Najprávo.sk - najlepší právny poradca

„Sporné“ predbežné otázky vo vkladovom konaní

29.1. 2018, 18:50 |  Ondrej Halama

Pre orgány katastra je charakteristické, že počas správneho konania posudzujú aj súkromnoprávne vzťahy, o ktorých tradične rozhodujú súdy. Dôvodová správa k pôvodnému zneniu katastrálneho zákona v tejto súvislosti uvádza, že spravovanie katastra zahŕňa tzv. „prvky justičnej činnosti“. V dôvodovej správe k inému zákonu (k zákonu č. 419/2002 Z. z.) sa dokonca uvádza, že orgány katastra sa majú podieľať na odbremeňovaní súdov. V praxi, a to najmä vo vkladových konaniach, sme však svedkom opačného javu – vkladári odmietajú komplikovanejšie predbežné otázky riešiť a odkazujú účastníkov konania na súd. Prekvapivo sa s týmto postupom stotožnil aj Najvyšší súd SR.

V ďalšej časti nášho príspevku poukážeme na uvedené nedostatky v postupe správnych orgánov a upozorníme aj na niektoré, podľa nás nesprávne, právne názory prezentované Najvyšším súdom SR a katastrálnym bulletinom.

Pre prehľadnosť uvádzame, ako možno vyriešiť predbežnú otázku podľa platnej právnej úpravy (podľa Správneho poriadku):

1. Ak už o predbežnej otázke rozhodol príslušný orgán, je týmto rozhodnutím správny orgán viazaný.

2. Správny orgán si môže o predbežnej otázke urobiť úsudok sám. „Podľa súdnej judikatúry platí zásada, že správny orgán, ktorý koná vo veci, je nielen oprávnený, ale i povinný zaoberať sa predbežnými otázkami, ak sa v konaní vyskytnú.[1]

3. Správny orgán dá podnet príslušnému orgánu na začatie konania o predbežnej otázke. (tento postup je podľa odbornej literatúry1 možný len pri konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, napr. pri dedičskom konaní).

Nezákonné postupy v praxi

Účinky odstúpenia od zmluvy a námietky relatívnej neplatnosti sú komplikovaným právnym problémom často diskutovaným u odbornej verejnosti[2], preto nie je prekvapujúce, že práve pri riešení týchto právnych situácii si správne orgány nechcú spraviť sami úsudok a postupujú vec súdu. A tak, hoci Správny poriadok pomerne jasne a zrozumiteľne vymedzil iba tri možnosti riešenia predbežnej otázky, v rozhodovacej činnosti správnych orgánov na úseku katastra, v rozsudku Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp. zn. 6Sžo/229/2010 zo dňa 20.07.2011, senát: Hargaš, Fúrová, Reisenauerová), ako aj v katastrálnom bulletine (ot. č. 1, 1/2009) nachádzame ďalšie spôsoby riešenia predbežných otázok.

V konaniach, počas ktorých je doručené odstúpenie od zmluvy alebo námietka relatívnej neplatnosti, katastrálne odbory nezriedka odmietnu riešiť túto predbežnú otázku a posúdiť náležitosti týchto právnych úkonov. Namiesto toho prerušujú konanie a účastníkov konania vyzývajú na vyjadrenie sa s tým, že ak účastník s námietkou, či odstúpením nesúhlasí, ide o „spornú“ vec a preto je vyzvaný, aby podal na súd určovaciu žalobu. V niektorých prípadoch správne orgány nepodanie takejto žaloby považujú za „akceptáciu“ platnosti odstúpenia alebo námietky (v súlade s názorom Najvyššieho súdu SR), v iných prípadoch nepodanie žaloby považujú za neodstránenie nedostatku konania. Ak účastník konania trvá na plnení zmluvy, správny orgán mu dáva iba jedinú možnosť – podať určovaciu žalobu.

K „akceptácii odstúpenia“

Pojem „akceptácia odstúpenia“, ktorý používa Najvyšší súd SR vo vyššie uvedenom rozsudku je pre právnu vedu nový termín, s ktorým sa nemožno stretnúť ani v právnych predpisoch, a ani v odbornej literatúre. Skutočne ide o termín úplne nový a veľmi rozporuplný, preto si myslíme, že tento pojem v právnickom jazyku ani nebude mať dlhú životnosť. „Akceptovanie“ odstúpenia ide proti samotnej podstate odstúpenia ako jednostranného právneho úkonu. Ak by bolo odstúpenie podmienené akoukoľvek „akceptáciou“, nešlo by o jednostranný, ale o dvojstranný právny úkon. Samotný Najvyšší súd SR dal pojem „akceptácia“ v odôvodnení rozsudku sp. zn. 6Sžo/229/2010 zo dňa 20.07.2011 do úvodzoviek (!), čo len potvrdzuje, že aj samotný súd si bol vedomý istej „novosti“, alebo skôr nevhodnosti, tohto pojmu. „Akceptácia“ odstúpenia môže správnemu orgánu slúžiť ako informácia o tom, že účastníci konania s odstúpením súhlasia, avšak nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu pre nestranné posúdenie veci, a teda nemôže mať ani vplyv na rozhodnutie. Úlohou správneho orgánu v správnom konaní nie je zisťovanie spokojnosti účastníkov konania, ale dodržiavanie zákonnosti. Ak by správne orgány na úseku katastra vydávali rozhodnutia podľa toho, čo sú účastníci ochotní „akceptovať“, bola by ich činnosť z hľadiska právnej istoty nepredvídateľná a poznačilo by to aj kvalitu údajov katastra.

