Najprávo.sk - najlepší právny poradca

Poslanci napadli na Ústavnom súde SR 11 ustanovení z reformného justičného balíka

27.2. 2021, 17:30 |  najpravo.sk

Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky zastúpená JUDr. Róbertom Kaliňákom, advokátom z KALLAN Legal s.r.o. podala na Ústavný súd SR návrh, ktorým napáda 11 ustanovení tzv. reformného justičného balíka, t. j. ústavného zákona č. 422/2020 Z. z. a zákona č. 423/2020 Z. z.

1.

Ústavný zákon č. 422/2020 Z.z. v čl. I. bod 18 o vypustení časti pôvodného textu čl. 136 ods. 3 ústavy v znení „ústavný súd dáva súhlas na vzatie do väzby sudcu a generálneho prokurátora“ nie je v súlade s čl. 1 ods. 1,2, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. l, Čl. 141 ods. 1, čl. 144 ods. 1 a čl. 150 Ústavy SR.

Podľa navrhovateľov zámer o zrušení súhlasu ústavného súdu ako podmienky na vzatie sudcu do väzby je neakceptovateľný (súčasný článok 136 ods. 3 ústavy). Sudca bezpodmienečne musí mať zabezpečenú funkčnú imunitu, ktorá mu musí zaistiť nezávislosť predovšetkým na výkonnej moci. Ide o ochranu funkcie sudcu pred zneužitím práva stíhať trestné činy používaním nátlaku prostredníctvom trestného konania, na ktoré sú oprávnené príslušné orgány výkonnej moci. Nie je prípustné trestné stíhanie za skutok, ktorého podstata spočíva v rozhodovaní sudcu všeobecného súdu (PL.ÚS 19/02, PL.ÚS 24/03).

„Úlohou ústavného súdu je totiž vytvorenie ústavnej hrádze voči prípadným pokusom neústavným spôsobom zasiahnuť do súdnej moci, takže je neprípustný povrchný či všeobecný návrh (formálny), ktorý by mohol predstavovať hrozbu zásahu do súdnej moci ústavne neudržateľným spôsobom obmedzením osobnej slobody sudcu ako reprezentanta súdnej moci (osobitný status obvinenej osoby).“  uvádzajú navrhovatelia v návrhu.

2.

Ústavný zákon č. 422/2020 Z.z. v čl. 1. bod 21 čl. 141a ods. 1 v znení „Súdna rada Slovenskej republiky je ústavným orgánom sudcovskej legitimity“ nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 ústavy.

Navrhovaná (schválená) ústavná definícia (Súdna rada SR je ústavným orgánom sudcovskej legitimity) podľa navrhovateľov likviduje pôvodný základný zámer ústavodarcu z roku 2000 (ústavný zákon č. 99/2001 Z.z.) na posilnenie inštitucionálnej nezávislosti súdnej moci od ostatných orgánov verejnej moci (navrhlo sa predkladateľom zakotvenie len autonómnosti a nie nezávislosti súdnej rady), čo znamená aj porušenie (nerešpektovanie) predvstupovej požiadavky (záväzku) uloženého pre SR na prijatie do EÚ a návrat do výraznej závislosti súdnej moci na výkonnej a zákonodarnej moci (viď PL ÚS 2/2012).

Návrh o autonómností a nie o nezávislosti súdnej rady, ktorá je súčasťou súdnej moci, svojim postavením a väzbami na iné zložky štátnej moci (výkonnú moc) vybočuje podľa navrhovateľov z rámcov ústavne vymedzujúcich postavenie štruktúru a vlastností súdnej moci (analógia PL ÚS 17/08).

3.

Ústavný zákon č. 422/2020 Z.z. čl.I.bod 21 čl. 141a ods. 3 veta druhá v znení „Za člena Súdnej rady SR podľa ods. 2 písm. c/ až e/ možno ďalej ustanoviť len osobu, ktorá nie je sudcom“, nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl.2 ods.2, čl. 12 ods. 1, čl. 30 ods. 1,4 ústavy.

Ústava zakotvuje zhodné právne podmienky (kritériá) pre kreovanie (ustanovenie) všetkých členov súdnej rady (čl. 141a ods. 3 prvá veta ústavy). V druhej vete uvedeného článku sa podľa navrhovateľov navrhuje zakotvenie ústavnej prekážky pre všetkých sudcov všeobecných súdov, ktorí spĺňajú zhodne spoločné ústavou upravené právne kritériá, ako ostatní právnici, na ustanovenie za člena súdnej rady rozhodnutím národnej rady, vlády a prezidenta republiky. Zakotvuje to aj obmedzenie oprávnenia týchto ústavných orgánov pri realizácii ich kompetencií ustanovovať (kreovať) členov súdnej rady (po troch členoch).

Z konštantnej judikatúry jednoznačne vyplýva, že význam rovnakých podmienok je v tom, že právnymi predpismi akejkoľvek právnej sily nemožno preferovať, či diskriminovať niektoré skupiny občanov pred inými skupinami, pokiaľ ide o prístup k verejnej funkcii (II. ÚS 48/97,1, ÚS 76/2011, l.ÚS 397/14, PL.ÚS 35/10 -ÚS ČR).

4.

Ústavný zákon č. 422/2020 Z.z. čl. I bod 21 čl. 141a ods. 5 tretia veta v znení „Predsedu, podpredsedu Súdnej rady SR a člena Súdnej rady SR možno pred uplynutím ich funkčného obdobia kedykoľvek odvolať“ nie je v súlade s čl. l ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 30 ods. 1, 4 ústavy.

Podľa predkladateľov ide o zásadnú zmenu ústavnej rovnováhy (disbalanciu) v rámci ústavného princípu deľby moci preukazujúcu zámer zmeniť súdnu radu z odborného orgánu na politický orgán, t. j. o politizáciu justície neakceptovateľnou ingerenciou výkonnej i zákonodarnej moci do chodu nezávislej súdnej moci (porušenie princípu deľby moci, ktorá je súčasťou nezmeniteľného materiálneho jadra ústavy).

Celý návrh si môžete prečítať TU

Zdroj: ustavnysud.sk
Ilustračné foto: najprávo.sk


Najprávo.sk - najlepší právny poradca