Najprávo.sk - najlepší právny poradca

Vecné odôvodnenie odporu by sa malo pri spotrebiteľoch posudzovať „miernejšie“

24.2. 2021, 17:57 |  najpravo.sk

V novembri minulého roka sme vás informovali, že ministerstvo spravodlivosti pripravuje novelu Civilného sporového poriadku a aj zákona o upomínacom konaní. Cieľom noviel týchto predpisov bolo prehodnotenie právnej úpravy upomínacieho konania a konania o platobnom rozkaze v Civilnom sporovom poriadku, a to najmä s ohľadom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie týkajúcu sa smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ministerstvo spravodlivosti SR navrhlo vypustenie povinnosti vecne odôvodniť odpor proti platobnému rozkazu, ktorý je podaný fyzickou osobou (žalovaným) v upomínacom konaní ako aj v konaní o platobnom rozkaze podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov.

Materiál "pod paľbou"

Materiál sa dostal do medzirezortného pripomienkového konania, kde sa dostal doslova „pod paľbu“ vecných argumentov. Prečítajte si niektoré z nich.

Ministerstvo vnútra SR: „Odstránenie povinnosti žalovaného, ktorý je fyzickou osobou, k vecnému zdôvodneniu odporu podanému proti platobnému rozkazu prelamuje zásadu rovnosti strán, zásadu kontradiktórnosti, zásadu hospodárnosti a obchádza zákaz odopretia spravodlivosti v súdnom konaní. Vypustením povinnosti vecného odôvodnenia odporu podaného fyzickou osobou proti platobnému rozkazu by sa čiastočne navrátil stav, ktorý už bol v právnej úprave v minulosti (odôvodnenie odporu sa nevyžadovalo u žiadneho žalovaného), neosvedčil sa a z relevantných dôvodov bol odstránený. Zavedenie povinnosti fyzickej, ako aj právnickej osoby odôvodniť podaný odpor vyplývala z dôvodu veľkého množstva prípadov, keď žalovaní bez akýchkoľvek právnych a vecných dôvodov, len s úmyslom oddialiť vybavenie veci, podávali proti platobným rozkazom odpor. Zákonodarca, ktorý mal a aj v súčasnosti má praktickú skúsenosť s právnym stavom, ktorý novela navrhuje, už v minulosti vyhodnotil odpor bez odôvodnenia len ako samoúčelnú obštrukciu žalovaných, ktorí takto odďaľovali súdne rozhodnutia....“

Asociácia priemyselných zväzov SR: „S takto široko navrhovaným vypustením povinnosti vecne odôvodniť odpor (t. j. pre všetky fyzické osoby) nesúhlasíme a navrhujeme adresnejšie vymedziť okruh fyzických osôb, na ktoré sa táto povinnosť vzťahovať nebude. Zdá sa nám neprimerané, aby povinnosti odôvodniť odpor boli zbavené plošne všetky fyzické osoby. Táto skupina môže zahŕňať i rozsahom menšie spory medzi susedmi, nepodnikateľov ale tiež aj konania o náhradu škody, vrátane náhrady škody spôsobenej trestným činom. Je podľa nás ťažko akceptovateľné, ak jedna strana musí kvalifikovane popísať dôvody podania žaloby a často zaplatiť súdny poplatok, a druhej strane postačuje napísať „podávam odpor“. Takéto konanie povedie primárne k neúmernému predlžovaniu súdnych konaní...“

Ministerstvo vnútra SR: „V rámci predmetného návrhu navrhujeme vypustiť všetky zmeny, ktorými sa vypúšťa povinnosť žalovaného, ktorým je fyzická osoba, vecne odôvodniť podaný odpor proti platobnému rozkazu. Odôvodnenie: Odstránenie povinnosti žalovaného, ktorý je fyzickou osobou, k vecnému zdôvodneniu odporu podanému proti platobnému rozkazu prelamuje zásadu rovnosti strán, zásadu kontradiktórnosti, zásadu hospodárnosti a obchádza zákaz odopretia spravodlivosti v súdnom konaní. Vypustením povinnosti vecného odôvodnenia odporu podaného fyzickou osobou proti platobnému rozkazu by sa čiastočne navrátil stav, ktorý už bol v právnej úprave v minulosti (odôvodnenie odporu sa nevyžadovalo u žiadneho žalovaného), neosvedčil sa a z relevantných dôvodov bol odstránený. Zavedenie povinnosti fyzickej, ako aj právnickej osoby odôvodniť podaný odpor vyplývala z dôvodu veľkého množstva prípadov, keď žalovaní bez akýchkoľvek právnych a vecných dôvodov, len s úmyslom oddialiť vybavenie veci, podávali proti platobným rozkazom odpor. Zákonodarca, ktorý mal a aj v súčasnosti má praktickú skúsenosť s právnym stavom, ktorý novela navrhuje, už v minulosti vyhodnotil odpor bez odôvodnenia len ako samoúčelnú obštrukciu žalovaných, ktorí takto odďaľovali súdne rozhodnutia. Dokonca v minulosti sprísňoval požiadavky kladené na odpor (akékoľvek odôvodnenie vs. vecné odôvodnenie).“

ASINS: „S argumentáciou predkladateľa nemožno súhlasiť, nakoľko nezohľadňuje aktuálny právny stav, v zmysle ktorého má strana sporu (fyzickú osobu nevynímajúc) dostatok času na podanie odporu s vecným odôvodnením. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že pojem vecné odôvodnenie ešte automaticky neznamená, že by žalovaný musel dôvodiť výlučne právnymi argumentami ako osoba znalá práva. Rozhodovacia prax všeobecných súdov potvrdzuje, že prípadov odmietnutých odporov je len zanedbateľné percento. Nemožno sa stotožniť s tým, že žalovaný, súc si vedomý svojej podlžnosti voči žalobcovi, nie je schopný ani len uviesť, z akého dôvodu odmieta zaplatiť tento nárok žalobcu alebo jeho výšku. Záverom je potrebné dodať, že navrhovaná novela žiadnym spôsobom neprispieva k súčasnej právnej úprave, jej výsledkom nebude posun v riešení sporov v upomínacom konaní a bude mať za následok neprimerané zaťaženie všeobecných súdov a súbehom aj zvyšovanie nákladov spojených s konaním tak na strane štátu ako aj na strane účastníkov konania. Navrhované zmeny de facto spochybňujú účel rozkazného konania ako skráteného typu súdneho konania, nakoľko v súčasnosti v prípade ak je súd toho názoru, že návrh na vydanie platobného rozkazu je nedôvodný, tak platobný rozkaz v daných intenciách ani nevydá....“

Slovenská banková asociácia: „Sporová strana by nemala mať priestor nezodpovedne (bez vecného odôvodnenia odporu) predlžovať súdne konanie a zaťažovať súdne konanie bezdôvodne. V čl. 11 ods. 2 CSP je zakotvené, že pri posudzovaní obsahu úkonov strán sporu sa predpokladá, že každá fyzická osoba konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu, má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone. Zákonodarca tým nespochybniteľne vyjadril základné očakávania v civilnom sporovom konaní od každej sporovej strany. Nevidíme žiadny rozumný obhájiteľný dôvod tolerovať pasivitu v podobe neuvedenia dôvodov odporu. Ak sa rozhodne fyzická osoba nevyhľadať právnu pomoc, potom bude zrejme mať tieto ťažkosti v podobe vecnej argumentácie aj v ďalšom konaní pred súdom po prípadnom zrušení platobného rozkazu.“

Slovenská advokátska komora: „Vypustenie povinnosti fyzických osôb odôvodniť odpor proti platobnému rozkazu je v rozpore so základným účelom inštitútu platobného rozkazu, ktorým je rýchlosť konania v prípade nesporných peňažných nárokov. Navrhovaná zmena by mala za následok vyššiu pravdepodobnosť zneužitia odporu, následné predlžovanie súdnych sporov a s tým súvisiace sťaženie vymáhania pohľadávok. Návrh nerozlišuje medzi fyzickou osobou - nepodnikateľom a fyzickou osobou - podnikateľom. Pokiaľ ide o spotrebiteľa, zákon pozná mechanizmus upravený v §3 ods. 6 písmeno d) ZoUK (povinnosť vyzvať na zaplatenie do 3 mesiacov pred podaním návrhu na súd) a Civilný sporový poriadok tiež pozná v článku 6 ods. 2 tzv. slabšiu stranu.“

Ministerstvo svoj návrh novely prepracovalo

„Vzhľadom na výsledok rozporových konaní zo dňa 27.1.2021 bol materiál kompletne prepracovaný a navrhovaná úprava týkajúca sa vypustenia povinnosti vecne odôvodniť odpor proti platobnému rozkazu, podaný žalovaným ako fyzickou osobou v upomínacom konaní a konaní o platobnom rozkaze bola z materiálu vypustená. Súčasne nové znenie materiálu sa užšie zameriava iba na spotrebiteľské veci.“ uvádza Ministerstvo spravodlivosti SR vo vyhodnotení pripomienkového konania.

