Vyriešili by „lietajúci sudcovia“ preťaženosť niektorých súdov?

Myšlienka tzv. „lietajúcich sudcov“ nie je na Slovensku novou. Už pred desiatimi rokmi sa o nich uvažovalo na pôde Ministerstva spravodlivosti SR ako o forme dočasného riešenia nerovnomernej zaťaženosti súdov. Čo to znamená? Veľmi zjednodušene povedané to znamená, že zo súdu, ktorý je relatívne personálne dobre obsadený a u ktorého nie sú indikované zásadné problémy v rýchlosti vybavovania vecí by bol na dočasnú dobu pridelený sudca na súd, ktorý čelí nedostatočnému personálnemu vybaveniu a ktorý má z tohto dôvodu problémy v rýchlosti vybavovania svojej agendy.

Nedá sa skonštatovať, že by slovenská legislatíva na riešenie takéhoto problému nebola pripravená. Problémom však je, že podmienkou dočasného pridelenia sudcu za účelom zabezpečenia riadneho chodu súdnictva je jeho výslovný súhlas. Čiže sudca musí súhlasiť s tým, že dobrovoľne opustí dobre fungujúci súd a sám si zoberie na plecia veľké množstvo nevybavenej agendy na inom súde. Zákon o sudcoch totiž v ustanovení § 12 okrem iného hovorí, že na zabezpečenie riadneho chodu súdnictva možno sudcu s jeho súhlasom dočasne prideliť na výkon funkcie na iný súd. Vykonávanie funkcie na dvoch súdoch je vylúčené okrem výkonu funkcie predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho senátu. O dočasnom pridelení sudcu rozhoduje Súdna rada na návrh predsedu súdu, na ktorý má byť sudca dočasne pridelený, a po predchádzajúcom vyjadrení predsedu súdu, na ktorom sudca pôsobí.

Určite môžeme uzavrieť, že zabezpečenie riadneho chodu súdnictva v intenciách riešenia potreby personálneho obsadenia preťažených súdov nemôže stáť len na len potenciálnom subjektívnom stanovisku sudcu, navyše bez akejkoľvek motivácie.

Otázku „lietajúcich sudcov“ opäť otvorila Správa k stavu justície vypracovaná Európskou komisiou CEPEJ, ktorá uvádza, že  európske súdne systémy neustanovujú ad hoc súdy na riešenie nadmerného nápadu, ale navyšujú počty „dočasných sudcov“ pôsobiacich na konkrétnych súdoch alebo v konkrétnych jurisdikciách. V niektorých krajinách sa takíto sudcovia presúvajú z jedného súdu na druhý alebo ich osobitne prijímajú ako členov „pohotovostnej“ či „údernej“ jednotky, ktorí sú nasadení vtedy, keď sa súd dostane do nátlakovej situácie. Niektoré krajiny nasadzujú do takýchto pohotovostných jednotiek aj sudcov na dôchodku, ktorí sú skúsení. Ak nadmerný nápad a následne mimoriadna dĺžka konaní súvisí s konkrétnou príslušnosťou, môžu sa stať členmi takýchto „pohotovostných jednotiek“ jednotlivci pôsobiaci v právnych profesiách, ktorí dokážu vykonávať úlohu sudcu v menej náročných veciach alebo pod dohľadom profesionálneho sudcu.

Pokiaľ je však známe, výsledky systematického vyhodnocovania nasadenia takýchto pohotovostných jednotiek nie sú zatiaľ dostupné. Bolo by v tejto súvislosti vhodné spomenúť, že vďaka týmto „pohotovostným čatám“ sa navyšuje iba počet sudcov, pričom „výkon spravodlivosti“ je zložitá činnosť, ktorá predstavuje aj mnohé administratívne úlohy a preto by súčasťou takýchto jednotiek mali byť aj ďalší zamestnanci súdu.

Stojí tiež za zmienku, že vzhľadom na ich obmedzenú dobu nasadenia nemusia byť tieto pohotovostné jednotky prínosné pre súdne systémy, ktoré chronicky trpia nadmernou dĺžkou súdnych konaní. Navyše sú okrem sudcov na dôchodku súčasťou pohotovostných jednotiek aj zástupcovia iných právnych profesií a títo potrebujú určitú odbornú prípravu; len potom sa stávajú skutočne prínosnými pre súd, dodáva správa CEPEJ.

V posledných rokoch sa v odbornej verejnosti často diskutovalo o konkrétnom legislatívnom riešení zavedenia „lietajúcich sudcov“ na Slovensku. V diskusiách sa objavovali názory o tom, že by malo ísť o povinnosť novovymenovaných sudcov v prvých rokoch ich sudcovskej praxe, prípadne by síce nešlo o povinnosť, ale by tu existoval osobitný príplatok pri výbere tejto formy. Tiež sa dalo stretnúť s názormi, že by títo sudcovia mali byť zaradení na krajských súdoch, ktorý by ich operatívne prideľoval na preťažené okresné súdy, tiež sa objavili názory o tom, že by malo ísť o zoznam, do ktorého sa dobrovoľne môžu sudcovia dať zapísať, či už na krajovom princípe alebo celoslovenskom, pričom pri ich dočasnom pridelení by im vznikol nárok na osobitný príplatok. Možno však zavedenie inštitútu nebude ani potrebné ak sa osvedčia tzv. hromadné výberové konania na funkciu sudcu, z ktorých vzniká zoznam kandidátov na funkciu sudcu, ktorí po potrebných previerkach a prípravnom vzdelávaní budú pripravení nastúpiť na uvoľnené miesta sudcov.