Najprávo.sk - právny informačný systém pre odborníkov a širokú verejnosť

Používanie kamerových systémov - najčastejšie otázky

18.6. 2012, 18:24 |  Edmund Horváth

Pred pár dňami sme zostali šokovaní prípadom z Českej republiky, kedy si novinár pred vandalmi chránil majetok vlastným kamerovým systémom, avšak kamerový záznam, na základe ktorého boli páchatelia zadržaní a obžalovaní následne súd nepripustil ako dôkaz pred súdom a páchateľov oslobodil. Poškodený novinár bol nakoniec sankcionovaný Úradom na ochranu osobných údajov ČR za neohlásenú inštaláciu kamery a neoprávnené zhromažďovanie osobných údajov. V tejto súvislosti sme oslovili Mgr. Libušu Staňovú, tlačovú tajomníčku Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, aby nám objasnila, aká je situácia v tejto oblasti na Slovensku.

Môže sa teda uvedený prípad z Českej republiky stať aj na Slovensku?

Nakoľko pri posúdení tohto prípadu treba brať do úvahy aj určité okolnosti a podrobnosti, o ktorých nemáme vedomosť a v neposlednom rade aj odlišnosti legislatívy Českej republiky a Slovenskej republiky v oblasti trestnoprávnej a ochrany osobných údajov, nie je možné jednoznačne na túto otázku odpovedať.

Niekedy dochádza k rozporuplnému náhľadu na vec z hľadiska legislatívy a zdravého rozumu alebo pocitu nespravodlivosti širokej verejnosti. Museli by sme situáciu posúdiť hypoteticky a možno aj v rôznych variantoch. Podrobnosti v podobných prípadoch zohrávajú dôležitú rolu a určujú smer a výsledok prešetrenia. Úrad na ochranu osobných údajov SR sleduje a posudzuje takýto prípad len v rovine ochrany osobných údajov podľa slovenskej legislatívy.

V nedávnej pamäti máme prípad, keď kamera na rodinnom dome zaznamenala správanie policajnej hliadky pri roztržke v obci, pričom následne bol tento záznam zverejnený v televíznom spravodajstve. Je vlastník záznamu povinný tento záznam vydať aj niekomu inému než je polícia? Napríklad poškodeným osobám, ak bol zaznamenaný trestný čin?

V Slovenskej republike monitorovanie priestorov prístupných verejnosti upravuje zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Podľa § 10 ods. 7 tohto zákona „Priestor prístupný verejnosti možno monitorovať pomocou videozáznamu alebo audiozáznamu len na účely verejného poriadku a bezpečnosti, odhaľovania kriminality alebo narušenia bezpečnosti štátu, a to len vtedy, ak priestor je zreteľne označený ako monitorovaný. Označenie monitorovaného priestoru sa nevyžaduje, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Vyhotovený záznam možno využiť len na účely trestného konania alebo konania o priestupkoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak."

To znamená, že vlastník záznamu nemôže poskytnúť tento záznam nikomu inému, len orgánom činným v trestnom konaní alebo v prípade, že to výslovne ustanovuje osobitný zákon.

Aká legislatíva u nás upravuje používanie kamerových systémov?

Otázka monitorovania priestorov je v tomto smere prakticky riešená v dvoch právnych normách:

a) v § 10 ods. 7 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 428/2002 Z. z.") a

b) v § 12 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

Zákon č. 428/2002 Z. z. v citovanom ustanovení hovorí o monitorovaní priestorov prístupných verejnosti, ktoré možno monitorovať na účely verejného poriadku a bezpečnosti, odhaľovania kriminality alebo narušenia bezpečnosti štátu.

Občiansky zákonník v § 12 ods. 1 ustanovuje, že obrazové snímky, obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

Monitorovaný priestor musí byť vždy označený upozornením, ktoré má byť umiestnené na viditeľnom mieste.

Záznam môže byť použitý políciou iba v prípade podozrenia z trestnej činnosti. Ak takýto záznam nie je využitý na účely trestného konania alebo konania o priestupkoch, ten kto vyhotovil je povinný ho zlikvidovať v lehote siedmich dní (podľa § 13 ods. 7).

Najčastejšou otázkou teda je, či môže vlastník rodinného domu nainštalovať kamerový systém za účelom ochrany svojho majetku a či môže pritom zaznamenávať aj pohyb pri svojom rodinnom dome, teda na verejnom priestranstve. Má pritom nejaké povinnosti?

Každý, kto sa rozhodne používať v praxi kamerový systém, by mal zvážiť následky takéhoto monitorovania z hľadiska ochrany súkromia jednotlivcov.

V prípade inštalácie kamerového systému treba voliť nastavenie kamier tak, aby svojim zorným polom nezasahovali na územie alebo na objekt susedov a tým nenarušili ich súkromie.

