Výhody a klady upomínacieho konania

Nakoľko od účinnosti zákona o upomínacom konaní prešlo už šesť mesiacov, je na mieste zosumarizovať, aké pozitíva so sebou tento zákon priniesol.

Koncentrácia konania

V prvom rade je vhodné spomenúť koncentráciu elektronickej agendy platobných rozkazov na jeden súd - Okresný súd v Banskej Bystrici, ktorého účelom je zabezpečiť vytváranie jednotnej rozhodovacej praxe v skutkovo a právne podobných prípadoch. Ďalej považujeme za potrebné upozorniť, že upomínacie konanie je prevažne elektronické konanie, čo niektorí advokáti žalobcov najmä v ďalšom konaní po podaní návrhu stále často opomínajú (§ 15 ods. 3 zákona o upomínacom konaní). V procese stále vyššej elektronizácie v oblasti komunikácie so súdom predstavuje tento prvok najmä pre zástupcov z radov advokátov možnosť poskytnúť svojim klientom inovatívny a progresívny spôsob riešenia ich sporov v čo najkratšom možnom čase.

Návrh na vydanie platobného rozkazu, ako aj ďalšie podania k už existujúcemu spisu, sa podávajú na elektronických formulároch, ktoré boli vytvorené a stále sa vylepšujú tak, aby zabezpečovali jednoduchú orientáciu v návrhu a bezproblémové vyplnenie jednotlivých polí. Ako príklad môžeme spomenúť funkciu formulára spočívajúcu v automatickom doplnení aktuálnych údajov o subjekte zapísaných v Obchodnom registri Slovenskej republiky (prostredníctvom databázy RPO) po uvedení identifikačného čísla organizácie do príslušného poľa a funkciu konečnej kontroly vyplneného návrhu tak, aby všetky povinné polia boli korektne vyplnené. Podania v elektronickej podobe sú v neposlednom rade prostriedkom šetrenia materiálnych zdrojov žalobcov a ich právnych zástupcov.

Technická zložitosť zaslania návrhu?

Pravdaže, ako s každou inováciou tak aj s upomínacím konaním sa spájajú určité pochybnosti a negatívne postoje. Stretli sme sa s názorom, že zaslanie návrhu s prílohami je technicky zložité, preto niektorí právni zástupcovia žalobcov o využití upomínacieho konania ani nepomýšľajú. O stále rozsiahlejšom využívaní tohto alternatívneho spôsobu vedenia konania svedčí aj skutočnosť, že s pribúdajúcim nápadom prichádzajú návrhy na vydanie platobného rozkazu podávané v upomínacom konaní stále ďalšími advokátmi. V prípade problémov s vytvorením, autorizáciou a odosielaním podaní v upomínacom konaní môže zároveň žalobca využiť pomoc portálu eŽaloby MS SR, kde sú uvedené najčastejšie  kladené otázky ako aj kontakty na pracovníkov odboru ServiceDesk MS SR, vždy ochotných poradiť.

Autorizácia platobného rozkazu

S ohľadom na elektronickú formu konania je nepravdivé taktiež tvrdenie, ktoré sa často objavuje v odporoch žalovaných proti vydaným platobným rozkazom, a to, že im bol doručený platobný rozkaz, ktorý nebol podpísaný a opatrený súdnou pečiatkou. Platobné rozkazy vydávané v upomínacom konaní sú autorizované elektronicky, tzn. že v prípade elektronického doručovania strana sporu obdrží do svojej elektronickej schránky elektronický dokument – platobný rozkaz, opatrený doložkou autorizácie. Pri odosielaní platobného rozkazu v listinnej podobe osobám, ktoré nemajú aktivovanú elektronickú schránku, sú vlastnoručný podpis príslušného vyššieho súdneho úradníka a pečiatka súdu nahradené rovnocenným dokumentom s názvom Doložka autorizácie.

Rýchlosť procesu

Medzi najvýznamnejšie pozitíva upomínacieho konania patrí jednoznačne aj zrýchlenie konania v prípadoch podávania návrhov na vydanie platobných rozkazov zameraných na uspokojovanie peňažných pohľadávok žalobcov. Sám zákon priniesol do právneho poriadku Slovenskej republiky niekoľko skrátených lehôt vedúcich tak súd, ako aj strany sporu k urýchleniu priebehu sporu. Na strane súdu je to lehota 10 pracovných dní na vydanie platobného rozkazu za splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok. Žalobca si zas musí dať pozor na lehotu 5 pracovných dní určenú na odstránenie chýb v písaní alebo iných zrejmých nesprávností ako aj na vyjadrenie, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor s právnymi predpismi netýka.     

