Odsúdený za účasť v teroristickej skupine dostal nemajetkovú ujmu 15 000 eur

Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil dňa 15. mája 2012 rozsudok v prípade Labsi proti Slovenskej republike. Sťažovateľ sa pred Európskym súdom sťažoval, že jeho administratívne vyhostenie slovenskými štátnymi orgánmi do Alžírska ho vystavilo reálnej hrozbe zlého zaobchádzania zo strany alžírskych orgánov. Okrem toho namietal, že nemal k dispozícii účinný prostriedok nápravy na vnútroštátnej úrovni a že došlo aj k porušeniu jeho práva na individuálnu sťažnosť. Európsky súd konštatoval porušenie namietaných práv sťažovateľa a priznal mu celkovo 17 500 eur.

​Skutkové okolnosti prípadu:

Pán Labsi, alžírsky štátny občan odsúdený alžírskym súdom v neprítomnosti pre účasť v teroristickej skupine, požiadal na Slovensku o azyl. Po tom, ako Najvyšší súd SR 30. marca 2010 potvrdil rozhodnutie o odmietnutí jeho tretej žiadosti o azyl, bol v apríli 2010 slovenskými štátnymi orgánmi administratívne vyhostený do Alžírska z dôvodu, že predstavoval pre krajinu vážne bezpečnostné riziko, a to napriek tomu, že bolo vydané predbežné opatrenie podľa článku 39 Rokovacieho poriadku európskeho súdu, ktoré takýto postup neumožňovalo.

V tejto súvislosti sa pán Labsi odvolávajúc sa na článok 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sťažoval, že jeho vyhostenie do Alžírska ho vystavilo reálnej hrozbe zlého zaobchádzania zo strany alžírskych orgánov. Okrem toho podľa článku 13 Dohovoru namietal, že nemal k dispozícii účinný prostriedok nápravy na vnútroštátnej úrovni, nakoľko mu bolo znemožnené pred svojím vyhostením obrátiť sa na ústavný súd prostredníctvom sťažnosti podľa článku 127 ústavy v súvislosti s prijatým rozhodnutím Najvyššieho súdu SR. Napokon s odvolaním sa na článok 34 Dohovoru namietal, že došlo aj k porušeniu jeho práva na individuálnu sťažnosť.

Pokiaľ ide o namietané porušenie článku 3 Dohovoru, európsky súd sa nestotožnil s argumentáciou vlády, ktorá s odvolaním sa na alžírske diplomatické záruky tvrdila, že napriek jeho vyhosteniu z bezpečnostných dôvodov, sťažovateľovi v Alžírsku nehrozilo zo strany alžírskych orgánov zaobchádzanie nezlučiteľné s článkom 3 Dohovoru. Preskúmajúc dostupné informácie európsky súd dospel k záveru, že v čase vyhostenia existovali podstatné dôvody svedčiace o tom, že sťažovateľ mohol byť v Alžírsku vystavený reálnej hrozbe zlého zaobchádzania. V tejto súvislosti európsky súd poukázal na to, že Najvyšší súd SR vo svojom skoršom rozhodnutí zo 7. augusta 2008 rozhodol o neprípustnosti vydania sťažovateľa na trestné stíhanie do Alžírska, ako aj, že existovalo množstvo medzinárodných dokumentov, ktoré zdôrazňovali reálnu hrozbu zlého zaobchádzania zo strany alžírskych štátnych orgánov s osobami podozrivými z teroristickej činnosti, a že hrozba zlého zaobchádzania v Alžírsku bola uznaná slovenskými štátnymi orgánmi aj v konaní o azyle. Tiež poukázal na svoju najnovšiu judikatúru v analogických prípadoch týkajúcich sa alžírskych štátnych občanov, v ktorých dospel k záveru o porušení ich práv podľa článku 3 Dohovoru v prípade ich vydania alebo potencionálneho vydania do Alžírska z dôvodu existencie reálnej hrozby zlého zaobchádzania. Napokon neuznal za dostatočné ani alžírske diplomatické záruky predložené v tomto ohľade, keď poukázal na to, že sa ich v Alžírsku nepodarilo objektívne overiť prostredníctvom diplomatických alebo iných monitorovacích mechanizmov. Za daných okolností preto dospel k záveru, že diplomatické záruky vo svojej praktickej aplikácii nepredstavovali dostatočnú záruku, že sťažovateľ nebude vystavený reálnej hrozbe zlého zaobchádzania. Okrem toho Európsky súd konštatoval aj porušenie článku 13 Dohovoru, keď poukázal na to, že sťažovateľ bol vyhostený do Alžírska jeden deň po tom, ako Najvyšší súd SR potvrdil rozhodnutie o odmietnutí jeho tretej žiadosti o azyl, napriek tomu, že sa mohol ešte obrátiť v kontexte tohto prijatého rozhodnutia na ústavný súd prostredníctvom sťažnosti podľa článku 127 ústavy. Rovnako európsky súd konštatoval porušenie práva pána Labsiho na individuálnu sťažnosť podľa článku 34 Dohovoru z dôvodu nerešpektovania predbežného opatrenia Európskeho súdu, ktoré bolo vydané za účelom ochrany jeho práv.

Za zistené porušenie jednotlivých článkov Dohovoru európsky súd priznal pánovi Labsimu 15 000 eur z titulu nemajetkovej ujmy a 2 500 eur ako náhradu nákladov a výdavkov. Zvyšok jeho nárokov zamietol.

Úplné znenie rozsudku nájdete TU

Zdroj: MS SR
Ilustračné foto: stock.xchng