V opačnom prípade prevádzkovateľ, resp. majiteľ kamerového systému riskuje to, že si sused môže uplatniť právo na ochranu súkromia prostredníctvom sťažnosti.

Je situácia v bytových domov odlišná? Predsalen v spoločných priestoroch bytového domu sa zhromažďuje množstvo osobných údajov o tom, aké návštevy chodia k vlastníkom bytov, kedy sa vlastníci bytov vracajú z práce a podobne.

Ak sa bude realizovať monitorovanie spoločných priestorov po dohode s ďalšími vlastníkmi, potom táto činnosť podlieha zákonu o ochrane osobných údajov (ide o spracúvanie osobných údajov na základe vopred stanoveného účelu). Tu však tiež treba rešpektovať práva susedov a všetkých ostatných osôb, ktoré sa v zornom poli kamery budú nachádzať.

Podnikatelia častokrát chránia svoje prevádzky kamerovými systémami v rámci interiéru prevádzky (bar, reštaurácia, predajňa) ako aj v rámci exteriéru (napríklad letné terasy). Aké majú v súvislosti s inštaláciou kamerového systému povinnosti? (registračné, oznamovacie a podobne)?

Ako som už uviedla, zákon o ochrane osobných údajov (§ 10 ods. 7) vymedzuje účel a podmienky, ktoré sú stanovené pri prevádzkovaní kamerového systému pri monitorovaní priestoru prístupného verejnosti.

Niektoré subjekty sú povinné zabezpečiť monitorovanie vymedzených priestorov prostredníctvom kamerových systémov na základe osobitných zákonov, napríklad banky a ich pobočky na základe zákona o bankách, majú povinnosť priestory pre styk s klientmi a pre manipuláciu s peniazmi, zabezpečiť kamerovým monitorovacím bezpečnostným systémom so záznamom v kvalitatívnom rozlíšení, ktoré umožňuje identifikáciu osoby.

Ak neexistuje osobitná právna úprava, ktorá by ukladala povinnosť, alebo možnosť využitia kamerových systémov za určitých podmienok, neznamená to, že by ich subjekty – spoločnosti nemohli využívať. Avšak pred rozhodnutím používať v praxi kamerový systém, by mali zvážiť prípadné následky monitorovania z hľadiska ochrany súkromia jednotlivcov.

Práve preto by sa spoločnosti mali zaoberať otázkami ako napríklad: Sú údaje, ktoré spracúvam údajmi osobnými? Spracúvam osobné údaje zákonne? Nie je spracúvanie osobných údajov v rozpore s právnymi normami platnými na území SR, medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná? Je účel spracúvania os. údajov jasný a jednoznačný? Nedochádza pri spracúvaní osobných údajov k riziku porušenia práv a slobôd jednotlivcov? Je spracúvanie osobných údajov legitímne, na základe súhlasu dotknutých osôb, zmluvných vzťahov, osobitných právnych predpisov a primerané, tzn. nie je možné dosiahnuť účel aj inými prostriedkami, zodpovedajú osobné údaje svojim rozsahom a obsahom účelu? Zodpovedajú informácie pre dotknuté osoby o použití kamerových systémov platným právnym normám, je spôsob poskytovania informácií vhodný aj pre slabozrakých a nevidiacich? Sú bezpečnostné opatrenia primerané vzhľadom k spôsobu spracúvania osobných údajov? Sú zaručené práva dotknutých osôb, napríklad právo podať námietku proti spracúvaniu, právo na prístup, opravu alebo likvidáciu osobných údajov?

Aby sme mohli hovoriť o spracúvaní osobných údajov, musí ísť o systematické spracúvanie v určitom časovom úseku, záznamy z kamier musia byť uchovávané na záznamovom zariadení a musia umožňovať identifikáciu fyzických osôb, môžu byť identifikované alebo identifikovateľné priamo alebo nepriamo.

Ak je obraz osoby na zázname kamerového systému „rozpoznateľný" a s pridaním ďalších údajov o danej osobe je ju možné identifikovať (pričom týmito ďalšími údajmi nemusí disponovať samotný prevádzkovateľ) ide o spracúvanie osobných údajov.

Kamerové systémy tvoria len súčasť informačného systému. Samotný účel spracúvania osobých údajov je však možné odvodiť od využitia kamerových záznamov. V praxi to môže znamenať identifikáciu osôb, ktoré páchajú trestnú činnosť, napríklad identifikáciu páchateľov krádeží, respektíve sa využívajú ako dôkaz v správnom konaní, alebo ide o ochranu majetku dotknutých osôb, prevádzkovateľa, ale aj používanie webových kamier na účel reklamy prevádzkovateľa.

