Najprávo.sk - najlepší právny poradca

Právo byť zabudnutý

23.10. 2012, 21:39 |  Katarína Kesselová

Španielsky súd Audiencia Nacional položil v máji tohto roku Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky ohľadom interpretácie smernice o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov. Má osoba právo žiadať o blokovanie alebo vymazanie výsledkov internetového vyhľadávača, ktoré odkazujú na jej osobné údaje?

Keď istý španielsky občan napísal do Googlu svoje meno, na prvom mieste medzi výsledkami vyhľadávania objavil odkaz na článok celoštátneho denníka o dražbe svojho domu pre neplatenie sociálneho poistenia. Dotknutý uvádza, že situácia sa už pred rokmi vyriešila, svoje nedoplatky splatil a k zabaveniu jeho domu nedošlo. Napriek tomu vyhľadávač stále odkazuje na tieto informácie.

Obrátil sa preto na španielsky Úrad na ochranu osobných údajov, ktorý prikázal Google Spain S.L a Google Inc. zmazať odkazy na webstránky obsahujúce neaktuálne a nepresné údaje o tejto osobe. Google argumentoval, že je potrebné sa obrátiť na vydavateľov daného denníka (zmazanie údajov z internetovej verzie denníka Úrad odmietol) a odvolal sa proti rozhodnutiu Úradu na Audiencia National. Tento súd položil SDEÚ deväť otázok, ktoré možno zhrnúť nasledovne.

Prvou otázkou je, či je možné aplikovať európsku smernicu a súvisiace národné predpisy, alebo, ako tvrdí Google, žiadateľ sa musí obrátiť na súd v Kalifornii, kde má spoločnosť svoje sídlo. Je Google Spain SL „jednotkou prevádzkovateľa" podľa čl. 4 ods. 1a smernice? Ak aj nie, podľa čl. 8 Charty základných práv EÚ „každý má právo na ochranu osobných údajov, ktoré sa ho týkajú". Znamená to, že je predsa len nutné aplikovať v prípade Googlu európsku smernicu, aby sa zabezpečilo dané právo?

Súd sa ďalej pýta, či internetové vyhľadávače pri indexácii údajov vykonávajú „spracúvanie osobných údajov" v zmysle smernice a či sú v dôsledku toho „prevádzkovateľom", ktorý zodpovedá za toto spracovanie. Ak áno, musia vyhľadávače vyhovieť žiadosti o zmazanie údajov zo svojich indexov, aj keď informácie publikovala tretia osoba? Je nutné sa vopred alebo súčasne obrátiť aj na správcu webovej stránky, na ktorej sa samotné údaje nachádzajú? Pôjde o výnimku z povinnosti výmazu, ak boli údaje na pôvodnom zdroji uverejnené v súlade s právom, ako je to v tomto prípade?

Do tretice sa španielsky súd pýta na právo na zabudnutie, t.j. či právo na výmaz a likvidáciu údajov (čl. 12b smernice) a právo dotknutej osoby na námietku voči spracovaniu jej údajov (čl. 14a) umožňujú dotknutej osobe zabrániť vyhľadávaču indexovať jej osobné údaje, a to z dôvodu, že nechce, aby boli tieto údaje prístupné používateľom internetu a chce, aby sa na ne „zabudlo," aj keď boli údaje zverejnené treťou osobou v súlade s právom.

Slovenská právna úprava právo výmazu pozná. Podľa zákona o ochrane osobných údajov má dotknutá osoba právo výmazu svojich osobných údajov, ak bol splnený účel ich spracúvania alebo ak spracúvaním osobných údajov došlo k porušeniu zákona.

Právo byť zabudnutý v pripravovanom Nariadení EÚ

Právo byť zabudnutý a právo výmazu je obsiahnuté aj v pripravovanom Nariadení Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov ktoré má zrušiť súčasnú smernicu 95/46/EC. Navrhovaný článok znie:

1. Dotknutá osoba má právo vymôcť prostredníctvom prevádzkovateľa výmaz svojich osobných údajov, ako aj to, aby sa prevádzkovateľ zdržal ďalšieho šírenia týchto údajov, ak sa na tieto údaje vzťahuje niektorý z týchto dôvodov:

a) údaje už nie sú potrebné na účely, na ktoré sa zhromažďovali alebo inak spracúvali;

b) dotknutá osoba odvolá súhlas, na základe ktorého sa spracovanie vykonáva, alebo ak uplynulo obdobie uchovávania, na ktoré bol daný súhlas, a ak nejestvuje iný právny základ pre spracovanie údajov; alebo

...

