Právnická fakulta UPJŠ vychovala už viac než 6 tisíc právnikov

Štyridsiate výročie svojho vzniku oslavuje v týchto dňoch Právnická fakulta UPJŠ v Košiciach. "Za 40 rokov svojej existencie si Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach neodškriepiteľne zabezpečila stabilné miesto v čele slovenských právnických fakúlt, aj keď jej začiatky neboli vôbec ľahké. Bolo treba vynaložiť veľa úsilia na to, aby získala vlastné priestory a asistentov, z ktorých neskôr postupne vyrastali docenti a profesori budujúci meno fakulty," hovorí v tejto súvislosti rektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach prof. MUDr. Ladislav Mirossay, DrSc., ktorý vyjadruje veľkú vďaku všetkým jej zakladateľom aj ich nasledovníkom, ktorí urobili maximum pre to, aby sa meno fakulty stalo ‚značkou', a podieľali sa, či sa stále podieľajú, na výchove kvalitných právnikov pre jednotlivé právnické profesie, verejnú správu aj podnikateľskú sféru v tomto regióne.

Podľa dekanky fakulty doc. JUDr. Gabriely Dobrovičovej, CSc., smeruje úsilie pedagogických pracovníkov k poskytovaniu ucelených poznatkov z jednotlivých disciplín verejného aj súkromného práva pre študentov tak, aby sa dokázali dobre orientovať v právnom poriadku Slovenskej republiky a judikatúre súdov a boli spôsobilí aplikovať získané teoretické poznatky v praxi. Cenné praktické skúsenosti nadobúdajú už počas štúdia vďaka implementácii právnych kliník do vzdelávacieho procesu. „Po neľahkých začiatkoch pred štyrmi desiatkami rokov je dnes Právnická fakulta UPJŠ v Košiciach stabilizovaná vzdelávacia a výskumná inštitúcia s kvalitným personálnym obsadením, ktorá pripravuje svojich študentov na úspešné uplatnenie v právnej praxi. Počas svojej existencie vychovala už 1446 bakalárov, 6275 magistrov a titul doktor práv bol udelený vyše 5 000 jej absolventom, z ktorých sú dnes mnohí renomovaní právnici pôsobiaci ako notári, advokáti, prokurátori alebo sudcovia," zdôrazňuje doc. JUDr. Gabriela Dobrovičová, CSc.

Fakultu tvorí 8 katedier (Katedra dejín štátu a práva, Katedra finančného práva a daňového práva, Katedra občianskeho práva, Katedra obchodného práva a hospodárskeho práva, Katedra pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia, Katedra ústavného práva a správneho práva, Katedra trestného práva a Katedra teórie štátu a práva) a Ústav európskeho práva a oddelenie medzinárodného práva.

Činnosť fakulty zabezpečuje 89 zamestnancov, z toho 58 pedagógov v skladbe 8 profesori, 16 docentov, 32 odborných asistentov a 3 asistenti. Počet študentov v akademickom roku 2013/2014 predstavuje 1207, z toho 898 študentov v dennom a 220 v externom štúdiu a 34 doktorandov v dennom štúdiu a 55 v externom štúdiu.

Výsledky fakulty dosahované v oblasti vedy a výskumu sú kvantitatívne i kvalitatívne merateľné a sú predmetom porovnávania s ostatnými právnickými fakultami v Slovenskej republike. V rebríčku hodnotenia rankingovou agentúrou ARRA zaznamenala fakulta v roku 2012 oproti predošlému obdobiu mierne zlepšenie a celkovo skončila na druhom mieste medzi slovenskými právnickými fakultami. Prvé miesto si udržiava Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave.

Z histórie fakulty

História právnického štúdia na východnom Slovensku je veľmi bohatá a siaha svojimi prvopočiatkami až do obdobia feudalizmu. Počiatky vzniku a formovania sa právnickej vzdelanosti na východnom Slovensku sú bezprostredne späté s mestom Košice. Tu biskup jágerskej diecézy Benedikt Kisdy listinou vydanou v neďalekom Jasove dňa 6. februára 1657 založil podľa vzoru trnavskej univerzity Akadémiu a dal ju k dispozícii jezuitom. O tri roky neskôr (27. augusta 1660) vydal Leopold I. Zlatú bulu, ktorou povýšil košickú akadémiu "Academia Cassoviensis" na univerzitu s takými privilégiami, aké prináležali univerzitám v Kolíne, Viedni, Olomouci, Grazi, Trnave a Ingolstadte.

Košická univerzita mala pri svojom založení dve fakulty - filozofickú a teologickú a v roku 1712 sa na nej zriadila katedra cirkevného práva, predstavujúca základ budovania právnickej fakulty, ktorá sa však až do roku 1777 neotvorila. Po zrušení jezuitského rádu v roku 1773 museli jeho členovia 23. júla 1773 opustiť mesto Košice a majetok univerzity spolu s majetkom rehole sa odviedol do štátnej krajinskej školskej základiny, pričom samotná univerzita sa prechodne premenila na biskupskú univerzitu (Universitas Cassoviensis Episcopalis). V roku 1777 sa významnou reorganizáciou školstva v Uhorsku zmenila na kráľovskú Akadémiu v Košiciach (Academia Regia Cassoviensis), ktorá sa stala pobočkou jedinej celouhorskej univerzity so sídlom v Budíne. Kráľovská Akadémia v Košiciach pozostávala z dvojročnej filozofickej a dvojročnej právnickej fakulty a táto organizačná podoba akadémie a štúdia na jej právnickej fakulte sa zachovala až do roku 1850, kedy sa z bývalých dvojročných právnických fakúlt kráľovských akadémií v Uhorsku konštituovali samostatné právnické akadémie. Preto od akademického roka 1850/1851 vystupovala Košická kráľovská akadémia ako Cisársko-kráľovská právnická akadémia v Košiciach (Caesareoregia Iuris Academia) so zachovaným dvojročným štúdium zahrnutým do ôsmich predmetov na štyroch katedrách. Táto štrukturálna podoba sa zmenila rozhodnutím rakúskeho cisára a vykonávacím nariadením rakúskeho ministerstva školstva v roku 1855, kedy sa zaviedlo trojročné štúdium na šiestich zriadených katedrách pri absolvovaní už celkovo dvanástich predmetov.

Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 1867 bola Právnická akadémia v Košiciach spolu s ostatnými právnickými akadémiami v Uhorsku spravovaná uhorským ministerstvom školstva. Ani po reforme školstva z 1874, ktorá predĺžila štúdium na Právnickej akadémii v Košiciach na štyri roky však nedošlo k zjednoteniu a zrovnoprávneniu vysokoškolského štúdia práva a právnické akadémie nemali na rozdiel od univerzitných právnických fakúlt právo promócie a habilitácie.

V záujme zachovania a stabilizovania vysokoškolského štúdia v Košiciach dali mestské orgány v rokoch 1891-1894 vybudovať pre košickú právnickú akadémiu novú budovu na Kováčskej ulici č. 26, kam sa presťahovala zo starej budovy bývalej košickej univerzity na Kováčskej ulici č. 28 a kde sa v súčasnosti nachádza hlavná budova a sídlo dekanátu Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach. V roku 1894 došlo k poštátneniu Právnickej akadémie v Košiciach, ktorá ako jediná z dvanástich právnických akadémií v Uhorsku už nebola financovaná z prostriedkov študijného fondu, ale z rozpočtu uhorského ministerstva školstva.

Po vzniku samostatnej Československej republiky 28. októbra 1918 pokračovala Právnická akadémia v Košiciach naďalej vo svojej činnosti a riadila sa príslušnými uhorskými organizačnými, študijnými a skúšobnými predpismi. No keďže časť profesorského zboru košickej akadémie zaujala k vzniku a existencii Československej republiky krajne negativistické stanovisko, prispelo to v konečnom dôsledku k zániku jej existencie. Koncom septembra 1919 došlo rozhodnutím Ministerstva školstva a osvety v Prahe najprv k zastaveniu činnosti košickej právnickej akadémie, no po interpelácii profesorského zboru u ministra školstva a osvety v Prahe sa rozhodlo o predĺžení jej existencie do školského roku 1921/1922.

Následne Právnická akadémia v Košiciach vládnym nariadením zanikla. Záverečné slávnostné zhromaždenie profesorského zboru a poslucháčov Právnickej akadémie v Košiciach sa konalo dňa 31. júla 1922 a týmto dňom mesto Košice prestalo byť vysokoškolským mestom až do roku 1938, kedy bola založená Vysoká škola technická Milana Rastislava Štefánika so sídlom v budove bývalej Právnickej akadémie v Košiciach.

Výrazným medzníkom v systéme vysokoškolského vzdelávania na východnom Slovensku sa stal rok 1959, kedy bola založená Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach s Lekárskou a Filozofickou fakultou. Už v prvých rokoch jej existencie sa objavili aj úvahy o založení právnickej fakulty, ktorá by dokompletizovala košické univerzitné štúdiá. Výchovu vysokoškolsky vzdelaných právnikov pre potreby východného Slovenska v tom čase plnila Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave prijímaním poslucháčov z východného Slovenska formou denného štúdia aj na štúdium popri zamestnaní. Neskôr však už jej kapacitné možnosti nevyhovovali, preto vedenie Právnickej fakulty UK v Bratislave odporúčalo v roku 1968 zabezpečiť prípravu zvýšenej potreby právnikov čo najrýchlejším vybudovaním právnickej fakulty v Košiciach.

Vedecká rada UPJŠ na svojom zasadnutí 18. februára 1969 súhlasila so zriadením Právnickej fakulty pri Univerzite Pavla Jozefa Šafárika počnúc dňom 1. júla 1969 a v návrhu rektora UPJŠ na zriadenie právnickej fakulty a jej pričlenenie k UPJŠ adresovanému Ministerstvu školstva SSR sa predovšetkým zdôrazňovala funkcia tejto fakulty pre dosiahnutie celospoločensky rovnomerného rozmiestňovania právnikov na Slovensku. Zdôvodňovací návrh podporoval jeho nosnú koncepciu spočívajúcu v snahe vedenia univerzity dokompletizovať zriadením Právnickej fakulty Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika a vytvoriť tak z Košíc druhé centrum rozvoja kultúry a vzdelanosti na Slovensku.

Návrhu na založenie právnickej fakulty sa dostalo plnej podpory aj zo strany krajských a mestských štátnych orgánov. 18. apríla 1969 sa ním zaoberal Slovenský výbor pre vysoké školy, ktorý súhlasil so zriadením novej fakulty v rámci zväzku UPJŠ v Košiciach s tým, že poveril rektora UK v Bratislave, rektora UPJŠ v Košiciach a dekana Právnickej fakulty UK v Bratislave vypracovaním personálneho, priestorového a materiálneho vybudovania tejto fakulty. Zároveň odporúčal ministrovi školstva SSR, aby predložil návrh na zriadenie Právnickej fakulty pri UPJŠ v Košiciach na prerokovanie vláde SSR. Výsledkom rokovaní oboch rektorov a dekana Právnickej fakulty UK v Bratislave bola dohoda začať výučbu na Právnickej fakulte v Košiciach od 1. septembra 1970 s tým, že k jej založeniu dôjde na základe rozhodnutia vlády SSR ešte na jeseň roku 1969. Následne vydal minister školstva SSR 26. júna 1969 súhlas so zriadením pobočky Právnickej fakulty UK so sídlom v Košiciach od 1. októbra 1969 podmienený zabezpečením priestorových, materiálnych a personálnych podmienok.

Ku konštituovaniu pobočky v stanovenom termíne však nedošlo, výučba sa na nej začala realizovať až v akademickom roku 1970/71 a to v budove na Kováčskej 26 pod vedením prodekana pre pobočku. Následne pokračovali prípravy na zriadenie samostatnej právnickej fakulty vo zväzku s UPJŠ. Ukončením celého procesu prípravy konštituovania druhej právnickej fakulty na Slovensku bolo vydanie nariadenia vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 88/1973 Zb. z 9. júla 1973 „O zriadení Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach" s účinnosťou jej pôsobenia od školského roku 1973/1974. Slávnostné otvorenie prvého akademického roka Právnickej fakulty UPJŠ spolu s inauguráciou jej prvého dekana sa uskutočnilo 28. septembra 1973 v Štátnom divadle v Košiciach.

Právnická fakulta sídli od svojho vzniku v budove na Kováčskej ulici č. 26, no vzhľadom na nárast študentov a nedostatok priestorových kapacít pre výučbu a pre prácu katedier jej dal Mestský národný výbor v Košiciach v roku 1975 k dispozícii aj budovu na Zbrojničnej 5 a v roku 1987 došlo k výmene tejto budovy za budovu bývalého Gymnázia na Kováčskej 30. Túto budovu užívala Právnická fakulta do októbra 1995 spoločne s Ľudovou školou umenia, ktorej boli ponúknuté náhradné priestory a fakulta tak získala do správy celú budovu na Kováčskej 30. Postupne boli priestory na Kováčskej ulici 26 i Kováčskej 30 zrekonštruované a vybavené nevyhnutnou audiovizuálnou technikou a poskytujú tak dobré zázemie pre pedagógov a študentov Právnickej fakulty.

Zdroj: www.pravo.upjs.sk
Ilustračné foto: najprávo.sk