Miernejšie posudzovanie vecného odôvodnenia

Ak žalovaný dnes podáva odpor proti platobnému rozkazu, musí byť vecne odôvodnený. Odpor teda musí spočívať v uvedení argumentov, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok, pripojení listín, na ktoré sa odvoláva a označení dôkazov, ktorými sa majú preukázať tvrdenia žalovaného.

„Môže teda nastať situácia, keď spotrebiteľ v dôsledku relatívne krátkeho času na vyhľadanie právnej pomoci si sám na základe svojich znalostí práva vyhotoví odpor, ktorý bude nedostatočne odôvodnený. Podľa procesných predpisov to môže znamenať rozhodnutie súdu o odmietnutí odporu.“ uvádza ministerstvo.

Ministerstvo preto pripravilo zmenu právnej úpravy upomínacieho konania podľa zákona o upomínacom konaní a konania o platobnom rozkaze podľa Civilného sporového poriadku. Súd bude mať povinnosť prihliadať na postavenie žalovaného ako spotrebiteľa pri vecnom odôvodnení odporu a v dôsledku uvedeného posudzovať vecné odôvodnenie odporu miernejšie.

Jednoznačnejšie vyjadrenie vzťahu sudcu a vyššieho súdneho úradníka

Upomínacie konanie a konanie o platobnom rozkaze podľa Civilného sporového poriadku sú skrátené konania, v ktorých rozhodnutie vydáva predovšetkým vyšší súdny úradník. Návrhom zákona sa podľa ministerstva tiež zabezpečuje, aby bol jednoznačnejšie vyjadrený vzťah sudcu a vyššieho súdneho úradníka pri posudzovaní spotrebiteľskej zmluvy alebo zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou s ohľadom na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Ak ide o spotrebiteľskú zmluvu a zmluvné podmienky, ktoré ešte neboli v predchádzajúcich konaniach posudzované sudcom, je podľa ministerstva potrebné, aby sa súdny úradník pred rozhodnutím so sudcom poradil. Povinnosťou sudcu, pri ktorom vyšší súdny úradník pôsobí, bude tiež kontrola plnenia povinností vyššími súdnymi úradníkmi vo vzťahu k normám, ktorých cieľom je zabraňovať uplatňovaniu neprijateľných zmluvných podmienok voči spotrebiteľom.

Urobte si názor sami

Vláda schválila nasledovné znenie novely (zákon ešte čaká schvaľovanie v Národnej rade SR):

 ZÁKON

z ... 2021,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 12 sa za odsek 2 vkladá odsek 3, ktorý znie:

„(3) Súd posudzuje vecné odôvodnenie odporu miernejšie, ak je žalovaný spotrebiteľom.“.

Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 4 a 5.

2. V § 15 odsek 6 znie:

„(6) Ak sudca vyhovie sťažnosti v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie.“.

Čl. II

Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z., zákona č. 350/2018 Z. z. a zákona č. 423/2020 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 267 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

„(3) Súd posudzuje vecné odôvodnenie odporu miernejšie, ak je žalovaný spotrebiteľom.“.

Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 4 a 5.

2. V § 267 ods. 4 sa slová „súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a“ nahrádzajú slovami „platobný rozkaz sa zrušuje v celom rozsahu a súd“.

3. V § 267 odsek 5 znie:

„(5) Súd doručí odpor žalobcovi do vlastných rúk.“.

4. Za § 471a sa dopĺňa § 471b, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠471b

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2021

Konanie, v ktorom súd vydal uznesenie o zrušení platobného rozkazu do 30. júna 2021, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2021.“.

Čl. III

Zákon č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 517/2008 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 307/2016 Z. z., zákona č. 315/2016 Z. z. a zákona č. 177/2018 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 5 ods. 1 písm. a) sa vypúšťajú slová „a o zrušení platobného rozkazu“.

2. § 5 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

„(3) Ak sa v konaní podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. f) predpokladá posúdenie spotrebiteľskej zmluvy alebo zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou s ohľadom na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré ešte neboli posudzované v už právoplatne skončenom konaní, vyšší súdny úradník predloží vec na posúdenie sudcovi určenému rozvrhom práce. Posúdením veci sudcom je vyšší súdny úradník viazaný. Sudca určený rozvrhom práce priebežne kontroluje plnenie povinností vyšším súdnym úradníkom podľa tohto odseku.“.

Čl. IV

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2021.

 


 

Zdroj: rokovania.sk; slov-lex.sk
Ilustračné foto: najprávo.sk


Najprávo.sk - najlepší právny poradca