysokoškolského právnického vzdelania, vykonania justičnej skúšky a absolvovania výberového konania.
Ustanovenia týchto paragrafov určujú, ktoré orgány volia prísediacich a ich funkčné obdobie. Rovnako ako je to u sudcu, spôsobilosť vykonávať funkciu začína zložením zákonom predpísaného sľubu, ktorého obsah je tiež zhodný so sľubom sudcu. Sľub prísediaci skladá do rúk zástupcu orgánu, ktorý ho zvolil. Ustanovuje sa, že sľub sa pri znovuzvolení do funkcie prísediaceho neopakuje.
V návrhu sa ustanovuje mechanizmus zániku funkcie prísediaceho. Prísediaci môže byť odvolaný z funkcie vtedy, ak závažným spôsobom porušil svoje povinnosti prísediaceho alebo prestal spĺňať predpoklady ustanovené zákonom pre výkon tejto funkcie. Ide napr. o požiadavku bezúhonnosti po celú dobu výkonu funkcie. Ak by bol prísediaci odsúdený pre úmyselný trestný čin, bol by to dôvod pre zánik funkcie. O dovolaní rozhodne orgán, ktorý prísediaceho zvolil. Len v prípade, ak by prísediaci súhlasil s návrhom predsedu súdu na svoje odvolanie, navrhuje sa z dôvodov hospodárnosti a pružnosti riešenia aj možnosť odvolania prísediaceho príslušným predsedom súdu. Funkcia prísediaceho zaniká aj uplynutím troch mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom prísediaci oznámil príslušnému predsedovi súdu, že sa funkcie prísediaceho vzdáva. Funkcia prísediaceho zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol prísediaci pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená.
Návrh obsahuje určenie podmienok výkonu funkcie prísediaceho, jeho práva a povinnosti. Aj prísediaci bude mať na rozdiel od doterajšej úpravy právo na ochranu svojej osoby a ďalších v zákone uvedených osôb ako aj svojho obydlia v rovnakom rozsahu ako sudca, so zreteľom na to, že pri prejednávaní prípadov závažnej kriminality nie je možné prehliadať ani vylúčiť možnosť ohrozenia sudcov a prísediacich v rovnakej miere.
K §149 a 150
Osobitosti výkonu funkcie u sudcov vojenských súdov, ktorí sú v služobnom pomere vojaka profesionála vyžadujú osobitnú úpravu, ktorá je obsahom týchto ustanovení. Vojaci - profesionáli nemajú nárok na starobné dôchodky. Preto tento zákon spája žiadosť s príplatkami k dôchodkom u sudcov - profesionálov. Vzťahuje sa iba na tie, ktoré nahrádzajú vo svojej funkcii dôchodky starobné alebo invalidné.
K §151
Upravuje sa postavenie sudcov ustanovených do funkcie podľa doterajších predpisov tak, že sa považujú za sudcov zvolených podľa tohto zákona. Zloženie sudcovského sľubu podľa doterajších predpisov sa bude považovať za účinné a za sľub podľa tohoto zákona, ak ho sudca v stanovenej lehote nevypovie. V návrhu sa ustanovuje, v ktorých prípadoch má sudca nárok na zápočet rokov do výkonu funkcie pre účely príplatku k dôchodku, pre účely odchodného a nároku na rehabilitáciu. Zlaďuje sa tiež terminológia jednotlivých inštitútov v tomto a v iných aj pripravovaných predpisoch.
K §152
Taxatívne sa uvádzajú niektoré ustanovenia Zákonníka práce, ktoré platia aj pre verejnoprávny vzťah sudcu, ak tento zákon uvedený vzťah neupravuje iným spôsobom.
K §153
Zrušenie vymenovaných zákonov a jednotlivých ustanovení vyžaduje zmenu doterajšej koncepcie právnej úpravy o súdoch a sudcoch a skutočnosť, že zrejme nedôjde k súčasnému prijatiu zákona o súdoch a zákona o sudcoch s rovnakou dobou nadobudnutia účinnosti.
K článku II:
Navrhuje sa novelizovať zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov, pretože zrušenie vymenovaných paragrafov si vyžaduje zmena doterajšej koncepcie právnej úpravy o súdoch a sudcoch a skutočnosť, že zrejme nedôjde k súčasnému prijatiu zákona o súdoch a zákona o sudcoch s rovnakou dobou nadobudnutia účinnosti. Zároveň sa upravuje postavenie Rady sudcov SR.
K článku III:
Navrhuje sa, aby v zákone o dani z príjmu boli od dane z príjmu oslobodené sumy odchodného sudcov tak, ako je to aj v prípadoch zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície a tiež zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov.
K článku IV:
Navrhuje sa, aby zákon nenadobudol účinnosť od 1. januára 2001 ako celok, ale s ohľadom na dopady zákona na štátny rozpočet ustanovenia týkajúce sa úpravy platových pomerov nadobudli účinnosť neskôr.
K článku IV:
Navrhuje sa, aby zákon nenadobudol účinnosť od 1. januára 2001 ako celok, ale s ohľadom na dopady zákona na štátny rozpočet ustanovenia týkajúce sa úpravy platových pomerov nadobudli účinnosť neskôr.
Bratislava 24. 5. 2000
Mikuláš Dzurinda predseda vlády Slovenskej republiky
Ján Čarnogurský minister spravodlivosti Slovenskej republiky