Polovičná výška súdneho poplatku

Za predpokladu najideálnejších podmienok môže žalobca očakávať vydanie platobného rozkazu aj skôr ako o 10 pracovných dní od splnenia všetkých zákonom predpísaných podmienok. Rýchlosť priebehu konania však do značnej miery závisí od aktivity žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu. Po odoslaní autorizovaného návrhu na vydanie platobného rozkazu prebieha automatizované overenie podpisu z návrhu, ktoré s prihliadnutím na množstvo podávaných návrhov prebieha najviac niekoľko hodín. Akonáhle je proces overovania autorizácie návrhu ukončený, žalobcovi je odoslaný do jeho elektronickej schránky automatizovaných spôsobom vygenerovaný platobný predpis na zaplatenie súdneho poplatku za podanie návrhu. Podstatnou pozitívnou zmenou oproti návrhom na vydanie platobného rozkazu podávaným podľa CSP je v tomto štádiu výška súdneho poplatku, ktorý je v upomínacom konaní polovičný, t.j. 50 % z percentnej sadzby ustanovenej v sadzobníku. Na jeho úhradu určil zákonodarca lehotu 15 dní od podania návrhu. Za ideálnych podmienok a aktívnej účasti žalobcu pri plnení poplatkovej povinnosti sa môže opísané štádium podávania návrhu až do zaplatenia súdneho poplatku uskutočniť v jeden deň. Po zaplatení súdneho poplatku je tento spárovaný s príslušným platobným predpisom prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenskej pošty, a.s. Po spárovaní poplatku spis napadne do príslušného senátu. V prípade splnenia všetkých procesných podmienok vrátane splnenia poplatkovej povinnosti a neexistencie dôvodov na odmietnutie návrhu (§ 6 ods. 1 zákona o upomínacom konaní) môže žalobca čoskoro po zaplatení súdneho poplatku očakávať vydaný platobný rozkaz vo svojej elektronickej schránke.

Vyššie nároky na žalovaného, ale aj viac možností

Novinkami sú tiež stanovenie vyšších nárokov na žalovaného pri podávaní odporu proti platobnému rozkazu, možnosť podať v lehote na podanie odporu žiadosť o plnenie dlhu v splátkach ako aj skutočnosť, že  k návrhu na vykonanie exekúcie nie je potrebné pripájať platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní (§ 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku).

Obchodné spory

Pokiaľ ide o podávanie odporu proti platobnému rozkazu, ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, žalovaný musí v podanom odpore uviesť, či mu bola doručená faktúra ohľadom uplatňovaného nároku, akým spôsobom s ňou naložil a či voči nemu uplatňovaný nárok eviduje alebo evidoval vo svojom účtovníctve a ak ho neeviduje, z akých dôvodov. Ak žalobca naviac v návrhu urobil vyhlásenie, že údaje o uplatňovanom nároku uviedol v kontrolnom výkaze, žalovaný musí okrem uvedených skutočností uviesť aj, či faktúru žalobcu, ktorá sa týka uplatneného nároku, uviedol vo svojom kontrolnom výkaze. Ak žalovaný faktúru v kontrolnom výkaze uviedol, na odôvodnenie odporu musí uviesť také skutočnosti, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok, a svoje tvrdenia musí v lehote na podanie odporu osvedčiť listinnými dôkazmi, na ktoré sa odvoláva. V prípade nesplnenia uvedených nárokov na odôvodnenosť odporu, súd odpor ako vecne neodôvodnený odmietne.

Vnútorná motivácia súdu vec právoplatne ukončiť

Stretli sme sa aj s názorom, že v upomínacom konaní chýba vnútorná motivácia konanie právoplatne ukončiť, takže sa skôr hľadajú spôsoby ako vec vybaviť inak. Od nadobudnutia účinnosti zákona bolo však v upomínacom konaní vydaných viac ako 1500 platobných rozkazov oproti len niečo menej ako 360 odmietnutiam návrhu. Považujeme za potrebné upozorniť, že cieľom vzniku upomínacieho konania bolo zrýchlenie tohto druhu konaní, nie zvýšenie množstva vydaných právoplatných platobných rozkazov. Súd nevyhnutne musí pred vydaním platobného rozkazu overiť splnenie všetkých zákonom stanovených predpokladov na jeho vydanie, čo zahŕňa tak splnenie všetkých procesných podmienok, poplatkovej povinnosti ako aj podmienok prípustnosti a vecnú odôvodnenosť nároku. Okrem iného sa súd snaží výzvami na odstránenie vád návrhu a na vyjadrenie súhlasu s vydaním v časti žalobcu viesť k dodatočnému splneniu týchto podmienok. Závisí teda predovšetkým na žalobcovi a jeho právnom zástupcovi, ako bude rozhodnuté o podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu.

Pokiaľ ide o právoplatné skončenie veci v upomínacom konaní, žalobca musí vnímať aj skutočnosť, že napriek tomu, že súd v prípade nedoručenia platobného rozkazu, robí všetky úkony na účely zistenia adresy žalovaného, v mnohých prípadoch sa žalovanému platobný rozkaz nepodarí doručiť do vlastných rúk resp. ak aj je súd v doručovaní úspešný, žalovaný má stále možnosť podať proti vydanému platobnému rozkazu odpor, v dôsledku čoho upomínacie konanie nemôže byť právoplatne skončené vydaním platobného rozkazu. Súd je potom na základe opätovnej iniciatívy žalobcu spočívajúcej v podaní návrhu na pokračovanie v konaní povinný postúpiť vec na ďalšie konanie súdu príslušnému na prejednanie podľa CSP.

Autor:

Mgr. Dominika Praženicová
vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica