REKODIFIKÁCIA: Všeobecný súd fyzickej osoby

Rekodifikácia civilného procesného práva sa blíži. Preto sa kolektív portálu najprávo.sk ako aj naši spolupracovníci rozhodli prezentovať niektoré navrhované zmeny, ktoré sa v nových kódexoch plánujú zaviesť. Pracujeme s návrhmi zákonov, ktoré boli predložené do Národnej rady, a teda ich finálne znenie sa v legislatívnom procese ešte môže zmeniť. Radi uvítame aj vaše názory, príspevky a hodnotenia.

Dnešná téma je všeobecný súd fyzickej osoby

Analyzované ustanovenia:

Podľa navrhovaného ustanovenia § 14 všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.

Podľa § 37 súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania.

Podľa § 38 súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania.

V ustanovení § 14 je upravený všeobecný súd fyzickej osoby. Navrhovaná úprava vychádza z úpravy § 85 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, avšak namiesto štátoprávneho pojmu „občan“ CSP zavádza termín „fyzická osoba“.

Oproti doterajšej právnej úprave vyplývajú z predmetného ustanovenia dve zásadné zmeny.

Status podnikateľa by mal byť pri fyzickej osobe irelevantný

Kým Občiansky súdny poriadok pri určení všeobecného súdu žalovaného rozlišuje medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi - občanmi (§ 85 ods. 1), kde relevantným je bydlisko občana a fyzickými osobami podnikateľmi, pri ktorých je v obchodných veciach stanovený iný všeobecný súd (§ 85 ods. 4), pričom relevantným je miesto podnikania fyzickej osoby, navrhovaná právna úprava v § 14 nerozlišuje, či ide o fyzickú osobu podnikateľa alebo nepodnikateľa. V obidvoch prípadoch bude všeobecným súdom fyzickej osoby súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu. Miesto podnikania fyzickej osoby by už nemalo relevanciu pre určenie všeobecného súdu žalovaného, a to ani v obchodných veciach. Zákonodarca na odôvodnenie zmeny uvádza, že doterajšie rozlišovanie predstavovalo rezíduum fragmentárnej úpravy tzv. obchodného súdnictva, ktoré však stratilo akékoľvek opodstatnenie.

Druhou navrhovanou zmenou je zavedenie nového kritéria pre určenie všeobecného súdu fyzickej osoby, a to kritéria trvalého pobytu. Zákonodarca uviedol, že táto zmena sa zaviedla s cieľom zjednodušiť, sprehľadniť a zefektívniť kritériá stanovovania miestnej príslušnosti súdu, a to zavedením unifikovaného kritéria trvalého pobytu.

Nedostupnosť údaju o trvalom pobyte pre veriteľa

Treba však k tejto zmene podotknúť, že v obchodných záväzkových vzťahoch sa údaj o trvalom byte podnikateľa nezvykne používať, nakoľko ustanovenie § 3a Obchodného zákonníka výslovne ustanovuje, že každý podnikateľ je povinný na svojich obchodných listoch a objednávkach vyhotovených v písomnej alebo elektronickej forme (tzv. obchodné dokumenty) uvádzať obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu právnickej osoby a identifikačné číslo, ak je pridelené. Podnikatelia zapísaní v obchodnom registri alebo v inej evidencii podnikateľov uvádzajú aj označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal, a číslo zápisu. Ak podnikateľ na svojich obchodných dokumentoch uvádza výšku základného imania, musí uviesť aj rozsah jeho splatenia.

Aj živnostenský register publikovaný na webe nezverejňuje údaj o trvalom pobyte živnostníka, len údaj o mieste jeho podnikania. Ak teda veriteľ - žalobca nedisponuje údajom o trvalom pobyte svojho dlžníka a podá žalobu na súd podľa miesta podnikania žalovaného, súdu konajúcemu vo veci neostane než konať vo veci, aj keď by mal žalovaný trvalý pobyt v obvode iného súdu, pokiaľ žalovaný nevznesie námietku miestnej nepríslušnosti podľa § 38.

Súd ex officio nebude skúmať miestnu príslušnosť

Údaj o mieste trvalého pobytu fyzickej osoby ku dňu začatia konania je súdu dostupný v registri obyvateľov Slovenskej republiky, takže spory o miestnu príslušnosť by mali byť zriedkavými.

Na druhej strane, podľa vyššie citovaného § 38 súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom úkone, ktorý mu patrí s výnimkou výlučnej miestnej príslušnosti, a teda ak by žalobca podal žalobu na nepríslušný súd, teda súd, v ktorého obvode nemá fyzická osoba adresu trvalého pobytu, súd z vlastnej iniciatívy nemôže postúpiť spor príslušnému súdu.

Hodnotenie tejto navrhovanej zmeny portálom najprávo.sk

Pozitíva:

• Zrušenie bydliska občana ako kritéria pre určenie jeho všeobecného súdu nepochybne odbremení súdy od pracného zisťovania miesta, kde sa osoba zdržiava s úmyslom zdržiavať sa tam trvalo a eliminuje zbytočné spory o príslušnosť.

Negatíva:

• Sťažená možnosť zistenia trvalého pobytu dlžníka - podnikateľa pre jeho veriteľa, nakoľko sa tento údaj nenachádza vo verejných registroch (zrsr.sk)
• Pri absencii skúmania miestnej príslušnosti z úradnej povinnosti súdom tu existuje možnosť zneužívania „konkludentnej prorogácie“, inak povedané, veriteľ si môže vybrať súd, ktorý mu vyhovuje, čo môže spôsobiť preťaženie niektorých súdov, na ktoré sa veritelia rozhodnú podať hromadné podania. Pri nízkom právnom vedomí žalovaných resp. ak sa zdržiavajú na neznámom mieste, čo je v súčasnosti veľké percento dlžníkov, nebude mať totiž kto namietať miestnu nepríslušnosť súdu a voľba súdu ostane plne v dispozícii žalobcu.

Ilustračné foto: najprávo.sk