Iná situácia je zrejme v prípade monitorovania zamestnancov zo strany zamestnávateľa. Je prípustné, aby kamera snímala zamestnanca počas celej pracovnej doby?

Právo zamestnanca na súkromie a na ochranu osobných údajov, ktorá je jeho súčasťou, by sa malo premietnuť aj do pracovno-právnych vzťahov zamestnávateľ – zamestnanec.

Je formulované v súvislosti s Listinou základných práv a slobôd (čl. 13), s legislatívou Európskeho súdu pre ľudské práva (čl. 8) ako aj so zákonom č. 428/2002 o ochrane osobných údajov.

Pracovník má právo na súkromie v zamestnaní. Zásahy do jeho súkromia sú možné vtedy, ak sú oprávnené a odôvodnené, avšak zamestnanci o tom musia byť informovaní. Je dôležité vedieť, či je monitorovanie zamestnanca v súlade s charakterom jeho pracovného výkonu a či to upravujú vnútropodnikové predpisy.

Vo všeobecnosti by tento vzťah mal mať určitú rozumnú mieru a rovnováhu. Zamestnanec nemôže očakávať rovnaké zachovanie súkromia na pracovisku ako doma a zamestnávateľ by mal postupovať tak, aby nenarušoval určitú hranicu súkromia pracovníka. Malo by byť v súlade rešpektovanie práva na súkromie pracovníka a zároveň vyžadovanie povinností zo strany zamestnávateľa, ktorý je vedený snahou a právom požadovať výkon práce tak, aby zamedzil určitým rizikám (napr. trestnej činnosti, bezpečnosti, prípadným škodám).

Zamestnávateľ preto môže požiadavky, povinnosti (napr. pri práci s počítačom) konkrétne uviesť pri prijímaní pracovníkov ako súčasť zmluvy (dohody) alebo v interných predpisoch (napr. v pracovnom poriadku). Pracovník svojim podpisom (a teda súhlasom) by si mal byť vedomý svojich povinností. Zamestnávateľ by nemal prekračovať určitú hranicu a používať kontrolné mechanizmy, ktoré by boli nad rámec primeranosti a zdravého uvažovania (napr. kontrola pohybu myši pri práci s počítačom...).

To platí aj pre využívanie kamier. Bolo by preto nezdravým javom, keby bola kamera nasmerovaná na zamestnanca počas celej pracovnej doby. Zamestnanec by si mohol následkom toho uplatniť právo na súkromie na súde.

Môže majiteľ kamerového záznamu tento sám zverejniť (napríklad na sociálnej sieti) za účelom vypátrania páchateľa alebo je na to oprávnená len polícia?

Ako už bolo uvedené v odpovedi na druhú otázku, Zákon č. 428/2002 o ochrane osobných údajov § 10, ods. 7 ustanovuje, že priestor prístupný verejnosti možno monitorovať pomocou videozáznamu alebo audiozáznamu len na účely verejného poriadku a bezpečnosti, odhaľovania kriminality alebo narušenia bezpečnosti štátu, a to len vtedy, ak priestor je zreteľne označený ako monitorovaný. Označenie monitorovaného priestoru sa nevyžaduje, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Vyhotovený záznam možno využiť len na účely trestného konania alebo konania o priestupkoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

To znamená, že ani majiteľ, či prevádzkovateľ kamerového systému nesmie záznam zverejňovať na ktoromkoľvek mieste prístupnom verejnosti, a týka sa to aj sociálnej siete.

Kto a ako kontroluje dodržiavanie zákonných povinnosti a aké sankcie hrozia fyzickým a právnickým osobám za nedodržanie povinností, ktoré ste uviedli?

Kontrola dodržiavania zákonných povinností v oblasti ochrany osobných údajov spadá do kompetencie Úradu na ochranu osobných údajov, ako dozorného orgánu, ktorý je oprávnený vstupovať do informačných systémov kontrolovaných subjektov.

Sankcie hrozia právnickým osobám, teda prevádzkovateľom informačných systémov, za porušenie zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, konkrétne podľa § 49, a to podľa závažnosti porušenia povinností a dôsledkov.

Kde môžu nájsť podnikatelia bližšie informácie ohľadom povinností súvisiacich s kamerovými systémami?

Všeobecné informácie týkajúce sa monitorovania pomocou videozáznamu ako súčasti informačného systému, vyplývajú zo zákona o ochrane osobných údajov a Občianskeho zákonníka.

Úrad na ochranu osobných údajov SR zvažuje zverejniť zásady v súvislosti s využívaním kamerového systému na svojej internetovej stránke.

Ďakujeme za rozhovor!


Najprávo.sk - právny informačný systém pre odborníkov a širokú verejnosť