Najprávo.sk - najlepší právny poradca

ÚVAHA: Je rekodifikácia Občianskeho súdneho poriadku vôbec potrebná?

7.9. 2012, 09:28 |  Maroš B.

Nové vedenie Ministerstva spravodlivosti SR sa rozhodlo rekodifikovať, teda inak povedané nanovo pripraviť Občiansky súdny poriadok. Pri prvom úvodnom zasadnutí rekodifikačnej komisie ministerstvo uviedlo, že rekodifikácia Občianskeho súdneho poriadku je najambicióznejší projekt na zefektívnenie súdneho konania v histórií samostatnej Slovenskej republiky. Nový komplex právnych úprav má podľa ministerstva vytvoriť predpoklady na priblíženie spravodlivosti občanom a na účinný boj proti súdnym prieťahom. Ja si však myslím, že takýto projekt je absolútne zbytočný a neprinesie žiadne zrýchlenie súdnych konaní, ba práve naopak.

Kde je vôľa, tam je cesta

Nechcel som parafrázovať Dzurindov výrok spred pár rokov, avšak práve v štátnej sfére toto príslovie vystihuje situáciu. Rýchlosť konaní mnohokrát stojí a padá na vôli konajúcich, teda ak hovoríme o súdoch, na vôli sudcov, úradníkov či administratívy, teda všetko sa dá, len treba chcieť. Aké skutočnosti determinujú túto vôľu, to je už druhá otázka. Súčasná podoba Občianskeho súdneho poriadku však dáva dosť široký priestor pre tých, čo vôľu majú, aby súdne konanie bolo naozaj rýchle.

Právoplatný rozsudok hneď na pojednávaní

Ak ste „z fachu", tak vám netreba opisovať priebeh súdnych konaní, kde aj v prípade súhlasu účastníkov konania si títo musia počkať na jeho písomné vyhotovenie, doručenie, následne opäť navštíviť súd za účelom vyznačenia právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia. Čo však stojí v ceste tomu, aby súd v prípade, ak sa účastníci vzdajú odvolania proti rozsudku (častokrát rozvody, určenia výživného, niektoré rodinnoprávne spory, formálne určenia vlastníckeho práva z titulu vydržania a podobne), bol rozsudok na pojednávaní účastníkom priamo doručený, a keďže odvolanie voči nemu nie je prípustné, bol by hneď opatrený doložkou právoplatnosti, prípadne aj vykonateľnosti? Účastníci by zo súdu odchádzali s právoplatným rozhodnutím, odpadlo by čakanie na písomné vyhotovenie, návšteva pošty za účelom prevzatia súdnej zásielky, návšteva súdu za účelom vyznačenia právoplatnosti... Časová úspora pre účastníkov konania by bola teda približne mesiac a viac. Samozrejme, takýto postup nie je možný vo všetkých konaniach, avšak pre bežných občanov, ktorí častokrát potrebujú súdne rozhodnutia pre ďalšie úradné účely, by to bola nevídaná zmena k lepšiemu. Žiadna legislatívna úprava tu vôbec nie je potrebná, súčasné znenie OSP tento postup nevylučuje.

Informácie o pobyte a majetku k dispozícii ihneď

Už dávnejšie som sa na portáli najprávo.sk stretol s článkom, kde jeho autori poukazovali na to, že „v tisíckach spisov v jednotlivých súdnych oddeleniach je súd povinný pátrať po žalovaných, ktorí sa presťahovali a nenahlásili si zmenu pobytu alebo odišli pracovať do iného mesta či štátu. Súd je povinný urobiť úplne všetko, aby takúto osobu našiel, musí robiť dopyty na Register obyvateľov, obce, rôzne úrady, políciu."

Už v uvedenom článku jeho autori poukázali na to, že prepojenie databáz štátnych úradov – evidencie pobytu obyvateľstva, databáz úradov práce, vlastníkov alebo držiteľov motorových vozidiel a podobne, by zrýchlilo desaťtisíce ak nie státisíce súdnych konaní minimálne o tri – štyri mesiace, keďže toľko zhruba trvá, kým súd preskúma aktuálne miesto pobytu dlžníka.

Prečo trvá súdne konanie voči insolventnému dlžníkovi, ktorý je naviac na neznámom mieste aj šesť a viac mesiacov? Teda v prípade, ak nikto ani nevznáša námietky ohľadom merita sporu a dokazovanie vychádza spravidla len z listinných dôkazov? Veritelia si môžu klopať na čelo a krútiť hlavou, nuž ale súd musí vypisovať listy, obálky, vyťažovať políciu, na ktorej si tiež niekto musí nájsť čas ísť „na návštevu" k dlžníkovi, prípadne vypočuť susedov, kde sa dlžník odsťahoval, musí si sadnúť si k počítaču, vypísať obálku.... , tiež musí súd vyťažovať obecné úrady, kde majú bohužiaľ niektorí predstavitelia obce problémy aj s čítaním či písaním, osloviť register obyvateľov, ktorý len lustruje a lustruje a potom posiela a posiela.... A druhé kolo listového boja začína pri návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov – dopyty na kataster, políciu (jááj, už dosť!) Keď som to takto zosumarizoval, znie to až hrôzostrašne, v akom stredoveku či Slovakistane to vlastne žijeme. Veď povedzte, ajťáci, je to technicky nemožné prepojiť pár databáz? Projekt síce veľký, ale určite efektívnejší a zmysluplnejší než vopred nejasná experimentálna rekodifikácia Občianskeho súdneho poriadku.