Zmyslom citovaného návrhu je posilniť kontrolu jednotlivcov nad ich osobnými údajmi. Aj na sociálnych sieťach sa bude môcť užívateľ spoľahnúť, že poskytovateľ služby skutočne vymaže jeho profil, osobné údaje, fotky, príspevky, ak sa tak užívateľ rozhodne. To, ako sociálne siete spravujú osobné údaje, trápilo rakúskeho študenta Maxa Schremsa, ktorý využil svoje právo a požiadal Facebook (Medzinárodné sídlo spoločnosti Facebook Ireland Ltd je v Dubline, preto podlieha európskej smernici a príslušnému írskemu dozornému úradu.) o odpis svojich osobných údajov, ktorými spoločnosť disponuje od zriadenia jeho profilu. Facebook mu zaslal tisícdvestostranový PDF dokument. Max vraví, že mnohé údaje v ňom obsiahnuté nevložil sám, ale Facebook si ich vygeneroval na základe jeho prihlásení -- napr. geolokáciu, čas prihlásenia a odhlásenia. Taktiež zistil, že Facebook prechováva údaje aj potom, čo ich užívateľ vymaže.

2. Ak prevádzkovateľ podľa odseku 1 sprístupnil údaje verejnosti, zabezpečí výmaz každého internetového odkazu, kópiu alebo repliku osobných údajov týkajúcich sa dotknutej osoby v akejkoľvek verejne prístupnej komunikačnej službe umožňujúcej alebo uľahčujúcej vyhľadávanie alebo prístup k týmto osobným údajom.

Navrhované vymedzenie práva byť zabudnutý zakotvuje nutnosť výmazu akýchkoľvek internetových odkazov na osobné údaje dotknutej osoby. Týka sa to predovšetkým internetových odkazov, vyhľadávačov a archívov, ktoré umožňujú sprístupnenie informácií. Za pozornosť stojí, že ide o akékoľvek internetové odkazy, kópie alebo repliky osobných údajov a nielen o tie, ktoré sú pod kontrolou prevádzkovateľa, ktorý údaje spracoval. Ustanovenie nehovorí viac o tom, ako prevádzkovateľ zabezpečí výmaz. Neustanovuje sa explicitne povinnosť tretích strán, napríklad internetového vyhľadávača, odstrániť odkaz na osobný údaj, ani či sa tretie strany samotné budú považovať za prevádzkovateľov. Problematická vykonateľnosť práva byť zabudnutý spočíva v tom, že údaje zverejnené na internete sú kopírované a premiestňované. Uplatnenie práva byť zabudnutý voči prevádzkovateľovi neznamená, že tretie strany, ktoré údaje skopírovali, ich tiež vymažú.

3. Prevádzkovateľ vykoná vymazanie bezodkladne s výnimkou prípadu, keď uchovanie osobných údajov je potrebné:

(a) na uplatnenie práva na slobodu prejavu.

...

Súčasné vymedzenie práva byť zabudnutý a práva výmazu môže mať nezamýšľané dôsledky na slobodu slova. Dikcia článku ustanovuje právo byť zabudnutý ako zásadu a právo na slobodu prejavu ako výnimku z neho. Dôkazné bremeno je na tom, kto údaj zverejnil. Musí preukázať, že je nevyhnutné (nielen oprávnené) uchovať údaj za účelom uplatnenia práva na slobodu prejavu.

Termín právo výmazu vytvára chybný dojem, že existuje „právo kontrolovať svoj verejný imidž a reputáciu" a vysiela nevhodný signál tým, ktorý by radi zmazali určité údaje. Pri vymedzovaní práva byť zabudnutý a práva výmazu treba mať na pamäti možnosť jeho zneužitia za účelom cenzúry. Už dnes je možné objednať si službu, ktorá bude na internete monitorovať všetky informácie o Vás či Vašej firme a chrániť e-reputáciu pred negatívnymi správami technickými i právnymi nástrojmi. Právo byť zabudnutý a právo výmazu posilní pozíciu tých, ktorý majú finančné prostriedky na právny boj o svoju nepoškvrnenú on-line reputáciu.

 Katarína Kesselová

Katarína Kesselová
študentka Právnickej fakulty
Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a
Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity

Použité zdroje:

Audiencia Nacional: La Audiencia Nacional, pionera al plantear en Europa el "derecho al olvido" en Internet [tlačová správa, 2. marec 2012]

InfoCuria: Návrh na začatie prejudiciálneho konania vo veci C-131/12

O'brien, K: Austrian Law Student Faces Down Facebook. The New York Times. [publikované: 5. február 2012]

Peguera, M. Spain asks the ECJ whether Google must delete links to personal data. [publikované: 2. marec 2012] z www.ispliability.wordpress.com

Ilustračné foto: www.freewebphoto.com 


Najprávo.sk - najlepší právny poradca