Najprávo.sk - najlepší právny poradca

Prezident nepodpísal novelu Civilného mimosporového poriadku

23.4. 2019, 19:14 |  najpravo.sk

Najprv sa pozrime na podpísané zákony. Prezident Slovenskej republiky podpísal tieto zákony:

  • 1. Zákon z 2. apríla 2019,  ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 329/2018 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov a o zmene a doplnení zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
  • 2. Zákon z 2. apríla 2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov  a o zmene zákona č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
  • 3. Zákon z 2. apríla 2019,  ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.

Prezident vrátil Národnej rade dva zákony

Prezident Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky

  • Zákon z 2. apríla 2019 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
  • Zákon z 2. apríla 2019,  ktorým sa dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.

"Zákon najlepší záujem maloletých skôr poškodzuje"

Prezident vrátil Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 2. apríla 2019, ktorým sa dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „schválený zákon“).

Teraz vám prinášame v plnom znení odôvodnenie neschválenia tohto zákona z prezidentskej kancelárie:

Podľa dôvodovej správy táto novela „vychádza z prirodzenej nutnosti chrániť životy maloletých detí a konať v súlade s ich najlepším záujmom a presvedčením.“. S týmto cieľom sa nedá nesúhlasiť, avšak sa domnievam, že schválený zákon naopak najlepší záujem maloletých skôr poškodzuje a ohrozuje a chráni záujem protiprávne konajúcej strany v konaní o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení a zadržaní (ďalej len „návratové konanie“)

Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v čl. 1 ods. 1 prvej vete ustanovuje, že Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 7 ods. 5 ústavy majú medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, prednosť pred zákonmi.

Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 906 z 15. júna 2000 vyslovila súhlas s Dohovorom o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len „Haagsky dohovor“), ktorý bol prijatý v Haagu dňa 25. októbra 1980 a ktorý bol podpísaný v mene Českej a Slovenskej Federatívnej republiky v Haagu dňa 28. decembra 1992 (viď oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky publikované v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 119/2001 Z. z.). Podstatné časti Haagskeho dohovoru, týkajúce sa aj tzv. návratového konania, boli prevzaté aj do Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie Brusel IIa“).

Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o tvorbe právnych predpisov“) vyváženosť právneho poriadku predpokladá zosúladenie všetkých jeho súčastí. Toto zosúladenie predpokladá súlad právneho predpisu nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily.

Podľa článku 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie (Práva dieťaťa)  pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

Schválený zákon nepresadzuje najlepšie záujmy dieťaťa, pretože jeho používaním sa predlžuje stav právnej neistoty, v ktorej sa dieťa nachádza. Navyše, na dosiahnutie tvrdeného účelu zákona  sa použil úplne nevhodný procesný prostriedok – mimoriadny opravný prostriedok.  Žaloba o obnovu konania je,  napriek tomu, že v dôvodovej správe k schválenému zákonu sa predkladatelia pokúšali dokázať, že ide o všeobecne uplatniteľný opravný prostriedok (poukázanie na českú a rakúsku procesnú úpravu je uvedené bez kontextu), mimoriadny opravný prostriedok.  Jeho použitie je obmedzené množstvom podmienok prípustnosti, pričom základná idea takého mimoriadneho opravného prostriedku spočíva v tom, že by sa ním mali napravovať len konečné meritórne rozhodnutia a z tých len tie, ktoré nemožno napraviť inak.

Preto je koncepcia žaloby o obnovu konania postavená v sporovom konaní  na tom, že tento mimoriadny opravný prostriedok je možné použiť len proti právoplatným rozsudkom, výnimočne proti uzneseniu o schválení súdneho zmieru a proti platobnému rozkazu, ak sú splnené aj ostatné podmienky prípustnosti (§ 397 Civilného sporového poriadku).

V mimosporovom konaní je toto obmedzené použitie žaloby o obnovu konania zvýraznené tým, že taká žaloba je prípustná len  proti právoplatnému uzneseniu vydanému v konaní o dedičstve, a aj to len vtedy ak zmenu alebo zrušenie uznesenia nemožno dosiahnuť inak (§ 75 Civilného mimosporového poriadku).

Pripustenie žaloby o obnovu konania proti predbežnému rozhodnutiu  v rodinnoprávnych veciach je teda neprimeraný zásah do stability procesnoprávnych vzťahov založených takým predbežným opatrením, ktorej cieľom je vytvoriť skutkové a právne predpoklady na konečné rozhodnutie.  Predstavuje ničím neodôvodnenú zmenu koncepcie tohto mimoriadneho opravného prostriedku na účel, ktorý je v skutočnosti v rozpore s najlepšími záujmami dieťaťa.

Právna úprava čl. I schváleného zákona zavádza do právneho poriadku Slovenskej republiky možnosť povolenia obnovy konania aj proti právoplatnému uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. Podľa môjho názoru rozširovanie procesných možností, ktoré umožňujú faktické predlžovanie návratového konania, je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa a môže viesť k oslabeniu účinkov Haagskeho dohovoru a Nariadenia Brusel IIa.Rovnako je možné sa domnievať, že účastníci návratového konania môžu a budú tento mimoriadny opravný prostriedok využívať aj za účelom ďalšieho predlžovania konania s cieľom dosiahnuť zmenu v parametroch rozhodovania vo veci samej pomocou plynutia času, napr. zmenou obvyklého pobytu a tým aj príslušnosti na rozhodovanie vo veci samej. Takáto zmena by mohla byť spôsobilá zvýhodniť tú stranu sporu, ktorá takúto zmenu dosiahla protiprávnym konaním, čo je v rozpore so zásadami právneho štátu aj dobrých mravov.

Keďže aj cieľom návratového konania je chrániť najlepší záujem dieťaťa, a to aj prostredníctvom umožnenia pobytu, výchovy a rozvoja maloletého v mieste, kde sa dlhšie zdržiava, a je teda predpoklad naviazanosti maloletého na dané miesto a kultúru. Vzhľadom na rýchly vývin maloletých a ich citlivosť na zmeny, najmä na také, ktoré sú spôsobilé privodiť traumu, čo únos jednoznačne spôsobilý je, má Haagsky dohovor za cieľ zabrániť takýmto vplyvom z dlhodobého hľadiska, resp. ich vplyv čo najviac zmierniť a to práve rýchlym rozhodovaním v takýchto konaniach, aby boli negatívne následky minimalizované.

V tejto súvislosti je dôležité uvedomiť si, že akékoľvek rozhodnutie v návratovom konaní neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, a teda nemá charakter resiudicatavo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností. Aj preto, v prípade potenciálneho porušenia práv účastníka návratového konania, nie je žaloba na obnovu konania nevyhnutnou, nakoľko náprava môže byť zabezpečená aj v meritórnom konaní. Schválená právna úprava teda nechráni najlepší záujem maloletého, ale naopak umožňuje predlžovať protiprávny stav a je spôsobilá naďalej zhoršovať podmienky pre zabezpečenie najlepšieho záujmu dieťaťa a to najmä vo forme stability, predvídateľnosti a ochrany zdravého vývinu maloletého.

Vzhľadom na výhrady k schválenému zákonu, ktoré som uviedol a vzhľadom na rozsah právomocí prezidenta Slovenskej republiky uplatňujem pripomienku, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok.


Najprávo.sk - najlepší právny poradca