Znalci

Zdrojom prieťahov v súdnych konaniach je tiež potreba znaleckého dokazovania. Vysvetlenie pre čitateľov, ktorí nie sú z právnického prostredia: Súd niektoré odborné otázky nemôže sám posúdiť, musí do konania pribrať odborníka z konkrétnej oblasti. Zoberme si takých grafológov, teda písmoznalcov. Stačí, že účastník konania namietne pravosť svojho podpisu a rôčik či dva má od súdu pokoj, keďže tých pár písmoznalcov má na stoloch stovky žiadostí od polície či súdov a jednoducho nie je v ich fyzických silách robiť veci rýchlejšie. A týka sa to aj geodetov či iných oblastí. Ani tu rekodifikácia OSP nepomôže konania zrýchliť. Pomôže len väčší počet odborníkov – znalcov vo frekventovaných oblastiach.

Fatálne exekučné experimenty

Tak k oblasti exekúcií sa radšej ani nevyjadrujem. Nepochopiteľne zaznávaná oblasť, ktorá, keďže ide o poslednú štáciu pred samotným postihnutím majetku, by si zaslúžila oveľa väčšiu pozornosť a nie len svojvoľné experimenty, napríklad zavedenie pojednávania pri zastavení exekúcie, keď súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú (tzv. géčko), a to bez širšej odbornej diskusie, bez pripomienkového konania, bez znalosti o vyťaženosti exekučných oddelení. Exekučný poriadok by si rekodifikáciu určite zaslúžil, prečo to teda spomínam? V kontexte narastajúceho „spotrebiteľského chaosu", nepochopiteľných pojednávaní v exekučných veciach a neustáleho nárastu exekúcií, je len otázkou času, kedy táto časovaná bomba vybuchne a exekúciám sa budú musieť venovať ďalšie stovky sudcov, úradníkov, administratívnych zamestnancov. Hádajte na úkor čoho. Predsa na úkor ostatných súdnych konaní. Môže tu byť nejako nápomocná rekodifikácia Občianskeho súdneho poriadku? No asi ťažko, keď si bude musieť sudca vypočuť z úst každého povinného jeho životný príbeh.

Spotrebiteľský chaos

Nehanebne a bezostyšne som použil výraz „spotrebiteľský chaos". Ako inak nazvať to, čo sa v súčasnosti deje v oblasti spotrebiteľských sporov? Čo súd, to iné rozhodnutie. A čoby len súdy, veď pomaly čo senát toho istého súdu, to iné rozhodnutie. Len pre absenciu jednoznačne stanovených stropov sankcií alebo stropov pre výšku trov konania. Ustanovenie § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktoré stanovuje strop sankcií za omeškanie spotrebiteľa nejako nenachádza odraz v judikatúre súdov, a preto to ostáva na subjektívnom posúdení konajúcej osoby a ňou stanovených hraníc dobrých mravov či hraníc účelnosti trov konania.

Nespochybňujem dôvodnosť zásahu súdu do už extrémne neprimeraných zmluvných podmienok a praktík, ale nepochopím ignoranciu tohto skoro bezprávneho stavu zo strany zákonodarcu. A ani nehovorím o absolútnej nepredvídateľnosti súdnych rozhodnutí v oblasti spotrebiteľských sporov, právnej neistote veriteľov (nie všetci konajú s úmyslom okabátiť chudáčika spotrebiteľa, niektorí totiž využívajú len štandardné zabezpečovacie prostriedky na zabezpečenie záväzku klienta, ktorého bonitu nemajú ako zistiť, avšak judikatúra súdov nepustí – sú zlí vykorisťovatelia a bodka).

Pri existencii tohto stavu sa stávajú aj (nazvime to tak škaredo nespotrebiteľsky) štandardné konania z dôvodu insolvencie (nezaplatené cestovné, vodné, účet za telefón, plyn, nevrátený úver z banky a podobne) spormi, ktorým musí súd venovať nadštandardnú pozornosť nielen v základnom konaní, odvolacom konaní, ale aj v exekučnom konaní, a to všetko len pre absenciu jasných pravidiel. A nielen v merite sporu, ale aj v oblasti trov právneho zastúpenia. Za takéhoto stavu, ktorý nevyhnutne potrebuje zmenu hmotného práva, nebude mať rekodifikácia procesných pravidiel žiadny zmysel.

Je toho ešte viac čo treba urobiť namiesto rekodifikácie...

Štandardná štátna organizácia práce, kde sú lenivci podporovaní a naopak „ťažné kone" vyťažované na maximum ergo demotivované, rovnako ako symbolické ohodnotenie práce, ktoré nedokáže pritiahnuť odborníkov, sú taktiež kategóriami, na ktoré rekodifikácia OSP nebude mať žiadny vplyv, avšak ktoré na rýchlosť súdnych konaní majú podstatný vplyv.

Na záver treba taktiež dodať, že časté novelizácie Občianskeho súdneho poriadku, na podrobné preštudovanie ktorých ani nie je čas, keďže súd tlačia rôzne zákonné lehoty, v rámci ktorých má pojednávať, rozhodnúť, vydať platobný rozkaz, poverenie na vykonanie exekúcie atď atď., sú taktiež tým, čo súdy nezrýchľuje, ale naopak stále viac a viac spomaľuje. Neprispieva aj stabilita právnej úpravy k rýchlejšiemu konaniu? Veď keď sa mi niečo už dostane „do krvi", viem pracovať rýchlejšie a efektívnejšie, než vtedy, keď pri skoro každom procesnom úkone si radšej v zákone skontrolujem, či sa v danej úprave náhodou niečo nezmenilo (tote „trójske kone"...). Takže sa pýtam, je potrebná rekodifikácia OSP? 


Najprávo.sk - najlepší právny poradca