K prekážke „spornosti“

Ako sme už spomínali vyššie, správne orgány v prípade „spornej“ námietky relatívnej neplatnosti, alebo v prípade „sporného“ odstúpenia, odkazujú účastníkov konania na súd, čo najčastejšie zdôvodňujú tým, že súkromnoprávne spory môže riešiť len súd. S týmto nemožno súhlasiť. „Spornosť“ predbežnej otázky je pre správne konanie na úseku katastra irelevantná. Právne predpisy, a ani odborná literatúra neuvádzajú, že by „spornosť“ predbežnej otázky mala akýkoľvek vplyv na postup správneho orgánu v konaní o návrhu na vklad. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na to, že ak zákonodarca chce zbaviť štátny orgán súkromnoprávnych „sporných otázok“ urobí to v príslušnom zákonnom ustanovení, ako napríklad v  137 stavebného zákona, podľa ktorého ak medzi účastníkmi nedôjde k dohode ohľadom občianskoprávnych námietok, stavebný úrad konanie preruší a odkáže ich na súd. Katastrálny zákon však neumožňuje, aby boli účastníci odkázaní na súd.

Dôsledky nesprávneho postupu pre účastníkov konania

Vyššie popísaný postup správnych orgánov môže značne poškodiť konkrétnych účastníkov konania, pretože najmä vo vkladových konaniach dáva priestor rôznym špekulantom a oslabuje právnu istotu zmluvných strán ešte niekoľko týždňov po podpísaní zmluvy. Občan, ktorý dobromyseľne podpísal zmluvu a plní si všetky zmluvné povinnosti, nemá istotu, že vklad bude v krátkom čase povolený, ale musí ďalej tŕpnuť, či si druhá zmluvná strana nevymyslí neplatné odstúpenie alebo námietku relatívnej neplatnosti. V takom prípade by dobromyseľného nadobúdateľa namiesto užívania nehnuteľnosti čakalo súdne konanie. A so súdnym konaním sa na Slovensku spája najmä predstava finančných nákladov a veľmi dlhého obdobia právnej neistoty.

Správny postup

Podľa nášho názoru, katastrálny odbor by sa mal so súkromnoprávnou predbežnou otázkou vysporiadať (okrem tých otázok, kde to Správny poriadok vylučuje - § 40 ods. 2) obdobným spôsobom ako súd. Pracovníci katastra na to majú odbornú spôsobilosť a k dispozícii sú im v zásade rovnaké dôkazné prostriedky ako má sudca. Pri odstúpení od zmluvy počas vkladového konania by mali najmä zisťovať, či je odstúpenie platné (dôvod podania a jeho súlad so skutkovým stavom), či zmluvný vzťah ešte existuje, a či bolo doručené všetkým zmluvným stranám. V prípade námietky relatívnej neplatnosti by sa mala taktiež skúmať najmä jej dôvodnosť a doručenie všetkým zmluvným stranám.

Záver – príčiny uvedených nedostatkov a odporúčania

Vyššie uvedené nedostatky v činnosti katastrálnych odborov sú podľa nás dôsledkom zlého stavu niektorých katastrálnych odborov. Nedostatok odbornej spôsobilosti, ale najmä neprimerané pracovné zaťaženie pracovníkov katastra, to sú často príčiny, prečo má správny orgán tendenciu zjednodušovať dokazovanie a odkazovať účastníkov konania na súd. Otázka odbornej spôsobilosti, sa však zjavne netýka len pracovníkov katastra, ale aj sudcov Najvyššieho súdu SR (a z vlastnej skúsenosti viem, že aj sudcov krajských súdov). Pri porovnaní súdov a katastra je zarážajúce, že pracovníci katastra rozhodujú o obdobných právnych otázkach a aj obdobným spôsobom ako súdy, no majú na to vytvorené diametrálne odlišné podmienky (najmä platové). Na základe vyššie uvedeného by bolo vhodné, aby príslušné autority (Ministerstvo spravodlivosti SR a Úrad geodézie, kartografie a katastra SR) prehodnotili potrebu ďalšieho vzdelávania pracovníkov katastra a sudcov vykonávajúcich správne súdnictvo.

 

Autor:
Mgr. Ondrej Halama, pracoval 7 rokov v štátnej správe na úseku katastra, od roku 2017 pracuje v Žiline v realitnej kancelárii. Je autorom komentára ku katastrálnemu zákonu z roku 2014.

 


[1] KOŠIČIAROVÁ, S.: Správny poriadok – komentár s novelou účinnou od 1. januára 2004. Šamorín : Heuréka, 2004, s. 166.

[2] GYARFAS, J.: Zase raz a určite nie naposledy: Odstúpenie od zmluvy o prevode nehnuteľnosti [online]. [cit. 09. 12. 2013]. Dostupné na: < http://www.lexforum.cz/366>.


Najprávo.sk - najlepší právny poradca